Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Csp-69-2017.pdf
PDF · 121.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-3Csp/69/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, 833 04 Bratislava, IČO: 31749542, zast. AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35951125, proti žalovanému v 1.rade: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E. XXXX/XX, P. - P., zast. Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50120000, a žalovanej v 2.rade: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, zast. JUDr. Dušan Serek, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Nová Doba 489/15, 027 43 Nižná, pracovisko Radlinského 1709/28, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47258781, o zaplatenie sumy 18.014,58 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a v celom rozsahu.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
III. Súd p r i z n á v a žalovanej v 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania r o z h o d n e súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.05.2017 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne zaplatiť istinu vo výške 18.014,58 eur so zmluvným úrokom vo výške 9.899,17 eur, zmluvným úrokom vo výške 6,9% ročne od 08.06.2010 z istiny vo výške 18.014,58 eur do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 08.06.2010 z istiny vo výške 18.014,58 eur do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 2.791,38 eur. Žalobca uviedol, že je právnickou osobou zriadenou osobitným zákonom, ktorá je finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu. V zmysle § 3 ods.1 zákona č. 374/2014 Z.z. o pohľadávkach štátu, správcom na účely tohto zákona je správca majetku štátu podľa osobitného predpisu, ak spravuje pohľadávky štátu. Podľa § 3 ods.2 zákona o pohľadávkach štátu, správou pohľadávky štátu na účely tohto zákona je súhrn oprávnení a povinností, na základe ktorých je správca oprávnený s pohľadávkou štátu nakladať, uplatňovať a vymáhať ju v mene štátu. V zmysle § 4 ods.1 zákona o pohľadávkach štátu, správca je povinný nakladať s pohľadávkou štátu podľa tohto zákona, využívať všetky právne prostriedky na jej vymoženie a dbať, aby nedošlo k jej zániku alebo premlčaniu, zániku alebo premlčaniu práv na jej vymáhanie a k zníženiu pohľadávky štátu. Podľa § 4 ods.2 zákona o pohľadávkach štátu, ak § 9,14 až 18 neustanovujú inak, správca je povinný riadne a včas: a) uplatniť právo na zaplatenie pohľadávky štátu na súde. Podľa § 4 ods.3 zákona o pohľadávkach štátu, správca je povinný spolu s pohľadávkou štátu vyúčtovať a uplatniť aj jej príslušenstvo. Vzhľadom
na uvedené možno konštatovať, že žalobca nevykonáva svoju činnosť nezávisle a samostatne v miere typickej pre subjekty vykonávajúce štandardné obchodné a podnikateľské činnosti, nakoľko podlieha správe Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, hospodári podľa schváleného rozpočtu zapojeného finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva, o zmenách v jeho rozpočte rozhoduje minister sám alebo po predchádzajúcom písomnom súhlase Ministerstva financií SR, podlieha kontrole svojej činnosti Ministerstvom, jeho základný vnútorný predpis upravujúci jeho organizáciu a činnosť podlieha schváleniu Ministerstva. Napriek skutočnosti, že pre posúdenie statusu určitej fyzickej alebo právnickej osoby ako dodávateľa v rámci spotrebiteľských právnych vzťahov je jej súkromnoprávny alebo verejnoprávny charakter irelevantný, neznamená to bez ďalšieho, že každý subjekt verejného práva je automaticky dodávateľom na účely spotrebiteľských zmlúv iba z titulu poskytovania určitej služby alebo výkonu určitej činnosti. Na základe zmluvy o poskytnutí podpory č. 506/2613/2002 bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške 23.235,74 eur pri základnej úrokovej sadzbe 3,9% ročne s lehotou splatnosti 20 rokov. V tomto období poskytovali banky porovnateľné úvery pri základnej úrokovej sadzbe v rozpätí medzi 9% až 10, z čoho vyplýva, že činnosť, ktorú