Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-10Csp/44/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou Mgr. Andreou Novotnou v spore medzi žalobcom: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 a žalovaným: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. V., T. 1195/1, o zaplatenie 4.051,14 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.801,14 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 25.07.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 06.09.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.09.2017, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 4.051,14 eur, ďalej úroku vyčísleného v sume 185,55 eur, úroku z omeškania vyčísleného v sume 1,81 eur, úroku vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4.051,14 eur od 25.07.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40.51.14 eur od 25.07.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z vyčísleného úroku 185,55 eur od 25.07.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov tohto konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 23.09.2013 uzatvoril žalobca so žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXXX (ďalej len „zmluva"), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 5.000,- eur. V zmysle bodu 1.1. zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej len „VOP“), a teda niektoré z náležitostí, ktoré má zmluva v zmysle právnych predpisov o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú uvedené v samotnom texte zmluvy a niektoré sú uvedené vo VOP. Náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) upravuje zmluva v bode 1.2. v spojení s VOP, z ktorých vyplýva tiež anuitné splácanie úveru, pričom počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške, počte a termínoch splátok iných poplatkov. Výška, počet a termíny splátok poplatkov, u ktorých sú tieto údaje a povinnosť ich úhrady zrejmá už v čase uzatvorenia zmluvy, sú teda uvedené v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky, ktorých účtovanie nie je zrejmé v čase uzatvorenia zmluvy, sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože uvedené bude závisieť od toho, koľkokrát danú službu banky využije. Zároveň termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania, ktoré sú súčasťou Sadzobníka poplatkov a ktoré

stanovujú, kedy je ktorý poplatok splatný. Poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia zmluva neuvádza, nakoľko na základe zmluvy o pôžičke nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Žalobca zároveň poukázal aj na aktuálnu judikatúru, konkrétne na uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 12Co/ 149/2016-60 zo dňa 15.2.2017, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti, keď okresný súd konštatoval, že spotrebiteľský úver musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, inak sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd upriamil pozornosť na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. proti V. F., kde podľa ČI. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice č. 2008/48 zmluva o spotrebiteľských úveroch sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť' splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum týchto splátok. Ďalej ČI. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Podľa rozsudku Súdneho dvora sa jasne stanovuje, že nie je podmienkou presne uviesť, koľko zo splátky úveru sa započítava na vrátenie istiny a na príslušenstvo pohľadávky, pričom nemusí byť uvedený dátum každej splátky, ak splatnosť splátky bez ťažkostí je možné identifikovať spotrebiteľom. Rovnako rozhodol aj Krajský súd v Trenčíne uzneseniami č.k. 6Co/68/2017-46 zo dňa 28.2.2017 a č.k. 6Co/84/ 2017-57 zo dňa 28.3.2017, ktorými tiež poukázal na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora. Súd vyslovil názor, že úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom na to, že si strany dojednali fixné anuitné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak aj splátku úrokov, špecifikovať v zmluve samostatne údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov, resp. pripájať k zmluve amortizačnú tabuľku. Záver okresného súdu, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov výlučne v dôsledku absencie tohto jediného údaja, nie je opodstatnený a dôvodný. Žalobca upriamil pozornosť aj na Informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľov Národnej banky Slovenska (ďalej len „NBS“) z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti V. F., ktorá je zverejnená na internetovej stránke NBS. Uvedené stanovisko predstavuje právny názor odboru ochrany finančných spotrebiteľov a tento právny názor bude uplatňovaný NBS pri vybavovaní podaní finančných spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní. NBS uvádza, že vo svetle predmetného rozsudku Súdneho dvora nemožno podľa Smernice č. 2008/48 v rámci náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúcej sa údajov o výške, počte a termíne splátok osobitne ku každej položke

- istine, úroku, poplatkom v zmluve o spotrebiteľskom úvere žiadať presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, čo fakticky predstavuje požiadavku na rozpis splátok po častiach (t.j. istina - úrok - poplatky). Pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l/) hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, bude NBS pri vybavovaní podaní spotrebiteľov, výkone dohľadu a vedení prvostupňových konaní uplatňovať výklad, v zmysle ktorého sa týmto neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. NBS ďalej uvádza, že ani dôvodová správa k predmetnému ustanoveniu zákona o spotrebiteľských úveroch nenaznačuje, že by zákonodarca mal uvedeným ustanovením v úmysle sprísniť požiadavku zakotvenú v Smernici č. 2008/48, keď uvádza: „spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere". Bonita žalovaného bola zo strany žalobcu overená pred poskytnutím úveru v súlade s § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 20.9.2023. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti (prestal uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas), a preto žalobca na základe Výzvy na predčasné splatenie úveru rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 24.7.2017 v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v súlade so zmluvou a VOP, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia Druhou upomienkou/ Opakovaným upozornením zo dňa 22.5.2017. V súlade s ČI. 19 bod 19.8 VOP sa písomnosť žalobcu adresovaná žalovanému považovala za doručenú tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Žalobou uplatnená pohľadávka ku dňu predčasného zosplatnenia (dňa 24.7.2017) predstavovala sumu 4.328,50 eur (správne malo byť uvedené 4.238,50 eur) a pozostávala z:

- istiny poskytnutého úveru vo výške 4051,14 eur (žalovanému bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 5.000,- eur; do dňa zosplatnenia žalovaný uhradil na istinu sumu 948,86 eur, na základe čoho dlžná istina ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 4.051,14 eur),

- úroku vyčísleného v sume 185,55 eur (jedná sa o dohodnutý úrok v zmysle zmluvy, ktorý bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia; úroková sadzba vo výške 15,90 % ročne vyplýva zo zmluvy),

- úroku z omeškania vyčísleného v sume 1,81 eur (každá omeškaná splátka je odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne; úrok z omeškania bol dohodnutý v zmluve v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností),

- poplatky vo výške 90,- eur (za upomienky - 15 eur za každú upomienku a za výzvu na predčasné splatenie úveru 30,- eur, účtované na ťarchu úverového účtu podľa bodu 1.2. zmluvy si žalobca neuplatňuje). Žalovaný po zosplatnení úveru už žiadnu úhradu neuskutočnil. Žalovaný musí vrátiť (splatiť) banke všetky peňažné prostriedky, ktoré mu poskytla v súlade s podmienkami zmluvy. Pokiaľ nie je dohodnuté inak, spláca sa istina úveru anuitným spôsobom (formou konštantnej anuity). Splácanie anuitným spôsobom znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania úveru mení. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky na najbližší nasledujúci pracovný deň. Úver musí byt' splatený najneskôr v konečný deň splatnosti určený v zmluve. Žalobca ďalej v súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania z nesplatenej istiny a obchodným úrokom vyčísleným ku dňu zosplatnenia úveru poukázal na rozsudok Krajského súdu Prešov sp.zn. 4Cob/62/2007 zo dňa 27.03.2008. Tiež poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017. Napokon poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k. 33Cdo 212/2014 zo dňa 21.08.2014.

3. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13.11.2017 v neprítomnosti žalobcu. Žalovaný na pojednávaní uviedol len toľko, že si je vedomý svojho dlhu voči žalobcovi, ale nemá ho z čoho zaplatiť. Pokiaľ mohol, splátky úveru žalobcovi platil, prestal ich platiť len preto, lebo nemal z čoho, keďže sa zhruba pred 3

- 4 mesiacmi stal nezamestnaným. Rovnaký problém má s viacerými spoločnosťami - Providentom a Poštovou bankou, takže teraz ani nevie, komu čo skôr splácať. Dlh žalobcovi nie je schopný splácať ani v splátkach, nakoľko nemá z čoho. Pri poskytnutí úveru mu žalobca dal o sumu 250,- eur menej, čo bol poplatok za poskytnutie úveru.

4. Súd sa vo veci ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, keď iné dôkazy navrhnuté neboli a pre rozhodnutie vo veci súd nepovažoval za nevyhnutné vykonať iné dôkazy, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nenavrhoval (§ 295 .

