Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-85-2016.pdf
PDF · 133.8 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/85/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivanou Michalíkovou, v právnej veci žalobkyne O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX W., proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., sídlo: Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpeného: De minimis, spol. s r.o., sídlo: Lovinského 22, Bratislava, IČO: 36 868 949, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 226,70 eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Konanie v časti o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 568743467 zo dňa 25.01.2013 je neplatná, o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 476457263 zo dňa 19.02.2012 je neplatná a o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 569055440 zo dňa 03.06.2013 je neplatná, sa z a s t a v u j e.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
IV. Žiadnej zo strán sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.10.2016 domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 430 eur, ktoré je žalovaný povinný vydať žalobkyni zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568743467 zo dňa 25.01.2013, ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že medzi ňou a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 568743467 dňa 25.01.2013, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 500 eur. Toho istého dňa bola uzavretá aj Zmluva o zabezpečení splátok úveru k zmluve č. 568743467. Obe zmluvy boli vopred pripravené v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne. Žalovaný použil pri uzatváraní zmlúv predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol žalovaným vopred pripravený bez možnosti, aby mal spotrebiteľ mohol ovplyvniť jednotlivé zmluvné ustanovenia, v dôsledku čoho bola žalobkyňa nútená podpísať celý obsah zmluvy. V čase uzatvárania zmlúv žalobkyňa ako priemerná spotrebiteľka nepoznala, čo sú neprijateľné zmluvné podmienky, nevedela, že také niečo môže v zmluvách existovať. Zmluvu podpísala v dobrej viere, pretože verila, že žalovaný koná čestne a v súlade so zákonom. Podľa názoru žalobkyne, zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok úroku, istiny a iných poplatkov a ročná percentuálna miera nákladov nie je uvedená v zmluve správne. Úver bol poskytnutý na sumu 500 eur, pri výške úrokovej sadzby 70,38 % a výške splátky 11,21 eur týždenne, so splatnosťou prvej splátky 01.02.2013 v počte splátok 60, konečná splatnosť úveru uvedená nebola a ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená na úrovni 46,35 %. Podľa Zmluvy o zabezpečení splátok úveru uzavretá dňa 25.01.2013 bola dohodnutá odmena za poskytnutie
služby vo výške 257,50 eur v počte splátok 60, výška jednotlivej splátky 4,29 eur. Pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky, iné poplatky, je v nej uvedená len jednotná suma splátky, bez tohto rozlíšenia spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa poukázala na § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že na zmluvu o spotrebiteľskom úvere plnila 930 eur, pri požičanej sume 500 eur, preto preplatila istinu o 430 eur, ktorej vydania sa domáha ako bezdôvodného obohatenia od žalovaného.