vykonáva žalobca, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky taxatívne vymedzené pojmové znaky (zámer smerujúci k dosiahnutiu zisku, výkon povolania alebo profesie, kvalifikovaný výkon činnosti napĺňajúci znaky trhového správania založeného na ponuke a dopyte), tieto pojmové znaky u neho absentujú. Podľa článku IV. zmluvy o úvere žiadateľ sa zaviazal splatiť fondu celý úver so základnou úrokovou sadzbou vo výške 3,9% na účet v banke... Dlžník sa súčasne zaviazal, že dlh, ktorý sa skladá z úveru a úroku, bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami, a to tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Podľa článku VII. bod 1. zmluvy o úvere je návratnosť zabezpečená uzavretím poistnej zmluvy v poisťovni. Dlžník je povinný predložiť overenú kópiu poistnej zmluvy, kde predmetom poistenia je poistenie podpory vo forme úveru. V zmysle článku VII. bod 2. zmluvy o úvere poistná zmluva musí byť uzavretá v prospech ŠFRB. Podľa článku VII. bod 3. zmluvy o úvere dlžník je povinný po skolaudovaní predmetu zmluvy a vydaní listu vlastníctva na predmet zmluvy zriadiť na tento záložné právo v prospech ŠFRB. Záložné právo je povinný zriadiť najneskôr do 60 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia. Lehota výstavby je dohodnutá na 24 mesiacov od otvorenia účtu. Podľa článku VII. bod 4. zmluvy o úvere v prípade, ak by veriteľ zistil, že dlžník zrušil ručenie vo forme poistenia úveru, má právo odstúpiť od zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a dlžník je povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 20% zo zostatku úveru a vrátiť jednorazovo do 60 dní od doručenia výzvy zostatok úveru. V dodatku č.1 sa zmluvné strany dohodli na lehote dokončenia stavby do 31.08.2005. Žalobca vyzval žalovaných na doručenie kolaudačného rozhodnutia a upozornil ich na zvýšenie úrokovej sadzby o 0,5% za každých aj začatých 6 mesiacov omeškania. Žalovaní si uvedenú povinnosť nesplnili a preto žalobca v súlade s článkom VIII. bod 8.7. zmluvy o úvere pristúpil k zvýšeniu úrokovej sadzby na 6,9% a k zvýšeniu mesačnej splátky úveru na sumu 171,25 eur. Žalobca zaslal žalovaným výzvu na úhradu zo dňa 12.06.2009, kde ich vyzval, aby uhradili svoj dlh na omeškaných splátkach v celkovej sume 685,00 eur. Napriek výzve na úhradu nedošlo zo strany žalovaných k úhrade tohto dlhu. Žalovaný v 1. a 2. rade boli k dátumu 15.04.2010 v omeškaní s 11 splátkami, čím došlo k splneniu podmienky ustanovenia článku VIII. bod 8.4. zmluvy o úvere oprávňujúcej žalobcu odstúpiť od zmluvy a požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty. V predmetnom prípade nejde o čiastkové plnenie, pri ktorom sa splátky premlčujú samostatne podľa § 392 ods.2 Obchodného zákonníka, ale ide o jedno plnenie, pri ktorom splatnosť nastala splatnosťou celého úveru. Dohoda o splácaní úveru v splátkach sa nedá považovať za právo na čiastkové plnenie. Žalovaní si splnili svoju povinnosť zabezpečiť úver prostredníctvom poistnej zmluvy v zmysle bodu 7.1. zmluvy o úvere, avšak poistná zmluva zanikla pre neplatenie poistného ku dňu 16.12.2005. Žalovaní boli následne výzvou zo dňa 22.06.2007 vyzvaní na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti, čo však nepreukázali, čím porušili článok VII. bod 7.3. zmluvy o úvere (povinnosť zriadiť záložné právo do 60 odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia). Vzťah založený medzi žalobcom a žalovanými je obchodnoprávnym vzťahom - vzťahom zo zmluvy o úvere, ktorá je upravená v ustanoveniach § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa článku VIII. bod 8.4. zmluvy o úvere v prípade, ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov, je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu, a to napr. opakovaným nesplácaním úveru. V prípade naplnenia bodu 8.4. je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej dlžnej sumy, t.j. zo súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok úroku a ak bol poskytnutý nenávratný príspevok, aj ten do 30 dní odo dňa doručenia výzvy dlžníkovi. Taktiež žalobca poukázal na znenie § 505 a 506 Obchodného zákonníka, ktoré sa týkajú práva veriteľa na odstúpenie od zmluvy. Žalobca odstúpil od Zmluvy o úvere podaním
zo dňa 27.04.2010, čím sa cely dlh stal splatným. Žalovaný v 1.rade prevzal zásielku dňa 07.05.2010 a žalovaná v 2.rade dňa 07.05.2010. Vzhľadom k tomu nárok žalobcu na vrátenie poskytnutého úveru zo zmluvy o úvere pozostáva z nesplatenej istiny vo výške 18.014,58 eur, nesplateného zmluvného úroku ku dňu 27.04.2010 v zmysle článku IV. zmluvy o úvere vo výške 9.899,17 eur a zmluvnej pokuty vo výške 2.791,38 eur. Povinnosť platiť úrok z nevrátenej časti úveru vyplýva z ust. § 506 Obchodného zákonníka, zo zmluvy o úvere, a trvá, resp. pokračuje aj po účinnosti odstúpenia veriteľa od zmluvy. Je opodstatnené, aby po odstúpení od zmluvy o úvere podľa § 506 Obchodného zákonníka dlžník naďalej platil úroky z úveru, ako aj úroky z omeškania, ktorí sú buď zmluvne dojednané alebo zákonné. V opačnom prípade by sa veriteľ dostal do horšieho postavenia, ako mal pred porušením povinnosti dlžníkom. Žalobca uviedol, že vznikol mu nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku VIII. bod 8.4. zmluvy o úvere a zmluvná pokuta vypočítaná nasledovne: 18.014058 eur (nesplatená istina) + 9.899,17 eur (nesplatený zmluvný úrok ku dňu odstúpenia) x 10 : 100 = 2.791,38 eur. K spotrebiteľskému právu a jeho vzťahu k žalobcovi žalobca uviedol, že činnosť, ktorú ŠFRB vykonáva, nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom o ŠFRB je účelovým fondom, ktorý v zmysle legálnej definície pojmu spotrebiteľská zmluva v § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka nespĺňa pojmové znaky dodávateľa, t.j. zmluva o poskytnutí podpory uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle S 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. K povahe záväzkového vzťahu žalobca uviedol, že zmluva o úvere je úverovou zmluvou uzatvorenou podľa § 497 Obchodného zákonníka, to znamená, že na ustanovenia zmluvy o úvere sa vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka a v týchto prípadoch nie je rozhodujúci subjekt a objekt záväzkového vzťahu. Skutočnosť, že ide o absolútny obchod, vylučuje dohodou strán o voľbe Obchodného zákonníka v zmysle § 262 ods.1,2 Obchodného zákonníka. Použitie Obchodného zákonníka na tieto vzťahy účastníci nemôžu dohodou vylúčiť. K uplatnenému úroku z omeškania poukázal žalobca na ust. § 369 ods.1,2 Obchodného zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a poukázal, že žalovaní sa dostali do omeškania s úhradou celkovej dlžnej sumy v zmysle odstúpenia ku dňu 08.06.2010, t.j. po uplynutí lehoty 30 dní od dátumu prevzatia odstúpenia posledným zo žalovaných. Základná úroková sadzba ECB k 08.06.2010 je 1% ročne a je zvýšená o 8 percentuálnych bodov na výšku 9% ročne.
2. Právny zástupca žalobcu v 1.rade podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2017 uviedol, že žalobou uplatnený nárok považuje v celom rozsahu za nedôvodný a to z dôvodu premlčania, navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Právny zástupca žalovanej v 2.rade doručil dňa 07.08.2017 tunajšiemu súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu, kde uviedol, že bez ohľadu, akým právnym režimom sa predmetná zmluva riadi, je zrejmé, že nárok žalobcu, či už titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka alebo plnenia zo zrušenej zmluvy v zmysle § 351 ods.2 Obchodného zákonníka je premlčaný. Nárok žalobcu vznikol dňa 07.05.2010, ktorým dňom sa jeho pohľadávka stala žalovateľnou. Žalobný návrh vo veci bol podaný dňa 29.05.2017, s odstupom viac ako 7 rokov. 2-ročná subjektívna premlčacia doba, ako aj všeobecná 3-ročná premlčacia doba v zmysle Občianskeho zákonníka a všeobecná 4-ročná premlčacia doba v zmysle Obchodného zákonníka už uplynuli, preto žalovaná v 2.rade vznáša voči celému nároku žalobcu námietku premlčania a navrhuje, aby súd v celom rozsahu žalobný návrh žalobcu zamietol.
