Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/51/2021

Potvrdené rozhodnutím 4To/100/2022
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.11.2022, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA a JUDr. Petra Kvietka, v trestnej veci obžalovaného O.. M. G., stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., konajúc o odvolaní okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 6T/51/2021 zo dňa 16.05.2022, takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Banská Bystrica JUDr. Eliška Šnajderová na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.05.2022 v Banskej Bystrici takto

rozhodol:

Súd podľa oslobodzuje obžalovaného O.. M. G., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom C. XX, Ľ. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 07.10.2021, podľa ktorej mal spáchať prečin „Usmrtenie“ podľa Tr. zák., tým, že „dňa 18.02.2021 v čase okolo 20.15 h na ceste č. I/66 v km 99,90 v katastri obce Slovenská Ľupča v okrese Banská Bystrica viedol, v smere od Banskej Bystrici do Brezna, osobné motorové vozidlo zn. Ford Focus ev. č. N. XXX I. tak, že v rozpore s ustanovením o cestnej premávke dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke, v dôsledku čoho si vôbec nevšimol chodca O. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý prechádzal cez vozovku z jeho pohľadu zľava doprava v blízkosti riadne označeného a verejným osvetlením osvetleného priechodu pre chodcov, a ktorý v rozpore s ustanovením , o cestnej premávke pri prechádzaní cez cestu nepoužil prednostne priechod pre chodcov, hoci tento sa v blízkosti nachádzal a na vozovke sa v dôsledku predchádzajúceho požitia alkoholu alkoholických nápojov (2,85 g/kg alkoholu v krvi) zdržiaval dlhšie, než to bolo nevyhnutné a narazil do neho vo svojom jazdnom pruhu ľavou prednou časťou vozidla, pričom pri dopravnej nehode O. B. utrpel zranenia, ktorým na jej mieste dňa 18.02.2021 v čase o 20.40 h podľahol, pričom bezprostrednou príčinou jeho smrti bola centrálna smrť pri zlomenine spodiny lebečnej s prekrvácaním väzivového spojenia medzi lebečnou spodinou a krčnou chrbticou v rámci polytraumy“, pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal dňa 08.10.2021 obžalobu voči obžalovanému pre skutok uvedený vo výroku rozsudku, ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin „Usmrtenie“ podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. (č.l. 137).

Súd na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.05.2022 vykonal dokazovanie v nasledovnom rozsahu:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní (č.l. 160) vyhlásil, že je nevinný zo spáchania trestného činu uvedeného v podanej obžalobe. Ku skutku uviedol, že v ten večer sa vracal z Banskej Bystrice do Ľubietovej a blížil sa k miestu, kde je prvý priechod pre chodcov. V tom mieste sa nachádza aj značka. Znížil rýchlosť, podradil z 5. na 4. rýchlostný stupeň a išiel rýchlosťou, aká je tam povolená. Blížil sa k druhému priecestiu, bola tam premávka, v dôsledku čoho nemal zapnuté diaľkové svetlá. Tento úsek cesty pozná, chodieva tadiaľ a vie, že tam občas prechádzajú chodci k zastávke. Sú tam aj viaceré

zvislé dopravné značky, ktoré ho pri zapnutých diaľkových svetlách osvetľujú. Ako sa blížil k priechodu pre chodcov, všímal si, či sa na tomto priechode nikto nenachádza. V tom čase nepozeral do mobilu, nerobil nič s rádiom, ani sa nepozeral do bočného okna. Na priechode pre chodcov nevidel žiadneho človeka. Potom pocítil náraz do čelného skla. Najskôr si myslel, že to bol nejaký kameň. Okno sa v ľavom hornom rohu rozbilo. Bol z toho dezorientovaný a pomaly zastavil na pravej krajnici. Vyšiel z auta a pozrel sa za seba ku priechodu pre chodcov, kde videl dve osoby ako sa skláňajú ku ceste a videl tam ležať človeka. Potom prišiel k nim.

