Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10P-77-2017.pdf
PDF · 89.67 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-10P/77/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka R.. T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., T. XXXX/XX a otec Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., T. XXXX/X, právne zastúpený Mgr. Jurajom Šimunym, advokátom so sídlom Topoľčany, M.R. Štefánika 30/33, o zvýšenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/343/2013 zo dňa 09.01.2014, právoplatného dňa 17.01.2014 tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. Y. zo sumy 100 eur na sumu 180 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2017. II. Zročné výživné za čas od 01.09.2017 do 31.10.2017 v sume 160 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným, do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok.
III. V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok n e z m e n e n ý .
IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na mal. Y. zo sumy 100 na sumu 180 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2017 a návrh zdôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná v roku 2014 rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/343/2013, sa podstatne zmenili pomery v tom, že maloletý od septembra 2017 je študentom prvého ročníka Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Y., v súvislosti s tým sa zvýšili náklady na jeho výživu, ošatenie, úhradu školských aj mimoškolských aktivít a nákladov na bývanie na internáte. Preto suma výživného, ktorú otec zasiela len v rozsudkom určenej výške, nepostačuje na pokrytie skutočných nákladov maloletého. Jej mesačný zárobok sa od citovaného rozsudku zvýšil len o niekoľko desiatok eur a aby s deťmi vôbec vyžili, musela zmeniť zamestnávateľa, kde dosahuje vyšší príjem. Okrem mal. Y. má vyživovaciu povinnosť aj k dospelej dcére Q., ktorá študuje na Trnavskej univerzite na Právnickej fakulte, preto aj výdavky na ňu sa enormne zvýšili. Deťom platí vlastne všetko na svoj úkor a snaží sa im ešte aj niečo nasporiť. Otec detí je zamestnaný, a zároveň je aj živnostníkom, preto je v jeho možnostiach prispievať deťom viac na výživné, než bolo určené predošlým rozhodnutím.
2. Otec s návrhom nesúhlasil z dôvodu, že jeho príjmy nie sú dostatočné na to, by mohol prispievať na mal. Y. sumou 180 eur a podľa jeho názoru je doteraz určené výživné postačujúce na pokrytie životných potrieb maloletého, keďže aj jeho matka je taktiež povinná prispievať rovnakou sumou na výživu dieťaťa. Je pravdou, že okrem zamestnania má aj živnosť, ale nevykazuje z nej v súčasnosti žiadny zisk, vzal si
úver na rodinný dom, v ktorom žije so svojou terajšou manželkou, pričom úver si bral vo vyššej sume, lebo musel po rozvode vyplatiť matku maloletého v rámci vyporiadania BSM a to sumou 30.000 eur. Spočiatku sa po rozvode stretával s obidvomi deťmi, v súčasnosti len s Y., lebo dcéra Q. sa správala arogantne, vulgárne nadávala jeho manželke. Syna vzal na dovolenku do Turecka, keď sú spolu, dáva mu peniaze, 10 - 20 eur.
3. Maloletý Y. na pojednávaní uviedol, že nevie, akou výškou výživného naňho otec prispieva, jemu dáva veľmi málo, aj to len v prípade, ak si od neho sám vypýta peniaze, otec ale žiada, aby mu pomáhal. Po prvom pojednávaní, ktoré bolo v tejto veci mu otec začal dávať 6 eur na týždeň ako príspevok na internát. S otcom má dobrý vzťah, cez letné prázdniny bol s otcom a jeho manželkou na dovolenke v Turecku, za otcom chodieva do jeho domu, ktorý je celý poprerábaný, je tam skoro všetko nové. V záhrade pestuje kvety, ktoré potom predáva buď na tržnici, alebo si otcovi známi chodia pre ne k nemu domov.
4. Kolízny opatrovník odporučil návrhu vyhovieť, pretože od poslednej úpravy výživného sa náklady na dieťa zvýšili o 100% tým, že začal chodiť na strednú školu, býva v inom meste a preto doterajšie výživné nestačí. Otec by mal byť v tomto smere iniciatívnejší, takisto aj v kontakte so synom, ktorý by si želal byť s otcom častejšie. Maloletý zjavne trpí tým, že otec nie je iniciatívnejší čo sa týka kontaktu s ním.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s pripojenými dokladmi, správami, spismi tunajšieho súdu sp. zn. 9P/343/2013 a sp. zn. 11P/298/2014 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 9P/343/2013 zo dňa 9.1.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.1.2014, bolo manželstvo rodičov rozvedené, pre čas po rozvode boli maloleté deti R. a to Q., nar. X.X.XXXX a Y., nar. XX.X.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu na Q. sumou 140 eur a na Y. sumou 100 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Súd styk otca s deťmi neupravil a rozhodol, že obaja rodičia sú povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
6. V tom čase matka pracovala ako zdravotná sestra v súkromnej stomatologickej ambulancii s priemerným čistým mesačným zárobkom 375,79 eur, otec pracoval v O. Slovakia s.r.o. Krušovce s priemerným čistým mesačným zárobkom 733,13 eur a zároveň podnikal, pričom za rok 2012 mal základ dane 395,53 eur a daňovú povinnosť 75,15 eur. V tom čase Y. navštevoval 6. ročník základnej školy a Q. bola v 1.ročníku Gymnázia v B..
7. Od tejto úpravy pomerov sa na tunajšom súde viedlo konanie pod spisovou značkou 11P/298/2014, v ktorom sa matka domáhala návrhom zo dňa 28.10.2014 zvýšenia výživného na obidve deti a otec vzájomným návrhom žiadal o zníženie výživného. Súd rozsudkom tej istej spisovej značky dňa 5.2.2015 rozhodol, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zamieta a návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania s odôvodnením, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o výživnom. Proti rozsudku podala matka odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 5CoP/17/2015 zo dňa 15.4.2015 tak, že odvolacie konanie zastavil z dôvodu, že matka písomným podaním zo dňa 26.3.2015 odvolanie vzala späť.