2. Uznesením zo dňa 02.11.2016 sp. zn. 20Csp/85/2016-12 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 15.11.2016. V rozsiahlom vyjadrení k žalobe (20 strán + prílohy na CD) žalovaný uviedol, že žalobkyňou uvádzaná argumentácia je nesprávna, zmätočná, vychádza z právnej úpravy, ktorá je pre konanie nepoužiteľná. Na základe žiadosti žalobkyne bol jej zo strany žalovaného poskytnutý spotrebiteľský úverov vo výške 500 eur podľa zmluvy o úvere, pričom celkovú čiastku, ktorú mala žalobkyňa počas doby splatnosti 60 týždňov splatiť, bola 672,50 eur. Žalovaný uviedol, že nemá dôvod sa riadiť neprávoplatnými a zrušenými rozsudkami, ktoré uvádzala žalobkyňa v podanej žalobe. Žalovaný nepoužíva žiadne všeobecné obchodné podmienky. Všetky zákonné náležitosti vrátane názvu zmluvy, zmluvných strán, predmetu, ceny, vzájomných práv a povinností, dátum, podpisov zmluvných strán sa nachádzajú len na jednej listiny vo formáte A4, ktorú mala žalobkyňa od počiatku k dispozícii, a preto jej argumenty, že nevedela a nemohla poznať obsah zmluvy, sú skutkovo a právne neudržateľné. Pokiaľ sa týka splátok úveru a ich rozčlenenie na istinu, úroky a iné poplatky, poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, Home Credit proti Klára Bírová, sp. zn. C-42/15. Pokiaľ sa týka výšky RPMN uviedol, že sa vypočíta matematickým vzorcom prostredníctvom metódy numerickej aproximácie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pomocou ktorého bola pre daný úver a celkové náklady na úver vypočítaná hodnota RPMN 70,38%, pričom práve tento matematický údaj ma pre zákazníka relevantnú informačnú povahu. Poukázal pritom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Cofinoga Merignac SA. Pokiaľ sa týka úroku z omeškania, žalovaný uviedol, že sa bežne akceptuje, že komerčné banky, ako aj súdna prax uznáva úrokovú sadzbu 25 % ročne, či dokonca vyššiu, a preto v rozpore s dobrými mravmi nemôže byť úroková sadzba 22,38 % ročne pri dobe splatnosti 60 týždňov. Úrok vo výške 22,38 % považuje žalovaný za primeraný. Administratívny poplatok, ktorý si žalovaný účtoval v zmluve o spotrebiteľskom úvere za administráciu, t.j. správu úveru, bol jediným poplatkom účtovaným žalovaným. Tento poplatok slúži výhradne na správu a riadenie konkrétneho spotrebiteľského úveru, nie ako odplata za užívanie požičanej istiny, ako je tomu pri úrokoch. Administratívny poplatok je teda v zmluve o úvere vyjadrený jasne, určito a zrozumiteľne. Pokiaľ sa týka zmluvy o zabezpečení splátok úveru, táto je samostatná akcesorická zmluva k zmluve o úvere, no nie je podmienkou získania úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru obsahuje ustanovenia o predmete plnenia a jeho cene, pričom obe sú vyjadrené určito a jasne, zrozumiteľne, doplnková služba je nadštandardnou službou a je spoplatnená. Doplnkové služby sú pritom, a to nielen v rámci spotrebiteľského úveru na trhu úplne bežné, a dokonca s nimi priamo počíta aj právna úprava podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom vzhľadom na ich doplnkový charakter je zrejmé, že vždy súvisia s nejakou hlavnou službou, čo však nemá žiaden súvis ohľadne ich platnosti či neplatnosti, ako sa nesprávne domnieva žalobkyňa. Pokiaľ sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, žalovaný uviedol, že žalobkyňa nikdy neuhradila žalovanému sumu vo výške 930 eur, ako to v žalobe uvádza. Na základe uvedených skutočnosti navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Uznesením zo dňa 06.12.2016 sp. zn. 20Csp/85/2016-43 súd vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa podaním zo dňa 19.12.2016 (replika) zopakovala svoje argumenty, ktoré uvádzala v žalobe, pričom poukázala na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky k tejto problematike a zároveň rozšírila žalobný petit o určenie, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru č. 568743467 zo dňa 25.01.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, že Zmluva o úvere č. 568743467 zo dňa 25.01.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná a že Zmluva o úvere č. 568743467 zo dňa 25.01.2013 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.