Obžalovaný ďalej uviedol, že z Banskej Bystrica sa vracal z dôvodu, že bol so známymi šliapať na skiaploch na Šachtičkách. Na skialpoch bol pravdepodobne jeden a pol hodiny. Nebol vôbec unavený, pretože známi, s ktorými bol, nie sú veľmi fyzicky zdatní, takže ho to neunavilo. Pred dopravnou nehodou mal určite obe ruky na volante a ako sa blížil k priechodu pre chodcov, sledoval to osvetlené miesto. Chodca vôbec nezaregistroval. Po tom náraze si myslel, že išlo o kameň, ktorý mohol niekto hodiť. Chodca si nevšimol asi z dôvodu, že sa odrážali svetlá zo zvislých dopravných značiek. Vnímal osvetlené miesto priechodu pre chodcov a teda bolo tam príliš veľa svetelných objektov, aby si všimol tmavú siluetu človeka. V momente dopravnej nehody nehodnotí viditeľnosť ako ideálnu. V tom čase mrzlo, nebolo vlhko, viditeľnosť bola asi tak 40 m pred auto. Vodorovné značenia neboli také výrazné ako sú teraz. Pred značkou obmedzujúcou rýchlosťou na 70 km/hod. znížil rýchlosť, pričom v tachometri má označené čísla 60 až 80, medzitým sú paličky, pričom tá palička ukazujúca rýchlosť bola niekde v strede medzi číslicami 60 a 80. Pokiaľ ide o jeho zrak, tak na pravom oku nosí kontaktnú šošovku s dioptriou mínus 11. Ľavé oko má úplne zdravé. V čase dopravnej nehody mal na pravom oku kontaktnú šošovku.

Svedok U. O. na hlavnom pojednávaní (č.l. 162) uviedol, že v deň spáchania skutku si prišli so svedkom L. B. striedať auto. Zosnulého pána videli, ako sa tacká. Následne počuli náraz, tak išli hľadať toho pána a keď ho zbadali, začali mu dávať prvú pomoc. Nachádzali sa asi 20 m za priecestím smerom na Slovenskú Ľupču. Priebeh samotnej dopravnej nehody nevidel. Keď počuli ranu, už z vozidla vystúpili. Hneď však sadli do auta a išli na miesto nehody, pričom na križovatke Banská Bystrica - Brezno - Slovenská Ľupča išli dve autá, ktorým dávali prednosť. Bezprostredne po náraze tam nebolo žiadne auto a až keď prišli na križovatku, dávali prednosť tým dvom autám. Svedok sa nevedel vyjadriť kadiaľ sa chodec pohyboval, či išiel po priechode pre chodcov. Chodca tackalo v smere doprava a doľava. Išiel po krajnici smerom zo Slovenskej Ľupče. Bol pod vplyvom alkoholu. Na aute išli popri ňom a povedali si, že pán je opitý. Išli však ďalej, nevedeli, kde pán ide. Nešli po celý čas vedľa neho, iba prešli okolo. Chodca netackalo tak výrazne, že by išiel do polovice cesty a naspäť, ale tackalo ho ako opitého človeka. Či išiel rýchlejšie alebo pomalšie, to uviesť nevie.

Svedok L. B. na hlavnom pojednávaní (č.l. 163) uviedol, že so svedkom U. O. si v čase spáchania skutku striedali službu. Vracali sa z Banskej Bystrice, pričom pri Slovenskej Ľupči spozorovali ako išiel podgurážený chodec. Keď vystupovali z auta, ktoré zaparkovali pri dome, počuli silnú ranu. Potom nastúpili do auta a išli sa pozrieť čo sa stalo. Ako prichádzali, tak cez križovatku išli dve autá, ktorým dávali prednosť. Potom prišli na cestu a videli tam telo. Išiel ho oživovať a kolega išiel zastavovať kamión, ktorý išiel oproti. Oživovali ho až dovtedy kým neprišla sanitka. Priebeh dopravnej nehody nevidel. Nevidel, či chodec išiel po priechode pre chodcov, počul len ranu. Až kým neprišli na križovatku, kde dávali prednosť dvom autám prichádzajúcim sprava, tak dovtedy tam nevideli žiadne motorové vozidlá. Chodca videli prvýkrát na začiatku mosta, ktorý ide z dediny. Tackalo ho, ako keď je človek opitý. Išiel raz na jednu, raz na druhú stranu. Nevie uviesť, v akom rozsahu ho tackalo. Chodec mal tmavé oblečenie, nezaregistroval, že by mal nejaký reflexný prvok.

