Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/208/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: B.. M. V., Q., Q. M..P..Š. XXX/XXX, Z. G., T.U.: XX XXX XXX zast. JUDr: Igorom Lakatošom, advokátom, AK M. R. Štefánika 873/204, Vranov n/T proti žalovanému: M. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. A. XXX o zaplatenie 555,48 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 555,48 eur spolu s úrokom z omeškania, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca na základe plnomocenstva zo dňa 17.09.2014 prevzal obhajobu žalovaného v trestnej veci vedenej na OO PZ A. C.Q., sp. zn. ORP-490/SJ-Z.-2014 pre prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a iné. Obhajoba obvineného - žalovaného - bola ukončená dňa 12.11.2014 tým, že žalovaný obhajobu vypovedal. Žalobca po vypovedaní obhajoby žalovaným, vykonal v trestnej veci žalovaného úkony právnej služby, ktoré mu vyúčtoval v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách advokátov s poukazom na § 12 ods. 3, písm. a), § 14 ods. 1, písm. a), d) a § 17 vyhlášky. Na základe vyúčtovania trov právnej služby, vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 1400053 na sumu 755,48 eur (vrátane 20 % DPH), po odrátaní zálohy 200,- eur mal žalovaný uhradiť na účet žalobcu sumu 555,48 eur, dátum splatnosti 24.11.2014. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. od 05.04.2014 je úrok z omeškania 5,25 % ročne. Žalobca uplatňuje aj príslušenstvo pohľadávky a to zaplatený súdny poplatok a trovy právnej služby.

2. Súd dňa 03.12.2014 vo veci vydal platobný rozkaz proti ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Poukázal na to, že žalobca ako jeho advokát neurobil úkony, ktoré požadoval v trestnom konaní, kde ho zastupoval a preto mu nezaplatil. So žalobou nesúhlasil. Uviedol tiež, že ako spotrebiteľ nebol informovaný o tom, aká je odmena za úkony právnej služby.

3. Rozsudkom zo dňa 30.09.2015 súd žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Po jeho prejednaní Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 29.09.2016 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu na nové konanie a rozhodnutie. Vo svojom odôvodnení poukázal na to, že prvoinštančný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30.9.2015. V čase vydania tohto rozsudku sa prvoinštančný súd spravoval procesným predpisom zák. č. 99/1963 Zb. Občianskym súdnym poriadkom. Počnúc dňom 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok. Tento zákon v ust. § 473 zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z uvedeného zákonného ustanovenia platí, že nový procesný predpis je potrebné okamžite aplikovať aj na konania prebiehajúce na súde a začaté podľa doterajších predpisov. Okrem toho platí aj princíp justifikácie procesných účinkov procesných úkonov, podľa ktorého procesné úkony subjektov civilného súdneho konania (sporových strán a súdu) vykonané počas platnosti a účinnosti skoršieho procesného predpisu sa vo sfére svojich účinkov prejavujú s relevanciou pre konanie samotné aj počas účinnosti nového procesného predpisu. Pre toto konanie nie je prípustná ultraaktivita procesných predpisov, t.j. oživenie starého procesného predpisu. Odvolací súd v rámci kompetencií ust. § 34 Civilného sporového poriadku preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. Civilného sporového poriadku, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Z obsahu spisového materiálu prvoinštančného súdu totiž vyplýva, že žalobca žiadal o zaplatenie sumy 555,48 eur ako náhrady za vykonané služby právnej pomoci, ktoré si vyúčtoval faktúrou č. 1400053, keďže žalovaný mu faktúru v dobe splatnosti neuhradil. Predložil prvinštančnému súdu plnomocenstvo, na základe ktorého vykonával pre žalovaného úkony právnej pomoci v rámci trestného stíhania. Po tom, čo prvoinštančný súd vo veci vydal platobný rozkaz a po podaní odporu žalovaným prvoinštančný súd sa nezameral dokazovaním na námietky žalovaného v podanom odpore, skutkový stav ustálil len vo vzťahu k listinám a dôkazom, ktoré predložil žalobca. Žalovaný vo svojom odpore totiž namietal, že vo vzťahu k žalobcovi mal postavenie spotrebiteľa a ako spotrebiteľ mal právo byť žalobcom informovaný o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, ináč žalobcovi odmena nepatrí. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí sa týmito okolnosťami vôbec nezaoberal. Zaoberal sa vo vzťahu k obrane žalovaného len okolnosťou, že žalobca nevykonal v prospech žalovaného všetky úkony, čo nebolo zistené. Prvoinštančný súd bez ďalšieho konštatoval, že žalovaný nevystupoval v tomto vzťahu ako spotrebiteľ, svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil, aj keď žalovaný vo svojej obrane ako aj vo svojich podaniach predložených prvoinštančnému súdu poukazoval práve na ust. § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii. V čase vydania rozsudku prvoinštančného súdu, ale aj v súčasnej dobe podľa procesného predpisu je potrebné každé rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť, pretože pokiaľ je rozhodnutie neodôvodnené alebo nedostatočne odôvodnené, nedovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich veci vyložil a ako aplikoval príslušné predpisy. Odôvodnenie rozhodnutia súdu tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a je jedným zo základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 45 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie prvoinštančného súdu nedáva odpoveď na zásadnú otázku, ktorú namietal v priebehu celého konania (okrem iného) žalovaný, že vo vzťahu k žalobcovi vystupoval ako spotrebiteľ a že žalobca bol povinný pred každým úkonom právnej služby ho o výške odmeny za úkon právnej služby informovať. Preto, keďže rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné a konaním prvoinštančného súdu došlo k porušeniam práva na spravodlivý proces, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než napadnutý výrok prvoinštančného súdu a súvisiaci výrok o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude okrem toho, že si pripojí trestný spis, ktorý doposiaľ v spise sa nenachádza, zaoberať sa tým, či žalovaný podľa § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. má alebo nemá postavenie spotrebiteľa, svoje rozhodnutie v tejto rovine riadne vyhodnotí a zároveň vyhodnotí dôkaznú situáciu sporových strán vo vzťahu k povinnosti informovať žalovaného žalobcom o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu. Až následne bude môcť prvoinštančný súd vo veci aj zákonným spôsobom rozhodnúť.

4. Na základe uvedeného preto súd v súlade s pokynmi Krajského súdu vec opätovne prejednal.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobu, listinnými dôkazmi, a to plnou mocou zo dňa 17.09.2014, faktúrou č. 1400053, vyúčtovaním trov z 12.11.2014, záznamom z jednania z 12.11.2014, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 17.12.2014, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 16.06.2015, vyjadrením žalobcu z 17.12.2015, zbierkou disciplinárnych rozhodnutí na čl. 29-34, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 12T/45/2015, opätovným výsluchom strán sporu a ich písomnými vyjadreniami.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

7. Žalobca ako advokát prevzal na základe udelenej plnej moci zo dňa 17.09.2014 zastupovanie žalovaného v trestnej veci pôvodne vedenej pod sp.zn. ORP-490/SJ-VT-2014, neskôr vedenej na súde pod sp.zn. 12T/45/2015.

8. Z faktúry č. 1400053 vyplýva, že žalobca za právne služby poskytnuté žalovanému vo veci ORP-490/ SJ-VT-2014 vyfakturoval sumu 755,48 eur, po odrátaní zálohy v sume 200 eur, sumu 555,48 eur. Faktúra bola splatná dňa 24.11.2014.

9. Z vyúčtovania trov z 12.11.2014 vyplýva, že žalobca vyfakturoval odmenu za tieto úkony a služby: 17.09.2014 - prípravy a prevzatie trestnej veci § 14/1a = 67,- eur 16.10.2014 - výsluch poškodenej B., OO PZ A. C. § 14/1d = 67,- eur 20.10.2014 - výsluch obvineného a konfrontácia, OO PZ A.. C. § 14/1d = 67,- eur 24.10.2014 - výsluch svedka I., OO PZ A. C. § 14/1d =67,- eur 27.10.2014 - výsluch svedkov M., M., OO PZ A.. C. § 14/1d = 67,- eur i. a výsluch B. 28.10.2014 - dodatočná ohliadka MČ v A. § 14/1d = 67,- eur ii. - preštudovanie vyšetrovacieho spisu § 14/1d = 67,- eur Spolu úkony právnej pomoci = 469,- eur *Režijný paušál za rok 2014, 7 úkonov x 8,04 eur = 56,28 eur Spolu úkony a paušál = 525,28 eur. Cestovné výdavky motorové vozidlo E. P., N. XXX K. na trase Z. G. E. - A. C. a späť dňa 16.10.2014, 20.10.2014, 27.10.2014, 05.11.2014 = 128 km, na trase Z. G. E. - A. dňa 28.10.2014 = 16 km, spolu 144 km. C. 16 km, A. 8 km. Náhrada PHM, spolu 144 km x 0,076 l x 1,- eur = 10,94 eur Za použitie vozidla 144 km x 0,183 = 26,35 eur. Náhrada straty času s poukazom na § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. na ceste Z. G. E. - A. C. a späť dňa 16.10.2014, 20.10.2014, 27.10.2014, 01.08.2014, 4 cesty x 1 polhodina + A. 1 polhodina = spolu 5 polhodín x jedna polhodina 13,40 eur = 67,- eur. Cestovné výdavky spolu 104,29 eur. Právna pomoc, režijný paušál, cestovné výdavky 629,57 eur DPH 20 % (obhajca je platcom DPH) 125, 91 eur SPOLU S DPH 755,48 eur (-200 eur vyplatená záloha) K výplate 555,48 eur.