4. Uznesením zo dňa 30.12.2016 sp. zn. 20Csp/85/2016-57 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k replike žalobkyne. Žalovaný v podaní zo dňa 24.01.2017 (duplika) uviedol, že žalobkyňa uvádza tak, ako v žalobe aj vo svojej replike množstvo nepresností. Žalovaný opätovne poukázal na to, že žiadne
všeobecné obchodné podmienky nepoužíva. Žalobkyňa podáva svoje podania veľmi všeobecným spôsobom, sú nepresné, neurčité, svojvoľne a účelovo si upravuje skutkovú realitu vo svoj prospech. Poukázal na to, že je nevyhnutné vnútroštátnu právnu úpravu vždy vykladať v súlade s európskym právom tzv. eurokonformný výklad, čo platí o to viac, keď vnútroštátna úniová norma v súlade, ako je tomu aj v tomto prípade. Preto opätovne poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci Klára Bírová proti Home Credit Slovakia. Pokiaľ žalobkyňa rozšírila žalobu o určenie, že zmluva o úvere, zmluva o zabezpečení splátok úveru sú neplatné a o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný uviedol, že takáto žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. d) CSP. Keďže v žalobe o určenie právne skutočnosti sú prípustné, iba ak to vyplýva z osobitného predpisu, čo nie je tento prípad. Nad uvedený rámec žalovaný zdôraznil, že na požadovanom určení žalobkyne absentuje naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru súdov a prílohy k duplike predložil na CD nosiči.
5. Podaním zo dňa 24.03.2017 žalobkyňa rozšírila žalobu o ďalšie určovacie výroky a o ďalšie bezdôvodné obohatenie. Nad prvé rozšírenie žaloby uskutočnené v replike žalobkyňa ďalej navrhla, aby súd rozhodol a určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 476457263 zo dňa 19.02.2012 je neplatná, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru č. 476457263 zo dňa 19.02.2012 je neplatná, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 476457263 zo dňa 19.02.2012 je bezúročná a bez poplatkov a že žalovaný je povinný vydať žalobkyni zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 476457263 zo dňa 19.02.2012 bezdôvodné obohatenie spolu vo výške 429,99 eur a ďalej, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 569055440 zo dňa 03.06.2013 je neplatná, že Zmluva o zabezpečení splátok úveru č. 569055440 zo dňa 03.06.2013 je neplatná a že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 569055440 zo dňa 03.06.2013 je bezúročná a bez poplatkov a zároveň sa domáhala určenia, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému zo Zmluvy o úvere č. 569055440 zo dňa 03.06.2013 sumu vo výške 203,30 eur. Skutkovo žalobkyňa odôvodnila rozšírenie žaloby tým, že dňa 19.02.2012 uzavrela Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 476457263, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 500 eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v 60 týždenných splátkach vo výške 11,21 eur, pri úroku vo výške 23,57 % a výške ročnej percentuálnej miery nákladov 70,38 %. Súčasťou spornej zmluvy bola aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa zaviazala zaplatiť žalovanému odmenu vo výške 257,50 eur. Celkovú čiastku, ktorú zaplatila na túto zmluvu žalovanému bola 929,99 eur, preto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia nad poskytnutú istinu 500 eur, a to vo výške 429,99 eur. Napriek jej písomným žiadostiam, kartu splátok k predmetnej zmluve jej žalovaný do dnešného dňa nezaslal. Dňa 03.06.2013 uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 569055440, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 700 eur, celkovú čiastku, ktorú zaplatila žalovanému bola 1.302 eur. Žalobkyňa uviedla, že na túto zmluvu má ešte na istinu doplatiť žalovanému sumu 203,30 eur, preto navrhla, aby súd rozhodol, že je povinná zaplatiť túto sumu žalovanému.
6. Uznesením zo dňa 12.05.2017 sp. zn. 20Csp/85/2016-108 súd pripustil zmenu žaloby tak, ako navrhovala žalobkyňa. Na prejednanie a rozhodnutie vo veci súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní dňa 26.06.2017 splnomocnená zástupkyňa žalobkyne uviedla, že genéza celého vzťahu žalobkyne a žalovaného bola taká, že žalobkyňa si zobrala pôžičku a keď nevládala splácať túto pôžičku, bolo navrhnuté zo strany obchodného zástupcu žalovaného, aby si zobrala ďalšiu pôžičku, ktorou by splatila prvú pôžičku a takto reťazovo to pokračovalo aj v prípade tretej pôžičky. V prípade prvej pôžičky kartu splátok má, pretože žalobkyňa bola vtedy rozumná a kartu nevydala. Pri druhej pôžičke kartu splátok odovzdala pracovníčke žalovaného, preto ňou nedisponuje. Pokiaľ sa týka určovacích výrokov, žalobkyňa uviedla, že určovacie výroky boli navrhnuté preto, že nevie, kto má pravdu.