Keďže svedok v prípravnom konaní vypovedal sčasti odlišne, obhajca obžalovaného na hlavnom pojednávaní navrhol prečítať časť výpovede svedka z prípravného konania:

Svedok v prípravnom konaní (č.l. 23) o.i. uviedol, že dňa 18.02.2021 v čase okolo 20:15 hod. stál s U. O. pri vozidle pri železničnom priecestí pri obci Slovenská Ľupča odbočka ku ceste I/66, popri tom ako sa rozprávali, spozoroval osobu v tmavom oblečení, ktorá sa evidentne pod vplyvom alkoholu pohybovala v smere od obce Slovenská Lupča na cestu I/66, pričom sa nepohyboval v ustálenom smere, ale po celej vozovke. Ďalej mu však nevenoval pozornosť, akurát si s U.Š. O. povedali, že ako chce prejsť cez cestu na druhú stranu.

Po upozornení svedka zo strany obhajcu na čiastočné rozpory v jeho výpovediach svedok uviedol, že vzhľadom na odstup času, je možné, že si to teraz zle vybavuje, ale vtedy to vnímal lepšie.

L.. Ľ. Ž., znalec z odboru doprava cestná a strojárenstvo, sa na hlavnom pojednávaní odvolal v plnom rozsahu na závery svojho znaleckého posudku č. 20/2021. Súd preto v zmysle veta druhá prečítal predmetný znalecký posudok.

Zo znaleckého posudku (č.l. 47 - 63) vyplýva, že príčinou nehody sú tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel o cestnej premávke a ktoré mali za následok vznik kolízneho deja, prípadne znemožnili zabrániť nehode. V tomto prípade bola z technického hľadiska hlavne nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Ford (obžalovaného), ktorý nevidel na vozovke chodca v priestore križovatky s priechodom pre chodcov a narazil do neho. Podľa slov vodiča a aj podľa správania vodiča po nehode vodič rozpoznal chodca až po tom ako do neho narazil, hoci sa chodec nachádzal v priestore križovatky, kde sa nachádza priechod pre chodcov, ktorá je riadne osvetlená a kde je výrazné dopravné značenie upozorňujúce na pohyb chodcov na priechode pre chodcov. Nesprávna technika jazdy obžalovaného v tomto prípade vyvolala kolíznu situáciu a súčasne znemožnila zabrániť nehode. Na nehode mala z technického hľadiska podiel aj skutočnosť, že chodec nemal na sebe umiestnené viditeľné reflexné prvky, ktoré by v prípade, že by boli umiestnené na viditeľnej ploche povrchu chodca, upozornili vodiča na pohyb chodca vo vozovke, aj vtedy, ak by vodič jazdil so stretávacími svetlami. Nie je známe, či mal vodič zapnuté diaľkové, alebo stretávacie svetlá. Najlepšie bol chodec rozpoznateľný pri použití diaľkových svetiel. Miesto nehody je síce osvetlené, ale tmavo oblečený chodec z pohľadu vodiča pri stretávacích svetlách na vozidle splýval s tmavým pozadím a paradoxne bol lepšie z pohľadu vodiča rozpoznateľný pred priechodom ako na priechode, pretože pred priechodom bol lepšie rozpoznateľný na pozadí, ktoré tvorila osvetlená vozovka. Analýzou nárazu znalec zistil, že ku nárazu vozidla do chodca došlo pred plochou priechodu pre chodcov z pohľadu vodiča vo vzdialenosti 0 až 10 metrov. Vozidlo malo v momente nárazu rýchlosť 70 - 80 km/hod. K nárazu na okraji priechodu zo strany prichádzajúceho vozidla došlo za podmienky, že vozidlo malo v momente nárazu rýchlosť cca 70 km/hod. K nárazu 10 metrov pred priechodom z pohľadu vodiča vozidla došlo za podmienky, že vozidlo malo v momente nárazu rýchlosť 80 km/hod. Všetky stopy po nehode aj výpočet rázu lepšie zodpovedajú podmienke, že k nárazu došlo pri rýchlosti 80 km/hod. cca 10 m pred priechodom z pohľadu vodiča vozidla, ale s ohľadom na možné nepresnosti nedokáže úplne vylúčiť ani náraz pri rýchlosti 70 km/hod. v mieste tesne pri okraji priechodu pre chodcov zo strany prichádzajúceho vozidla. Poloha chodca v momente nárazu, či sa chodec nachádzal na ploche priechodu pre chodcov, alebo 10 m pred priechodom, nemala zásadný vplyv na rozpoznateľnosť chodca z pohľadu vodiča prichádzajúceho vozidla. Vodič jazdil technicky nesprávne, keď pred nárazom nerozpoznal chodca, ktorý sa nachádzal v osvetlenom priestore križovatky, kde sa nachádza priechod pre chodcov. Vodič bol dopravným značením výrazne upozornený, že v mieste je priechod pre chodcov. Hoci bol chodec horšie rozpoznateľný, pretože nemal na sebe reflexné prvky, ktoré by vodiča na chodca upozornili, ale pri riadnej a správnej pozornosti mohol vodič chodca rozpoznať zo vzdialenosti, na ktorej by dokázal spomaliť prípadne aj zastaviť. Najlepšie vodič dokázal rozpoznať chodca, keby vodič použil diaľkové svetlá. Ak vodič jazdil so stretávacími svetlami, chodec bol horšie rozpoznateľný, lebo tmavo oblečená postava nad priechodom splývala s tmavým pozadím. Napriek uvedeným sťaženým podmienkam na rozpoznanie bol chodec rozpoznateľný pri riadnej pozornosti vodiča. Chodec bol rozpoznateľný, keby sa vodič plne venoval riadeniu vozidla a sledoval riadnym spôsobom situáciu v premávke. Pokiaľ ide o správanie chodca, tento vstupoval na vozovku pod silným vplyvom alkoholu. Chodec nemal na oblečení viditeľné reflexné prvky napriek tomu, že sa pohyboval po vozovke v noci za zhoršených svetelných podmienok. Je veľmi pravdepodobné, že keby mal reflexné prvky, bol by lepšie rozpoznateľný aj takým vodičom, ktorí sa nevenujú plne riadeniu. Chodec mal možnosť rozpoznať prichádzajúce vozidlo minimálne 40 sekúnd pred nárazom, pretože v mieste je zo smeru prichádzajúceho vozidla dlhý priamy úsek cesty. Aj keď nevieme popísať presne ako sa chodec pred nárazom pohyboval, s ohľadom na možnú rýchlosť chodca a vzdialenosť od okraja vozovky je možné s vysokým stupňom pravdepodobnosti predpokladať, že chodec vstupoval do vozovky bezpečne s ohľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúceho vozidla tak, že v čase jeho vstupu do vozovky sa prichádzajúce vozidlo obžalovaného nachádzalo v takej vzdialenosti od chodcovej dráhy pohybu, že ak by vodič riadne sledoval situáciu po rozpoznaní chodca mal možnosť bezpečne spomaliť, prípadne zastaviť vozidlo. Je veľmi pravdepodobné, že chodec prechádzal cez vozovku mimo plochy priechodu pre chodcov, cca 10 metrov pred priechodom z pohľadu vodiča. Hoci by bolo možné chodcovi takéto konanie vytknúť, z polohy vodiča prichádzajúceho vozidla zo vzdialenosti, na ktorej mal vodič už reagovať, poloha chodca (či bol chodec na priechode alebo 10 metrov pred ním) neovplyvnila nijakým