10. Z výpovede žalobcu vyplýva, že pokiaľ sa pamätá, oslovila ho sestra pána I. s tým, či by bol ochotný poskytnúť právne služby jej bratovi, ktorý je stíhaný za ublíženie na zdraví Obvodným oddelením PZ v A. C.. Klasický postup je taký, že musí mať plnú moc podpísanú. Na základe plnej moci môže ísť do trestného spisu, urobiť si kópiu, právny rozbor a následne sa môže dohodnúť na ďalšom postupe a riešení. Na dotaz súdu uviedol, že osobitná zmluva uzavretá nebola. Bola udelená len plná moc, a to tým spôsobom, že dal vyplnené tlačivo, presne sa nepamätá, či to bola sestra alebo manželka pána I.É. nakoľko žalovaný pracoval na turnusy mimo bydliska. V sobotu potom prišiel pán I. aj so svojou manželkou, kde zistil, že plnú moc podpísala jeho manželka, vypísal novú plnú moc. Dal to pánovi I. prečítať. Podpísal to priamo predo ním v kancelárií. Poučil ho o tom, že sa jedná o prečin s trestnou sadzbou do 5 rokov s tým, že jeho právna pomoc je najlacnejšia a je to okolo 67,- eur + režijný paušál + 20 % DPH. 67,- eur je tarifná odmena za jeden úkon právnej pomoci. Vysvetlil mu zhruba, aký bude jeho postup s tým, že po podpísaní plnej moci sa spojí s povereným príslušníkom PZ v A. C.. Urobí si kópiu vyšetrovacieho spisu a urobí právny rozbor s čím on súhlasil. Pri jednaní mimo mu vysvetlil, že preňho žiadne iné východisko nie je len oslobodenie spod obžaloby z trestného stíhania, nakoľko je poľovníkom a preto by prišiel o zbrane. Dopredu mu toto sľúbiť nemohol. Po podpísaní plnej moci v priebehu týždňa odišiel do A. C.. Vyžiadal si kópiu celého vyšetrovacieho spisu. Urobil právny rozbor. Vysvetlil mu, že dôkazná situácia je dosť nepriaznivá preňho, nakoľko lekárske správy, ktoré predložila poškodená do trestného spisu svedčia o tom, že bola fyzický napadnutá a že jej bolo spôsobené zranenie. Žalovaný argumentoval tým, že on ju fyzický nenapadol, že došlo iba k slovnej výmene názorov medzi nimi. O tom svedčí tá skutočnosť, že zasahujúci príslušníci PMJ boli uňho na dvore po oznámení poškodenej, že ju napadol fyzický nožom. Zúčastnil sa výsluchu poškodenej 19.10.2014, kde sa snažil spochybniť jej tvrdenia ohľadom ublíženia na zdraví, čo sa pochopiteľne celkom nepodarilo, nakoľko mala dôkazy - odborné vyjadrenia od lekárov. Následne nasledoval klasický postup - výsluch žalovaného, jeho manželky, svedkov. Bol prehraný videozáznam zo spáchania skutku. Z tohto videozáznamu nevyplýva to, či žalovaný poškodenú napadol alebo nie. Zo záznamu vyplýva len to, že vidno žalovaného ako vychádza z budovy na ihrisku a tresol dverami. Ďalšie úkony vykonávané žiadne neboli. Bola vykonaná dodatočná ohliadka miesta činu a pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu navrhli vypočuť obidvoch príslušníkov PMJ tak, ako to chcel pán I.. Poverený príslušník tento ich návrh zamietol. Skončilo to tým, že bol podaný návrh na podanie obžaloby na Okresnú prokuratúru a Okresná prokuratúra dala obžalobu na okresný súd.

11. Z doplnenej výpovede žalobcu vyplýva, že žalovaného o cene za jednotlivé úkony právnej služby informoval pri podpise plnomocenstva. Žalobca na dotaz súdu, či informoval žalovaného o cene aj písomne, žalobca uviedol, že nie. Žalobca ďalej na dotaz súdu, či bol žalovaný informovaný o cene za jednotlivý úkon pred vykonaním každého jednotlivého úkonu, ktorý je predmetom tejto žaloby, uviedol, že o úkonoch bol žalovaný ako taký informovaný, nakoľko žiadal o vykonanie ešte ďalších. Čo sa týka odmeny za tento za každý z úkonov, nemôže potvrdiť, že o každom úkone ho zvlášť informoval ohľadom ceny. Toto potvrdiť nemôže. Žalovaný na dotaz súdu uviedol, že otázky na žalobcu nemá.

12. Žalovaný na dotaz súdu, aby sa vyjadril k výpovedi žalobcu, uviedol, že žalobca ho o cene neinformoval vôbec, nikdy. Na dotaz súdu, či ho neinformoval o odmene pred podpisom plnej moci. Na otázku, či sa pýtal žalobcu na odmenu, uviedol, že nie. Žalobca mu povedal len to, že chce preddavok 300 eur. Žalovaný na otázku súdu, či ho cena - odmena za vykonané úkony, právne služby nezaujímala, uviedol, že nie.

13. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, keď tvrdil, že žalobca od neho pýtal 300 eur, prečo zaplatil 200 eur, žalovaný uviedol, že zaplatila 200 eur jeho sestra. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu odkiaľ vie, že žalobca pýtal 300 eur, žalovaný uvádza, že momentálne sa vyjadriť nevie, pretože nemá so sebou doklad. Žalovaný na dotaz súdu, aby ozrejmil uvedené skutočnosti, nakoľko tvrdil, že o zálohe vedel, o odmene už nie, že ho nezaujímala, uviedol, že žalobca požadoval zálohu, niečo si predtým overil a potom povedal, že ide do toho. On mu povedal to, čo chce, aby bolo vypočutie PMJ-čkárov, obvoďákov, nahrávku z čísla 158, videozáznam z prvého a druhého dňa. Žalovaný na otázku súdu, či on osobne rokoval so žalobcom ohľadom zastúpenia, či ho bude v predmetnej veci zastupovať alebo nie, žalovaný uviedol, že dohadovala to sestra. On so žalobcom hovoril až po tom, keď mu povedal, že prípad zoberie. Hovorila s ním sestra. Žalovaný na otázku žalobcu, kto platil zálohu, uviedol, že sestra. Na otázku z akých peňazí, žalovaný uviedol, že zaplatila to sestra. Volala mu, že jej má dať peniaze, pretože zaplatila zálohu. O peniazoch, čo koľko bude stáť, nebolo ani reči. Žalovaný na otázku žalobcu, či bol informovaný o tom, či peniaze, ktoré zobrala jeho sestra boli za právne služby, žalovaný uviedol, že áno.

14. Žalobca na dotaz súdu, aby vyjadril k tomu, čo bolo predmetom rozhovoru so sestrou žalovaného, ktorá mala dohadovať prevzatie právneho zastúpenia, žalobca uviedol, že sestra žalovaného zložila zálohu 200 eur s tým, že ďalšie podrobnosti dojednajú so žalovaným pri podpise plnej moci. Tak aj bolo. Takto aj bolo. Žalovaný prišiel v sobotu, nakoľko pracovne mimo okres. Tam prevzali jeho právne zastúpenie, jeho dôkaznú situáciu. Prebrali aj to, čo požaduje ohľadom jeho obhajoby. Zdôraznil, že je poľovníkom a každé odsúdenie má preňho stratu poľovného práva, čo je preňho neprijateľné. Rozoberali aj otázku odmeny právnej služby s tým, že tento úkon právnej služby je najlacnejší v rámci právnej kvalifikácie a sadzby 1 až 5 rokov. Žalovaný navrhol, aké dôkazy by mali vykonať. V priebehu celého dokazovania ho podrobne informoval o priebehu dokazovania, o výsledkoch dokazovania, aj o výsledkoch v rámci jednotlivých úkonov, listinných dôkazov, znaleckých posudkov. Skončilo to tak, že žalovaný nebol spokojný s jeho prácou, nakoľko mu hrozilo uznanie viny za trestný čin a preto s ním ukončil právne služby.

15. Z výpovede žalovaného vyplýva, že plnú moc podpisoval, tak ako hovorí žalobca. To o tom, koľko čo stojí, nebolo nič hovorené. Čo sa týka vyšetrovacích úkonov žalovaný na dotaz súdu, či sa ich zúčastnil žalovaný uviedol, že on tam nebol. Bol iba na konfrontácií s B.. Bola tam V.. A.. Viackrát tam nebol. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby vysvetlil to, ako to bolo so sumou 200,- eur žalovaný uviedol, že prišla sestra za žalobcom, požiadala ho o právnu pomoc. Ten jej povedal, že potrebuje zálohu a tú mu vyplatila. Má o tom príjmový doklad. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu o čom jednali dňa 12.11.2014, keď prišiel do kancelárie žalobcu, žalovaný uviedol, že nevie. Právny zástupca žalobcu dotazuje žalovaného, že išlo o deň, kedy mal dať výpoveď plnej moci žalovaný uviedol, že ukončili plnú moc nakoľko nebol spokojný so službami. Žalovaný ďalej uviedol, že nebol spokojný s tým, že nebol informovaný o tom, čo koľko stojí, nedosiahol to, aby boli vypočutí PMJ-čkári a obvoďáci, nakoľko obe zložky zasahovali, boli uňho doma. Vyšetrovateľ povedal, že nikoho ani jedných ani druhých ani svokru vypočúvať nebudú. Takisto chýbal videozáznam. B. klamala, nakoľko bola v robote aj druhý deň. Býva blízko, oproti. Žalovaný na dotaz súdu právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k tomu ako podpisoval plnú moc, právny zástupca žalobcu dotazuje žalovaného, či má nejakú výhradu k postupu ohľadom podpísania plnej moci, ktorú vysvetľoval žalobca žalovaný uviedol, že plnú moc podpísal. Žalovaný uviedol, že nič nebolo hovorené o tom, koľko čo stojí. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu prečo sa mu zdá, že je to prehnané uviedol, že nevie nakoľko nikdy nemal problémy so súdom. Žalovaný ďalej dodal, že nemá problém zaplatiť avšak neboli vykonané služby, ktoré žiadal. Zaplatil by to, ak by bolo vykonané to, čo žiadal. Žalovaný na dotaz právneho zástupcu žalobcu, či je pravda, že prevzal rozpis právnych úkonov od žalobcu, ktoré mal žalobca preňho vykonať žalovaný uviedol, že áno, je to pravda. Ďalej uviedol, že odovzdal mu dve papiere na dvakrát. Jeden dokonca na druhý deň ráno. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu prečo neprevzal od žalobcu listovú zásielku v ktorej bola faktúra žalovaný uviedol, pracuje mimo, aj dnes sa vracia späť do práce. Žalovaný na dotaz právneho zástupcu žalobcu v akom štádiu je trestné konanie uviedol, že dnes mu došla zásielka. Na otázku, či dával odpor uviedol, že áno. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, či má obhajcu v tomto trestnom konaní uviedol žalovaný, že zatiaľ nie. Ďalej na otázku právneho zástupcu, akým spôsobom po vypovedaní plnej moci žalobcovi, akým spôsobom viedol svoju obhajobu žalovaný uviedol: následne nikde vypočutý nebol až teraz. Poslal odpor. Žalovaný ďalej dodal, že keď prišiel za žalobcom a oznámil mu, že končí, či mu dá papiere povedal mu, že tak zhruba o hodinku. O hodinu prišiel, podpísali ukončenie, dali mu papiere vo zväzku s tým, že keď prišiel domov zistil, že neboli tam výsluchy a preto ho kontaktoval k čomu žalobca uviedol, že nešlo o úmyselné konanie.

