Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_15Er-287-2011.pdf
PDF · 100.51 KB
Case nature
Area
Subarea
15Er/287/2011
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Czech, a.s., IČO: 61860069, so sídlom Jindřišská 24/941, 110 00 Praha 1, proti povinnému: C. J., K..Č.. XXXXXX/XXXX, L. L., P. XXX/X, XXX XX Č. X. V., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ján Gasper PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, pod sp.zn. U. XXX/XX, v konaní o vymoženie pohľadávky vo výške XX XXX,XX F. s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, pod č. EX XXX/XX z a s t a v u j e .
II. O trovách exekúcie rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa XX.X.XXXX na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Jána Gaspera PhD., súdneho exekútora so sídlom v Rimavskej Sobote, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre uspokojenie pohľadávky vo výške XX XXX,XX Kč s príslušenstvom priznanej právoplatným rozhodcovským nálezom Mgr. Mareka Landsmanna, rozhodcu so sídlom Pardubiciach, č.k. Z. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a trov exekúcie.
2. Súdny exekútor dňa 4.3.2011 požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému v súlade s návrhom oprávneného.
3. Okresný súd v Trebišove poverením č. 5811 069593 * zo dňa 14.3.2011 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota.
4. Dňa XX.X.XXXX predložil súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper PhD. súdu podanie oprávneného zo dňa X.X.XXXX označené ak doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Ex. por., v ktorom oprávnený uviedol, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. V súlade s ust. § 39 ods. 4 Ex. poriadku, je oprávnený povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. Oprávnený uviedol, že dňa XX.X.XXXX uzavrel ako veriteľ s povinným ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške XX XXX Kč. Za poskytnutie pôžičky sa povinný zaviazal zaplatiť oprávnenému odplatu ( zmluvnú odmenu ) vo výške XX XXX Kč, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie pôžičky, a to za celú dobu poskytnutia úveru.
5. Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka (povinného) na poskytnutie úveru. V zmysle zmluvy o revolvingovom úvere bol preto dlžník povinný uhradiť istinu úveru v 24 mesačných splátkach vo výške XXX Kč. Vzhľadom na omeškanie s
úhradou splátok sa dňa X.X.XXXX stal splatným celý nesplatený záväzok zo zmluvy, t.j. nesplatená istina úveru vo výške XX XXX Kč.
6. Zmenka bola vystavená povinným ako vystaviteľom na rad oprávneného ako veriteľa za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy, pre prípad omeškania povinného s plnením jeho splatných záväzkov a to v súlade s ust. zákona NR SR č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Oprávnený v súlade s vyplňovacím právom k blankozmenke dohodnutým v zmluve a v súlade s ust. zákona NR SR č. 258/2001 Z.z. vyplnil zmenku a uplatnil svoj nárok cestou príslušného súdu. Oprávnený poukázal na to, že na daný zmluvný vzťah nemožno aplikovať ustanovenia právnych predpisov o zákaze zabezpečenia alebo splnenia spotrebiteľského úveru zmenkou podľa zákona NR SR č. 129/2010 Z.z., vzhľadom k tomu, že v čase uzatvorenia zmluvy a vyplnenia zmenky, tento právny predpis nebol účinný. Oprávnený spolu s doplnením návrhu na vykonanie exekúcie predložil aj zmluvu o revolvingovom úvere ako aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnený preto žiada aby súd rozhodol o pokračovaní exekúcie.
7. Podľa ust. § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
8. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného priadku v znení účinnom do 31.3.2017, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu4da) s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
9. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného priadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
10. Podľa ust. § 243f ods. 2 Exekučného priadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.
11. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného priadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
12. Podľa ust. § 243f ods. 4 Exekučného priadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).
13. Podľa ust. § 243f ods. 5 Exekučného priadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
14. Podľa ust. § 243f ods. 6 Exekučného priadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.
15. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného priadku, súd exekúciu zastaví, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na a. neprijateľné zmluvné podmienky, b. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo c. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
16. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
17. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
18. Súd preskúmal exekučný spis a zistil, že exekučný titul bol vydaný rozhodcom JUDr. Marekom Landsmannom, so sídlom v Pardubiciach a je ním právoplatný rozhodcovský nález, č.k. Z. XXXX/XX zo dňa XX.X.XXXX. Súd zistil, že pohľadávka oprávneného vznikla zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 9100083580, ktorú oprávnený s povinným uzavrel dňa XX.X.XXXX. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške XX XXX Kč. Poskytnutý úver sa povinný zaviazal splatiť v XX mesačných splátkach vo výške XXX Kč, v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára. Povinný splátkový kalendár nedodržal. Vzhľadom na omeškanie povinného so plácaním svojich záväzkov sa stala splatná celá istina úveru.
19. Súd predmetnú zmluvu o pôžičke preskúmal a zistil, že sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
20. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) účinný v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným (t.j. dňa 20.9.2006 ), sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
22. Podľa ust. § 2 písm. b) cit. zákona, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa ust. § 3 ods. 1 cit. zákona, je veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
24. Podľa ust. § 3 ods. 2 cit. zákona, je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
25. Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. e) cit. zákona, sa zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 eur a nad hodnotu 20.000 eur.
26. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, sú spotrebiteľskými zmluvami kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
27. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008, je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
28. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
29. Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Oprávnený poskytol povinnému úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva z výpisu z Obchodního rejstřiku, vydaného Městským soudem v Praze, oddíl B, vložka 2892, kde má ako predmet činnosti oprávnený zapísané poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov. Povinný je fyzickou osobou, pričom z posudzovanej úverovej zmluvy nevyplýva, že by bol povinnému poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Úverová zmluva preto spĺňa predpoklady týkajúce sa predmetu zmluvy a vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa a bezpochyby má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. a je spotrebiteľskou zmluvou podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu odplatnú zmluvu o pôžičke upravenú v ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Na právny vzťah medzi účastníkmi úverovej zmluvy je teda potrebné okrem ustanovení zmluvy, Zmluvných dojednaní, na ktoré sa zmluva odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzkov bez ohľadu na dohodu strán.
31. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
32. Ustanovenie ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.
33. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
34. Podľa čl. 6 ods. smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútro štátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
35. Podľa čl. 2 písm. a) smernice na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
36. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
37. Podľa čl. 3 ods. 3 smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
38. Smernica Rady 93/13 EHS vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať. Okruh neprijateľných podmienok v § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa upravoval postupne viacerými novelami. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú smernicou odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj prísnejšie ako odporúča smernica „Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“(čl. 8 smernice).
39. Kým teda smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok. To znamená, že súdu nič nebráni judikovať ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa tzv. generálnej klauzuly uvedenej v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu v Občianskom zákonníku.
40. Po preskúmaní Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa XX.X.XXXX a Zmluvných dojednaní, ktoré tvoria súčasť zmluvy, súd zistil, že zmluva obsahuje viacero neprijateľných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je
neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za fakticky nerovný, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka sú neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, a teda súd na ich neplatnosť prihliada aj bez návrhu. Tým sa vytvára priestor pre docielenie rovnosti zmluvných strán.
41. Oprávnený svoj nárok na zaplatenie dlžnej sumy uplatnil na rozhodcovskom súde, preto súd podrobil súdnej kontrole najmä rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka totiž vyžaduje od povinného, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, teda konaniu, v ktorom má vzniknúť už judikovaný záväzok arbitra, ktorého si vybral vopred dodávateľ. Takýto judikovaný záväzok sa stáva základom pre nútený výkon rozhodnutia a pre zásah do majetkovej sféry povinného. Nepochybne ide o závažnú záležitosť, preto je treba zdôrazniť, že viac ako iné si rozhodcovská klauzula vyžaduje pozorné vyhodnotenie v rámci súdnej kontroly. Rozhodcovská doložka spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba , ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac menej je založená na takých aspektoch, akými sú zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž síce vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie, ktoré je typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v článku 18 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere upravuje riešenie sporov medzi zmluvnými stranami a rozhodcovskú doložku. Podľa článku 18.1. Zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z dvoch nižšie vymenovaných rozhodcov, z ktorých majú jeden má sídlo v Prahe, jeden vo Vysokom Mýte, jeden v Pardubiciach.
42. Táto rozhodcovská doložka, ktorej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali túto právomoc, je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však táto rozhodcovská doložka neprijateľnou podmienkou, pretože rozhodcovská doložka nebola osobitne vyjednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej zmluvy a núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určenými rozhodcami a zároveň ho núti podrobiť sa vopred stanoveným pravidlám rozhodcovského konania. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. V prípade rozhodovania rozhodcom nejde o výkon verejnej moci.
43. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na mieste. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých následkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Ak teda exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského
súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy alebo doložky, je exekučný súd povinný podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu ex offo zastaviť, a to v celom rozsahu. Takýto postup je napokon aj v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodríguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za tým účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom.
44. Súd vzhľadom na vyššie uvedené posúdil, že rozhodcovská doložka upravená v predmetnej úverovej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred vopred určenými rozhodcami a zároveň ho núti podrobiť sa vopred stanoveným pravidlám rozhodcovského konania. Súd rozhodcovskú doložku tak, ako bola dojednaná v zmluvných podmienkach vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy táto podmienka nebola uvedená v príkladmom výpočte neprijateľných podmienok ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Až s účinnosťou od 1.1.2008 bol zákonom č. 568/2007 Z.z. rozšírený indikatívny výpočet neprijateľných podmienok uvedených v § 53 Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka výslovne uviedol ako neprijateľnú podmienku aj požadovanie od spotrebiteľa v rámci rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené, súd rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa všeobecnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Doložku nie je možné akceptovať, ak od spotrebiteľa vyžadovala podrobiť sa arbitráži. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto nie je možné ani poskytnúť súdnu ochranu oprávnenému v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným dodávateľ.
45. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môžu výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy.
46. Rozhodcovské doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo najskoršieho privodenia exekúcie.
47. Pri závere o neprijateľnosti zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ak sa má podľa nej vydaný rozhodcovský rozsudok vykonať na návrh dodávateľa, je dôvodné zastavenie exekúcie, pretože pri nekalej povahe rozhodcovskej doložky nie je možné v takomto prípade rozdeliť exekúciu na dovolenú a nedovolenú. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok (napr. neprimeraná sankcia za porušenie povinnosti zo zmluvy) nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným.
48. V tomto konaní bolo preukázané, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie tejto exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky a rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom. Rozpor s dobrými mravmi, alebo so zákonom resp. neprijateľnosť zmluvnej podmienky spočíva v tom, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo preto rozhodnuté o zastavení exekúcie v celom rozsahu podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
49. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd ( § 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie( § 364 CSP).