spôsobom podmienky rozhľadu vodiča na chodca, pretože chodec bol rozpoznateľný na svetlom pozadí, ktoré vytvárala osvetlená plocha priechodu pre chodcov. Obžalovaný mohol zabrániť nehode ak by sa plne venoval vedeniu vozidla a sledoval situáciu v premávke. Dopravným značením bol výrazným spôsobom upozornený, že prichádza k miestu, kde je priechod pre chodcov. Mal možnosť jazdiť s diaľkovými svetlami, v ktorých mal možnosť rozpoznať chodca vo vozovke na vzdialenosť viac ako 100 metrov. Ak jazdil so stretávacími svetlami tiež mal možnosť rozpoznať chodca na potrebnej vzdialenosti až 100 metrov od priechodu. Chodec vstupoval do vozovky minimálne 5 sekúnd pred nárazom, keď pri rýchlosti 80 km/hod. s vozidlo nachádzalo 111 metrov a pri rýchlosti 70 km/hod. sa vozidlo nachádzalo 97 metrov od miesta nárazu. Z rýchlosti 80 km/hod. potreboval vodič na zastavenie vozidla 66 metrov a pri rýchlosti 70 km/hod. potreboval vodič na zastavenie 54 metrov. Pri včasnej a správnej reakcii dokázal vodič rozpoznať chodca vo vozovke v takej vzdialenosti, že aby zastavil pred dráhou chodca, stačilo využiť iba polovicu dosiahnuteľného spomalenia vozidla. K možnému zabráneniu nehode zo strany chodca znalec uviedol, že chodec bol pod vplyvom alkoholu a podľa lekára mal významným spôsobom obmedzené rozpoznávacie a rozhodovacie schopnosti. Chodec mal objektívne možnosť rozpoznať prichádzajúce vozidlo viac ako 40 sekúnd pred tým ako vozidlo prišlo k miestu nárazu. Chodec mohol pozorovať správanie sa vodiča. Keby chodec nebol pod vplyvom alkoholu, chodec mohol počas približovania sa vozidla rozpoznať, či ho vodič vidí a spomaľuje, alebo či ho vodič nevidí a nereaguje na jeho prítomnosť vo vozovke. Je možné, že toto aj chodec rozpoznal, keď výpočtom zistil, že v momente nárazu cúval otočený chrbtom do smeru jeho pohybu, čo zakladá možnosť, že chodec sa na poslednú chvíľu otočil a cúvajúc v smere pôvodného pohybu ho zapotácalo pred prichádzajúce vozidlo.