16. Z doplnenej výpovede žalovaného vyplýva, že to, kedy mu bolo vznesené obvinenie, uviedol, že nevie. Žalovaný na otázku právneho zástupcu, či má vedomosť, ako bolo skončené trestné oznámenie, uviedol, že sa odvolal. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, či v trestnom konaní žiadal zabezpečiť videozáznam, a to videozáznam na ktorý poukazoval aj v tomto konaní, ktorý by mal svedčiť o nevine žalovaného, uviedol, že áno. Dodali mu ho po termíne, no nebol taký, aký by mal byť. Je to v štádiu šetrenia. Žalovaný na otázku, čo vidno z videozáznamu, uviedol, že práveže z videozáznamu nie je nič vidno. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, či žiadal vypočuť príslušníkov PMJ, žalovaný uviedol, že žiadal videozáznam, žiadal videonahrávku z čísla 158, videozáznam z druhého dňa, vypočutie PMJ-čkárov a príslušníkov Obvodného oddelenia. Toto povedal aj na súde. Žalovaný uviedol, že dôkazy vykonané neboli. Boli súdom zamietnuté. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, kedy sa dozvedel o jednotlivých vyšetrovacích úkonoch, ktoré mal urobiť žalobca, ako advokát, ako obhajca, žalovaný uviedol: dozvedel sa o nich až potom ako boli vykonané. Dopredu nevedel o tom, že bol vypočutý brat M., pani M.. Toto mu nepovedal. Na dotaz, či bol vypočutý, napr. pri konfrontácií v A. C., žalovaný uviedol, že bol predvolaný. Kedy to presne bolo, nepamätá si, niekedy v pondelok. Bol informovaný telefonický. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, či spochybňuje niektorý procesný úkon zo strany žalobcu, žalovaný uviedol, že áno, a to všetky. Nespravil to, o čo ho žiadal a neinformoval ho pred úkonom, že ide niečo robiť. Povedal mu o tom až po úkonoch. Žalovaný na otázku právneho zástupcu žalobcu, či ide v niektorom úkone o neúčelne vykonaný úkon, uviedol, že myslí si, že áno. Na dotaz, ktorý, uviedol žalovaný: svedkami udalosti nebol nikto, pretože tam nikto nebol. Pán M. je brat a bola tam vypočutá ešte suseda pani M.. Žalovaný na otázku právneho zástupcu, čo sa malo týmito výsluchmi vyriešiť, ktoré spochybňuje, žalovaný uviedol, že on nevie.

17. Súd po nazretí do pripojeného trestného spisu zistil že uznesenie o vznesení obvinenia - konštatoval, že uznesenie o začatí stíhania voči žalovanému je zo dňa 09.09.2014. Z doručenky vyplýva, že osobne žalovanému, ako obvinenému v trestnom konaní bolo doručené 12.09.2014, právnemu zástupcovi 18.09.2014. Následne bola proti nemu podaná sťažnosť a uznesením prokuratúry z 24.09.2014 bola sťažnosť zamietnutá.

18. Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 16.06.2015 vyplýva, že žalovaný vo svojich podaniach namieta, že ako spotrebiteľ právnej služby nebol informovaný o výške odmeny advokáta za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu. Preto nárok žalobcu neuznáva. Účastníci tohto konania sa podpísaním plnomocenstva dňa 17.09.2014 dohodli na poskytovaní a prijímaní právnej služby vo veci trestného stíhania za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zákona pred OO PZ A. C.. Žalobca vysvetlil žalovanému spôsob obrany - obhajoby v trestnom konaní, výšku tarifnej odmeny za prečin a predpokladaný počet úkonov právnej služby, vrátane nevyhnutnosti vykonania pracovných ciest do miesta ich uskutočnenia. V rovnaký deň žalovaný zložil zálohu na právne služby vo výške 200,- eur s tým, že ide o preddavok na odmenu advokáta za cca 3 úkony. Po vypovedaní právnej služby žalovaným žalobca vyúčtoval už uskutočnené úkony pri započítaní zálohy fa. č. 1400053. Pokiaľ žalovaný dôvod nezaplatenia faktúry žalobcu opiera o ust. § 18 ods. 4 Zákona o advokácií, chce poukázať na Rozhodnutie VI. Disciplinárneho senátu z 29.03.2012 a Rozhodnutie predsedníctva SAK č. 17 zo dňa 07.09.2012, kde podľa názoru DS v zmysle § 18 ods. 4 ZoA nie je advokát povinný informovať klienta aj o konkrétnych sadzbách tarifnej odmeny, ktoré bude účtovať za jednotlivé úkony podľa vyhlášky, ale postačuje, ak klienta informuje, že mu bude účtovať tarifnú odmenu v súlade s vyhláškou. Ďalej uviedol, že nie je účelné a praktické, aby advokát musel klienta pred vykonaním každého jednotlivého úkonu informovať o výške odmeny. Na záver P SAK uvádza, že nebolo možné opomenúť aj skutočnosť, že advokát má vždy právo účtovať klientovi tarifnú odmenu, aj keď sa na výške odmeny za poskytovanie právnej služieb alebo jej druhu s klientom osobitne nedohodol.

19. Z písomného vyjadrenia žalovaného z 17.12.2014 vyplýva, že v zhode s odporom z 17.12.2014 nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu (právnom a skutkovom základe aj výške). Žalovaný v konaní preukáže dôkazmi (listinnými aj osobnými) oprávnenosť svojej obrany v tomto súdnom konaní. Má za to, že návrh žalobcu n a začatie konania je absolútne nedôvodný a žalovaný žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní návrh žalobcu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému náhradu trov konania. Nárok žalobcu uplatnený v návrhu na začatie konania je v celom rozsahu (v celej istine aj príslušenstve) neoprávnený. Žalovaný je fyzická osoba, nie je podnikateľ. Podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií je advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu. Inak mu odmena nepatrí. Žalobca si túto povinnosť - informovať žalovaného o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, nesplnil, teda žalovaného pred uskutočnením jednotlivých úkonov právnej služby preukázateľne neinformoval o výške jednotlivých úkonov, pričom ani v jednom prípade nešlo o také úkony právnej služby, ktoré by bolo nutné vykonať bezodkladne. Úkony právnej služby, ktoré mal žalobca vykonať, boli prevažne výsluchy svedkov. Žalovaný preto nárok žalobcu neuznáva v plnom rozsahu.

20. Právny zástupca žalobcu na záver vo veci uviedol, že majú za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že úkony, ktoré žalobca vyfakturoval boli uskutočnené. Poukázal na výpoveď žalovaného na predchádzajúcom pojednávaní, kde sám uviedol, že v prípade úspechu v trestnej veci by odmenu advokátovi zaplatil ako aj na výpoveď žalovaného na to, že paušálna, hodinová, resp. podielová odmena dohodnutá nebola preto platí fikcia o uzavretí zmluvy o tarifnej odmene. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel, tak ako je to v žalobnom návrhu a priznal náhradu trov konania.

21. Žalovaný vo veci opakovane uviedol, že keby žalobca splnil to, o čo ho žiadal - videozáznam z toho dňa, z nasledujúceho dňa, vypočutie PMJ-čkárov, obvoďákov - potom by mu odmenu zaplatil, nakoľko by to ináč dopadlo.

22. Zo spisu tun. súdu sp.zn. 12T/45/2015 vyplýva, že všetky úkony špecifikované vo vyúčtovaní trov zo dňa 12.11.2014 za ktoré si žalobca uplatnil odmenu vykonané boli a všetkých týchto úkonov sa ako advokát žalovaného zúčastnil, a to buď osobne alebo prostredníctvom advokátskeho koncipienta.

23. Uvedený spor súd takto právne posúdil:

24. Podľa ust. § 24 ods. 1,2,3 zákona č.586/2003 Z.z. o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov. ) Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

25. Podľa ust. § 12 ods. 3 písm. a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.

26. Podľa ust. § 14 ods.1 písm. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,

d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie.

27. Podľa ust. § 17 ods. 1,2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Ak sa cesta podľa odseku 1 týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady určená podľa odseku 1 sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov.

28. Podľa ust. § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

29. Podľa ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/20036 o advokácii advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

30. Podľa ust. § 16 ods. 1,2,3,4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov. Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol. Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, 5) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

31. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca ako advokát prevzal na základe udelenej plnej moci zo dňa 17.09.2014 zastupovanie žalovaného v trestnej veci pôvodne vedenej pod sp.zn. ORP-490/SJ-VT-2014, neskôr vedenej na súdu pod sp. zn. 12T/45/2015. Žalovaného zastupoval do dňa 12.11.2014, kedy mu žalovaný udelenie plnej moci vypovedal. Tieto skutočnosti potvrdili žalobca a samotný žalovaný.

