Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/385/2011

Potvrdené rozhodnutím 12Co/38/2018
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcov: 1/ K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XXD, XXX XX M. B., 2/ V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. na T. XXX, XXX XX E. na T., a 3/ O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, XXX XX X. nad E., zastúpených JUDr. Líviou Kňažíkovou, advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, 945 01 Komárno, proti žalovaným: 1/ G. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. rad XXX/XX, XXX XX E. T., 2/ L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. na T. XXX, XXX XX E. na T., zastúpeným Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o., so sídlom Pohraničná 4, 945 01 Komárno, IČO: 36 721 123, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/385/2011-417 zo dňa 13.11.2017 takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e v znení: Súd určuje, že žalobca 2/ V. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom XXX XX E. na T. č. XXX, je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. na T. a zapísaných na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Komárno, odboru katastra nehnuteľností, pre katastrálne územie E. na T., obec E. na T., okres Komárno, ako parcela registra "C" číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 376 m2 a rodinný dom súpisné číslo XXX na parcele reg. „C“ č. XXX/X, v podiele 1-ice, a druhá 1-ica týchto nehnuteľností patrí do dedičstva po nebohej K. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. na T. č. XXX. II. Žalobcom 1/,2/,3/ priznáva voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcov: v rade 1./ K. L., nar. XX.X.XXXX, E. na T. č. XXX, v rade 2./ V. L., nar. X.X.XXXX, E. na T. č. XXX, obaja v konaní zastúpení: JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka, nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, proti žalovaným: v rade 1./ G. K., nar. XX.X.XXXX, O. rad 455/21, E. T., v rade 2./ L. M., nar. XX.X.XXXX, E. na T. č.XXX, obaja v konaní zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že vlastníkmi nehnuteľností vedených Okresným úradom Komárno odbor katastrálny, nachádzajúci sa v k. ú. E. na T. na LV č. XXX, parc. registra "C" číslo XXX/X ako stavba - rodinný dom zo súp. č. XXX a parc. registra "C" číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 376 m2 sú K. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX a V. L., nar. X.X.XXXX obaja občania SR, trvale bytom E. na T., č. XXX, ktoré nehnuteľnosti tvoria v celosti bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - navrhovateľov.

Žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 5.12.2011, súdu doručenou dňa 13.12.2011 sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - v k.ú. E. na T., na LV č. XXX, parc. reg. „C“ č. XXX/X ako stavba - rodinný dom so súp.č.- XXX, parc.reg.“C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 376 m2. Žalobu odôvodnili tým, že nehnuteľnosť tvorila ich BSM do 1.2.2011. V roku 2010 im vznikol nedoplatok na plyn voči SPP a.s. vo výške 1.000 Eur a bola im zastavená dodávka plynu a rozhodli sa to riešiť pôžičkou vo výške 2.000 Eur. V miestnych novinách bol inzerát na riešenie finančnej tiesne formou pôžičiek spoločnosťou SWISS CAPITAL SLOVAKIA s.r.o. Zamestnanec tejto spoločnosti p. H. dňa 12.11.2010 ich s vnukom odviezol k notárovi do Nových Zámkov JUDr. O., kde sa už nachádzal konateľ a spoločník spoločnosti SWISS CAPITAL SLOVAKIA s.r.o. F. O.. Keďže neovládali slovenský jazyk zobrali aj vnuka, aby si mohol prečítať zmluvu, avšak tomuto nebolo umožnené, aby bol s nimi v miestnosti podpisu zmluvy. Notárska zápisnica bola spisovaná notárom za prítomnosti O. a keď sa p. O. spýtali, čo je obsahom listiny on ich uistil, že zmluva o pôžičke 2.000 Eur, za ktorej splácanie ručia nehnuteľnosťami. On im následne dal 1.800 Eur s tým, že zvyšok 200 Eur použije na zaplatenie ich nedoplatku za odvoz komunálneho odpadu. Oznámil im, že majú začať splácať pôžičku od mája, ale ak začnú splácať hneď tak im za 6 mesiacov odpustí úroky. Takto pôžičku začali splácať v novembri 2010 po 100 Eur mesačne tak, že p. O. chodil po peniaze k nim domov, o ich prevzatí im nikdy doklad nedal. V máji 2011 prišiel p. O. k nim a povedal, že ak mu nezaplatíme 6.000 Eur vysťahuje ich z domu. Keďže v dome býval s nimi vnuk s manželkou a 2 malými deťmi dostali strach. O 2 dni im oznámil, že sa musia vysťahovať, že dom im už nepatrí a príde exekútor a vysťahuje ich. Prisľúbil, že im zoženie náhradné ubytovanie a vyhrážal sa, že ak podajú trestné oznámenie, príde aj so svojimi ľuďmi a budú mať väčšie problémy, než len to, že ich vysťahujú. Vtedy nadobudli podozrenie, že niečo nie je v poriadku a dala

