Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-38-2013.pdf
PDF · 81.05 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/38/2013
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: NAD 820 Bratislava, a.s., so sídlom Rožňavská 2, 826 48 Bratislava, IČO: 31 401 023, zastúpený: Tomášek & partners, s. r. o., so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava, IČO: 36 858 811, proti povinnému: TUCCI s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Klokočova 734, 981 01 Hnúšťa (predtým Námestie SNP 16, 974 01 Banská Bystrica), IČO: 46 120 378, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Branislavom Plškom, so sídlom Exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, pod sp. zn. EX 3/2013, o vymoženie 323,46 Eur s príslušenstvom, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 54,65 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 09.01.2013. Oprávnený prostredníctvom svojho zástupcu podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 323,46 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 65Rob/15/2012-16, zo dňa 03.10.2012, právoplatného a vykonateľného dňa 03.11.2012.
2. Poverením č. 5601 078618* zo dňa 22.01.2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Branislava Plšku, so sídlom Exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 3/2013.
3. Súdny exekútor po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20.01.2017 doručil súdu žiadosť o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, prílohou ktorej bol návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 06.07.2016. Súdny exekútor si súčasne uplatnil trovy exekúcie v sume 60,- Eur a spolu s podaním predložil aj exekučný spis EX 3/2013.
4. Oprávnený navrhol exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko podľa informácie od súdneho exekútora povinný nemá ani len taký majetok, z ktorého výťažok by postačil na úhradu trov exekúcie.
5. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
10. Vzhľadom na to, že exekučné konanie sa začalo dňa 09.01.2013 (s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku), súd v danom prípade aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013.
11. Z obsahu predloženého exekučného spisu EX 3/2013 vyplýva, že u povinného bola opakovane vykonávaná lustrácia majetku, a to aj za spolupráce a pomoci osôb povinných poskytovať súčinnosť podľa Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti, nemá žiadne aktívne bankové účty. Lustráciou povinného v Sociálnej poisťovni bolo zistené, že povinný bol ako zamestnávateľ vedený do roku 2013. Povinný je držiteľom motorového vozidla na leasing, na ktorom viaznu viaceré exekútorské blokácie.
12. Dispozičná zásada, ktorou je ovládané exekučné konanie, sa prejavuje aj v spôsobe jej skončenia. Ak ten, kto podal návrh na nariadenie exekúcie, alebo jeho právny nástupca navrhne jeho zastavenie, musí mu súd vyhovieť a exekúciu zastaviť (R 50/2004).
13. Exekučné konanie je v zásade ovládané dispozičným princípom. Z dispozičného princípu vyplýva, že oprávnený, ktorý inicioval začatie exekučného konania, je oprávnený iniciovať aj jeho skončenie. Exekučný súd neskúma dôvody návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie. Vyplýva to z dispozičnej povahy tohto procesného úkonu.
14. Pretože z podania oprávneného jednoznačne vyplýva, že tento podal návrh na zastavenie exekúcie, rešpektujúc zásadu prednosti dispozičného práva oprávneného s návrhom pred zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súd pri právnom odôvodnení rozhodnutia aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013. Súd berúc do úvahy prejavenú vôľu návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu proti povinnému zastavil. Zároveň však uviedol skutkový dôvod, ktorý oprávneného viedol k podaniu návrhu na zastavenie exekúcie, t.j. zistená nemajetnosť povinného.
15. V zmysle § 37 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
16. Podľa § 196 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
18. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
19. Podľa § 203 ods. l, 2 Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.10.2013, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak
sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
20. Citované ustanovenia § 196 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Ustanovenia § 203 ods. 1 a ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku teda umožňujú súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný, a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému.
21. S poukazom na skutočnosť, že oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie, má súd za preukázané, že oprávnený procesne zapríčinil zastavenie exekúcie, a preto ho súd v zmysle § 203 ods. l Exekučného poriadku zaviazal na nahradenie nevyhnutných trov exekúcie súdnemu exekútorovi.
22. V zmysle § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška č. 68/2017 Z. z.) v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
23. V zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov, účinnej do 31.03.2017 (ďalej len „Vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
24. V zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
25. Podľa § 22 ods.1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
26. Súdny exekútor žiadal priznať odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. v sume 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov, a to poštovného v sume 15,40 Eur, ISEB (REGOB a DI PZ) v sume 0,40 Eur, CRIF (el. lustrácia bánk) v sume 0,70 Eur, a 20% DPH v sume 10,- Eur, t.j. trovy exekúcie spolu sume 60,- Eur.
27. Nakoľko ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura, pričom podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura, priznal súd súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške 33,19 Eur.
28. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekučnom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov exekúcie súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou, týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora. V časti vyúčtovaných hotových výdavkov sa súd s predloženou
špecifikáciou súdneho exekútora nestotožnil a nepriznal mu hotové výdavky v ním špecifikovanej sume. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. náhradu za poštovné iba za doručovanie tých listín, ktorých doručenie poštou mal súd z predloženého spisu súdneho exekútora riadne preukázané. V zmysle uvedeného súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného spolu v sume 12,15 Eur. Čo sa týka uplatneného poštovné za doručenie žiadosti o udelenie poverenia v sume 1,40 Eur, súd túto sumu rozpočítal na počet exekučných konaní, ktoré tvorili obsah doporučenej zásielky, a to celkovo 4 exekučné konania, a preto priznal súdnemu exekútorovi titulom doručenia žiadosti o udelenie poverenia náhradu poštovného v sume 0,35 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné za vyznačenie právoplatnosti uznesenia, vrátenie poverenia, zaslanie vyúčtovania, pretože sa jedná o budúce hotové výdavky po zastavení exekúcie, pričom súd nerozhoduje o priznaní trov exekúcie, ale len o náhrade hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Nahradiť možno len skutočne vynaložené hotové výdavky, nie tie, ktoré prípadne ešte len v budúcnosti vzniknú. Pre všetky hotové výdavky platí, že nárok na ich náhradu exekútorovi vzniká len vtedy, ak už boli vynaložené, a to len ak boli vynaložené účelne. Zo znenia ustanovenia § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vyplýva, že exekútorovi prislúcha náhrada hotových výdavkov už účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Poštovné teda musí byť exekútorom vynaložené, aby mu súd mohol priznať jeho náhradu. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poplatok za lustráciu cez ISEB (dopravný inšpektorát PZ SR) v sume 0,20 Eur, nepriznal mu však náhradu za poplatok za lustráciu cez ISEB (REGOB) v sume 0,20 Eur, ani za lustráciu cez CRIF (el. lustrácia bánk) v sume 0,70 Eur, nakoľko v spise súdneho exekútora vynaloženie takýchto výdavkov preukázané nie je.
29. Nakoľko je súdny exekútor platcom dane z pridanej hodnoty, zvýšil si svoju odmenu a náhradu hotových výdavkov o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie priznanej odmeny a náhrad hotových výdavkov o 20 %, ktorá zo sumy 45,54 Eur predstavuje 9,11 Eur.
30. Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi v celkovej sume 54,65 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.