Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-63-2017.pdf
PDF · 88.65 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/63/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Ľ. Q., V.. XX.X.XXXX D. V. Q., V.. XX.X.XXXX, obaja bytom Q. XX, Ľ., zastúpených opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z matky R. J., V.. XX.X.XXXX, P. Q. XX, Ľ.C., zastúpenej JUDr. Katarínou Čeremetovou, advokátkou, Slovenská 69, Prešov a otca Ľ. Q., V.. XX.X.XXXX, bytom Q. XX, Ľ. v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 24P/245/2011 zo dňa 26.10.2012 v časti určenia výživného tak, že:
Zvyšuje výživné na mal. Ľ. Q., V.. XX.XX.XXXX zo sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu vo výške 80,00 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 09.03.2017, opakovane do budúcna.
Zvyšuje výživné na mal. V. Q., V.. XX.XX.XXXX zo sumy vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu vo výške 60,00 Eur mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 25. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 09.03.2017, opakovane do budúcna.
Dlžné výživné u mal. Ľ. Q. za obdobie od 09.03.2017 do 30.11.2017 vo výške 472,50 Eur je otec oprávnený splácať v splátkach po 20,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného uhradenia dlhu.
Dlžné výživné u mal. V. Q. za obdobie od 09.03.2017 do 30.11.2017 vo výške 292,50 Eur je otec oprávnený splácať v splátkach po 20,00 Eur mesačne spolu s bežným výživným, až do úplného uhradenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. .
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí podala dňa 9.3.2017 na Okresný súd Prešov návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti zo strany otca a to na maloletého Ľ. na sumu 120,-eur mesačne a na maloletú V. na sumu 100,-eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 24P
245/2011 zo dňa 26.10.2012 bolo ich manželstvo rozvedené, maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 30 % zo sumy m životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa mesačne. Od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Náklady na ich výživu a výchovu vzrástli a suma výživného stanovená súdom nepostačuje na ich výživu. Maloletý Ľ. navštevuje 6. ročník Základnej školy v Ľ.. Začal navštevovať plavecký kurz, zvýšili sa náklady na stravu v škole. Výdavky na maloletého Ľ. sú poistenie 28,-eur mesačne, obedy v škole 24,-eur, cestovné 8,-eur, plavecký kurz 46,-eur, jazyková škola 10,-eur, oblečenie a obuv 15,-eur mesačne. Maloletá V. navštevuje 5. ročník Základnej školy v Ľ.. Matka uhrádza pre maloletú poistenie 28,-eur, obedy v škole 24,-eur, tanečný krúžok 10,-eur a oblečenie a obuv 15,-eur mesačne. Matka ďalej uviedla, že ona pracuje v B. T. T., a.s. a jej čistý príjem je vo výške 460,-eur mesačne., poberá prídavky na deti 47,-eur mesačne. Spolu s manželom, maloletými deťmi býva v rodinnom dome svojej sestry, ktorej mesačne na bývanie prispieva sumou 50,-eur. Výdavky na jedlo tvoria 200,-eur mesačne, drogéria a hygienické potreby 20,-eur mesačne, cestovné 20,-eur. Otec sa o maloleté deti nezaujíma, nestretáva sa s nimi. Otec detí je vyučený murár, v minulosti pracoval v Q.. V súčasnosti je dlhodobo nezamestnaný, na deti prispieva výživným spolu 55,-eur mesačne. 2. Otec detí sa k podanému návrhu písomne nevyjadril. 3. Opatrovník v konaní ÚPSVaR Prešov v písomne podanej správe zo dňa 5.9.2017 uviedol že maloleté deti Ľ. D. V. Q. pochádzajú z manželstva rodičov R. Q. D. Ľ. Q., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 24P 245/2011 zo dňa 26.10.2012, maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 30 % zo sumy m životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa mesačne. Matka detí uzavrela v júni 2016 ďalšie manželstvo s Y. J., s ktorým má dieťa J. J., nar. XX.XX.XXXX. Matka je v súčasnosti na materskej dovolenke a je jej vyplácaný rodičovský príspevok na tri deti. Maloletý Ľ. je žiakom 7. ročníka základnej školy a maloletá V. je