si notársku zápisnicu preložiť a vtedy zistili, že podpísali kúpnu zmluvu, kde svoj dom predali za 13.000 Eur a peniaze im mali byť odovzdané pred podpisom zmluvy. Keď na to upozornili p. O. on povedal, že je to len formalita a nič to neznamená. Koncom mája 2011 sa na výzvu p. O. vysťahovali do bytu v N., ktorého vlastníkom bol p. E. B.. Zobrali si osobné veci, vozidlo, ktoré zabezpečil p. O. odviezlo len zlomok vecí, ostatné zostalo v dome. P. O. zaplatil nájomné za 3 mesiace vo výške 870 Eur, pričom sľúbil, že zaplatí za 8 mesiacov. Keďže vnuk nevedel platiť nájomné, odsťahovali sa všetci do podnájmu do E. na T.. P. O. povedal vnukovi, že ak sa mu podarí predať náš dom tak mu dá 3-4.000 Eur, čo sa však nestalo. V júli 2011 podali trestné oznámenie na p. O. pre podozrenie zo spáchania podvodu, toto však bolo odmietnuté ako nedôvodné. Dňa 19.7.2011 ich nehnuteľnosti nadobudli žalovaní na základe kúpnej zmluvy do podielového spoluvlastníctva za 16.000,-Eur. Keďže nikdy nemali vôľu predať svoj dom, ktorý im ako aj vnukovi s rodinou zabezpečoval bývanie kúpna zmluva nie je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle a teda je neplatná. Oni chceli len pôžičku za účelom vysporiadania ich dlhov.

2. Žalovaní uviedli, že predmetné nehnuteľnosti odkúpili od SWISS CAPITAL SLOVAKIA s.r.o., keďže si chceli zabezpečiť bývanie. O predaji nehnuteľnosti sa dozvedeli z internetu od známej. Nehnuteľnosť predával p. O. za 16.000 Eur, avšak nakoniec bola kúpne cena dohodnutá na 14.000 Eur s tým, že p. O. povedal, že vybaví spísanie zmluvy. V dome bol veľký neporiadok, šaty v sáčkoch a v zlom stave kuchynská linka. Kúpnu cenu vyplatili v hotovosti pred notárom. O vzťahoch medzi žalobcami a p. O. nemali vedomosti a žiadali žalobu zamietnuť, pretože zmluvy sú v súlade so zákonom.

3. Súd prvej inštancie dňa 2.12.2014 vo veci rozhodol rozsudkom a žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní a Krajský súd v Nitre uznesením č. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 31.3.2016 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že je potrebné zistiť, či žalobcovia skutočne slovenčine nerozumejú, dopočuť svedka JUDr. O., notára ale aj svedka O.. Či a aká suma bola žalobcom z titulu kúpnej ceny vyplatená, prečo sa žalobcovia vyprataniu z rodinného domu významným spôsobom nebránili.

4. Súd doplnil dokazovanie a to dopočutím svedkov JUDr. O.- notára, F. O., dotazom na Obvodné oddelenie PZ, súd sa oboznámil s ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. V predmetnej veci ide o sporové konanie a súd poznamenáva, že zásada kontradiktórnosti nie je v právnych predpisoch explicitne formulovaná, avšak patrí k všeobecným procesným zásadám a je typickou predovšetkým pre sporové konanie, v ktorom jedna strana uplatňuje svoj nárok a druhá strana sa jeho uplatneniu bráni, teda pre konanie, v ktorom medzi stranami stojí spor o právo. V takomto konaní strany nakladajú so svojimi procesnými právami s cieľom podporiť svoje protichodné záujmy. Súčasťou procesnej úlohy oboch strán v konaní je procesná zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami a návrhmi vnesú do konania skutkový materiál, ktorý zodpovedá ich záujmom.

6. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. E. na T., na LV č. XXX, parc. reg. „C“ č. XXX/X ako stavba

- rodinný dom so súp.č.- XXX, parc.reg.“C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 376 m2 tvorila bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcov. V roku 2010 im vznikol nedoplatok na plyn voči SPP a.s. vo výške 1.000 Eur a bola im zastavená dodávka plynu a rozhodli sa to riešiť pôžičkou vo výške 2.000 Eur. Dňa 12.11.2010 bola uzavretá kúpna zmluva medzi žalobcami a Swiss Capital Slovakia s.r.o., formou notárskej zápisnice č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX , ktorej predmetom bola nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k.ú. E. na T., na LV č. XXX, parc. reg. „C“ č. XXX/X ako stavba - rodinný dom so súp.č.-

XXX, parc.reg.“C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 376 m2. Kúpna cena bola dohodnutá na 13.000,-Eur a mala byť vyplatená pred podpísaním zmluvy. V bode 5. tejto zápisnice je uvedené, že žalobcovia nehnuteľnosť uvoľnia a odovzdajú do 30.4.2011. Zároveň vyhlásili, že v prípade ak nesplnia svoj záväzok tak súhlasia s tým, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 zák.č. 233/95 Z.z. Ďalej brali na vedomie, že nemajú nárok na poskytnutie náhradného ubytovania.