4. Substitút právneho zástupcu žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 26.10.2017 sa pridŕžal v celom rozsahu písomne podanej žaloby. Poukázal na zmluvu o poskytnutí podpory, ktorá sa spravuje nielen zákonom o Štátnom fonde rozvoja bývania, ale aj Obchodným zákonníkom, nakoľko jedná sa o zmluvu o úvere. Úver bol poskytnutý žalovaným v 1. a 2. rade vo výške vtedajších 700.000,-Sk pri základnej úrokovej sadzbe 3,9%, ktorá sa menila vzhľadom k tomu, že žalovaní si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Žalobca ich vyzýval niekoľkými výzvami na úhradu na splnenie povinností, tieto však zostali bezvýsledné, preto žalobca využil svoje právo v zmysle článku VIII. bod 8.4 zmluvy o úvere a od zmluvy odstúpil pre závažné porušenie. Zároveň si uplatnil aj sankcie s tým spojené, ktoré neupravuje len zmluva, ale aj samotný zákon o ŠFRB. Tento úver bol poskytnutý za zvýhodnených podmienok špecifickej skupine obyvateľov s prihliadnutím na ich majetkové a sociálne pomery. Žalobca v tomto prípade nevystupuje ako dodávateľ, nekoná ako podnikateľ za účelom dosiahnutia zisku. V súvislosti so zmluvnou pokutou žalobca vychádzal z absolútneho objektívneho porušenia povinností. Vzhľadom na celkové podmienky, za ktorých bol poskytnutý úver, je zmluvná
pokuta primeraná. Na zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, treba vychádzať z Obchodného zákonníka, nakoľko jedná sa o absolútny obchod, bez ohľadu na povahu strán. Odstúpením od zmluvy nedochádza k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko plnenie poskytnuté pred odstúpením nemožno subsumovať pod žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktoré upravuje Občiansky zákonník. V tomto prípade nemožno hovoriť o 2-ročnej, poprípade 3-ročnej premlčacej lehote. Premlčacia doba je v Obchodnom zákonníku upravená na dobu 4 rokov. Ďalej uviedol, že nárok žalobcu z tejto zmluvy už bol uplatnený na súde žalobou a poukázal na ust. § 112 Občianskeho zákonníka a preto návrh nie je premlčaný, došlo k prerušeniu premlčacej doby. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 8Ro/226/2012 tunajším súdom. Jednalo sa o ten istý nárok, medzi tými istými účastníkmi. Ďalej poukázal na história pohybov na účte, ktorá preukazuje výšku uplatnenej istiny a úroku. Má za to, že návrh žalobcu je dôvodný, navrhol mu vyhovieť.
5. Právny zástupca žalovaného v 1.rade vo svojom prednese na pojednávaní dňa 26.10.2017 uviedol, že nárok považuje v celom rozsahu za premlčaný, a to aj v tom prípade, ak by sa nepočítala lehota v čase, keď bol podaný návrh na súd v tej istej veci. Vzniesol námietku premlčania v celom rozsahu k podanej žalobe.
6. Právny zástupca žalovanej v 2.rade vo svojom prednese na pojednávaní dňa 26.10.2017 v celom rozsahu sa pridŕžal svojho písomného vyjadrenia, ako aj námietky premlčania. Odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovanej v rade 2. dňa 07.05.2010. Dlžník mal povinnosť uhradiť tento dlh v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Pohľadávka sa vzhľadom k tomu stala žalovateľnou dňa 08.06.2010. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 29.05.2017, je zrejmé, že nárok je premlčaný.
7. Substitút právneho zástupcu žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 14.11.2017 po oboznámení s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp.zn. 7C/153/2012 uviedol, že žalovaní v uvedenom spore boli si vedomí svojho dlhu voči žalobcovi, chceli sa dohodnúť. Pokiaľ si žalobca uplatnil právo na súde v uvedenom spore, premlčacia doba neplynula. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. Nárok žalobcu premlčaný nie je.
8. Právny zástupca žalovaného v 1.rade vo svojom prednese na pojednávaní dňa 14.11.2017 zotrval na doterajších tvrdeniach o premlčaní uplatneného nároku. Navrhol žalobu zamietnuť.
