Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B2-7C-125-2016.pdf
PDF · 82.56 KB
Case nature
Area
Subarea
B2-7C/125/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej veci žalobcu: G. E. K., E. E. E. XX, H., D. A., Q. H. U. E. A. H. Okresným E. H. G. H., XX. O. O., D. Č. L. XXXXXXXXXX, D. na Ú. E. A. D. G. E..K.., D. Q.U. R., E. E. D. XX, R., B.: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, Bratislava, proti žalovanej: H. L., U.. XX.XX.XXXX, R. F. XXXXX/XXC, R., o zaplatenie 2.612,10 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, podanou na súd dňa 28.6.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 2.612,10 eur s príslušenstvom (8,75%-ným úrokom z omeškania ročne od 13.12.2012 do zaplatenia) z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že uzatvoril so žalovanou zmluvu o vedení bankových bežných a sporiacich účtov, na základe ktorej viedol pre žalovanú bežný účet. Žalovaná na bežnom účte vytvorila záporný zostatok vyplývajúci z prekročenia dostupných prostriedkov na účte (nepovolené prečerpanie). V zmysle bodu 2.5.2 všeobecných obchodných podmienok žalobcu je klient povinný nepovolené prečerpanie na účte bezodkladne vyrovnať. Ku dňu 30.4.2012 je žalovaná v omeškaní so zaplatením nepovoleného prečerpania vo výške 2.612,10 eur. Žalobca žalovanú viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania žalovanej v zmysle bodu 4.3.4 všeobecných obchodných podmienok, žalobca od zmluvy odstúpil. Ďalej žalobca uviedol, že zmluva o bežnom účte, ktorú uzatvorili žalobca a žalovaná je tzv. absolútnym obchodno - záväzkovým vzťahom, pri ktorom sa pri posudzovaní dĺžky premlčacej doby uplatňuje všeobecná 4 - ročná premlčacia doba.
2. Na pojednávanie nariadené na deň 13.11.2017 sa žalobca nedostavil, hoci bol riadne predvolaný. Svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a žiadal, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu.
3. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Okrem iného vzniesla námietku premlčania.
4. Súd vykonal dokazovanie vo veci oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Dňa 9.10.2009 uzatvorili žalobca a žalovaná zmluvu o vedení bankových bežných a sporiacich účtov, na základe ktorej viedol žalobca pre žalovanú bežný účet G. Č. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa bodu 2.5.2 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu klient je povinný nepovolené prečerpanie na účte bezodkladne vyrovnať.
6. Podľa histórie operácií na účte žalovanej, ktorú založil do spisu žalobca, mala žalovaná ku dňu 30.4.2012 na účte záporný zostatok v sume 2.612,10 eur.
7. Listom zo dňa 30.11.2012, vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie sumy 2.995,37 eur (z toho 2.612,10 eur istiny po lehote splatnosti) do 7 dní od doručenia výzvy. Zároveň žalovanú upozornil, že ak nedôjde k uhradeniu dlžnej pohľadávky v uvedenom termíne, táto výzva je zároveň odstúpením od zmluvy o vedení bankových bežných a sporiacich účtov zo dňa 9.10.2009 s tým, že k zániku zmluvy dôjde dňom nasledujúcim po márnom uplynutí sedemdňovej lehoty na uhradenie dlhu.
8. Podľa § 708 ods. 1 ObZ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
9. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
10. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
12. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
13. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
14. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
15. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
21. S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné v celom rozsahu zamietnuť.
22. Žalobca sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo nepovoleným prečerpaním peňažných prostriedkov na účte žalovanej. Žalovaná vzniesla námietku premlčania (na premlčanie je však povinný súd prihliadnuť aj ex offo v zmysle § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), pričom súd dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná. Podľa uvedenia samotného žalobcu v žalobe (avšak vyplýva to aj z histórie operácií na účte žalovanej, ktorú založil do spisu žalobca), žalovaná bola ku dňu 30.4.2012 v omeškaní so zaplatením nepovoleného prečerpania vo výške 2.612,10 eur. Podľa bodu 2.5.2 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu klient je povinný nepovolené prečerpanie na účte bezodkladne vyrovnať. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol právo vykonať prvý raz dňa 1.5.2012. Dvojročná subjektívna premlčacia doba teda uplynula dňa 1.5.2014 a trojročná objektívna premlčacia doba uplynula dňa 1.5.2015. Žaloba bola podaná na súd dňa 28.6.2016, teda zjavne po uplynutí premlčacej doby. Je pritom zrejmé, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľský, aj keď ide o zmluvu upravenú v Obchodnom zákonníku, a to s poukazom na ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
23. Podľa § 52 ods. 2 tretia veta OZ na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015, sp. zn. 3M Cdo 14/2014). Súd však poukazuje na to, že aj keby právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval podľa Obchodného zákonníka, aj tak by bolo právo žalobcu premlčané, nakoľko štvorročná premlčacia doba by uplynula dňa 1.5.2016, teda pred podaním žaloby. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalobca si v žalobe uplatňoval úroky z omeškania až od 13.12.2012.
24. Vzhľadom k tomu, že žalovaná v konaní vzniesla dôvodnú námietku premlčania, súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom sa už nezoberal opodstatnenosťou uplatnenej pohľadávky žalobcu.
25. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu, žalobca by jej teda mal uhradiť trovy konania. Keďže však žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu ani nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to písomne v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 EP).