Znalec na hlavnom pojednávaní (č.l. 165) doplnil, že podľa jeho názoru, je v mieste dopravnej nehody, nesprávne zavedené osvetlenie priechodu pre chodcov. Toto osvetlenie je umiestnené z hora. Ide o priechod pre chodcov mimo obce a teda vzadu za priechodom pre chodcov nie je osvetlené pozadie. Mimo obce by mali byť osvetlené priechody pre chodcov tak, aby osvetľovali chodcov z boku, to znamená, aby bola osvetlená bočná strana chodcov. Ak by sa chodec pohyboval po priechode, tak by bol paradoxne ťažšie rozpoznateľný, pretože za ním nebola osvetlená časť. Tým, že sa pohyboval 10 metrov pred priechodom bol ľahšie rozpoznateľný, pretože za ním bol osvetlený priechod pre chodcov. Pokiaľ ide o zranenia chodca, tak s týmito sa veľmi dobre oboznámil a stotožnil sa s výsledkom znalcov zo súdneho lekárstva. Na zranenia vzniknuté na pravej strane chodca sa až tak nezameral, ale je pravda, že chodec letel veľmi vysoko a ďaleko a teda tie zranenia na pravej strane mohli vzniknúť aj pri páde. Nevie sa vyjadriť k tomu, či vzhľadom na vzniknuté zranenia mohlo dôjsť k stretu chodca s vozidlom dvakrát, teda aj sprava aj zľava. Svetlá na priechode pre chodcov sú po oboch stranách a majú osvetľovať priechod pre chodcov. Vzdialenosť medzi pomyselnou priamkou, keby chodec chcel prechádzať z vedľajšej cesty na priamu cestu, je asi 10 m. Intenzitu osvetlenia nemeral. Nevie, či v momente dopravnej nehody bola aktivovaná zvislá dopravná značka upozorňujúca na priechod pre chodcov, ale keď prišiel asi hodinu po nehode, tak myslí, že blikala. Keď robil pokus, ktorý je zverejnený na YouTube, tak toho chodca by aj prehliadol. Ak tvrdí, že je chodec veľmi ťažko rozpoznateľný, tak má na mysli, že nevylučuje, že ho mohol vidieť. Aj v blízkosti priechodu by mal byť vodič sústredený na priechod, pretože tam môže byť nejaký chodec. Aj vzhľadom na osvetlenie, ktoré je na tomto priechode pre chodcov, keby mal chodec reflexné prvky alebo by mal svetlé oblečenie, tak by bol ľahšie rozpoznateľný. V tomto prípade však 10 metrov pred priechodom bol lepšie rozpoznateľný preto, lebo za ním bolo osvetlenie, ktoré osvetľovalo priechod pre chodcov. Nie je možné zistiť, či chodec nestál na mieste zrážky a vtedy by bol ešte ťažšie rozpoznateľný. Síce vypočítal, že v momente nárazu chodec cúval, ale on sa mohol otočiť už keď auto bolo pri ňom. Problém nebol v tom, či chodec išiel popri priechode, alebo pred priechodom, alebo či bola trošku vyššia, alebo nižšia rýchlosť, ale v tom, že vodič sa nevenoval riadeniu, alebo nevidel. Im na prednáškach vykladali, že aj pri priechode je priestor k priechodu. Pri pokuse, na ktorý poukazuje vo svojom znaleckom posudku, sa riadne venoval vedeniu motorového vozidla, ale zistil, že to nebolo dostatočné s ohľadom na tie svetelné podmienky.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní v zmysle so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal zápisnicu o výsluchu poškodenej U. B. z prípravného konania a v zmysle so súhlasom obžalovaného a prokurátora znalecký posudok z pitvy neb. O. B..

