Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40P/34/2022

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. A., G.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matka K.. B. A., G.. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, I., a otec M.. P. A., G.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, K., o návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia zverením maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti takto

rozhodol:

I. Súd návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 10.05.2022 zamieta.

II. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom Jarmočná 3, Hlohovec v Trnave, za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletého dieťaťa v tomto konaní.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 10.05.2022 sa otec domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že v párny týždeň bude maloleté dieťa v starostlivosti otca a v nepárny týždeň bude maloleté dieťa v starostlivosti matky, s tým, že k preberaniu a odovzdávaniu dieťaťa dôjde vždy v nedeľu predchádzajúcej danému týždňu medzi 19. až 20 hodinou na adrese trvalého bydliska matky. Zároveň otec žiadal, aby súd v súlade s o rodine výživné neurčil.

2. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej odôvodnil otec tým, že aktuálne pracuje na podaní návrhu na zverenie maloletého do starostlivosti otca, nakoľko má rovnako záujem o osobnú starostlivosť o syna M. ako matka. Do právoplatného rozhodnutia o návrhu otca na zverenie syna do osobnej starostlivosti otca žiada predbežným opatrením, aby bol syn v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Aktuálne je maloletý M. zverený do osobnej starostlivosti matky podľa rozsudku Okresného súdu v Trnave č. k. - 410 zo dňa 25.11.2019 a tento rozsudok bol právoplatne potvrdený rozsudkom Krajského súdu zo dňa 29.6.2020. Z týchto dokumentov je jasné, ako doteraz je upravené stretávania otca a syna. Nakoľko nastala významná zmena pomerov oproti pomerom, ako sú popísané v hore menovanom a právoplatnom rozsudku a to až do takej miery, že tento rozsudok aktuálne nie je vykonateľný, otec podal návrh na zverenie syna do osobnej starostlivosti otca. M. A. nebýva na adrese trvalého bydliska T. F.. XX, I. ako je v rozsudku a teda nie je ho možné preberať na tejto adrese ako rozsudok stanovuje. Túto skutočnosť zmeny trvalého bydliska matka oznámila otcovi sms-kou, že M. má trvalé bydlisko na C. F.. XX, XXX XX I.. Matka túto zmenu s otcom ako právoplatným zákonným zástupcom syna M. vopred nekonzultovala a urobila tak bez vedomia otca. Otec s touto zmenou nesúhlasí ani nesúhlasil a vec oznámil príslušnému Sociálnemu úradu. Sociálny úrad dodnes otcovi neoznámil ako vo veci konal. Otec aktuálne nemá žiadnu informáciu o tom, v akých pomeroch v rodinnom dome na C. F.. býva jeho syn. M. mu o tom doteraz nič nepovedal, aj keď sa ho na to pýtal, lebo to ma zjavne zakázané od matky. Matka takýmto spôsobom manipuluje so synom, odkedy

otec nebýva s nimi v spoločnej domácnosti. Vie len, že má M. zmenené trvalé bydlisko z sms-ky matky, vie, že tam M. býva, lebo ho preberá na tejto adrese, nakoľko na adrese T.G. XX nie je, lebo dom má nového majiteľa, ktorému ho matka predala. Tiež vie, že v tomto rodinnom dome na C. F.. býva B. M. s rodinou, teda 4 osoby, a M. M. a v tomto dome bývajú navyše syn M. s matkou. Teda spolu 7 osôb. Aké sú pomery bývania, či má M. vôbec svoju izbu, či má svoju kúpeľňu a toaletu a pod., o tom nič nevie. Odkedy M. býva v tomto dome, je nespokojný a nervóznejší, čo vidno na ňom, keď ho preberá od matky. M. má u otca v dvojizbovom byte svoju izbu so všetkým, čo dieťa v tomto veku potrebuje. Býva v tejto izbe od r. 2018, odkedy tam má prechodné bydlisko aj s otcom a teda je mu to bližšie prostredie ako cudzí dom príbuzných matky. M. bude mať u otca lepšie podmienky na svoj rast a tiež mu otec zabezpečí lepšiu kvalitu života ako keď je v starostlivosti matky, čo sa týka materiálno- finančného zabezpečenia. Aktuálne býva v cudzom dome, otec nevie v akých pomeroch, rodinného vzťahového zázemia, nakoľko keď je M. u otca, zároveň sa voľne vzťahuje ku starým rodičom. M. má zo strany navrhovateľa v dobrej kondícii dedka aj babku a to je pre dieťa v tomto veku nenahraditeľné. Tiež otec sám od seba dbá o to, aby syn s matkou dobre vychádzal a stretával sa s ňou koľko sa im žiada, čo aktuálne matka synovi neumožňuje a povoľuje synovi byť s otcom len striktne podľa rozsudku, neakceptovala ani pár hodín navyše, aj keď si to situácia vyslovene žiadala. Odkedy je M. zverený matke, máva strach, je menej spontánny a viac bojazlivý, má trému, čo v minulosti nebolo, pokiaľ bol v dome otec. Sú to známky neurotického vývoja syna. M. je hyperprotektívna, vo výchove prísna, dáva Martinovi protichodné príkazy, čo je až psychickým týraním. Podobne vyrástla aj jej dcéra, ktorá má neurotické potiaže popísané psychológom. Bližšie situácie, ktoré o tom svedčia, popíše otec psychológovi, ktorý ich bude vyšetrovať ako znalec, a ktorý vzťahovú situáciu okolo M. objektívne popíše a zhodnotí súdu. Žiada, aby bol do tejto veci prizvaný skúsený psychológ, jedno či muž alebo žena, ale ktorý celý život pracuje s deťmi a bude túto zložitú situáciu vedieť dobre posúdiť. Odkedy je M. v osobnej starostlivosti matky, sa u neho rozvinul kompletne syndróm zavrhnutia rodiča, ktorý zvláda len vďaka tomu, že otec je psychiater, veci citlivo rozumie, pristupuje k M. nadmieru citlivo až terapeuticky a preto dôsledky tohto syndrómu dodnes neboli fatálne pre vzťahovanie sa syna o otcovi. Dokazovanie - Znalecký posudok v odbore psychológia detí. Vopred dôrazne žiada, aby všetky strany dodržiavali právo prezumpcie neviny a nevťahovali do problému obžalobu otca, ktorá aktuálne nie je ešte právoplatne ukončená, a všetky strany aktuálne majú len čiastkové vedomosti o tom, ako hlavné pojednávania prebieha. Naliehavý právny záujem odôvodnil záujmom maloletého dieťaťa.

3. Súd za účelom rozhodnutia o podanom návrhu otca oboznámil s návrhom, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. - 471 zo dňa 29.06.2020, emailovou komunikáciou otca s matkou zo dňa 18.03.2022, doloženou emailovou komunikáciou otca s Úradom prace, sociálnych vecí a rodiny pracovisko Hlohovec, dovolaním otca voči rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 22.02.2022, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. potvrdzujúcim rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 16.06.2021, rozsudkom súdu prvej inštancie sp. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Podľa v znení neskorších predpisov ( ďalej len „C.m.p.“), neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

5. Podľa C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia.

10. Podľa článku 5 o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

11. Zmyslom neodkladného opatrenia je neodkladná úprava pomerov medzi účastníkmi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pri vydaní neodkladného opatrenia účastníci nemusia byť vypočutí. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby v návrhu na jeho nariadenie boli opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov (alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená), opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je riešiť urgentné situácie vyžadujúce okamžitý zásah súdu, v ktorých by odklad riešenia do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej spôsobil ujmu na právach niektorého z dotknutých účastníkov. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti o maloleté dieťa je pritom pre súd rozhodujúcim hľadiskom, ovplyvňujúcim jeho rozhodnutie, záujem maloletého dieťaťa.

12. Po oboznámení sa s návrhom otca na zmenu úpravy stretávania sa otca s maloletým dieťaťom a spisovým materiálom tunajšieho súdu sp. zn. dospel súd k právnemu záveru, že návrh je nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť, keď otec dostatočne neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana súdom a najmä potrebu bezodkladného zásahu súdu. Z návrhu otca nevyplýva, že by sa maloleté dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti alebo že by jeho život, zdravie a priaznivý vývoj bol vážne ohrozený alebo narušený.

13. Dňa 05.05.2022 bolo tunajšiemu súdu doručené dovolanie otca voči rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 25.11.2019, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 16.06.2021 o zamietnutí návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťa spočívajúcu v návrhu otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Súd prvej inštancie k zistenému skutkovému stavu uviedol (odsek 9 odôvodnenia), že rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. - 410 zo dňa 25.11.2019 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, bolo upravené výživné otca a styk otca s maloletým, a to tak bežný styk, ako aj počas prázdnin. V uvedenom konaní otec navrhoval zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti (rovnako aj v predchádzajúcom konaní o úprave práv a povinností k maloletému na čas do rozvodu sp. zn. ), súd však návrhu otca nevyhovel a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd považuje za jednoznačne preukázané, že rodičia spolu konštruktívne nekomunikujú v otázke výchovy a starostlivosti o maloletého, pričom práve komunikácia rodičov je jednou z hlavných podmienok, na základe ktorých je možné zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Tiež vzhľadom na útly vek dieťaťa, jeho viazanosť na matku, nástup do školy a odporučenia znalca v predchádzajúcom konaní, súd dospel k záveru, že zmena výchovného prostredia by v tomto období nebola v záujme maloletého, naopak by to dieťaťu neprospelo. Uvedené rozhodnutie napadol otec odvolaním a následne Krajský súd v Trnave rozsudok Okresného súdu Trnava potvrdil a skonštatoval, že nie sú splnené všetky podmienky striedavej osobnej starostlivosti. Predpokladom striedavej osobnej starostlivosti je aj vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Voči otcovi je vedené trestné konanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, pričom poškodenou v konaní je matka. Zároveň matka v konaní uviedla, že komunikácia s otcom je náročná a spravidla jednostranná. S ohľadom na vyššie uvedené Krajský súd uviedol, že v súčasnosti nie sú splnené podmienky na zverenie

maloletého do striedavej osobnej starostlivosti, a to najmä s ohľadom na neschopnosť komunikácie z otcovej strany. S poukazom na znalecký posudok PhDr. Františka Valúcha sa striedavá osobná starostlivosť v súčasnosti nejaví ako najlepšia forma starostlivosti o maloletého. Následne súd prvej inštancie uviedol, že od posledného rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene pomerov, keď posledné rozhodnutie súdu vo veci starostlivosti o maloletého nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2019. Od posledného rozhodnutia súdu síce uplynulo približne 1,5 roka, ale k naplneniu hmotnoprávnej podmienky kvalifikovanej zmeny pomerov nedošlo. Zároveň súd uviedol, že komunikácia medzi rodičmi ohľadne výchovy a starostlivosti o maloletého je naďalej na úrovni, ktorá nemôže zaručiť, že by bola striedavá osobná starostlivosť v záujme maloletého a že by boli lepšie zaistené potreby maloletého. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že prebieha trestné konanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, kde je obžalovaným otec maloletého a poškodenou o. i. matka maloletého. Hoci súd rešpektuje prezumpciu neviny, poukazuje na to, že zo samotnej skutočnosti podania obžaloby vyplýva, že tu existuje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, ktoré je podložené dôkazmi. Vedenie trestného stíhania navyše vyhrocuje vzťahy medzi rodičmi maloletého, ktoré sú v súčasnosti veľmi napäté. Matka maloletého sa odmieta stretávať s otcom mimo súdnych pojednávaní keď tvrdí, že otec na ňu neustále útočí a spochybňuje jej zdravotný stav. Obaja rodičia potvrdili, že komunikácia nie je vhodná, pričom každý z tejto situácie viní druhého rodiča. Obaja rodičia spochybňujú výchovné metódy druhého rodiča a tieto komunikujú aj prostredníctvom