9. Právny zástupca žalovanej v 2.rade vo svojom prednese na pojednávaní dňa 14.11.2017 uviedol, že podaním žaloby na súd sa premlčacia doba prerušuje za podmienky, že veriteľ, teda žalobca v konaní riadne pokračuje. Zo spisu sp.zn. 7C/153/2012 vyplýva, že došlo k prerušeniu konania, pričom v lehote do roka strany nepodali návrh na pokračovanie v konaní, teda konanie bolo zastavené v nadväznosti na pasivitu pána sporu. Ak by súd bol toho názoru, že žalobca v uvedenom spore riadne v konaní pokračoval, nárok je premlčaný, nakoľko uplynula premlčacia doba 4 rokov podľa Obchodného zákonníka.
10. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise, a to najmä so zmluvou o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 506/2613/2002 uzavretou dňa 06.09.2002 medzi veriteľom - žalobcom a žiadateľmi - žalovanými v 1. a 2. rade, kde sa žalobca zaviazal poskytnúť žiadateľom podporu vo výške úveru 700.000,-Sk pri základnej úrokovej sadzbe 3,9% do doby splatnosti 20 rokov (článok II.), ako aj s dodatkom č.1 k uvedenej zmluve o poskytnutí podpory uzavretým dňa 30.08.2005, kde došlo k zmene stanovenej lehoty na dokončenie stavby, t.j. do 31.08.2005. Súd sa oboznámil s výzvou na doručenie kolaudačného rozhodnutia adresovanou žalovanému v 1.rade listom žalobcu zo dňa 23.01.2008 s upozornením na zvýšenie úrokovej sadzby o 0,5%, s rozhodnutím žalobcu adresovaným žalovanému v 1.rade zo dňa 12.05.2008, na základe ktorého došlo počnúc dňom 01.09.2005 k zvýšeniu úrokovej sadzby o 3% na sadzbu 6,9% zo zvyšku poskytnutého úveru. Žalobca listom zo dňa 30.06.2008 adresovaným žalovanému v 1.rade oznámil mu, že počnúc dňom 01.09.2008 došlo k zvýšeniu splátky na sumu 5.159,-Sk. Žalobca listom zo dňa 12.06.2009 adresovaným žalovanému v 1.rade vyzval ho na úhradu celkovej sumy splátok vo výške 685,-Sk. V zmysle doručenky žalovaný v 1.rade prevzal si túto výzvu dňa 18.06.2009. Listom žalobcu adresovaným žalovanej v 2.rade zo dňa 12.06.2009 bola táto vyzvaná na úhradu dlžných splátok v celkovej výške 685,00 eur, tento list v zmysle priloženej doručenky prevzala žalovaná v 2.rade dňa 18.06.2009. Žalobca listom zo dňa 22.06.2007 adresovaným osobitne žalovanému v 1.rade a osobitne žalovanej v 2.rade vyzval ich na
zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť, na ktorú bol poskytnutý úver, do 30 dní od doručenia výzvy vzhľadom na zánik poistnej zmluvy dňom 16.12.2005 (zabezpečenie úveru formou poistenia). Žalovaný v 1.rade prevzal výzvu dňa 23.08.2007, rovnako aj žalovaná v 2.rade. Ďalej súd sa oboznámil s históriou pohybov na účte č. 3713619018 za obdobie od 15.01.2003 do 01.01.2014. Napokon súd sa oboznámil s odstúpením žalobcu od úverovej zmluvy adresovaným žalovanému v 1.rade listom zo dňa 27.04.2010, ako aj žalovanej v 2.rade listom zo dňa 27.04.2010, vzhľadom na omeškanie s 11 splátkami úveru v celkovej výške 1.883,75 eur k 15.04.2010, vrátane výzvy na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 30.705,13 eur, pozostávajúcej z nesplatenej istiny vo výške 18.014,58 eur, nesplateného úroku vo výške 9.899,17 eur a zmluvne dohodnutej pokuty vo výške 2.791,38 eur. Obaja žalovaní si prevzali tieto listy dňa 07.05.2010 v zmysle priložených doručeniek. Napokon súd sa oboznámil s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7C/153/2012, a to najmä so žalobou na čl.1, z ktorej vyplynulo, že bol uplatňovaný nárok žalobcom Štátny fond rozvoja bývania voči žalovaným Jaroslavovi Brukovi a Ľubici Brukovej na zaplatenie istiny vo výške 18.014,58 eur, zmluvných úrokov vo výške 3.582,27 eur ku dňu 15.03.2012, úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 18.014,58 eur od 16.03.2012 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 2.159,68 eur, v súvislosti s porušením povinností vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 506/2613/2002 medzi žalobcom a žalovanými. V uvedenej veci súd konanie prerušil uznesením č.k. 7C/153/2012-97 zo dňa 01.08.2013 v zmysle § 110 OSP. Následne tunajší súd uznesením č.k. 7C/153/2012-100 zo dňa 10.09.2014 konanie zastavil s poukazom na ust. § 111 ods.3 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 6Co/177/2015-124 zo dňa 30.04.2015, ktorým súd uznesenie Okresného súdu Ružomberok č.k. 7C/153/2012-100 zo dňa 10.09.2014 potvrdil.
11. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.
Podľa § 1 ods.1 zákona č. 124/1996 Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v znení účinnom ku dňu 06.09.2002 (dátum uzatvorenia zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru), zriaďuje sa Štátny fond rozvoja bývania1) (ďalej len „fond“) na financovanie štátnej podpory (ďalej len „podpora“), ktorého prostredníctvom sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu.
Podľa § 8 ods.1 písm. a) zákona č. 124/1996 Z.z. v znení účinnom ku dňu 06.09.2002, druhy podpory sú: a) úver.
Podľa § 11 ods.1,9 zákona č. 124/1996 Z.z. v znení účinnom ku dňu 06.09.2002: (1) Žiadateľ predkladá písomnú žiadosť fondu prostredníctvom okresného úradu príslušného podľa miesta stavby alebo jej umiestnenia, ktorý do 14 dní odo dňa jej podania overí úplnosť náležitostí žiadosti, ktorými sú najmä a) identifikačné údaje žiadateľa, b) účel, druh a návrh výšky podpory, c) údaje o stavbe, d) preukázanie finančného krytia obstarávacej ceny [§ 10 ods. 1 písm. a)], e) preukázanie schopnosti platenia splátok a úrokov z požadovaného úveru [§ 10 ods. 1 písm. b)], f) návrh na zabezpečenie záväzkov. (9) Fond rozhodne o poskytnutí podpory podľa poradia doručených žiadostí a priorít určených vládou Slovenskej republiky až do vyčerpania sumy vyčlenenej v rozpočte fondu na určený program rozvoja bývania a na príslušný účel a druh podpory.
Podľa § 12 ods.1,2 zákona č. 124/1996 Z.z. v znení účinnom ku dňu 06.09.2002: (1) Na základe rozhodnutia podľa § 11 ods. 9 uzavrie fond so žiadateľom zmluvu. (2) Zmluva musí obsahovať najmä a) údaje o zmluvných stranách, b) účel, výšku, druh a čerpanie poskytnutej podpory, c) spôsob plnenia záväzkov zmluvných strán, d) zabezpečenie záväzkov, e) bezhotovostný spôsob úhrady z podpory, f) technické podmienky stavby a dĺžku času jej uskutočnenia, g) sankcie za porušenie zmluvných podmienok, h) spôsob kontroly plnenia zmluvných podmienok a dôsledky ich nedodržania, i) ak je žiadateľom osoba podľa § 7 písm. a), tak aj minimálny čas, v ktorom bude stavbu vlastniť a užívať on alebo osoby jemu blízke,https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/
SK/ZZ/1996/124/20030101?ucinnost=06.09.2002 - poznamky.poznamka-21a <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/124/20030101?ucinnost=06.09.2002> alebo osoby oprávnené podľa osobitného predpisu.https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/124/20030101? ucinnost=06.09.2002 - poznamky.poznamka-21b <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1996/124/20030101?ucinnost=06.09.2002> j) ak je žiadateľom podľa § 7 písm. b) obec, ktorá požiadala o podporu podľa § 10 ods. 2, tak aj minimálny čas, v ktorom bude obec stavbu vlastniť a dávať byty do nájmu obyvateľom obce.
Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. V tomto spore uplatňuje žalobca voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na zaplatenie istiny úveru a zmluvného úroku, ako aj úroku z omeškania a zmluvnej pokuty titulom porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade dňa 06.09.2002 v spojení s dodatkom č.1 zo dňa 30.08.2005. Súd ešte predtým, ako pristúpil k skúmaniu dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, zaoberal sa otázkou premlčania uplatneného nároku žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade v nadväznosti na vznesenú námietku premlčanie žalovanými v 1. a 2. rade v priebehu tohto sporu. Predovšetkým súd poukazuje, že v prípade tohto úveru nejde o spotrebiteľský úver, keďže predmetný úver bol poskytnutý na základe osobitného predpisu, a to zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (§ 1 ods.3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). Rovnako tiež zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru nie je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, keďže na žalobcu nemožno aplikovať definíciu dodávateľa v zmysle § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, nakoľko nie je osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. S poukazom na ust. § 2 ods.1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. V zmysle § 1 ods.1 zákona č. 124/1996 Z.z. Štátny fond rozvoja bývania bol zriadený na financovanie štátnej podpory, ktorého prostredníctvom sa uskutočňuje pomoc štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, teda tento fond bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, a to financovanie priorít štátnej bytovej politiky, schválených vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu, teda vo verejnom záujme a účelom jeho činnosti nie je dosahovanie zisku.
13. Podľa § 1 ods.3 písm. p) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom nie sú: p) úver poskytovaný na účely podľa osobitných predpisov pre obmedzený okruh osôb vo verejnom záujme a za úrokové sadzby nižšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, alebo bezúročný úver, alebo za iných podmienok, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie ako tie, ktoré prevládajú na finančnom trhu, a za úrokové sadzby, ktoré nie sú vyššie ako úrokové sadzby prevládajúce na finančnom trhu.
Podľa § 52 ods. 1,3 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 ods.1 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
14. Predmetná zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru predstavuje absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka) a na jej ustanovenia sa vzťahujú právne normy Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového právneho vzťahu.
15. Podľa § 387 ods.1,2 Obchodného zákonníka: (1) Právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. (2) Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods.1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 391 ods.1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
Podľa § 405 ods.1 Obchodného zákonníka, ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402 až 404, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť.
16. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone - premlčacej doby na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania, keď následkom je zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo súdnym rozhodnutím už oprávnenému nemožno priznať. V tomto prípade súd zistil, že premlčacia doba začala plynúť v súlade s § 391 ods.1 Obchodného zákonníka odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, t.j. dňom 07.06.2010 - dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty 30 dní od doručenia odstúpenia od zmluvy žalovanému v 1.rade a žalovanej v 2.rade (07.05.2010). Premlčacia doba 4 rokov uplynula dňa 07.06.2014 a žaloba bola nepochybne podaná až po uplynutí premlčacej doby. S poukazom na ust. § 402 Obchodného zákonníka premlčacia doba prestala plynúť podaním žaloby žalobcom voči žalovaným v 1. a 2. rade v spore vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 7C/153/2012 (identický nárok, identické strany sporu). Toto konanie prebiehalo v čase od 25.07.2012 do 12.06.2015. Aj po odpočítaní uvedenej doby, t.j. 1493 dní, možno konštatovať, že žaloba bola podaná po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby. Aj pri zohľadnení tohto zákonného ustanovenia teda súd vyhodnotil nárok žalobcu uplatnený v tomto spore ako premlčaný. Naviac súd poukazuje na ust. § 405 ods.1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého ak právo bolo uplatnené pred premlčaním podľa § 402, ale v tomto konaní sa nerozhodlo vo veci samej, platí, že premlčacia doba neprestala plynúť, t.j. po právoplatnom skončení konania plynie ďalej od okamihu, kedy malo dôjsť k spočívaniu, teda spravidla od okamihu začatia konania. V tomto prípade súd zistil, že nebolo meritórne rozhodnuté vo veci, konanie bolo zastavené z procesných dôvodov - nebol podaný návrh na pokračovanie konania v nadväznosti na prerušenie konania v zákonnej lehote 1 roka, preto nemožno spočívanie premlčacej doby v čase súdneho konania vôbec zohľadniť, premlčacia doba neprestala plynúť. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovanými v 1. a 2. rade došlo k zániku súdnej vymáhateľnosti žalobou uplatneného nároku a preto súd premlčané právo v rozsudku žalobcovi už priznať nemohol. Z týchto dôvodoch súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobu zamietol v celom rozsahu.
17. O trovách konania súd rozhodol tak, že priznal žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a žalovanej v 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže žalovaní v 1. a 2. rade boli v spore úspešní v celom rozsahu, nakoľko súd žalobu zamietol v celom rozsahu, keď vychádzal z ust. § 255 ods.1 CSP.
Podľa § 262 ods.1,2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 CSP) - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods.3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.