7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 26.06.2017 uviedol, že žalovaný nikdy neprijal od žalobkyne žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej dohode a žalobkyňa zo zmluvy o úvere, ktorá je predmetom tohto konania (č. 568743467) zo dňa 25.01.2013, nikdy neuhradila žalovanému sumu vo výške 930 eur, ako uvádza vo svojej žalobe. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa uhradila sumu 682,50 eur, presne tú, ktorá vyplýva zo zmluvy o úvere. Pokiaľ sa týka druhej spotrebiteľskej zmluvy a to zo dňa 19.02.2012, úver č. 476457263, žalovaný neeviduje preplatenie istiny 500 eur, ktorá bola ako spotrebiteľský úver poskytnutá žalobkyni. Pokiaľ sa týka karty splátok, táto je vydávaná zákazníkovi, je čistá a do nej sa vpisujú údaje, vpisuje ich obchodný zástupca žalovaného. Zároveň nespochybnil údaje, ktoré sú uvedené v karte splátok. Pokiaľ sa týka poslednej tretej Zmluvy o úvere č. 569055440 zo dňa 03.06.2013, žalovaný nespochybnil výšku istiny, ktorá ešte nebola uhradená na tento úver, teda sumu 203,30 eur tak, ako uvádza žalobkyňa. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobkyňa iba tvrdí, ale nič nedokazuje. Listiny, ktoré boli predložené, žalovaný nikdy nespochybnil. To sú
listiny vydané žalovaným a tie platia, ale to nestačí na to, aby bola žalobkyňa v konaní úspešná. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania. Pokiaľ sa týka nároku 203,30 eur, ktorú by mala žalobkyňa uhradiť žalovanému v prípade, ak súd dospeje k záveru, že by mal žalovaný niečo plniť žalobkyni, ak teda dospeje k záveru, že niečo z ostatných dvoch úverov nie je premlčané, žalovaný uviedol, že navrhuje započítať nárok žalobkyne so sumu 203,30 eur.
8. Podaním zo dňa 08.09.2017 žalobkyňa zobrala časť žaloby späť o určenie, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 568743467 zo dňa 25.01.2013 je neplatná, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 476457263 zo dňa 19.02.2012 je neplatná a Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 569055440 zo dňa 03.06.2013 je neplatná.
9. Na pojednávaní dňa 18.09.2017 splnomocnená zástupkyňa žalobkyne uviedla, že pokiaľ sa týka druhej zmluvy o úvere č. 476457263 zo dňa 19.02.2012 a vyčíslenia sumy 429,99 eur, pri určení tejto sumy vychádzala žalobkyňa zo zmluvy tak, ako bola nastavená, pretože bola rovnaká ako prvá zmluva, podľa ktorej úver preplatila o 430 eur. Vychádzala teda len z tejto zmluvy, pretože kartu splátok nemá k dispozícii.
10. Na pojednávaní dňa 18.09.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalovaný kartu splátok k zmluve o úvere č. 476457263 k dispozícii nemá, pretože táto je vystavená klientovi a má ju k dispozícii iba klient. Na karte splátok je napísané „duplikát“ zrejme preto, že bola opätovne táto karta na požiadanie žalobkyne vytlačená.