8. Žalobcovia opakovane vo svojich výpovediach uviedli, že mali dlžobu voči Slovenskému plynárenskému priemyslu 1.000,-Eur, preto sa rozhodli, že si chcú zobrať pôžičku vo výške 2.000,-Eur. V miestnych novinách bol inzerát na riešenie finančnej tiesne formou pôžičiek spoločnosťou SWISS CAPITAL SLOVAKIA s.r.o. Zamestnanec tejto spoločnosti p. H. ich dňa 12.11.2010 s vnukom odviezol k notárovi do I. E. JUDr. O., kde sa už nachádzal konateľ a spoločník spoločnosti SWISS CAPITAL SLOVAKIA s.r.o. F. O.. Keďže neovládali slovenský jazyk zobrali aj vnuka, aby si mohol prečítať zmluvu, avšak tomuto nebolo umožnené, aby bol s nimi v miestnosti podpisu zmluvy. Keď im notár po slovensky prečítal zmluvu O. sa ich spýtal či rozumejú, povedali, že nie, O. im dal 2.000 Eur, zmluvu a H. ich zobral domov. Svedok G. N., vnuk žalobcov vo svojej výpovedi uviedol, že on volal p. O., že by potrebovali 4.000 Eur a v novinách čítal, že poskytujú rýchle pôžičky aj pre dôchodcov. On s manželkou ako aj dvoma deťmi bývali so žalobcami. Potrebovali dať zapojiť plyn, pretože im ho vypli, lebo ho nemali zaplatený. Potom mu za pol hodinu volal p. O., že vie poskytnúť len 2.000 Eur a oni s tým súhlasili. Asi za 2 dni prišiel H., že ho posiela O. a povedal, že do roka budú musieť vrátiť 2700 Eur. Ďalej povedal, že budú musieť ísť podpísať zmluvu k notárke do N.. Povedal, že chce ísť so starými rodičmi, lebo on trocha rozumie po slovensky a tak sadli H. do auta. V N. na Vážskom moste im H. povedal, že idú do I. E.. Keď prišli k notárovi do I. E. niekto mu zabránil vstupu do kancelárie k notárovi a tak tam vstúpili len žalobcovia a H.. Asi za 5 minút vyšli žalobcovia von aj s papiermi a stará matka mu povedala, že má 1800 Eur, pretože O. si nechal 200 Eur, že zaplatí za smeti na Obecnom úrade. Prvú splátku 100 Eur zaplatili 4.12.2010 a vtedy začal hovoriť o zriadení záložného práva. Pre splátky chodil vždy večer okolo 21.00 a 22.00 hod. Nikdy potvrdenie o splátke nedal, vyhováral sa, že potvrdenku so sebou nemá. Zaplatili 4 splátky po 100 Eur. V apríli 2011 volal O., že nevie dať splátku štvrtého ale až 15.teho. O. prišiel až 2.5.2011 a stará matka - žalobkyňa vyšla von dala mu 100 Eur, on však povedal, že chce 6000 Eur s tým, že im predá dom späť. On mu povedal, že nech im dá na to mesiac a tak mu dal 100 Eur ako nájomné. Potom však chodil O. takmer každý deň, že im hľadá dom a zobral ich s manželkou k B., kde zaplatil za nich za 3 mesiace 870 Eur s tým, že nájomná zmluva mala byť na 4 osoby, teda jeho, manželky a ich 2 detí. On povedal, že sú šiesti aj starí rodičia, na to povedal O., aby bol ticho a dal im 2 hodiny na vysťahovanie. Povedal, že bude 9 mesiacov za nich platiť, po 3 mesiacoch si prečítal zmluvu a tam videl, že ide o kúpnu zmluvu, vtedy žalobkyňa volala O. ten aj prišiel a povedal, že je to len formalita, nech to nechajú tak. On s manželkou upozorňovali žalobcov, avšak tí hovorili, že je to len formalita tak povedal O., nech to nechajú. Po troch mesiacoch nájmu volal O. čo bude ďalšie mesiace a on mu povedal, že nebude ani dom ani peniaze, pretože ho dali na políciu. Jeden mesiac boli žalobcovia s nimi, potom našli starý dom v E. a tam teraz bývajú všetci v podnájme. Svedkyňa S. N. uviedla, že od roku 2008 ona bývala v dome, ktorý je predmetom sporu so svojim manželom, vnukom žalobcov aj s deťmi. V novinách Delta čítali s manželom, že ponúkali pôžičky, keďže žalobcovia potrebovali peniaze 1.000 Eur na plyn. Niekedy v máji 2010 telefonovala Swiss a povedali im, že budú mesačne platiť 100 Eur. Povedali to potom žalobcom a oni súhlasili. Asi 3 - 4 dni po telefonáte prišiel O. a všetko povedal žalobcom po maďarsky. Asi o týždeň prišiel H. pre žalobcov, že ich zoberie pre pôžičku. Ostatné len počula z rozprávania jej manžela a teda to, že notár hovoril so žalobcami po slovensky a jej manžela nepustili k notárovi. Ona potom s manželom vyplatili plyn. Peniaze dávali každý mesiac O. okolo 500-600 Eur mu vyplatili, nikdy im potvrdenie nedal. Raz večer O. prišiel a povedal, že keď mu nedajú 6000 Eur môžu ísť z domu preč. Keď prišli od notára asi o 2 dni ona si papier prečítala, nerozumela mu, ale povedala im, že pravdepodobne predali dom. Žalobcovia jej neverili, zavolali O. a ten povedal, že je to len formalita.

9. V ďalšom teda súd prvej inštancie (na základe uznesenia Krajského súdu) zisťoval akým jazykom bol vedený rozhovor so žalobkyňou dňa 22.5.2011. Npráp. G. Q. uviedol, že skutok sa stal pred 5 rokmi, nepamätá sa naň a nevie ako sa so žalobcami rozprával. Npráp. V. Y. uviedol, že vzhľadom n a veľký časový odstup sa nepamätá v akom jazyku komunikoval. Počas služby komunikuje s občanmi v úradnom slovenskom jazyku. V prípade ak občan ovláda jazyk maďarský tak sa snaží komunikovať

v maďarskom jazyku, avšak jeho komunikácia v maďarskom jazyku je na nízkej úrovni, nakoľko má slovenskú národnosť a nenavštevoval školu s maďarským jazykom.

