Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-6-2020.pdf
PDF · 99.91 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/6/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: E. D., nar.: XX.XX.XXXX, č. XXX, XXX XX Studienka, o zaplatenie 5.652,33 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 2.279,99 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy:
- 35,97 Eur od 16.12.2019 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.01.2020 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.02.2020 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.03.2020 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.04.2020 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.05.2020 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.06.2020 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.07.2020 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.08.2020 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.09.2020 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.10.2020 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.11.2020 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.12.2020 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.01.2021 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.02.2021 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.03.2021 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.04.2021 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.05.2021 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.06.2021 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.07.2021 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.08.2021 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.09.2021 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.10.2021 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.11.2021 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.12.2021 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.01.2022 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.02.2022 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.03.2022 do zaplatenia,
- 77,38 Eur od 16.04.2022 do zaplatenia a
- 77,38 Eur od 16.05.2022 do zaplatenia.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica (ďalej ako „Upomínací súd“) domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.652,33 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 5.403,31 Eur od 17.02.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom - spotrebiteľom dňa 07.09.2015 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 6.500,00 Eur zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 150,67 Eur. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď úver riadne a včas nesplácal. Napriek opakovaným upozorneniam dlžné splátky nedoplatil, a teda nedošlo k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Na základe tejto skutočnosti žalobca v zmysle Hlavy Obchodných podmienok s názvom Ukončenie zmluvy dňa 31.01.2018 pristúpil k zosplatneniu budúcich splátok úveru a vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru a dlžných splátok. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností a táto lehota na plnenie uplynula žalovanému dňa 16.02.2018. Žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 3.910,41 Eur. Dlh žalovaného je vo výške 5.652,33 Eur a pozostáva z istiny vo výške 108,37 Eur (splátky 24.-28.), úrok vo výške 249,02 Eur (splátky 24.-28.) a zo zosplatnenej istiny vo výške 5.294,94 Eur (istina splátok 29.-84.).
2. Upomínací súd vo veci vydal platobný rozkaz sp.zn. 27Up/413/2019 zo dňa 25.04.2019, proti ktorému doručil žalovaný včas odôvodnený odpor, čím bol platobný rozkaz zrušený a vec bola na návrh žalobcu postúpená na tunajší súd.
3. Žalovaný v podanom odpore vyslovil presvedčenie, že na vydanie platobného rozkazu neboli splnené podmienky podľa § 3 zákona č. 307/2016 Z.z. Ďalej poukázal na skutočnosť, že Zmluva obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, pričom je potrebné prešetriť aj prípadné nekalé praktiky žalobcu, najmä pokiaľ ide o predčasné ukončenie zmluvy. Nárok žalobcu popiera čo do dôvodov aj výšky. Žalobcom popísaný skutkový stav nepovažuje za správny a presný.
4. Žalobca v replike uviedol len stručne, že Zmluvu považuje za platnú a súladnú so zákonom č. 129/2010 Z.z. Žalovaný svoje právo podať k veci dupliku napriek výzve súdu nevyužil.
5. Súd nariadil pojednávanie na 16.05.2022, kde vec prejednal bez žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a požiadal o konanie v neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že Zmluvu so žalobcom uzavrel, čerpal na jej základe úver v žalobcom uvádzanej výške a uhradil naň sumu uvedenú v žalobe. Súd následne vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: predžalobná výzva zo 4.1.2019 s podacím hárkom, zmluva o spotrebiteľskom úvere zo 7.9.2015, úverové zmluvné podmienky, informácie o poistení, výzva k splateniu celého úveru z 31.1.2018 s podacím hárkom, výpis čerpania splátok a úhrad. Súd zistil nasledovný skutkový stav veci, ktorý posúdil podľa ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy, a to ako nasleduje:
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
9. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
11. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
13. Podľa § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
15. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Súd považoval za preukázané, že žalovaný uzavrel so žalobcom dňa 07.09.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. 45090579805000, v zmysle ktorej sa Veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 6.500,00 Eur, ktorý následne žalovanému poskytol (čo žalovaný nepoprel). Predmetom konania bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo Zmluvy. Žalobca bol od uzavretia Zmluvy v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa, predmetná Zmluva je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený Zmluvou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže v konaní nebolo žalobcom tvrdené, a teda ani preukazované, že žalovanému bol úver poskytnutý na výkon povolania resp. podnikania a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. V Zmluve bolo dojednané, že úver je poskytovaný pri úrokovej sadzbe 21,30 % p.a. a žalovaný sa zaviazal ho splatiť v 84 mesačných splátkach vo výške 150,67 Eur. Spolu s istinou sa tak zaviazal žalobcovi zaplatiť celkovo 12.656,28 Eur. RPMN bola v Zmluve uvedená vo výške 21,30 %, priemerná RPMN 15,44 %. Termín konečnej splatnosti Zmluva uvádzala nasledovne: „84 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci“. Pokiaľ ide o splatnosť splátok, bolo v Zmluve uvedené nasledovné: „Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.“. Súd musel uzavrieť, že Zmluva v uzavretom znení nie je v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože z nej určitým a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva údaj o termíne konečnej splatnosti, ani o termínoch splátok, a to z dôvodu, že zo Zmluvy nie je zistiteľný dátum prvej splátky. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon jednoznačne nevymedzuje, akým spôsobom má byť konečná splatnosť spotrebiteľského úveru v zmluve uvedená, avšak základnou všeobecnou požiadavkou je, aby bola v zmluve táto náležitosť uvedená jasne a zrozumiteľne, bez ťažkosti a s istotou určiteľným spôsobom. Cieľom resp. účelom tohto ustanovenia je zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň poslednej splátky úveru, teda termín jeho konečnej splatnosti, resp. aby vedel, dokedy bude povinný predmetný úver splácať. Účel tohto ustanovenia je naplnený vtedy, ak uvedenie termínu konečnej splatnosti v zmluve umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum poslednej splátky. Podľa názoru súdu pritom citované ustanovenie nie je možné vykladať tak, že termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť v zmluve definovaný výhradne jednoznačným dátumom, teda konkrétnym dňom, mesiacom a rokom. Obdobný názor vyslovil SD EÚ vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia c/a Klára Biróová, keď uviedol, že čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V danom prípade však v texte predmetnej zmluvy nie je vôbec výslovne určená konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, je tam uvedená len lehota splatnosti, a to 84 mesiacov po poskytnutí úveru s tým, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru a každá ďalšia splátka je splatná vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky je tak určená od v čase uzavretia Zmluvy neurčitého momentu poskytnutia úveru, na základe čoho nie je možné odvodiť ani splatnosť poslednej splátky, preto spotrebiteľ v čase uzavretia predmetnej zmluvy ani na základe vyššie uvedeného opisného spôsobu s určitosťou nevie, kedy bude úver konečne splatný. Pre určenie konečnej splatnosti nemôže byť dostačujúce, že v zmluve je uvedená splatnosť každej splátky a ich počet, ktoré sú aj inak samé o sebe podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lebo keby zákonodarca bol toho názoru, že tieto údaje pre orientáciu spotrebiteľa postačujú, nezakotvil by ako osobitnú náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere aj náležitosť podľa cit. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to výslovne termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Vzhľadom na uvedenú absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musel súd s poukazom na § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch uzavrieť, že úver poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak má právo na vrátenie len istiny poskytnutého úveru bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, a to po odrátaní všetkých úhrad žalovaného. Žalovaného preto súd zaviazal na úhradu zvyšku istiny poskytnutého úveru v sume 2.279,99 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.
19. Súd pre úplnosť uvádza, že vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo z dôvodu hospodárnosti potrebné sa zaoberať ďalšími prípadnými chýbajúcimi náležitosťami Zmluvy.
20. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca ich zaplatenie požaduje od 17.02.2018, keďže tvrdí, že k 31.01.2018 úver predčasne zosplatnil. Žalobca však súdu nepreukázal, že by úver zosplatnil platne, keďže ani netvrdil a ani nepreukázal, že by žalovaného pred zosplatnením úveru písomne vyzýval na zaplatenie omeškaných splátok úveru a upozornil ho, že v prípade neuhradenia tejto sumy žalobca uplatní svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Ak taká výzva nebola žalovanému zaslaná, potom nebola splnená podmienka stanovená v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a žalobca nebol oprávnený poskytnutý úver predčasne zosplatniť. Predčasné zosplatnenie úveru je tak neplatným právnym úkonom žalobcu. Súd preto žalobcovi priznal nárok na úroky z omeškania vo výške, ako si ich uplatnil (5 %, čo zodpovedá platnej zákonnej sadzbe úroku z omeškania), avšak z každej jednotlivej splátky až odo dňa nasledujúceho po dni jej splatnosti, a s tým, že úhrady žalovaného započítaval na skôr splatné splátky. Medzi zmluvnými stranami bola Zmluvou o úvere dohodnutá výška mesačnej splátky minimálne 150,67 Eur, avšak vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru súd výšku splátky v záujme zachovania dohodnutého počtu splátok znížil na 77,38 Eur.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania posudzoval úspech vo veci. Žalobcovi súd vyhovel v časti o zaplatenie sumy 2.279,99 Eur (40,34 %) a vo zvyšku žalobu zamietol (59,66 %), teda tu by náhrada trov patrila úspešnejšiemu žalovanému. Súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti vyhodnotil, že obe strany boli v konaní čiastočne úspešné, preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku).