Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Cb-45-2017.pdf
PDF · 96.91 KB
No categories available
15Cb/45/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Annou Križanovou, v právnej veci žalobcu: Quehenberger Logistics HU Kft., Szentiváni u. 2, 9027 Györ, Maďarsko, Evidenčné číslo: 08 09002731, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Allan Böhm, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: UNIO COMPANY s.r.o., F. Kapisztóryho 2, 940 02 Nové Zámky, IČO: 43 981 658, o zaplatenie 1.640,- EUR, paušálnej náhrady a prísl., takto
rozhodol:
I.Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.640,- EUR s 5 % ročnými úrokmi z omeškania od 17.03.2016 do zaplatenia a 40,- EUR titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II.Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia X.XXX,- U. s X % ročnými úrokmi z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške XX,-EUR. Uviedol, že na základe objednávky žalovaného zo dňa 14.01.2016 vykonal pre žalovaného medzinárodnú prepravu, ktorú vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,- EUR, ktorá bola splatná do 16.03.2016. Uvedenú faktúru žalovaný neuhradil.
2./ Súdny poplatok vo výške 98,- EUR žalobca zložil dňa 10.05.2017 na účet Slovenskej pošty, a.s..
3./ Tunajší súd uznesením sp. zn. 15Cb/45/2017-16 zo dňa 17.05.2017 uložil žalovanému povinnosť vyjadriť sa k žalobe (§ 273 písm. a) CSP). Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 02.06.2017 uviedol, že nepopiera samotné vykonanie prepravy zo strany žalobcu, avšak jeho nároky uplatnené v žalobe nepovažuje za splatné z dôvodov nesplnenia zmluvných povinností žalobcu. Uviedol, že v zmysle objednávky č. XXXX-XXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX a podmienok prepravy upravených v objednávke sa preprava riadi podmienkami v nej uvedenými. Podľa podmienok objednávky sa mala úhrady faktúry za vykonanú prepravu realizovať na základe predloženia originálneho dokladu CMR. V rozpore s dojednaným žalobca porušil túto povinnosť ak k faktúre nepriložil pôvodný nákladný list CMR, hoci o svojej povinnosti vedel a bol s ňou uzrozumený.
4./ Žalovaný ďalej poukázal na čl. 233 smernice 2006/112/ES v znení fakturačnej smernice (Smernice Rady 2010/45/EÚ), ktorý článok je premietnutý do ustanovenia § 71 ods. 3 Zákona o dani z pridanej hodnoty a z ktorého vyplýva, že bez ohľadu na to, či má faktúra papierovú alebo elektronickú podobu, zdaniteľná osoba musí zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry, a to od okamihu jej vyhotovenia až do uplynutia obdobia určeného na uchovávanie faktúry. Vo faktúrach
sa musí uvádzať skutočné dodanie tovaru alebo poskytnutie služby, každá zdaniteľná osoba musí zabezpečiť, že vymieňané fakturačné informácie presne odzrkadľujú skutočne zdaniteľné obchody a služby. Na základe uvedeného žalovaný uviedol, že nemohol uhradiť faktúru žalobcu č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nakoľko bez pôvodného nákladného listu CMR faktúru ako účtovný doklad nemohol prijať ako riadny daňový doklad a vykonať úhradu. V prípade, ak by tak urobil, jeho konanie by sa dostalo do priameho rozporu s ust. § 71 ods. 3 Zákona o DPH, nakoľko by nedokázal zabezpečiť vierohodnosť pôvodu, neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry. Neuhradenie faktúry z jeho strany má oporu tak v zákone o DPH ako aj v judikatúre Najvyššieho súdu SR a poukázal na rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. 6Sžf/25/2010, 5Sžf/15/2011, 4Sžf/45/2014 a 2S/11/2014. Samotná existencia faktúry nezakladá aj právo na odpočítanie dane - toto právo sa viaže na splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane. Faktúra sama o sebe nepreukazuje, že k zdaniteľnému plneniu došlo a teda, že je možné odpočítať si daň. V tejto súvislosti potom žalovaný považoval aj nárok žalobcu na úroky z omeškania ako nedôvodný, keďže si žalobca nesplnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, dokonca tieto hrubým spôsobom porušil. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietnuť.