11. V rámci dokazovania sa súd oboznámil so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 568743467 zo dňa 25.01.2013, Zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 25.01.2013, s Kartou splátok k Zmluve č. 568743467, vyjadreniami strán sporu, vyjadrením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky k žiadosti žalobkyne, so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 476457263 zo dňa 19.02.2012, so Zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.02.2012, s Kartou splátok k Zmluve č. 569055440, Vyjadrením k sťažnosti zo dňa 07.10.2016, s Oznámením o začatí mimosúdneho vymáhania zo dňa 10.01.2017, so Žiadosťou o zaslanie kópie dokladov zo dňa 26.01.2017, s Upomienkou na úhradu zo dňa 21.02.2017, s výpočtami RPMN predložené žalobkyňou v konaní, s Vyjadrením žalobkyne k žalobe zo dňa 09.11.2017, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spise. Z týchto listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav:
12. Podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 568743467 zo dňa 25.01.2013 uzavretej medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako veriteľom poskytol žalovaný žalobkyni sumu 500 eur, pričom úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 22,38 % ročne zo sumy úveru t.j. vo výške 72 eur a administratívny poplatok vo výške 100,50 eur. Celkové náklady na základe údajov zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 70,38 %. Celková suma, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť, je 672,50 eur pri priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov 46,35 %. Žalobkyňa sa zaviazala žalovanú sumu splácať 60-timi týždennými splátkami, pričom výška každej splátky je 11,21 eur a výška poslednej splátky 11,11 eur. Úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Spolu so zmluvou boli žalobkyni poskytnuté štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Podľa Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 25.01.2013 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sa žalovaný ako poskytovateľ zaviazal, že žalobkyni poskytne službu počas trvania platnosti tejto zmluvy spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe Zmluvy č. 568743467, a žalobkyňa sa zaviazala za poskytnutie služby zaplatiť žalovanému celkovú odmenu vo výške 257,50 eur, ktorú bude splácať v 60 pravidelných splátkach, a to 59 v týždenných splátkach vo výške 4,29 eur a poslednou splátkou vo výške 4,39 eur. Podľa Karty splátok, ktorá bola vystavená k Zmluve č. 568743467 žalobkyňa uhradila celkovú sumu 930 eur, pričom posledná splátka bola uhradená 26.10.2015. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 476457263 zo dňa 19.02.2012 bol poskytnutý žalobkyni ako dlžníčke žalovaným ako veriteľom spotrebiteľský úver vo výške 500 eur, pri úrokovej sadzbe 23,57 % ročne zo sumy úveru, t.j. vo výške 71,99 eur a administratívny poplatok bol dohodnutý pevnou sumou 100,50 eur. Celkové náklady, ktoré predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov boli vo výške 70,38 %. Celková suma, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť, bola 672,49 eur, pričom priemerná hodnota RPMN bola dohodnutá vo výške 45,23 %. Žalobkyňa sa zaviazala splácať spotrebiteľský úver 60-timi týždennými splátkami, pričom výška každej splátky bola vo výške 11,21 eur a poslednej 11,10 eur. Úver
bol poskytnutý na 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky, teda konečnej splatnosti úveru je 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Podľa Zmluvy o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.02.2012 uzavretej medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sa žalovaný zaviazal poskytnúť službu žalobkyni spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol zákazníkovi poskytnutý na základe Zmluvy č. 476457263 a za túto službu sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť žalovanému odmenu vo výške 257,50 eur, ktorú sa zaviazala splácať 60-timi splátkami v 59 týždenných splátkach vo výške 4,29 eur a posledná splátka vo výške 4,39 eur. Spolu s uvedenou zmluvou boli žalobkyni poskytnuté štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere. Podľa Karty splátok vystavenej k Zmluve č. 569055440 žalobkyňa uhradila sumu 1.302 eur, pričom posledná splátka bola zaplatená 04.07.2015. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k týmto právnym záverom:
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
15. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
18. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmlúv, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si
výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
19. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzavretia zmlúv, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
20. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
22. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
23. Prejudiciálne súd musel posúdiť, či úver poskytnutý žalobcovi zo strany žalovaného sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a to v dôsledku absencie náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 citovaného zákona. V konani´ nebolo sporne ´, zˇe medzi stranami sporu dosˇlo k uzavretiu zmluvy o u´vere č. 568743467 zo dňa 25.01.2013, na za ´klade ktorej zˇalovany´ poskytol zˇalobkyni u´ver vo výše 500 eur, ďalej že bola uzavretá zmluva o úvere č. 476457263 zo dňa 19.02.2012, na za´klade ktorej zˇalovany´ poskytol zˇalobkyni u´ver vo výše 500 eur a zmluva o úvere č. 569055440 zo dňa 03.06.2013, na za´klade ktorej zˇalovany´ poskytol zˇalobkyni u ´ver vo výše 700 eur. Z charakteru vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným je jednoznačné, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Súd prvej inštancie uvedené zmluvy o u´vere podrobil kontrole v zmysle za´kona o spotrebitelˇsky´ch úveroch a ich presku´mani´m zistil, že neobsahovali vy´sˇku, pocˇet a termi´ny spla´tok istiny, u´rokov, ani iny´ch poplatkov, resp. poradie, v akom sa tieto priradˇuju´ k jednotlivy´m nesplateny´m zostatkom s ro^znymi úrokovy´mi sadzbami spotrebitelˇske´ho úveru. Uvedené skutocˇnosti zakladajú
podlˇa su´du prvej inštancie rozpor zmluvy so za´konom. Za´kon o spotrebitelˇsky´ch úveroch absenciu uvedenej náležitosti spa´ja s na´sledkom uvedeny´m v § 11 ods. 1, pi´sm. b), odsek 2 tohto za´kona, teda u´ver povazˇuje za bezu´rocˇny´ a bez poplatkovy´. K poukázaniu žalovaného na rozdudok Súdneho dvora Európske únie vo veci C-42/15 (Home credit vs. Klára Bíróová), súd uvádza, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad vnútroštátneho práva. K otázke povinného vymedzenia splátok v členení na istinu, poplatky a úroky súd uvádza, že vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch /§ 4 ods. 2 písm. i)/, nemožno prijať výklad formulovaný žalobcom. Ak by vnútroštátny súd na základe rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vyložil ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovatˇ členenie splátok na istinu, poplatky a úroky, prípadne v otázke kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, zlomil by vnútorštátne právo a toto by bolo nahradené smernicou EÚ, čo je vylúčené. Nakoľko sa jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený, pretože by išlo o výklad práva contra legem. Pokiaľ sa týka poplatku za poskytnutie úveru vo vy´sˇke 100,50 eur, pozˇadovanie poplatku v takejto vy´sˇke zna´sobuje neprimeranostˇ odplaty, ide o neprijatelˇnu´ podmienku spotrebitelˇskej zmluvy, pretozˇe doda´vatelˇ (zˇalovany´) vyzˇadoval od žalobkyne ako spotrebitelˇky financˇny´ za ´va¨zok za plnenie, ktore´ z materia´lnej stra´nky spotrebitelˇovi vo^bec nebolo dodane´. Pri poplatkoch zo spotrebitelˇske´ho u´veru je podstatne´ to, aby sa nimi platilo iba za skutocˇne´ plnenie poskytnute´ spotrebitelˇovi, ktore´ je v jeho za´ujme. Dojednanie o administrati´vnom poplatku je vadny´m ustanoveni ´m, ktore´ vo^bec nesˇpecifikuje, o ake´ konkre´tne administrati´vne cˇinnosti ide zo strany žalovaného pre žalobkyňu. Súd prvej inštancie preto naviac uzavrel, že ak nebankova´ spolocˇnostˇ pozˇadovala od spotrebitelˇky poplatok za spracovanie u´veru, resp. vypracovanie zmluvy vo vy´sˇke 20 % z hodnoty poskytnuty´ch penˇazˇny´ch prostriedkov, posˇkodila tak spotrebitelˇku, pretozˇe ju vystavila neprijatelˇne ´mu vedlˇajsˇiemu dojednaniu o cene u´veru. Súd prvej inštancie preto celkovu´ odplatu za poskytnuty´ spotrebitelˇsky´ u´ver vyhodnotil ako neprimeranu´ a spo^sobuju´cu nerovnova´hu vo vza´jomny´ch pra ´vach a povinnostiach zmluvny´ch stra´n, teda odporuju´cu § 53 a nasl. Obcˇianskeho za´konni´ka.
