Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-66-2016.pdf
PDF · 114.23 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/66/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v súkromnoprávnom, spotrebiteľskom spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČ: 24785199, Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, právne zastúpeného: JUDr. Jiřím Šmídom, usadený euroadvokát, ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773 so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava 821 09, proti žalovanému: X. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. S. XXX, v konaní o zaplatenie 4 101,53 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2 348,86 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 26.10.2014 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 170 eur splatných vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 14,53 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 8.6.2016 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 4 101,53 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 899,11 eur od 4.10.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že ide o jemu postúpenú pohľadávku majúcu základ v záväzkovom vzťahu právneho predchodcu žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaného založeného Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX.. Predmetná pohľadávka vrátane príslušenstva bola postúpená žalobcovi zmluvou zo dňa 29.10.2014, tvorí ju istina 2 899,11 eur a príslušenstvo - zmluvný úrok 1 008,49 eur, zmluvný úrok z omeškania 87,66 eur, zákonný úrok z omeškania odo dňa zosplatnenia do postúpenia 47,60 eur a pôvodné poplatky 106,27 eur.
2. Súd poučil strany sporu konania o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému doručil žalobu žalobcu a zároveň ho vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadril v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva, aby vo vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené listiny boli žalovanému doručené do vlastných rúk dňa 22.7.2016.
3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov.
4. Podaním doručeným súdu dňa 31.7.2017 žalobca oznámil súdu, že žalovaný z poskytnutého úveru splatil čiastku 651,14 eur, ďalej špecifikoval žalovanú sumu.
5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 13.11.2017, ktorého sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nezúčastnil žalobca, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca, preto súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pojednávanie konal a vec rozhodol v neprítomnosti žalobcu.
6. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe, k návrhu žalovaného k možnosti splácať dlh mesačnými splátkami uviedol, že žalobca súhlasí so splátkami avšak nie nižšími ako 170 eur mesačne.
7. Žalovaný potvrdil, že s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej obdŕžal sumu 3000 eur z ktorej splatil 651,14 eur. Nárok uplatnený žalobcom nespochybnil.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámení sa s obsahom žalobcom doložených listinných dôkazov na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
9. Žalovaný ako dlžník uzavrel dňa 15.12.2011 s právnym predchodcom žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s.v písomnej forme Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru na čokoľvek žalovanému vo výške 3000,- eur s fixnou úrokovou sadzbou vo výške 16,90 % ročne. Úver bol čerpaný jednorázovo. Výška splátky bola dojednaná vo výške 72,38 eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 22.1.2012 a splatnosť ďalších splátok bola k 22. dňu v kalendárnom mesiaci. Počet splátok bol 76. Konečná splatnosť úveru bola dňa 22.4.2018. Spôsob splácania bol dohodnutý inkasom z inkasného účtu. RPMN bola vo výške 21,73 %. Priemerná hodnota RPMN bola vo výške 18,29 %. Celkové náklady spotrebiteľa boli vo výške 5 309 eur. Listom zo dňa 8.9.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade omeškaných splatných splátok v lehote 15 dní od doručenia výzvy, s upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky v prípade neuhradenia dlžnej sumy. Keďže žalovaný dlžné splátky neuhradil, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru k 3.10.2014, čo oznámil žalovanému listom zo dňa 6.10.2014, ktorý bol odovzdaný na poštovú prepravu dňa 8.10.2014, uložený 10.1.2014. Následne Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 29.10.2014 bola pohľadávka zo zmluvy o úvere postúpená na žalobcu. Postúpenie pohľadávky vo výške 4 149,13 eur s príslušenstvom bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 11.11.2014. Z poskytnutého úveru 3 000 eur žalovaný splatil sumu 651,14 eur.
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
12. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 <http://www.epi.sk/zz/2010-129/znenie-20111201> a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) <http://www.epi.sk/zz/2010-129/znenie-20111201>, r) <http://www.epi.sk/ zz/2010-129/znenie-20111201> a y) <http://www.epi.sk/zz/2010-129/znenie-20111201> a § 10 ods. 1 <http://www.epi.sk/zz/2010-129/znenie-20111201>.
16. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
17. Podľa § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
18. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 Obč. zák. spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 559 ods. 1 Obč. zák. splnením dlh zanikne.
22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
24. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
26. Podľa § 232 ods. 4 C.s.p. ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Právne posúdenie veci:
27. Predmetom konania je zaplatenie sumy 4 101,53 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 2 899,11 eur od 4.10.2014 do zaplatenia.