10. Žalobcovia trvali na tom, že obaja neovládajú slovenský jazyk, preto aj chceli, aby išiel s nimi ich vnuk, keď išli k notárovi. Vnukovi nedovolil tak notár ako aj F. O., aby bol prítomný v kancelárii notára. Obaja žalobcovia mali za to, že idú podpisovať zmluvu na sumu 2000 Eur, pričom žalobkyni v rade 1. bola vyplatená len suma 1800 Eur, lebo za odpad chcel za nich zaplatiť sumu 200 Eur, hoci oni mu o ňom nehovorili. Keď sa odovzdávali peniaze bol tam notár, O., H. a žalobcovia. Notár s nimi hovoril po slovensky a keď povedali O., ktorý s nimi hovoril po maďarsky, že nerozumejú tak im mal O. povedať, že nevadí, že on to urobí a v poriadku. Svedok JUDr. B. O., notár pri opätovnej výpovedi uviedol, že s odstupom času 7 rokov sa nevedel vyjadriť, či suma bola vyplácaná u neho v kancelárii alebo mimo. On komunikuje s účastníkmi po slovensky. Ak účastníci neovládajú slovenský jazyk tak si buď zabezpečia tlmočníka alebo sa nemôže uskutočniť úkon. On nemá dôvod skúmať do akej miery ovláda tlmočník jazyk, avšak nemusí ísť o osobu zapísanú v zozname tlmočníkov. Tlmočníkom nemôže byť osoba, ktorá je účastníkom právneho úkonu. Nevadí mu aké osoby sú prítomné pri spisovaní právnych úkonov ak medzi účastníkmi panuje zhoda. Na túto konkrétnu vec sa nepamätá. S pánom O. riešil viac právnych úkonov. V tomto prípade poplatky s úkonom ako aj s vkladom hradil kupujúci, čo je uvedené aj v čl. 5 notárskej zápisnice. Svedok F. O. pri opätovnej výpovedi uviedol, že poskytoval úvery z vlastných zdrojov a mal aj realitnú činnosť - kúpa a predaj nehnuteľností. Telefonicky žiadala žalobkyňa o peniaze. Nehnuteľnosť nebola v takom stave, že by mohol byť poskytnutý úver, nepamätal si, ale mohlo ísť o 8-10.000Eur, keďže nemali taký príjem tak to aj skončili. O týždeň sa mu opäť ozvali, či nie je nejaké riešenie, na čo im povedal, že odkúpi ich dom a môžu v ňom zostať bývať v nájme. Pár mesiacov aj platili nájomné a potom sa dohodli, že sa vysťahujú a našiel im nájom v N.. On s nimi komunikoval po maďarsky a oni s notárom po slovensky. Kúpnu cenu vyplatil u notára ale nepamätá sa kde, určite pred podpísaním zmluvy a peniaze vyplatil žalobkyni, ale sa nepamätá v akých bankovkách. Nepamätal si, či so žalobcami tam bol ešte niekto iný. Notár prečítal celú zmluvu po slovensky a dal ju prečítať aj žalobcom. Pri podpisovaní zmluvy boli žalobcovia, on a notár, či tam bol aj niekto iný sa nepamätal. Po uzavretí zmluvy mu dávali žalobcovia nejaké peniaze možno 3-4 krát, išlo o nájom a dohoda bola ústna.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia po tom, čo sa dozvedeli, že neuzavreli zmluvu o pôžičke, ale kúpnu zmluvu, žiadali o vysvetlenie F. O., ktorý ich ubezpečil, že je to len formalita, a oni mu preto dôverovali. Žalobcovia opakovane vo svojich výpovediach uviedli, že mali dlžobu voči Slovenskému plynárenskému priemyslu 1.000,-Eur, preto sa rozhodli, že si chcú zobrať pôžičku vo výške 2.000,-Eur. V miestnych novinách bol inzerát na riešenie finančnej tiesne formou pôžičiek spoločnosťou SWISS CAPITAL SLOVAKIA s.r.o., kde konateľom bol F. O..

12. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v tejto veci) je v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pokiaľ tento nevyplýva z osobitného predpisu. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcov, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Žalobcovia svoju žalobu zdôvodnili neplatnosťou kúpnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou Swiss Capital Slovensko s.r.o. v dôsledku toho, že nemali vedomosť o tom, akú zmluvu podpisujú, mysleli si, že podpisujú zmluvu o pôžičke a nie kúpnu zmluvu.

13. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Právny úkon je prejav vôle smerujúci k určitému právnemu následku, s ktorým právne normy takýto prejav vôle spájajú. Pokiaľ má byť právny úkon platný, musí prejav vôle vyhovovať všetkým náležitostiam, ktoré sú naň kladené právnymi normami. Medzi náležitosti právneho úkonu patrí sloboda a vážnosť vôle, určitosť a zrozumiteľnosť jej prejavu. Nedostatkom slobody vôle je postihnutý aj právny úkon, ktorý je urobený v nepriaznivom hospodárskom alebo sociálnom stave (v danom prípade nedoplatok za plyn). Právny úkon nie je urobený vážne (skutočne), ak konajúci (vôľu prejavujúci) nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je zásadne neplatný. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na okolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, teda, že konajúci nechcel svojim prejavom vôle spôsobiť právne následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú, treba v záujme dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný.

14. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon , ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Tak ako už uviedol Krajský súd vo svojom uznesení obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Občiansky zákonník nevymedzuje pojem dobrých mravov. Z kontextu zákona však vyplýva, že ide o súbor určitých morálnych noriem, v ktorých sa odzrkadľujú všeobecne platné pravidlá morálky, etiky a slušnosti, pri ktorých existuje všeobecný záujem ich rešpektovať. Povinnosťou všeobecného súdu je zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta. Pri hodnotení toho, či je konkrétne konanie (právny úkon) v súlade s dobrými mravmi, je však vždy potrebné prihliadať tiež na čas, miesto a na okolnosti, za ktorých došlo ku konaniu.

15. Neexistenciu vôle žalobcov predať nehnuteľnosť im patriacu súd videl v tom, že žalobcovia v rodinnom dome bývali spolu s vnukom, jeho manželkou a maloletými deťmi, ktorý im zabezpečoval ich základnú životnú potrebu bývania, bol ich jediným majetkom. Svoju finančnú situáciu chceli riešiť pôžičkou a nie predajom nehnuteľnosti. Bývali v domovej nehnuteľnosti, ktorá tvorila ich jediný majetok, aj po uzavretí kúpnej zmluvy, nehľadali si ďalšie bývanie, pretože až keď v máji 2011 začal chodiť k nim O. s tým, že sa musia vysťahovať sa začali o vec zaujímať. Pred tým O. od decembra 2010 mesačne platili po 100 Eur titulom vrátenia pôžičky, avšak nikdy im žiadny doklad o úhrade nedal. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia ( vnuk žalobcov a jeho manželka). O. im dal len 2.000 Eur, resp. 1800,-Eur, keďže im povedal, že uhradí za nich podlžnosť, ktorú mali na Obecnom úrade. Žalobcovia uviedli, že oni O. o podlžnosti ma Obecnom úrade nepovedali, on sa sám ponúkol, že to zaplatí. Je potrebné však konštatovať, že žalobcovia obsahu listín, ktoré boli v slovenskom jazyku a ktorý neovládajú, nerozumeli. Zdá sa byť nelogické a nereálne, že by žalobcovia chceli predať svoj dom, ktorý zabezpečoval bývanie pre nich ako aj rodinu ich vnuka, obdržali by tak 13.000 Eur za jeho predaj a následne by zostali bez strechy nad hlavou. Taktiež je nelogické, že kupujúci O. ponechal určitú dobu žalobcov bývať bezodplatne v nehnuteľnosti bez akéhokoľvek zmluvného základu a po ich vysťahovaní im obstaral náhradné ubytovanie a ešte im aj zaplatil trojmesačné nájomné cca vo výške 900 Eur. Po uplynutí 3- mesačnej doby, počas ktorej bolo nájomné zaplatené O. žalobcovia z prenajatého bytu odišli, nakoľko nemali financie na platenie nájomného, čo vo svojej výpovedi potvrdil aj prenajímateľ svedok B.. Konaním, ktorým by O. kúpil nehnuteľnosť za 13.000 Eur a odpredal by ju za 14.000 Eur popri výdavkoch, ktoré vynaložil (notárske poplatky, pohonné hmoty, trojmesačné nájomné, úhrada smetí, správne poplatky, telefonáty...), nemala by spoločnosť zisk a na tomto obchode by bola stratová. Tieto skutočnosti jednoznačne poukazujú na minimálne neštandardné správanie podnikateľa s nehnuteľnosťami, ktorého cieľom by malo byť dosahovanie zisku. Súd poukazuje na rôzne výpovede F. O. (vypovedal tak ako mu to v tom čase vyhovovalo), keď na polícii pri výsluchu dňa 16.8.2011 (podozrenie zo spáchania prečinu podvodu) uviedol, že v ten deň požiadal svojho kamaráta Q. H., aby manželov L. priviezol do I. E. k notárovi. A dňa 23.10.2013 pri výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pán H. je jeho známy a pre neho nič nerobí a nevie o tom, že by sa vôbec so žalobcami stretol.