dieťaťa, čo nie je vhodné pre maloleté dieťa.... situácia medzi rodičmi je v súčasnosti natoľko vypätá, že je nevyhnutné urobiť všetky kroky na jej upokojenie, pričom súdu z vyjadrení rodičov vyplýva, že otec situáciu naďalej hrotí. Takéto napäté vzťahy medzi rodičmi veľmi negatívne vplývajú na maloletého, o to viac, ak rodičia tento konflikt s maloletým komunikujú. Hoci je zrejmé, že vplyvu konfliktu takýchto rozmerov na maloletého nie je možné zabrániť, úlohou rodičov je tento vplyv na maloletého minimalizovať a maloletého do konfliktu rodičov v žiadnom prípade nezapájať.... Otec v konaní opakovane namietal, že matka nie je spôsobilá syna vychovávať z dôvodu duševnej poruchy. Toto je v rozpore s jeho návrhom na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov, keď pri takomto modeli musia byť obaja rodičia plne spôsobilí na výchovu dieťaťa. Podozrenie na duševnú poruchu otec odôvodňoval svojim medicínskym vzdelaním a praxou v odbore psychiatria. Psychický stav matky bol skúmaný znalcom v konaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletému a ďalšími znalcami v oblasti psychológia a psychiatria v trestnom konaní, pričom zo žiadneho znaleckého posudku nevyplýva psychopatológia matky. Hoci matka predložila súdu nekompletné znalecké posudky z trestného konania, súd nepovažoval za potrebné doloženie kompletných znaleckých posudkov, keď sám otec nerozporoval skutočnosť, že znalcami nebola konštatovaná psychopatológia matky, ale namietal závery znalcov z odborného hľadiska a že matka znalcami manipulovala. V takomto stave súd považoval za nadbytočné nariaďovať ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré by mohlo naďalej len udržovať alebo znásobovať napätú atmosféru medzi rodičmi a v prípade, ak by sa podozrenie na spáchanie zločinu otca vo vzťahu k matke ukázali ako pravdivé, ďalšie znalecké dokazovanie by mohlo spôsobovať opakovanú viktimizáciu obete. Súdu zo žiadnych iných skutočností okrem tvrdení otca nevyplýva podozrenie, že by matka nevykonávala starostlivosť o maloletého riadne, túto by zanedbávala alebo nepriaznivo pôsobila na maloletého. Nakoniec súd uviedol, že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov - otca i matky. Zároveň je však potrebné uviesť, že základným právom dieťaťa je právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade, že medzi rodičmi dieťaťa dochádza k dlhodobým nezhodám, prípadne obaja, alebo jeden z nich sa správa neprimerane a ich spolužitie nevytvára vhodné prostredie pre zdravý rast dieťaťa, je dôvodné, ak sa dieťa zverí do osobnej starostlivosti len jedného z nich a upravia sa rodičovské práva a povinnosti. Zverenie maloletého dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemožno považovať za porušenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť rodičov. Nepredstavuje totiž vylúčenie práva maloletého na starostlivosť oboch rodičov, rovnako ako nevylučuje právo rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené, na jeho výchovu a starostlivosť, aj keď za použitia iných foriem. Predpokladom na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej starostlivosti, ktoré musia byť kumulatívne (súčasne) splnené, sú: a) jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, b) lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti, ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, c) spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, d) záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť, ale záujem o osobnú starostlivosť, teda, že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), e) súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Ak súd rozhoduje v záujme maloletého dieťaťa, musí na záujem maloletého dieťaťa prihliadnuť, pričom nie sú rozhodujúce pocity a predstavy rodičov. V závere rozsudku (odsek 14) súd prvej inštancie poukázal na výsluch maloletého procesným opatrovníkom v neprítomnosti matky v