5./ Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 15Cb/45/2017-22 zo dňa 07.06.2017 súd vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného (§ 167 ods. 3 CSP). Žalobca reagoval na procesnú obranu žalovaného písomným vyjadrením doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že objednanú prepravu riadne vykonal a tak mu platí dohodnutá odmena. Tvrdenia žalovaného považuje za účelové, ktoré sa nezakladajú na pravde. Ďalej uviedol, že nákladné listy CMR boli žalovanému doručené. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď neoznačil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uviedol, že trvá na podanej žalobe.
6./ Uznesením sp. zn. 15Cb/45/2017-26 z 28.06.2017 tunajší súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu (§ 167 ods. 4 CSP). Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 21.07.2017 uviedol, že od žalobcu nikdy neobdržal originály CMR a dôkazné bremeno ich riadneho doručenia spočíva na žalobcovi. Ďalej uviedol, že žalobca bol výslovne upozornený, že nezaslal žalovaného nielen originál nákladného listu CMR ale dokonca ani originál faktúry. Žalobca mal vedomosť o tom, že porušil svoje zmluvné povinnosti a túto situáciu sa nesnažil žiadnym spôsobom napraviť. Opakovane žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
7./ Súd nariadil pojednávanie na deň 25.09.2017, kedy pojednával v prítomnosti obidvoch strán sporu.
8./ Žalobca trval na žalobe a na svojom vyjadrení k procesnej obrane žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci je spornou len skutočnosť, či zaslal žalovanému originály CMR. Trval na skutočnosti, že originály CMR predložil žalovanému dňa 02.02.2016, kedy mu boli zaslané bežnou poštou, obyčajnou poštovou zásielkou. Zároveň prehlásil, že opätovne túto povinnosť nedokáže splniť, keďže týmito dokladmi už žalobca nedisponuje. V prípade, ak by súd vyhodnotil, že v danom prípade nemožno uplatnený nárok priznať žalobcovi titulom zmluvného poistenia žiadal, aby súd žalovanú sumu priznal žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia, pretože je zrejmé, že žalobca pre žalovaného objednanú prepravu skutočnosť vykonal riadne a včas. Uvedená skutočnosť stranami sporu nebola sporná. V ďalšom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že samotný CMR nie je právnym titulom plnenia ale len dokladom o vykonaní prepravy, čo v konaní sporné nie je.
9./ Žalovaný trval v celom rozsahu na svojich písomných vyjadreniach a najmä na tom, že v objednávke jednoznačne vyjadril, že prílohou faktúry musia byť originály CMR. To, že žalobca vykonal prepravu nenamietal, namietal skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy poslal žalovanému originály CMR a poukázal na skutočnosť, že v tomto smere je dôkazné bremeno práve na žalobcovi.
10./ Súd v prejednávanej veci zistil nižšie uvedený skutkový stav a z nepopretých tvrdení strán, ktoré protistrana výslovne nepoprela (§ 151 ods. 1 CSP), zo zhodných tvrdení strán o ktorých pravdivosti nemal súd pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP) a z obsahu listín tvoriacich súdny spis, ktoré boli v konaní stranám sporu doručené a ktorých obsah nebol protistranou spochybnení (§ 204 CSP) a to najmä: faktúra č. XXXXXXXXXX, M. XXXXXXXXX, objednávka na vykonanie prepravy zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z príslušného registra žalobcu, výpis zo ŽR žalovaného, prehľad ZÚS ECB ako aj ďalšie listinné dôkazy pripojené v spise.