8. V súčasnosti matka pracuje v spoločnosti Slovenské liečebné kúpele Y., a.s. s čistým priemerným mesačným príjmom 672,02 eur, otec je naďalej zamestnaný u toho istého zamestnávateľa - O. Slovakia s.r.o. Krušovce s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.084 eur, okrem toho naďalej prevádzkuje živnosť v oblasti predaja kvetov a v daňovom priznaní za rok 2016 vykázal základ dane 6.762,27 eur, daňová povinnosť mu vznikla v sume 1.284.83 eur a daň na úhradu 39,29 eur.
9. Matka žije s deťmi a priateľom R.. D. R. v byte, ktorý kúpili do podielového spoluvlastníctva každý v jednej polovici a aj náklady na bývanie a na splátky hypotéky platia na polovicu. Mesačná splátka hypotéky je 133,50 eur, poplatok správcovi bytu 165 eur mesačne, plyn 6 eur mesačne, elektrina 26 eur mesačne. Matkin priateľ pracuje ako policajt OR PZ B. s priemerným mesačným zárobkom 1.400 eur, má dve vyživovacie povinnosti k dcéram z jeho rozvedeného manželstva, staršia, už plnoletá študuje na vysokej škole a býva s nimi v spoločnej domácnosti, na mladšiu, 12 ročnú platí výživné 200 eur mesačne.
10. Otec žije s manželkou v rodinnom dome, ktorý vlastnia každý v jednej polovici, vzali si naň úver, ktorý splácajú po 227,21 eur mesačne, mesačné náklady na bývanie sú za plyn 129 eur, za elektrinu 45 eur, ročne platba za vodné a stočné v sume 60 eur, poistka za dom 41 eur. Otcova manželka je zamestnaná v spoločnosti O. Slovakia s.r.o. Krušovce s priemerným čistým mesačným zárobkom 650 eur, manželstvo s otcom uzatvárala ako slobodná a bezdetná.
11. Rodičom od rozvodu ďalšie vyživovacie povinnosti nepribudli.
12. Maloletý Y. je od 1.9.2017 študentom strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Y., býva na internáte, poplatok za bývanie je 20 eur mesačne, strava 60 eur mesačne, matka mu platila poplatok za ZRPŠ 30 eur a dáva mu vreckové 10 eur týždenne. V priebehu konania začal na internát prispievať maloletému aj otec a to 6 eur týždenne.
13. Plnoletá dcéra rodičov Q. je študentkou 1, ročníka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, býva s matkou, s otcom sa pre vzájomné nezhody nestretáva.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len "Zákon o rodine"), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, pretože bolo preukázané, že od rozhodnutia o určení výživného došlo k takej zmene pomerov u účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na mal. Y.. Maloletý začal od septembra tohto roka študovať na strednej škole, čím sa výdavky na jeho potreby preukázateľne zvýšili, pretože býva na internáte, kde sa platí poplatok za ubytovanie, internát, v súvislosti s tým sa mu zvýšili náklady na cestovné domov.
Od poslednej úpravy výživného matka zmenila zamestnanie, kde dosahuje vyšší príjem, čo bol hlavný dôvod zmeny zamestnania a ďalším dôvodom podľa výpovede matky bolo, aby mohla byť častejšie so synom, ktorý študuje v tom istom meste, kde matka pracuje.
16. U otca došlo k zmene pomerov v tom, že jeho príjem sa oproti predošlému určeniu výživného zvýšil približne o 300 eur, okrem zamestnania v riadnom pracovnom pomere naďalej prevádzkuje živnosť, ktorá mu vznikla v roku 2006. Uvádzal síce, že v súčasnosti nevykazuje zo živnosti žiadny zisk, ale živnosť prevádzkuje aj naďalej, čo vyplýva z toho, že si vedie peňažný denník, v ktorom vykazuje obraty a vyplýva to tiež z výpovede mal. Y., ktorý potvrdil, že otec naďalej predáva kvety a potvrdil to aj samotný otec, keď uviedol, že chodieva na tržnicu, hoci už nie v takom rozsahu ako tomu bolo v minulosti.
17. Súd pri rozhodovaní o návrhu prihliadol okrem otcových príjmov a jeho zárobkových možností a schopností aj na jeho mesačné výdavky, ktoré musí vynaložiť na bývanie, ako aj na jeho záväzky, ale na tieto skutočnosti prihliadol aj u matky, ktorá takisto má mesačné náklady na bývanie, takisto má dlh voči banke z dôvodu poskytnutého hypotekárneho úveru, ale okrem toho má aj výdavky na deti, ktoré s ňou žijú v spoločnej domácnosti a na ktorých sa podieľa otec len sumou určeného výživného, čo je u Y. 100 eur. Vzhľadom na zvýšené výdavky maloletého a rast životných nákladov určená suma výživného nie je dostatočná, pričom zároveň je v možnostiach a schopnostiach otca, aj pri zohľadnení jeho výdavkov, aby platil výživné zvýšené o 80 eur mesačne. Matka sa na výžive maloletého podieľa okrem finančných nákladov aj osobnou starostlivosťou oňho, na čo súd pri rozhodovaní prihliada.
18. Vyživovaciu povinnosť otca súd zvýšil s účinnosťou od 1.9.2017, odkedy začal maloletý študovať na strednej škole a preto je zročné výživné od tohto dátumu do 31.10.2017 v sume 160 eur, ktoré súd povolil otcovi splatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.
19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.