24. V do^sledku vykonane´ho dokazovania a vysˇsˇie uvedeny´ch pra´vnych za´verov preto súd prvej inštancie dospel k tomu, zˇe medzi stranami vznikol vztˇah z bezdo^vodne´ho obohatenia. Avšak nárok žalobkyne považoval za dôvodný iba vo vťahu k zmluve o úvere č. 568743467 zo dňa 25.01.2013. Zˇalovany´ ako doda´vatelˇ poskytol zˇalobkyni u´ver vo vy´sˇke 500 eur, ktory´ u´ver vyhodnotil súd ako u´ver bez poplatkov a bez úrokov. Pra´vny do^vod na zaplatenie odplaty vo forme úrokov a administrati´vneho poplatku u zˇalovane´ho neexistuje. Žalobkynˇa žalovane´mu zaplatila na tento úver celkovo 930 eur, tak ako to vyplýva z karty splátok, ktorú žalovaný ako svoj vlastný dokument nespochybnil a nespochybnil ani údaje vpísané do tejto karty pracovníkom žalovaného. Preto súd na základe týchto nesporných skutočností dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške preplatenej istiny úveru 430 eur. Námietku premlčania vznesenú žalovaným súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, pretože posledná splátka úveru č. 568743467 bola zo strany žalobkyne podľa predloženej karty splátok uhradená dňa 26.10.2015 a žaloba bola podaná dňa 11.10.2016, teda tak subjektívna dvojročná, ako aj objektívna trojročná premlčacia lehota boli zachované pre uplatnenie nároku žalobkyne titulom bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere č. 476457263 zo dňa 19.02.2012, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom výšky bezdôvodného obohatenia. Aj v prípade, ak bol podľa tejto zmluvy o úvere poskytnutý žalobkyni úver vo výške 500 eur tak, ako v prípade zmluvy o úvere č. 568743467 zo dňa 25.01.2013, nárok nemožno preukazovať odkazom na túto zmluvu. Na preukázanie nároku bolo potrebné produkovať dôkazy o tom, koľko bolo na predmetný úver zaplatené, aby bolo možné ustáliť, o akú sumu sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť. Bez akéhokoľvek dôkazu nemožno nárok žalobkyni priznať a súd ani nemôže zaväzovať druhú stranu sporu, aby preukazovala to, čo tvrdí protistrana. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho, kto nejakú skutočnosť tvrdí. Žalobkyňa sa tak v prípade preukázania bezdôvodného obohatenia vo výške 429,99 eur ocitla v dôkaznej núdzi, preto súd v tejto časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 203,30 eur, ktorú má ešte na istinu úveru č. 569055440 zo dňa 03.06.2013 uhradiť žalobkyňa žalovanému, výšku tohto nároku žalovaný nespochybnil, preto uvedenú sumu považoval súd za nespornú. Vzhľadom na kompenzačnú námietku žalovaného súd započítal sumu 203,30 eur na sumu 430 eur, ktorú má žalovaný zaplatiť žalobkyni. Súd teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia 226,70 eur (430 eur - 203,30 eur). Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ žalobkyňa začala tvrdiť na poslednom pojednávaní, že jej má žalovaný uhradiť o 50 eur viac, žalobkyňa neuskutočnila žiadny procesný návrh, trvala na podanej žalobe, preto súd na uvedené skutočnosti, ktoré navyše žalobkyňa tvrdila oneskorene, neprihliadal. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v rozsahu sumy
226,70 eur jednoznačne dosˇlo na strane žalovane´ho k bezdo^vodne´mu obohateniu. V zmysle platnej pra´vnej úpravy má zˇalovany´ povinnostˇ prijate´ plnenie, ktore´ je bezdo^vodny´m obohateni´m, vydatˇ zˇalobkyni podľa § 456 Obcˇianskeho za´konni´ka a na za´klade ty´chto skutocˇnosti´ su´d zaviazal žalovane´ho, aby predmetne´ bezdo^vodne´ obohatenie žalobkyni v rozsahu 226,70 eur vydal.