5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 23.09.2013 uzatvorená Úverová zmluva č. XXXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver - pôžičku vo výške 5.000,- eur bez uvedenia účelu s tým, že poplatok za poskytnutie úveru činil 250,- eur. Žalovaný sa v zmluve zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 10.337,20 eur v 120-tich mesačných splátkach splatných vždy do každého 20. dňa v mesiaci s termínom splatnosti prvej splátky dňa 21.10.2013, a to po 84,06 eur. Termín konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 20.09.2023. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba 15,9 %, ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 19,02 % a priemerná hodnota RPMN ku dňu podpisu zmluvy 18,84 %. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný z uvedeného úveru zaplatil žalobcovi na istine sumu 948,86 eur. Žalobca listom zo dňa 22.05.2017 upozornil žalovaného na možnosť predčasného zospoplatnenia úveru, pričom následne listom zo dňa 24.07.2017 (v súlade s bodom 4.2.1. zmluvy) vyhlásil okamžitú splatnosť úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

6. Súd nárok uplatnený podanou žalobou posúdil ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy žalobca, ako veriteľ, konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (predmetom činnosti žalobcu je podľa výpisu z obchodného registra okrem iného poskytovanie úverov), teda vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka a naopak žalovaný, ako fyzická osoba, takto nekonal, teda bol spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

7. Súd sa v danom prípade zaoberal tým, či predmetná zmluva, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, spĺňa všetky povinné náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), aby bolo možné úver považovať za úver s úrokmi a poplatkami. Pri skúmaní týchto náležitostí dospel k záveru, že úver je podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov, keďže v zmluve absentujú náležitosti stanovené v § 9 ods. 2 písm. j/ a k/ ZoSÚ.

8. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať: podľa písm. j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. V prejednávanej veci bolo zistené, že zmluva obsahuje RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí žalovaný zaplatiť, ale neobsahuje uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto RPMN. Takisto v zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s rozčlenením na tieto jednotlivé čiastky, teda také vymedzenie, pri ktorom bude uvedená konkrétna výška splátky samotnej istiny, konkrétna výška splátky dojednaných úrokov a konkrétna výška splátky prípadných iných poplatkov. Zmluva obsahuje len uvedenie výšky súhrnnej splátky, z ktorej nie je zrejmé, koľko z každej jednotlivej splátky predstavuje splátka na istinu úveru, koľko na zmluvné úroky a koľko na iné poplatky. Ohľadne takéhoto výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ súd poukazuje napr. na výklad zaujatý Krajským súdom v Žiline v rozsudku zo dňa 25.09.2014 sp.zn. 9Co/755/2014.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, súd žalobe vyhovel ohľadne zaplatenia časti istiny 3.801,14 eur, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že z reálne poskytnutej sumy úveru 5.000,- eur žalovaný zaplatil sumu 948,86 eur, pričom žalobcovi ešte uhradil poplatok za poskytnutie úveru vo výške 250,- eur. Súd zároveň v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi z uvedenej sumy aj úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

11. Vo zvyšnej časti súd žalobcu ako nedôvodnú zamietol, a to s ohľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť uvedeného úveru.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 tak, že priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 72 %. Predmetom konania bola žalovaná istina 4.051,14 eur, ďalej úrok vyčíslený v sume 185,55 eur, úrok z omeškania vyčíslený v sume 1,81 eur, úrok vo výške 15,90 % ročne zo sumy 4.051,14 eur od 25.07.2017 do zaplatenia (ktorý po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 197,65 eur), úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.051,14 eur od 25.07.2017 do zaplatenia (ktorý po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 62,15 eur) a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z vyčísleného úroku 185,55 eur od 25.07.2017 do zaplatenia (ktorý po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 2,84 eur), teda predmetom konania bola so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku celková suma 4.501,14 eur. Žalobca mal vo veci úspech ohľadne tej časti predmetu konania, ohľadne ktorej bolo žalobe vyhovené, teda ohľadne zaplatenia časti istiny 3.801,14 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.801,14 eur od 25.07.2017 do zaplatenia (ktorý po vyčíslení ku dňu vyhlásenia rozsudku predstavuje sumu 58,31 eur). Žalobca tak mal so stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku úspech ohľadne zaplatenia celkovej sumy 3.859,45 eur, čo predstavuje k celkovému predmetu konania 86 %-ný úspech. Naopak žalovaný mal úspech ohľadne tej časti predmetu konania, ohľadne ktorej bola žaloba zamietnutá, čo k celkovému predmetu konania prestavuje 14 % úspech. Pomer úspechu žalobcu a žalovaného bol tak 86 % ku 14 %-ám, teda rozdiel predstavuje 72 %, ktorý je čistým úspechom žalobcu. Preto súd v takomto rozsahu priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške priznaných trov súd s poukazom na § 262 ods. 2 rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.