32. V zmysle uvedeného citovaného zákona o advokácii tak žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Keďže nebolo preukázané, že by si účastníci konania dohodli osobitnú odmenu v zmysle ust. § 24 zákona o advokácii podľa ktorého platí, že odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena má žalobca ako advokát nárok na tarifnú odmenu. Túto tarifnú odmenu si aj voči žalovanému na ním vykonané úkony aj uplatnil, tak ako to vyplýva z faktúry č. 1400053, podľa ktorej celkovo je odmena za všetky vykonané služby vo výške 755,48 eur. Keďže žalovaný uhradil žalobcovi preddavok v sume 200 eur, zvyšok odmeny ktorú je povinný žalobcovi uhradiť je 555,48 eur.

33. O tom, že všetky tieto úkony za ktoré sa žalobca domáha zaplatenia dlžnej sumy v tomto konaní boli vykonané svedčí pripojený trestný spis sp. zn. 12T/45/2015, kde sa nachádza aj vyšetrovací spis, ktorý bol súdom oboznámený prvý krát dňa 30.09.2015 na pojednávaní, čl. 44 spisu-druhá strana, zápisnice z pojednávania zo dňa 30.09.2015. Z trestného, resp. vyšetrovacieho spisu nepochybne vyplýva, že všetky úkony, ktoré sú predmetom žaloby boli vykonané. V zmysle pokynu súd opätovne tento spis pripojil a oboznámil.

34. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že má postavenie spotrebiteľa a že nebol informovaný o odmene pred vykonaním úkonu a preto žalobcovi odmeny nepatrí v zmysle ustanovenia § 18 ods. zákona 586/2003.

35. Krajský súd vo svojom odôvodnení poukázal, na to, že súd bez ďalšieho konštatoval, že žalovaný nevystupoval v tomto vzťahu ako spotrebiteľ, svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil, aj keď žalovaný vo svojej obrane ako aj vo svojich podaniach predložených prvoinštančnému súdu poukazoval práve na ust. § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Úlohou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude okrem toho, že si pripojí trestný spis, ktorý doposiaľ v spise sa nenachádza, zaoberať sa tým, či žalovaný podľa § 18 ods. 4 zák. č. 586/2003 Z.z. má alebo nemá postavenie spotrebiteľa, svoje rozhodnutie v tejto rovine riadne vyhodnotí a zároveň vyhodnotí dôkaznú situáciu sporových strán vo vzťahu k povinnosti informovať žalovaného žalobcom o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu. Až následne bude môcť prvoinštančný súd vo veci aj zákonným spôsobom rozhodnúť.

36. Po opätovnom preskúmaní, vypočutí strán sporu, súd dospel k záveru, že žalobca mal postavenie spotrebiteľa. K takémuto záveru dospeli súdy pri svojich viacerých rozhodnutiach (napr. rozhodnutie NS SR č. 5 M Cdo 10/2003) a vyplýva to aj z dôvodovej správy, kde je zrejmý úmysel zákonodarcu. Ďalej sa súd pri dokazovaní zaoberal otázkou v zmysle jedinej relevantnej námietky žalovaného, keďže všetky úkony právnej služby za ktoré požaduje odmenu boli žalobcom vykonané, či žalobca ako advokát informoval preukázateľne žalovaného ako spotrebiteľa právnej služby o výške odmeny za všetky úkony právnej služby ešte pred začatím o úkonov v zmysle sut. § 18 os. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. pretože inak mu odmeny nepatrí.

37. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

38. Po zhodnotení vykonaných dôkazov, a to samostatne a v ich vzájomnej súvislosti, tak ako je to vyššie uvedené a v zmysle citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k záveru, že žalobca svoje tvrdenie o tom, že žalovaného ako spotrebiteľa právnej služby preukázateľne informoval o výške odmeny za všetky úkony právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu v zmysle ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z nepreukázal.

39. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že síce informoval žalovaného o odmene pre začatím úkonu, no len ústne. Okrem svojej výpovede toto tvrdenie žalobcu nič iné nepotvrdzuje. Žalovaný toto tvrdenie poprel, uviedol, že informovaný ako spotrebiteľ nebol. Ide o tvrdenie žalobcu proti tvrdeniu žalovaného. Súd vypočul strany k okolnostiam prevzatia zastúpenia a zistil, že žalobcu oslovila setra žalovaného, či by bol ochotný poskytnúť právne služby jej bratovi, ktorý je stíhaný za ublíženie na zdraví. K podpisu plnej moci došlo žalovaným neskôr, pretože pracoval v zahraničí. Pôvodnú plnú moc podpísala jeho setra. Žalobca uviedol, že žalovaného informoval o odmene v jeho kancelárii a že mu vysvetlil zhruba, aký bude jeho postup. To, či žalovaného informoval o cene za jednotlivý úkon pred vykonaním každého jednotlivého úkonu, ktorý je predmetom tejto žaloby, žalobca uviedol, že nemôže to potvrdiť, teda že o každom úkone ho zvlášť informoval ohľadom ceny. Žalovaný vo svojej výpovedi tvrdenie žalobcu o tom, že ho o cene pred vykonaním prvého úkonu informoval, poprel.