28. Pri určení, či žalobcovi, ktorému boli postúpené nároky uplatňované v tomto konaní pôvodným žalobcom, ktorý je právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov vzniklo právo na vrátenie úveru, ktorý mal byť poskytnutý žalovanému ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné vychádzať z ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. k dňu 15.12.2011 a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj z relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, teda Občianskeho zákonníka ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa.
29. Súd sa zaoberal plnením na základe zmluvy o úvere. Po vykonanom dokazovaní a preskúmaní žalobcom uplatnených nárokov dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné v celom rozsahu vyhovieť. V danom prípade je zmluva zmluvou spotrebiteľskou, úver podľa nej poskytnutý je bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vzhľadom na skutočnosť, že úver poskytnutý žalovanému zmluvou o úvere je bezúročný a bez poplatkov, vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov a akýchkoľvek poplatkov od ktorého je potrebné odrátať žalovaným vykonané úhrady
30. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) a k ) zákona č. 129/2010 Z.z.
31. Medzi obligátorné náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase podpisu zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. patrili údaje o adrese predajcu na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (§9 ods. 2 písm. c/), ako aj údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/). Ide o údaje, ktoré majú napomôcť spotrebiteľovi zorientovať sa v množstve ponúk od rôznych inštitúcií poskytujúcich úvery či pôžičky a porovnať si cenu toho ktorého úveru.
32. Zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 15.12.2011 tieto podstatné náležitosti neobsahuje. Za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jeho ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje vyplývajúce z výpisu z obchodného registra len umožňujú identifikovať žalobcu nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru žalovanému. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyplýva, aby adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, mala byť totožná so sídlom tohto subjektu. Navyše v prípade bánk pôsobiacich tak ako žalobca na území celého Slovenska prostredníctvom pobočiek nie je vylúčené, aby reklamácia alebo sťažnosť nemohla byť vybavená prostredníctvom niektorej z nich v mieste čo najbližšom bydlisku spotrebiteľa. Ani samotná zmluva o úvere zo dňa 15.12.2011 nebola uzatvorená v sídle žalobcu , ale v Starej Ľubovni. S neuvedením tejto náležitosti zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1písm. a/ spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru.
33. Ďalšou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bolo uvedenie výšky, počtu a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Nestačilo teda výšku splátky určiť len jednou sumou bez rozlíšenia istiny, úrokov a poplatkov.
34. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmyslom tohto ustanovenia, čo bol aj zámer zákonodarcu, je aby z rozpisu splátok bolo jednoznačne, koľko činí splátka istiny, koľko splátka úrokov a koľko splátka poplatkov ako aj termín ich splatnosti. Prejednávaná zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške splátky, bez jej špecifikácie na istinu, úroky a iné poplatky. Splátkový kalendár, z ktorého by bolo zrejmé takéto rozloženie splátok nebol súčasťou úverovej zmluvy, v úverovej zmluve ani v zmluvných podmienkach nie je uvedené, že by splátkový kalendár bol žalovanému odovzdaný najneskôr pri podpísaní zmluvy. Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná
splátka na istinu, v akej časti na úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť v akej časti má zaplatenú istinu (v akej časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky. Neuvedenie tejto náležitosti malo za následok , že zmluva o spotrebiteľskom úvere sa považovala za bezúročnú a bez poplatkov ( § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).
35. Pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v texte zmluvy o úvere, je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o adrese predávajúceho na ktorej možno uplatniť reklamáciu ako aj rozpis splátok istiny úrokov a iných poplatkov však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné tieto údaje uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či pri takomto spôsobe započítavania splátok úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o ukazovatele výhodnosti úveru.
36. Súd zdôrazňuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi poskytnutý dodávateľom, a teda spotrebiteľ legitímne očakával, že dodávateľ bude pri poskytovaní úveru postupovať voči nemu s odbornou starostlivosťou tak, ako mu to ukladá zákon. Spotrebiteľ v zásade uzatvára úverovú zmluvu s dôverou v pravdivosť a hodnovernosť údajov, ktoré dodávateľ pripraví v písomnej podobe a predloží spotrebiteľovi na podpis. V tomto smere legitímne očakávania spotrebiteľa neboli naplnené. Dodávateľ ako odborník musel vedieť o obsahových náležitostiach úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý vyžaduje aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo - právneho vzťahu z spotrebiteľského úveru.