10.1./ Žalovaný si objednávkou zo dňa XX.XX.XXXX objednal u žalobcu prepravu dvoch zásielok z X. (L. Z., XXXXX P. - nakládka XX.XX.XXXX) do H. (XXXX C. - vykládka XX.XX.XXXX) za cenu X.XXX,- EUR. Príjemca zásielok a adresa vykládky boli v objednávke uvedené. Žalobca faktúru žiadal zaslať do H. na adresu uvedenú v objednávke a žiadal k nej pripojiť originály CMR. Objednávka bola vyhotovená na formulári žalovaného a bola zaslaná žalobcovi elektronicky bez podpisu. Žalobca v zmysle objednávky žalovaného prepravu vykonal a to na základných listov CMR, ktoré podpisom a pečiatkou potvrdili odosielatelia zásielok a aj ich príjemca. Dohodnutú cenu vykonanej prepravy žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo výške X.XXX,- U., ktorá bola splatná XX.XX.XXXX. Žalobca v konaní tvrdil, že faktúru a originály CMR zaslal žalobcovi obyčajnou poštovou zásielkou dňa XX.XX.XXXX a následne mu ešte dňa XX.XX.XXXX zaslal fotokópie predmetných dokladov. Žalovaný cenu vykonanej prepravy vo výške X.XXX,- EUR žalobcovi nezaplatil.
11./ Podľa § 610 Obch. zák. zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec / zásielku / z určitého miesta / miesto odoslania / do určitého iného miesta / miesto určenia, a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu / prepravné /.
Podľa § 625 ods. 1 Obch. zák. dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.
Podľa § 625 ods. 2 Obchodného zákonníka dopravcovi vzniká nárok na prepravné po vykonaní prepravy do miesta určenia, ak zmluva neurčuje za rozhodnú inú dobu.
Podľa článku 4 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 265 Obch. zák. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. v znení od XX.XX.XXXX, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda SR nariadením.
Podľa § 1 ods. 2 nar. vl. 21/2013 Z. z. (k § 369 ods. 2 Obch. zák.), v znení od 01.01.2015 namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, § 369a a § 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 nar. vl. 21/2013 Z. z. (k § 369c ods. 1 Obch. zák.), výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je XX,- EUR jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
12./ Zo zisteného skutkového a právneho stavu vyvodil súd tento právny záver:
12.1./ V prejednávanej veci strany sporu na základe objednávky žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o preprave podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení s poukazom na čl. 4 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). V konaní nebolo sporné, že žalobca si svoj záväzok z uvedenej zmluvy splnil, keďže objednanú prepravu pre žalovaného riadne vykonal. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo žalobcom predložených medzinárodných nákladných listov na ktorých je prevzatie tovaru riadne potvrdené v dohodnutom mieste vykládky. Z uvedenej zmluvy nesplnil svoj záväzok žalovaný, ktorý žalobcovi cenu vykonanej prepravy nezaplatil. Žalovaný sa v konaní bránil iba tým, že jeho záväzok voči žalobcovi nie je splatný, keďže mu žalobca nedodal originály nákladných listov CMR a nedodal mu ani originál faktúry. Tvrdil, že z uvedeného dôvodu nie je možné predmetnú faktúru považovať za relevantný daňový doklad pre uplatnenie odpočtu DPH. V danom prípade v uvedenej súvislosti súd vychádzal z nesporných skutočností a to, že žalovaný ako slovenský podnikateľský subjekt - registrovaný platiteľ DPH - si objednal u zahraničného podnikateľa poskytnutie služby - prepravy tovaru z X. do H. - miestom dodania služby je podľa základného pravidla R. republika. H. dodávateľ tejto služby vystavil žalovanému ako slovenskému odberateľovi faktúru na sumu X.XXX,- EUR. V zmysle Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v platnom znení bol žalovaný povinný prijatú služby zdaniť 20 % sadzbou dane platnou v SR. Ako platiteľ DPH mal žalovaný zároveň aj nárok na odpočet dane z predmetnej služby. Ako platiteľ dane bol povinný podať daňové priznanie k DPH do 25 dní po ukončení zdaňovacieho obdobia, ktorým je kalendárny mesiac alebo kalendárny štvrťrok.