25. Pokiaľ sa týka zostávajúcej časti žalobných petitov, súd žalobu v časti určovacích výrokov zmietol. Žalobkyňa sa domáhala určenia, že zmluvy o úvere sú bezúročné a bez poplatkov a že zmluvy o zbaezpečení splátok úveru sú neplatné. V časti, v ktorej sa domáhala neplatnosti samotných zmlúv o úvere vzala žalobkyňa žalobu späť, preto súd v tejto časti konanie zastavil. Pokiaľ sa týka určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov a určenia neplatnosti zmlúv o zabezpečení splátok úveru, neexistuje naliehavý právny záujem na takomto určení a navyše podľa súčasnej procesnej úpravy nie je žaloba o takéto určenie prípustná. K zmene systému určovacích žalôb došlo prijatím novej procesnej právnej úpravy CSP, účinnej od 01.07.2016, ktorý už určenie existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza. Jeho § 137 rozlišuje medzi žalobou, ktorou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (písm. c/), alebo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (písm. d/). Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje, alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný. Takýmito typmi žalôb sú napr. žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 zákona o konkurze a vyrovnaní), alebo žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia strana uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Podľa toho istého zdroja sú zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť právnymi skutočnosťami. Nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu (hmotného práva). V prípade požiadavky na určenie, že zmluva o zabezpečení splátok úveru je neplatná a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, nepochybne ide o určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP), nakoľko ide len o inými slovami vyjadrené určenie, že neexistuje právo veriteľa na úroky, zmluvnú pokutu, administratívne poplatky a všetky ostatné nároky, ktorých sa žalobkyňou napadnuté zmluvy týkajú. V prípade tohto určovacieho výroku bolo potrebné, aby žalobkyňa preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko to vyžaduje ustanovenie § 137 písm. c) CSP (keďže naliehavý právny záujem tu nevyplýva z osobitného predpisu). Naliehavý právny záujem je tam, kde je stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami sporu je sporný, je tu ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, a tento nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, pričom jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo 112/2004). Naliehavý právny záujem nie je pri takej určovacej žalobe, keď je zrejmé, že aj v prípade vyhovenia takejto žalobe nedôjde k odstráneniu spornosti práva a bude po nej musieť i tak nasledovať ďalšie súdne konanie. V takom prípade by podaná určovacia žaloba neslúžila potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Rozhodnutie o určení práva, ktorého sa žalobkyňa v žalobe domáha, nijakým spôsobom neovplyvní jej právne postavenie voči žalovanému. Ustálenie správnej výšky dlhu dlžníka je vo všeobecnosti predmetom dokazovania v konaní o žalobe na plnenie. Súd konštatuje, že neexistuje právo žalobkyne, ktoré by mohlo byť ohrozené v závislosti od rozhodnutia o určovacích výrokoch, ktoré žalobkyňa navrhovala. Preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa aj žalovaný boli v spore čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Ich procesný úspech a procesný neúspech je zhruba rovnaký, preto súd o trovách rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Aj vzhľadom na skutočnosť, že v spore išlo o vzťah spotrebiteľský, súd rozhodol v zmysle zásad spravodlivosti tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.