Súd poznamenáva, že je neštandardné, aby bol vydaný pokladničný výdavkový doklad na takú vysokú sumu (13.000 Eur) bez podpisu príjemcu, ktorý vydal kupujúci Swiss Capital Slovensko s.r.o. Z dokazovania vyplynulo, že žalobcovia nejednali ohľadne uzavretia kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť. Žalobcovia nechceli uzatvoriť kúpnu zmluvu na svoju nehnuteľnosť a preto tak nemohli urobiť, pretože tu absentovala vôľa urobiť takýto právny úkon. Absolútne nemali vedomosť o tom, že uzatvárajú kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej predávajú svoju nehnuteľnosť a preto je logické, že nemohli ani prevziať od O. 13.000 Eur ako kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Súdu sa javia nejasné a podozrivé okolnosti uzavretia zmluvy - zmluva bola pravdepodobne už predpripravená vzhľadom na krátkosť času stráveného žalobcami u notára; neprítomnosť tlmočníka; odopretá prítomnosť vnukovi žalobcov ovládajúceho slovenský jazyk; uzatvorenie zmluvy u notára O. v I. E. 35 km od sídla spoločnosti aj napriek skutočnosti, že v N. je dostatočný počet notárov ovládajúcich aj maďarský jazyk; v prípade následného predaja predmetnej nehnuteľnosti žalovaným O. robil kúpnu zmluvu u notárky JUDr. I. v N.. Žalobcovia neovládajú slovenský jazyk, ktorá skutočnosť bola preukázaná v tomto konaní ako aj v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Ide o osoby jednoduché, vyššieho veku a v komunikácii s inštitúciami im pomáhajú rodinní príslušníci (vnuk a jeho manželka, ktorí slovenský jazyk dostatočne ovládajú). Dňa 13.6.2011 navrhovatelia aj podali trestné oznámenie pre podozrenie z podvodu, pretože až vtedy zistili akú zmluvu uzavreli. Toto podanie však bolo odmietnuté uznesením ORPZ SR Komárno, odbor kriminálnej polície č. ČVS: ORP-XXX/OVK-KN-XXXX-Au zo dňa 18.8.2011, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.9.2011.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd mal za to, že zmluva zo dňa 12.11.2010 medzi žalobcami a spoločnosťou Swiss Capital Slovensko s.r.o. je neplatná. Kúpna zmluva neobsahuje slobodnú a vážnu vôľu žalobcov s predajom ich domu a taktiež právny úkon nie je zrozumiteľný, pretože žalobcovia neovládajú slovenský jazyk a zmluva im nebola riadne pretlmočená aj napriek skutočnosti, že obaja po tom, ako im bola prečítaná sa vyslovili, že jej nerozumejú. Dokonca pretlmočená mala byť, resp. mal im byť vysvetlený obsah stranou, ktorá právny úkon uzatvárala, ktorá skutočnosť však na všetky okolnosti prípadu preukazuje, že bol uzavretý v rozpore s dobrými mravmi. Sám notár JUDr. O. uviedol, že ak účastníci neovládajú slovenský jazyk tak si buď zabezpečia tlmočníka alebo sa nemôže uskutočniť úkon. V danom prípade nebol zabezpečený tlmočník ale úkon sa uskutočnil. Tlmočníkom nemôže byť osoba, ktorá je účastníkom právneho úkonu. Právny úkon tiež odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom, nakoľko zo strany F. O. bola zneužitá skutočnosť, že žalobcovia sa nachádzali v tiesni, potrebovali urýchlene finančnú hotovosť na úhradu svojho nedoplatku plynu, sú vyššieho veku, neznalí práva a takto bola zneužitá ich dôverčivosť, čo súd taktiež považoval za rozpor s dobrými mravmi (morálka, etika a slušnosť). Vzhľadom na všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že zmluva zo dňa 12.11.2010 je absolútne neplatný právny úkon, ktorá neplatnosť pôsobí od počiatku (ex tunc). Právne účinky. T.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú.

17. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a keďže žalobcovia mali vo veci plný úspech, súd im priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.