12.2./ Žalobca bol podľa znenia formulárovej objednávky žalovaného povinný k faktúre pripojiť originály nákladných listov CMR, pričom túto povinnosť žalovaný splnil dňa XX.XX.XXXX, keď uvedené listiny zaslal žalobcovi obyčajnou poštovou zásielkou. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že ak by predmetné listiny boli zaslané žalovanému aj doporučenou poštovou z podacieho lístku, ktorým by žalobca disponoval, by nebolo možné jednoznačne preukázať, čo bolo obsahom doručovanej listovej zásielky.
12.3./ Súd nemohol akceptoval procesnú obranu žalovaného, že faktúra sa nemohla stať splatnou bez splnenia povinnosti pripojiť k nej originály nákladných listov CMR. Za relevantnú by ju bolo možné považovať iba v prípade, ak by žalovaný spochybňoval riadne vykonanie prepravy, prípadne by mu vznikla porušením povinností zo strany žalobcu (doručiť mu originály nákladných listov CMR) škoda, nevynímajúc ani vznik ujmy z dôvody nemožnosti odpočtu DPH pri daňovom priznaní. Súd v konaní nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi povinnosťou žalobcu zaslať žalovanému originály CMR a povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi odplatu za riadne a včas vykonanú prepravu. Zároveň je potrebné poznamenať, že žalovaný proti faktúre žalobcu ako daňovému dokladu nič nenamietal, ani pokiaľ ide o jej obsah a ani pokiaľ ide o jej formu. Súd rovnako neakceptoval tvrdenie žalovaného, že bez pripojenia originálov CMR nie je možné faktúru považovať za riadny daňový doklad, keďže reálne poskytnutie plnenia (vykonanie prepravy) je možné osvedčiť aj iným spôsobom. Nevyhnutná potreba originálov CMR nevyplýva ani zo Zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, ale ani zo strany žalobcu označenej judikatúry NS SR (v označených veciach ide o neuznanie odpočtu DPH z iných dôvodov). Súd v danom prípade vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako účelovú. Odhliadnuc od uvedeného súd dospel k záveru, že výkon tohto práva - trvanie na predložení originálov CMR ako podmienky pre splatnosť faktúry a zaplatenie odplaty za riadne vykonanú prepravu - je v rozpore s poctivým obchodným stykom (§ 265 Obchodného zákonníka), ktorý nemôže požívať súdnu ochranu. Je zrejmé, že žalobca už originály nákladných listov CMR nikdy nebude môcť žalovanému predložiť a teda žalovanému by nikdy nevznikla povinnosť vykonaním prepravy splatnú odplatu žalobcovi zaplatiť. Súd dospel k záveru, že neexistuje žiaden spravodlivý dôvod, pre ktorý by žalovaný nebol povinný zaplatiť žalobcovi odplatu za vykonanú prepravu. Súd navyše poukazuje na čl. 4 CMR, v zmysle ktorého je nákladný list len dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy. Z čl. 5 odsek 1 CMR vyplýva, že jedno vyhotovenie nákladného listu si ponecháva dopravca, teda žalobca, pričom z ničoho nevyplýva, že toto vyhotovenie je povinný odovzdať odosielateľovi.
12.4./ Keďže sa s plnením peňažného záväzku žalovaný dostal do omeškania vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania medzi účastníkmi dohodnutá nebola a žalobca si ich uplatnil v zmysle čl. 27 ods. 1 CMR súd mu takto uplatnené úroky z omeškania priznal.
12.5./ Súd priznal žalobcovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
12.6./ Na základe všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
13./ Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13.1./ Žalobca mal v konaní vo veci plný úspech. Súd rozhodol o jeho nároku podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že mu nárok na náhradu trov konania priznal vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude podľa § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a každá z ostatných sporových strán mohla dostať ďalší rovnopis.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.