domácom prostredí, pri ktorom maloletý uviedol, že nechce byť v striedavej starostlivosti, hoci má otca rád, chce, aby stretávanie zostalo tak, ako je doteraz.

14. Krajský súd v Trnave na základe otcom podaného odvolania preskúmal odvolaciu argumentáciu otca a v rozsudku sp. zn. o. i. v odseku 27 odôvodnenia uviedol, že podstatná časť odvolacej argumentácie otca spočíva na jeho tvrdení, že súd nedostatočne preskúmal psychický stav matky dieťaťa, ktorá podľa názoru otca trpí duševnou poruchou (bludnými paranoidnými myšlienkami), pod vplyvom tejto poruchy nezvláda rodičovské kompetencie, uvádza súdu nepravdivé tvrdenia a jej konanie voči otcovi dieťaťa je motivované patologicky. Odvolací súd k tomuto uvádza, že spôsobilosť rodičov riadne vychovávať maloleté dieťa posudzuje súd v každom konkrétnom prípade a urobil to aj v predmetnej veci. U matky maloletého M. neexistuje okrem tvrdení otca žiadny relevantný dôkaz, ktorý by nasvedčoval prítomnosti duševnej poruchy a odôvodňoval tak nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychiatria, ktoré otec žiadal. V konaní bolo navyše vykonané dokazovanie dvomi znaleckými posudkami, vyhotovenými v súvislosti s trestnou vecou, v ktorej je otec maloletého obžalovaný z týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa , ktorá vykonala komplexné psychologické vyšetrenie matky a vyslovila záver, že „psychopatológiu v zmysle duševného ochorenia v štruktúre osobnosti K.. B. A. nepostihujeme, tiež fabulácie, konfabulácie, či iné patologické obsahy myslení nenachádzame, je však neuroticko- depresívne dekompenzovaná s príznakmi syndrómu týranej osoby“. Zároveň znalkyňa konštatovala, že ani u jednej z vyšetrovaných neboli psychodiagnostickým vyšetrením zistené žiadne motivačné činitele, ktoré by ich viedli k vypovedaniu nepravdy. Druhý znalecký posudok podal Ústav pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii, spol. s.r.o. pod č. 78/2018, ktorý robil vyšetrenia psychologické aj psychiatrické. Psychologickým vyšetrením u matky bol zistený syndróm týranej osoby, ďalej to, že je depresívne ladená, neboli ale zistené patologické funkcie intelektu a ich prejavy, pričom znalec konštatoval, že jej mentálna schopnosť nie je narušená žiadnym chorobným procesom, nebola tiež u nej zistená motivácia ku krivému obviňovaniu otca maloletého. Závery znalcov z odboru psychológia aj psychiatria zhodne konštatovali, že u matky sa prejavujú znaky traumatizovanosti v súvislosti s negatívnymi zážitkami s obvineným, psychiater doplnil, že u matky sú prítomné aj v súčasnosti známky post-traumatickej stresovej poruchy, v psychiatrickom chápaní je osobnosť poškodenej depresívne dekompenzovaná v minulosti prežívanou traumou, znalec však uzatvára, že poškodené netrpia a ani v minulosti netrpeli duševnou poruchou a znalec nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné odporučiť skúmanie ich duševného stavu. K zisťovaniu názoru maloletého dieťaťa v konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukázal na to, že v procese zisťovania názoru maloletého tak odvolací súd nezistil žiadne vážne nedostatky, a preto uvedené námietky odvolateľa vyhodnotil ako nedôvodné. Zároveň s prihliadnutím na vek maloletého a jeho rozumovú vyspelosť bolo nutné názoru dieťaťa venovať primeranú pozornosť, pretože akékoľvek rozhodnutie, ktoré by nezohľadnilo názory dieťaťa alebo im nevenovalo primeranú pozornosť zodpovedajúcu veku a úrovni dieťaťa, upiera dieťaťu možnosť ovplyvniť určenie ich najlepšieho záujmu. Záverom (odsek 35, 36 odôvodnenia rozsudku) odvolací súd uviedol, že otcom navrhovaný dôkaz - znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológia by vzhľadom na ostatné zistené súvislosti nemohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu veci, ktorý už z vykonaných dôkazov možno bezpečne ustáliť a postačujú na posúdenie nevhodnosti striedavej osobnej starostlivosti v prípade maloletého M. v aktuálnom období. Žiada sa dodať, že ak by aj ostatné výsledky dokazovania inak nasvedčovali vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti ( čo však nie je súdený prípad), takúto zmenu rozhodnutia by bolo treba v súčasnosti vyhodnotiť ako predčasnú a to minimálne do skončenia trestného konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať vplyv aj na posúdenie otázky spôsobilosti otca vykonávať rodičovské práva.

15. Nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne krajným riešením situácie, pričom mu musia predchádzať vážne dôvody a tieto dôvody musia byť preukázané. Zároveň súd uvádza, že nariadiť neodkladné opatrenie v takom rozsahu, v akom žiada navrhovateľ nie je možné bez riadneho dokazovania, ktoré už bolo vykonané v konaní sp. zn. . Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je prieskum iného konania (vo veci samej) a obchádzanie iných právnych inštitútov. Nespokojnosť účastníka s rozhodnutím súdu (v inej veci) neznamená jeho nesprávnosť. Súd s ohľadom na vyššie uvedené, keďže sa neosvedčila potreba okamžitého riešenia situácie dočasnou úpravou pomerov navrhnutou otcom maloletého dieťaťa, návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Podľa , žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

17. Podľa , kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.

18. Podľa , na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

19. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletej Lívii procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať záujmy maloletého dieťaťa v tomto konaní.

20. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov pred súdom prvej inštancie nepriznal; konanie je vecne oslobodené od platenia súdneho poplatku a v štádiu rozhodovania o návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej iným účastníkom trovy zo spisového materiálu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

Proti tomuto uzneseniu vo výroku II odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.