Poškodená U. B. v prípravnom konaní (č.l. 17) ku skutku nevedela nič bližšie uviesť. S manželom O. B., ktorý zomrel pri dopravnej nehode, nebola asi 17 rokov v kontakte. Poškodená si neuplatnila nárok na náhradu škody.

Zo znaleckého posudku O.. O.. N. Ť.C., A.., O. V. O.. F. A., znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (č.l. 65) mal súd preukázané, že bezprostrednou príčinou smrti neb. O. B. bola centrálna smrť pri zlomenine spodiny lebečnej s prekrvácaním väzivového spojenia medzi lebečnou spodinou a krčnou chrbticou v rámci polytraumy, ktorú menovaný utrpel ako následok dopravnej nehody. V danom prípade sa jedná o smrť násilnú, ktorá je v priamej časovej a príčinnej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpel menovaný pri dopravnej nehode. Pitvou ani histologickým vyšetrením neboli zistené žiadne chorobné zmeny takého charakteru, ktoré by boli priamou príčinou smrti, resp. zmeny, ktoré by nástup smrti podmienili alebo urýchlili alebo boli v príčinnom vzťahu so smrťou menovaného, ani iné zranenia, ktoré by mohli vzniknúť pred dopravnou nehodou. Čas smrti bol stanovený na 18.02.2021 o 20:40 hod., čo nie je v rozpore s pitevným nálezom. Chemickým vyšetrením vzoriek odobratých pri pitve bolo vyšetrením kvantitatívnou metódou pomocou plynovej chromatografie za účelom stanovenia koncentrácie alkoholu zistené 2,85 g/kg alkoholu v krvi a 3,55 g/kg alkoholu v moči. Po príslušnom spracovaní biologického materiálu bol pri skríningovom postupe pre dôkaz liečiv, omamných a psychotropných látok a iných toxikologicky významných látok dokázaný v krvi ich negatívny nález a v moči prítomný alkaloid kofeín. Uvedená koncentrácia alkoholu znamená, že menovaný v čase smrti bol pod vplyvom alkoholu, v ťažkom stupni alkoholovej opitosti a bol vo vylučovacej (eliminačnej) fáze metabolizmu alkoholu. O. B. nebol v čase smrti pod vplyvom omamných a psychotropných látok a toxikologicky významných skupín liečiv.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov.

Zo záznamu dopravnej nehody (č.l. 24) vyplýva, že dňa 18.02.2021 v čase o 20:15 hod. došlo v katastri obce Slovenská Ľupča na ceste č. I/66, mimo zastavanej oblasti s priechodom pre chodcov s verejným osvetlením k dopravnej nehode. Účastníkmi dopravnej nehody bol obžalovaný, ako vodič motorového vozidla a neb. O. B., ktorý ako chodec, v dôsledku stretu s motorovým vozidlom obžalovaného na mieste dopravnej nehody zomrel. Dychová skúška na zistenie alkoholu v krvi obžalovaného, vykonaná bezprostredne po dopravnej nehode, bola negatívna.

Zo zápisnice o obhliadke miesta cestnej dopravnej nehody, vrátane fotodokumentácie (č.l. 26, 30 - 43) je zrejmé miesto dopravnej nehody, ktorá sa stala na priamom úseku cesty. Povrch vozovky bol suchý, neznečistený. Na ceste bol riadne vyznačený priechod pre chodcov a v mieste je maximálne povolená rýchlosť 70 km/hod. V čase dopravnej nehody neboli sťažené poveternostné podmienky, rovnako viditeľnosť nebola znížená vplyvom poveternostných podmienok. K dopravnej nehode došlo v noci na mieste s verejným osvetlením.

Z evidenčnej karty vodiča (č.l. 125) mal súd preukázané, že obžalovaný v minulosti spáchal štyri priestupky na úseku cestnej premávky.

Zo správy Obce Ľubietová (č.l. 127) vyplýva, že obžalovaný v obci, v ktorej býva, požíva dobrú povesť.

Z evidenčnej karty vozidla (č.l. 129) bolo zistené, že vlastníkom aj držiteľom osobného motorového vozidla zn. Ford Focus ev. č. N.-XXXEG je obžalovaný.

Z lustrácie v evidencii priestupkov (č.l. 155) vyplýva, že obžalovaný v minulosti spáchal jeden priestupok na úseku cestnej premávky.

Z lustrácie v Sociálnej poisťovni (č.l. 158) je zrejmé, že obžalovaný je dlhodobo riadne zamestnaný.

