Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-11C/437/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 5.383,01 Eur a iné, takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Konanie sa neprerušuje.

Žalovanému patrí náhrada trov konania vo výške 100,00 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaním došlým súdu dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd žalovanému uložil zaplatiť majetkovú škodu vo výške 5.383,01 Eur a nemajetkovú ujmu vo výške 1.076,60 Eur ( t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom ako primeranú náhradu za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie) z titulu nečinnosti súdu v exekučnej veci na podklade zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Žalobný návrh odôvodnil tým, že vo veci povinného M. H., D.. XX.XX.XXXX, podal návrh na vykonanie exekúcie na majetok povinného z titulu zmluvy o úvere. V exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Nesprávny úradný postup bol spôsobený tým, že exekučný súd nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a jeho úradný postup bol bez splnenia zákonných podmienok, čo bolo príčinou konkrétneho následku, ktorým sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd tým, že svojím nelegálny postupom vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej Zmluvy o úvere. Na jednej strane existuje právne relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty § 41 Zákona o rozhodcovskom konaní a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane, nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je

vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Žalobcovi vznikla majetková škoda v celkovej výške 5.383,01 Eur predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaným zákonom stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 1.076,60 Eur, t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom. Žalobca uvádza, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia (rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia) došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac ako 198 dní). Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný do podania tohto žalobného návrhu na žiadosť pozitívne nereagoval. Žalobca požiadal, že je nutné deklarovať porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť žalobcovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu. Ďalej požiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o základe veci a to tak, že vydá nasledovné rozhodnutie: „Žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní, vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 3760601 povinným M. H., D.. XX.XX.XXXX.

2. Žalovaný v podaní došlom súdu dňa 31.10.2013 navrhol žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a z jeho podania je zrejmé, že celú dôkaznú povinnosť prenáša na súd. Z podania nie je jasný titul nároku na náhradu škody, čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, poznamenal, že žalobca neuviedol kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Na druhej strane podľa jeho názoru, všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu, alebo Ústavný súd SR. Poukázal, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde, pretože žalobca po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody svoju žiadosť nedoplnil a teda neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí, a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody o ktorého prerokovanie sám požiadal. Poukázal, že v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku vyplýva skutočnosť, že 15 - dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule. Predmetné ustanovenie je účinné od 01.06.2011. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. K nevymožiteľnosti pohľadávky žalobcu uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný návrh od dlžníka, ak by tento spor prebehol na riadnom súde. K nemajetkovej ujme uviedol, že treba rozlišovať vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzický osôb. Žalobca nespresnil, v čom a ako predmetná situácia ovplyvnila podnikateľské postupy žalobcu. Ďalej uviedol, že výška nemajetkovej ujmy nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami či rozumnou úvahou. Na doplnenie poukázal na list Európskej komisie, v ktorom sa konštatuje prax žalobcu v spojitosti s uzatváraním spotrebiteľských zmlúv, z ktorého vyplýva, že žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie a súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v dôsledku podnikateľskej činnosti žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca nepreukázal, že v dôsledku postupu okresného súdu mu vznikla škoda.

3. Súd sa oboznámil s podaniami strán konania spolu s prílohami, spisovým materiálom tunajšieho súdu č. k. 11Er/924/2010, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

4. Dňa 24.08.2010 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. podal na tunajší súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému M. H., D.. XX.XX.XXXX na podklade exekučného titulu Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., pod sp. zn. SR 00959/10, vydaného dňa 07.04.2010 v Bratislave.

5. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 30.08.2010, č. k. 11Er/924/2010-9 súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol čo do zmenkového úroku v časti presahujúcej 180,12 Eur. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.03.2011.

6. Na vymoženie pohľadávky vo výške 1.309,97 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 180,12 Eur a zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 1.309,97 Eur od 04.01.2010 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania 283,80 Eur, ako aj trov exekúcie, súd udelil exekútorovi poverenie dňa 07.12.2010.

7. Žalobca v žalobnom návrhu tvrdil, že podal návrh na predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z .z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom svoje tvrdenie nepodložil žiadnymi dôkazmi.

8. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d) zákona č. 514/2003, Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

9. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zák. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

10. Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

11. Podľa § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

12. Podľa ods. 3 cit. zák. ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

13. Podľa § 9 ods. 1 cit. zák. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

14. Podľa ods. 2 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

15. Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

16. Podľa ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

17. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd uvádza nasledovné. Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Preto, keď súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nevznikol, vznesenou námietkou premlčania sa taktiež už nezaoberal.

18. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoj nárok. V konaní neboli preukázané základné predpoklady pre skúmanie úradného postupu súdu, resp. vydania nezákonného rozhodnutia súdom v konaní vo veci udelenia poverenia pre vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorá bola vedená na tunajšom súde pod sp. zn.: 11Er/924/2010. Z priloženého spisu súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola v časti zamietnutá a na zostávajúcu časť súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie. Pre takýto postup súdu zákon neustanovuje žiadnu lehotu. V danom prípade mal súd za preukázané, že exekučný súd poverenie vydal, nie však v lehote 15 dní. Táto lehota (15 dní) s účinnosťou od 1.6.2010 sa na tento prípad nevzťahovala, nakoľko exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.7.2013 sp. zn. II. ÚS 520/2012). V konkrétnej veci žalobca tvrdí, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 26.01.2011 a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty a súd bol v omeškaní viac ako 198 dní. Tieto skutkové tvrdenia navrhovateľa sú nepravdivé. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11Er/1910/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 24.11.2010, pričom podanie návrhu na začatie exekúcie súdnemu exekútorovi je z pohľadu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia bezvýznamné. Súd vydal uznesenie o čiastočnom zamietnutí žiadosti dňa 18.02.2011 a vo zvyšnej časti vydal dňa 07.12.2010 poverenie pre súdneho exekútora. Za tohto stavu nemohla ani reálne v súvislosti s postupom súdu vzniknúť žalobcovi škoda a jeho tvrdenia o vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy sú v tejto veci až absurdné. Súd považoval návrh v celom rozsahu za neopodstatnený, a preto ho zamietol. Skutočnosť, že žiadosť bola prvostupňovým súdom čiastočne zamietnutá, nie je jediným predpokladom, kedy je možné preskúmať predmetné rozhodnutie z pohľadu možného škodového následku na podklade zákona č. 514/2003 Z. z., nakoľko predmetné rozhodnutie v tejto veci nebolo odvolacím, resp. dovolacím súdom pre nezákonnosť zrušené. Okrem toho žalobca do skončenia dokazovania ani nepredložil žiaden relevantný doklad, že si svoj nárok riadne uplatnil u žalovaného, hoci ho súd na to v rámci predvolania na pojednávania riadne vyzýval, keď ho žiadal, aby predložil všetky originály dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou. Prenášanie dôkazného bremena na žalovaného, aby jeho súd vyzval na predloženie predmetného spisu, nemá žiadnu oporu v zákone. Z týchto dôvodov súd sa podrobnejšie nezaoberal meritom veci, ale žalobu v celom rozsahu zamietol pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom.

20. Žalobca podaním došlým súdu dňa 28.02.2013 a následne dňa 22.11.2013 podal návrh, aby súd konanie prerušil a to do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. Návrh odôvodnil tým, že námietka porušenia nestrannosti je závažne podporená najmä pomerom sudcu k veci, pretože sudca môže byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý vo svojich právach, sudca je vylúčený aj preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania na konaní a do úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti.

21. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (,,C.s.p.“) súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

22. Podľa § 164 C.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

23. Podľa § 162 ods. 3 C.s.p. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

24. Návrhy žalobcu na prerušenie konania súd preskúmal, pričom dospel k záveru, že návrhy nie sú dôvodné. Žalobca vo svojich podaniach na prerušenie konania neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť postupu súdu konať nestranne a bez prieťahov. Hypotetické a riadne neodôvodnené možnosti, na ktoré poukázal žalobca, nemôžu byť podkladom na prerušenie konania. Žalobca ničím neodôvodnil ako zákonný sudca môže byť svojím rozhodnutím priamo dotknutý vo svojich právach, aké konkrétne poznatky mal získať mimo dokazovania a z akého dôvodu by mal byť k účastníkom konania vo vzťahu ekonomickej závislosti. Žaloby dotknutých osôb podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú vždy nárokmi voči štátu a táto skutočnosť nezakladá pochybnosť o tom, že sudca bude postupovať nestranne a nezávisle. Samotné podanie sťažnosti žalobcu na Ústavný súd SR automaticky nemôže byť dôvodom na prerušenie konania, preto súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Do úvahy neprichádzala ani možnosť prerušiť konanie podľa § 164 C.s.p. pretože v zmysle čl. 1 C.s.p. v spojitosti s § 25 ods. 4 zákona č. 514/2009 Z. z., má príslušný okresný súd právomoc riešiť predmetný spor a v súčasnosti neprebieha žiadne iné konanie, od výsledku ktorého by bolo rozhodnutie tohto súdu závislé, resp. sa nerieši otázka, ktorú tento súd nie je oprávnený sám riešiť.

25. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojom žalobnom petite žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (pôvodne § 152 ods. 2 O.s.p., teraz § 212 ods.2, § 214 C.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 212 ods. 2 C.s.p., môže vydať čiastočný, resp. medzitýmny rozsudok aj bez návrhu strán sporu. Ak súd takémuto návrhu strany sporu na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 100,00 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.