37. Pokiaľ ide o konanie vedené pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C - 42/15 v ktorom Súdny dvor Európskej únie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9.11.2016. Podľa tohto rozhodnutia čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice č. 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Z tohto rozhodnutia teda vyplýva, že Slovenská republika nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu č. 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ich poplatkov. Rozhodnutie vydané vo veci C - 42/15 má charakter prejudiciálneho rozsudku. Takýto rozsudok je spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý prejudiciálnu otázku podal , ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Na druhej strane si treba uvedomiť, že úlohou prejudiciálneho rozsudku nie je rozhodnúť spor, ale iba poskytnúť vnútroštátnemu súdu taký výklad práva únie, ktorý mu pomôže pri jeho aplikácii.
38. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie , pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu unijového práva s vôľou zachovať rozmanitosť národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu , kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie, pretože je adresovaná iba členským štátom a nie všetkým fyzickým a právnickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecne záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavky právnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to , že uplynula transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre členský štát je dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia ustanovenia smernice nemá za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe alebo založenie , resp. sprísnenie trestnej zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení . To znamená, že smernica nikdy nemôže mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektmi. Je logické, že ak si členský štát nesplnil svoju povinnosť a nestransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená na základe neprebratej , resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť. Žalovanému ako spotrebiteľovi nie je možné uložiť povinnosť zaplatiť zmluvne dohodnuté úroky a poplatky len na základe ustanovení smernice č. 2008/48 bez toho, aby v tomto smere nebola vykonaná náprava vo vnútroštátnom práve, ktorá doposiaľ nenastala. Žalovaného nemožno postihovať za to, že v dôsledku nesprávnej transpozície smernice úver ňou získaný sa v zmysle v súčasnosti platnej a účinnej vnútroštátnej právnej úpravy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
39. Úver poskytnutý žalovanému tak je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vzhľadom na skutočnosť, že úver poskytnutý žalovanému zmluvou o úvere je bezúročný a bez poplatkov, vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, úrokov z omeškania a akýchkoľvek poplatkov. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3000,- eur, pričom žalovaný splátkami pred podaním žaloby ako aj po podaní žaloby uhradil sumu 651,14 eur. V dôsledku skutočnosti, že zmluvu o úvere treba považovať za bezúročnú a bez poplatkov, žalobca má od žalovaného iba nárok na úhradu rozdielu medzi skutočne poskytnutou istinou úveru a úhradami žalovaného. Žalovanému tak súd uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 2 348,86 eur a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
40. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne zo sumy 2 899,14 eur od 4.10.2014 do zaplatenia. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania, čo mu zakladá povinnosť zaplatiť veriteľovi popri plnení dlhu aj úroky z omeškania. Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 2 348,86 eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa § 563 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k dňu 26.1.2014 bola vo výške 0,05 %, žalobcovi preto vznikol nárok na úrok z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne. Listom zo dňa 6.10.2014, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, vyzval žalovaného k úhrade pohľadávky v lehote 15 dní od prevzatia oznámenia. List bol uložený 10.10.2014, lehota na dobrovoľné plnenie tak uplynula 25.10.2014, nasledujúcim dňom, t.j. 26.10.2014 sa žalovaný dostal do omeškania a od tohto dňa patria žalobcovi úroky z omeškania.
41. Žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že je v zlej finančnej situácií požiadal o možnosť splácania dlhu v splátkach. Žalovaný je nezamestnaný. Vzhľadom na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného súd dospel k záveru, že nie je možné od žalovaného požadovať splnenie dlhu v paričnej lehote 3 dní (§ 232 ods. 3 prvá veta C.s.p.) pretože splnenie dlhu v tejto lehote vzhľadom na jej finančné možnosti a schopnosti nie je možné. Úhradou tohto dlhu naraz by došlo k ohrozeniu uspokojovania základných potrieb žalovaného. Preto súd v súlade s § 232 ods. 4 C.s.p. povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach a vzhľadom na priznanú výšku tieto splátky stanovil na sumu 170 eur mesačne. Táto výhoda žalovaného uhradiť dlh v splátkach počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku je obmedzená tým, že pokiaľ žalovaný nebude plniť dlh riadne a čas, teda raz za mesiac neuhradí na účet žalobcu mesačnú splátku 170 eur, bude povinný uhradiť v nasledujúcom období celý dlh naraz, ktorá okolnosť je obmedzením u žalovaného v prípade jeho platobnej nedisciplinovanosti.
Trovy konania
42. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Pri žalovanej sume 4 401,53 eur bol úspech žalobcu v sume 2 348,86 eur, čo je 57,27 % úspešnosť a úspech žalovaného v sume 1 752,67 eur, čo je 42,73 % úspešnosť. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovaného o 14,53 % a v takom pomere má žalobca voči neúspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania. Výšku trov konania žalobcu určí vyšší súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 Cs.p.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.