žiačkou 6. ročníka základnej školy. Aktuálne pomery otca im nie sú známe, pretože na predvolanie ÚPSVaR Prešov sa nedostavil. Rodičia detí spolu nekomunikujú, otec platí výživné na obe deti 55,-eur mesačne. Podľa vyjadrenia matky sa stretáva s dcérou raz mesačne, kedy ju zavolá k sebe domov. Ľ. k otcovi nechodí, bojí sa ho a vyhýba sa mu. Matka býva v rodinnom dome svojej sestry. Na bývanie prispieva sumou 150,-eur mesačne. 4. Matka detí na pojednávaní uviedla, že na podanom návrhu na zvýšenie výživného v plnom rozsahu trvá. Od času, kedy bola určená posledná vyživovacia povinnosť uplynula doba 6 rokov, výdavky na deti sa zvýšili. Ona je momentálne na materskej dovolenke s 8 mesačným dieťaťom, žije s manželom a deťmi v spoločnej domácnosti v rodinnom dome jej sestry. Maloletá V. v čase rozhodnutia súdu navštevovala materskú školu, momentálne je v 6. ročníku základnej školy, Ľ. navštevuje 7. ročník Základnej školy v Ľ.. Deťom platí poistenie po 28,00 eur na každé dieťa, platí im stravu v škole 24 eur mesačne, Ľ.Š. navštevuje jazykovú školu, kde sa platí 110,00 eur na školský rok, platí mu MHD 8,00 eur mesačne, absolvoval plavecký kurz, kde na pol rok sa platilo 24,00 eur. Nikola navštevuje tanečný krúžok, kde platí 10,00 eur mesačne. Otec sa s deťmi nestretáva, na výživu žiadnym spôsobom neprispieva, nekupuje im žiadne darčeky. Na bývanie sestre prispieva 50,00 eur mesačne, stravujú sa samostatne. Jej manžel pracuje ako živnostník, ako šofér kamiónov. 5. Otec nesúhlasil s podaným návrhom na zvýšenie výživného. Uviedol, že na bývanie prispieva sumou 50,00 eur mesačne. Nie je pravda, že sa s deťmi nestretáva, matka mu bráni v kontakte s deťmi. Pracuje brigádnicky, predtým bol 2 roky nezamestnaný, príjem má na hranici minimálnej mzdy. Vyšším výživným prispievať nemôže. Od 01.05.2017, pracuje 2-3 maximálne 4 hodiny denne, pretože má preštiknutú šľachu na ruke a z toho dôvodu nemôže dlhšie opracovať. Je vyučený murár, v tejto oblasti však nikdy nepracoval. Predtým 12 rokov pracoval v Q.. On je nezamestnaný od roku 2012, prácu si hľadala, finančne ho podporujú rodičia. 6. Matka s tvrdením otca maloletých detí, že nemôže fyzicky dlhšie pracovať nesúhlasila, kde uviedla, že v tom čase stavali rodinný dom. 7. Svedok D. Š. na pojednávaní uviedol, že otca maloletých detí pozná od malička. Pomáhala mu pri výstavbe rodinného domu, kde aj otec maloletých detí manuálne pracoval. Nikdy sa nesťažoval na to, aby nemohol pracovať. 8. Svedok T. L. na pojednávaní uviedol, že spolu s otcom maloletých detí pracovali 10 rokov ako kolegovia L. Q., poznajú sa asi 23 rokov. Videl ho pracovať na stavbe rodinného domu, kde mu bol aj pomáhať. Vie, že nemôže zohnúť prst na ľavej ruke, ale nikdy sa nesťažoval, aby ho to bolelo, pričom má vedomosť o tom, že toto zranenie si spôsobil proti bitke v krčme. Svedok ďalej uviedol, že v Q.
pracovali s ťažkými hrubými doskami, ktoré bolo potrebné nadvihnúť, nebola to ľahká práca. Pracovali na 12 hodinové zmeny. 9. Matka v konaní namietala, že ona ako aj manžel sú vlastníkmi nehnuteľnosti v sume presahujúcej 100 000,-eur, pričom na liste vlastníctva je vedený otec maloletých detí. Do spisu doložila listinný dôkaz - stanovenie odhadu hodnoty nehnuteľnosti spoločnosťou E. I. T..I..N.., kde po zhodnotení lokality, polohy nehnuteľností a ich vybavenia je ich odhadovaná trhová cena 144 000,-eur. 10. Z ďalších listinných dôkazov doložených v spise, mal súd preukázané, že otec maloletých detí nebol a ani nie je príjemcom dávky v hmotnej núdzi.