40. Žalobca svojou výpoveďou tvrdenie o svojej povinnosti informovať klienta - žalovaného o odmeny za úkony právnej služby podľa súdu nepreukázal. Svoje tvrdenie ničím iným nepreukázal. Vyjadrenie žalovaného o tom, že cenu by mu uhradil odmenu, keby bol v trestnom konaní úspešný nemôže samo o sebe preukazovať túto skutočnosť, že žalobca preukázateľne informoval žalovaného ako spotrebiteľa, ktorého postavenie je v porovnaní s dodávateľom právnej služby slabšie o odmene za úkony právnej služby pred vykonaním úkonu, tak ako to má na mysli ust. § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z.. Ani listinné dôkazy predložené žalobcom, či je to faktúra alebo vyúčtovanie nepreukazujú, či už priamo alebo nepriamo skutočnosť, že žalovaný bol informovaný o odmene za úkony právnej služby v zmysle ust. § 18 ods. 4 cit zákona č. 586/203 Z.z..

41. Súd je toho názoru, že po zhodnotení vykonaných dôkazov, ktorými sú v danom prípade výpoveď žalobcu a žalovaného, žalobca, ktorý má ohľadom svojich tvrdení dôkaznú povinnosť v konaní, dôkazné bremeno svojho tvrdenia o tom, že žalovaného ako spotrebiteľa právnej služby informoval o výške odmeny za všetky úkony právnej služby hodnoverne a preukázateľne v konaní ako je to vyššie uvedené neuniesol.

42. Žalobca uviedol, že klienta informoval o cene za jeden prvý úkon, pri podpise plnej moci. Informovanie žalovaného pred vykonaním ďalších úkonov za ktoré žalobca požaduje od žalovaného preukázané nebolo. Sám žalobca potvrdil, že toto nemôže potvrdiť. Ďalších úkonov s výnimkou jedného za zúčastnila advokátska koncipientka. Tá sa v tomto smere vypočutá nebola, jej výsluch žiadna zo strán nenavrhla. Na tomto nič nemení fakt, že nedošlo k zmene výšky tarifnej odmeny, ako to namietal právny zástupca žalobcu. Žalovaný vystupuje v pozícii spotrebiteľa právnej služby. To, že by išlo o úkony právnej služby, ktoré by boli potrebné vykonať bezodkladne preukázané nebolo.

43. V zmysle citovaného zákona § 18 ods. 4 zákona č. 586/20036 o advokácii advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne.

44. Zo znenia citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že advokát má povinnosť informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu v priebehu poskytovania právnej služby, teda logicky nielen na začiatku, pred prvým úkonom ale počas celého poskytovanie právnej služby. To, že túto povinnosť má pred vykonaním každého úkonu svedčí znenie citovaného ustanovenia.

45. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

46. Žalobca vystupuje ako advokát, osoba s právnickým vzdelaním, ktorej nič nebránilo preukázateľne, písomne informovať žalovaného ako spotrebiteľa právnej služby, či už osobne alebo prostredníctvom koncipienta, ktorý ho pri vykonávaní jednotlivých úkonov zastupoval v zmysle zákona o advokácii o výške odmeny za úkon právnej služby pred jeho vykonaním počas celej doby vykonávania a poskytovania právnej služby. Žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, tak ako je vyššie uvedené. Žalovaný ako spotrebiteľ sám nevie a nemôže vedieť či došlo počas vykonávania a poskytovania právnych služieb k nejakej zmene tarify, či zákona alebo nie.

47. Úmyslom zákonodarcu je v tomto smere zabezpečiť väčšiu ochranu klienta ako spotrebiteľa, aby sa odmena za poskytovanie právnej služby stal viac predvídateľnou. Je preto na ťarchu advokáta, aby ešte pred začatím poskytovania právnej služby oznámil potenciálnemu klientovi hodnotu svojich služieb, aby sa klient ako spotrebiteľ právnej služby mohol slobodne a dostatočne informovane rozhodnúť, či jeho služby využije alebo nie a to počas celej doby poskytovania právnej služby.

48. Na základe uvedeného po preskúmaní a po zhodnotení vykonaných dôkazov, tak ako je to vyššie uvedené v zmysle citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žalobca nemá nárok na odmenu za úkony právnej služby, pretože nepreukázal, že by žalovaného ako spotrebiteľa právnej služby hodnoverne preukázateľne informoval o odmene za úkon právnej služby.

49. Keďže súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, nie je sú dôvodné ani úroky z omeškania. Preto súd zamietol žalobu aj v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania.

50. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. Keďže súd žalobu zamietol, po prepočte úspechu úspešný žalovaný, a to vo výške 100%. Preto má žalovaný nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol o nároku žalovaného na náhradu trov konania v pomere úspechu, t.j. 100%. Žalovanému vznikli trovy konania za zaplatený súdny poplatok za odvolanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.