Z lustrácie GP SR (č.l. 157) bolo zistené, že voči obžalovanému neprebieha žiadne iné trestné konanie, ktoré by nebolo právoplatne skončené.

Z odpisu Registra trestov na obžalovaného (č.l. 159) mal súd preukázané, že obžalovaný nebol v minulosti súdne trestaný.

Vykonaným dokazovaním mal súd spoľahlivo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný, avšak tento skutok nie je trestným činom. Konanie obžalovaného popísané v obžalobe totiž nenaplnilo zákonné znaky prečinu „Usmrtenie“ podľa § 149 ods. 1 Tr. zák.

Súd mal jednoznačne preukázané, že dňa 18.02.2021 v čase okolo 20:15 hod. na ceste č. I/66 v km 99,90 v katastri obce Slovenská Ľupča, došlo k dopravnej nehode, ktorej účastníkmi boli obžalovaný, ako vodič motorového vozidla zn. Ford Focus ev. č. N.-XXXEG a chodec neb. O. B., ktorý na mieste dopravnej nehody, po tom, ako došlo k jeho stretu s motorovým vozidlom obžalovaného, o 20:40 hod. zomrel.

V čase dopravnej nehody, ku ktorej došlo vo večerných hodinách, t.j. za zníženej viditeľnosti (a) ), v mieste s osvetleným priechodom pre chodcov, bol povrch vozovky suchý, neznečistený. Na ceste bol riadne vyznačený priechod pre chodcov a v mieste je maximálne povolená rýchlosť 70 km/hod. V čase dopravnej nehody neboli sťažené poveternostné podmienky.

Nebolo zistené, že by obžalovaný ako vodič počas jazdy na motorovom vozidle prekročil maximálne povolenú rýchlosť, ani že by inak porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu zo , čo napokon nespochybňuje ani prokurátor, ktorý konanie obžalovaného nenavrhol posudzovať aj v zmysle , Tr. zák., v spojení s Tr. zák.

Naproti tomu z vykonaných dôkazov vyplýva, že chodec neb. O. B. prechádzal cez vozovku z pohľadu obžalovaného (vodiča) zľava doprava v blízkosti riadne označeného a verejným osvetlením osvetleného priechodu pre chodcov a teda chodec neprechádzal cez vozovku po riadne vyznačenom priechode pre chodcov, ale v jeho blízkosti a to podľa znaleckého posudku cca 0 až 10 metrov od priechodu pre chodcov. Chodec bol v čase dopravnej nehody navyše v ťažkom stupni alkoholovej opitosti, keď pri pitve mu bola nameraná hodnota 2,85 g/kg (2,85 ‰) alkoholu v krvi. Chodec sa predtým ako vstúpil na vozovku pravdepodobne nepresvedčil, či môže bezpečne prejsť cez cestu. V zmysle znaleckého posudku mal pritom možnosť rozpoznať prichádzajúce vozidlo obžalovaného minimálne 40 sekúnd pred nárazom, čo je podľa názoru súdu dostatočne dlhá doba na vyhodnotenie situácie, či cez cestu môže bezpečne prejsť alebo nie. Pokiaľ chodec v dôsledku ťažkej opitosti túto situáciu vyhodnotiť nevedel a aj napriek prichádzajúcemu vozidlu sa cez cestu rozhodol prejsť, nemôže byť táto skutočnosť pripísaná v neprospech obžalovaného. Navyše chodec nemal v čase prechádzania cez vozovku na sebe žiadny viditeľný reflexný prvok, v dôsledku čoho bola rozpoznateľnosť chodca vo večerných hodinách výrazne zhoršená. Svedkovia U. O. a L. B., ktorí videli neb. O. B. ísť po ceste smerom zo Slovenskej Ľupče krátko pred dopravnou nehodou, zhodne potvrdili, že tento bol viditeľne opitý, mal oblečené tmavé oblečenie a jeho chôdza bola nekoordinovaná.

Súd uvádza, že ako vodič motorového vozidla je povinný dodržiavať ustanovenia v platnom znení, rovnaká povinnosť sa vzťahuje aj na chodcov prechádzajúcich cez cestu. Chodec je pri prechádzaní cez cestu povinný prednostne použiť priechod pre chodcov. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo ( ). Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať ( ). Za zníženej viditeľnosti musí mať chodec idúci po krajnici alebo po okraji vozovky na sebe viditeľne umiestnené reflexné prvky ( ).