11. Z pripojeného rozsudku bolo zistené, že rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 24P 245/2011 zo dňa 26.10.2012 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, maloleté deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 30 % zo sumy m životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona na každé dieťa mesačne. 12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť. 13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 15. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 16. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 17. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 19. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 20. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 21. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie zvýšil výživné zo strany otca na maloletého Ľ. Q. na sumu 80,-eur mesačne a na maloletú V. Q. na sumu 60,-eur mesačne počnúc dňom podania návrhu matkou 9.3.2017. Otec maloletých detí v konaní argumentoval, že s podaným návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí z dôvodu, že má príjem na hranici minimálnej mzdy, pracuje
maximálne 4 hodiny denne z dôvodu, že mu tŕpne ruka. Uviedol, že je vyučený murár, v tejto oblasti nikdy nepracoval. Z dokazovania vyplynul fakt, že počas obdobia, kedy bol otec zamestnaný v spoločnosti Q., pracoval na 12 hodinové zmeny, pričom šlo aj o ťažkú prácu pri manipulácii s hrubými doskami. Zároveň v tomto období pracoval na stavbe rodinného domu. Od posledného určenia výživného uplynula doba 5 rokov, kedy došlo aj k zmenám na strane maloletých detí a matky. Obe deti navštevujú druhý stupeň základnej školy, matka sa vydala, pričom so súčasným manželom má ďalšie dieťa, je na materskej dovolenke. Náklady na starostlivosť o deti sú výrazne vyššie, pretože deti okrem návštevy školy, navštevujú aj záujmové krúžky, maloletý Ľ. aj jazykovú školu. Argumenty uvádzané otcom, že sa nemôže
zamestnať na dlhšiu dobu z dôvodu zdravotného stavu, neobstoja, najmä pri dôkaznej situácii zistenej súdom z výpovede svedkov, ako matky maloletých detí, že v minulosti, kedy mal rovnaké zdravotné problémy pracoval vždy fyzicky, pričom svojpomocne staval rodinný dom. Povinnosťou otca je zamestnať sa a tým mať schopnosť prispievať na výživu detí sumou adekvátne potrebnou na ich výchovu a výživu. Matke maloletých detí pribudla jedna vyživovacia povinnosť, pričom v súčasnom období je na materskej dovolenke, býva v spoločnej domácnosti s manželom, v dome svojej sestry, ktorej na bývanie prispieva sumou 150,-eur mesačne. Súd vyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného len v časti a výživné zvýšil zo strany otca na maloletého Ľ. na sumu 80,-eur, pretože na jeho výchovu sú vyššie náklady spojené aj s návštevou jazykovej školy, cestovným ako aj účasťou na plaveckom kurze, na maloletú V. zvýšil výživné na sumu 60,-eur mesačne. Maloletá V. je rovnako už žiačkou druhého stupňa základnej školy, výdavky spojené s jej výchovu a výživou sú omnoho vyššie, ako v čase pôvodného rozsudku, kedy navštevovala materskú školu. V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného vo výške 120,- eur na maloletého Ľ. a vo výške 100,-eur na maloletú Nikolu zamietol, pretože súčasné majetkové a príjmové pomery na strane otca neumožňujú zvýšenie výživného až v takej sume. 22. Súd zároveň umožnil otcovi splácať dlžné výživné odo dňa podaného návrhu matkou na zvýšenie výživného 9.3.2017 do 30.11.2017 v mesačných splátkach po 20,-eur spolu s bežným výživným, pričom u maloletého Ľ. toto dlžné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 472,50,-eur a u maloletej V. 292,50,-eur. 23.O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 122 CMP ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.
Podľa § 376 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.