Súd teda skúmal rozsah zavinenia obžalovaného a zistil, že nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že príčinou dopravnej nehody, pri ktorej bol usmrtený O. B. bola skutočnosť, že obžalovaný dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke tak ako je uvedené v podanej obžalobe.

Podľa ustálenej súdnej praxe nemožno od vodiča motorového vozidla idúceho povolenou rýchlosťou, ktorá je primeraná, taktiež s ohľadom na poveternostné podmienky, stav vozovky a pod. očakávať, aby predvídal, že dospelí chodci môžu nečakane vstúpiť do vozovky a aby preto obmedzil rýchlosť svojho vozidla tak, aby mohol včas zastaviť pri vyskytnutí nepriaznivej situácie spôsobenej tým, že chodci hrubo porušili pravidlá cestnej premávky (Rt - ).

V danom prípade mal súd spoľahlivo preukázané, že bol to práve chodec O. B., ktorý hrubým spôsobom porušil povinnosti chodca prechádzajúceho cez cestu mimo vyznačeného priechodu pre chodcov. Obžalovaný svoje povinnosti ako vodič motorového vozidla naproti tomu nijakým spôsobom neporušil. Ako sám uvádza, uvedený úsek cesty dobre pozná a pred príchodom k priechodu pre chodcov sa zameral práve na osvetlenú časť priechodu za účelom zistenia, či sa na ňom nenachádzajú ľudia. Znalec síce v znaleckom posudku uviedol, že príčinou dopravnej nehody bola o.i. aj nesprávna technika

jazdy obžalovaného, avšak bližšie nekonkretizoval, a to ani na hlavnom pojednávaní, akú nesprávnu techniku jazdy obžalovaného mal na mysli. Rovnako nebolo počas konania zistené, že by obžalovaný počas jazdy dostatočne nesledoval situáciu v cestnej premávke. Podľa názoru súdu je znalecký posudok z odboru dopravy na viacerých miestach nejasný, pričom túto nejasnosť sa nepodarilo odstrániť ani na hlavnom pojednávaní. Znalec na jednej strane uvádza, že vzhľadom na to, že obžalovaný mal na motorovom vozidle zapnuté stretávacie svetlá, chodec bol horšie rozpoznateľný, na druhej strane bol podľa znalca chodec rozpoznateľný, keby sa vodič plne venoval riadeniu vozidla a sledoval riadnym spôsobom situáciu v premávke. Napokon sám znalec na hlavnom pojednávaní priznal, že v čase, keď vykonával pokus na mieste činu, chodca by on sám prehliadol. Pri predmetnom pokuse sa pritom riadne venoval vedeniu motorového vozidla, avšak napriek tomu zistil, že ani to nebolo dostatočné s ohľadom na svetelné podmienky.

Ďalej je potrebné uviesť, že počas konania pred súdom sa nepodarilo spoľahlivo preukázať polohu a správanie chodca bezprostredne pred nárazom. Znalec v tejto súvislosti nevylúčil, že chodec sa na poslednú chvíľu otočil a cúvajúc v smere pôvodného pohybu ho zapotácalo pred prichádzajúce vozidlo. Navyše, keby chodec na mieste zrážky stál, čo tiež súd, vzhľadom na ťažkú opitosť chodca, nemôže vylúčiť, chodec by bol ešte ťažšie rozpoznateľný.

Súd nespochybňuje, že v dôsledku dopravnej nehody došlo k tragickej udalosti, a to k usmrteniu človeka. Nie je však prípustné, aby za každé usmrtenie chodca zodpovedal vodič motorového vozidla, s ktorým došlo k stretu s chodcom. Hlavnou príčinou dopravnej nehody bol podľa názoru súdu ťažký stupeň opitosti chodca, ktorý pri prechádzaní cez cestu (pravdepodobne v dôsledku ťažkej opitosti) hrubo porušil dopravné predpisy a nesprávne vyhodnotil situáciu v cestnej premávke. Rozpoznateľnosť chodca na ceste, po ktorej sa tento pohyboval, bola v dôsledku nesprávneho správania chodca, takmer nemožná, pričom za takéto správanie chodca nemôže niesť zodpovednosť vodič, ktorý pri jazde nijakým spôsobom neporušil dopravné predpisy.

Keďže skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa síce stal, avšak nie je trestným činom, súd v zmysle obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Banská Bystrica v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech alebo aj v neprospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti jeho vôli.

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ale len v jeho prospech

- zákonný zástupca, opatrovník a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný zbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v jeho prospech i proti jeho vôli Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.