Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16C/181/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v spore žalobcu S. K., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom C. G. XXXX/X, Y., Č. O. právne zastúpeného JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Májová 1582, Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanej K. J.T., L.. X.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, právne zastúpenej JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., IČO: 47 232 757, so sídlom Žilinská 14, Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 30 000,- € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žalovaná m á voči žalobcovi p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1.Podaným návrhom došlým súdu dňa 7.6.2016 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia 30.000,- € vrátane úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 30.000,-€ od 4.5.2016 do zaplatenia vrátane trov konania.

2. V návrhu uvádzal skutočnosti, že dňa 2.5.2013 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke formou notárskej zápisnice, predmetom ktorej bolo požičanie peňažných prostriedkov vo výške 30.000,-€, ktoré sa žalovaná zaviazala uhradiť najneskôr do dňa 3.5.2016, pričom tak neurobila a na jeho výzvy nereagovala. Zmluva o pôžičke bola počas trvania zmluvného vzťahu dohodnutá ako bezúročná. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania uplatňuje si úrok z omeškania odo dňa 4.5.2016 až do zaplatenia.

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca súdu predložil zmluvu o pôžičke zo dňa 2.5.2013 (č.l. 5).

4. Okresný súd Čadca vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaná podala dňa 19.9.2016 (č.l. 17) odpor. V podanom odpore uvádzala, že sumu 30.000,-€ od žalobcu nikdy nedostala. Notársku zápisnicu, ktorú k žalobe predložil podpísala pod nátlakom v čase, keď ju aj s maloletým dieťaťom opustil. Takýmito peniazmi nikdy nedisponoval a ani nemohol disponovať, pretože má vedomosť o ňom, že sú proti nemu vedené viaceré exekúcie. Notárska zápisnica, ktorú ako listinný dôkaz žalobca predložil je označená ako zmluva o pôžičke, pričom táto nemôže byť po právnej stránke kvalifikovaná ako zmluva o pôžičke v zmysle § 657 Obč. zák. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom pre ktorý je nevyhnutné odovzdanie a prevzatie predmetu pôžičku, v tomto prípade sumy 30.000,-€. Pre uzatvorenie zmluvy o pôžičke nie je dôležité či bola uzatvorená písomne, ale kedy boli poskytnuté peniaze. V čase spísania notárskej zápisnice nedošlo k odovzdaniu peňazí, preto ak sa má uvažovať o údajnej pôžičke, táto mohla vzniknúť jedine dňa 15.6.2009, t.j. pri údajnom požičaní (poskytnutí údajnej pôžičky)a nie dňa 2.5.2013, kedy bola na žalobcove naliehanie spísaná notárska zápisnica. K esenciálnym znakom pôžičky patrí aj jej dočasnosť. Dočasnosť vo vzťahu k údajnej pôžičke zo dňa 15.6.2009 nie je nijakým spôsobom preukázaná a preto nemožno ani pri údajnom požičaní sumy 30.000,-€ zo dňa 15.6.2009 hovoriť o

zmluve o pôžičke. Uvedená notárska zápisnica môže byť po právnej stránke kvalifikovaná jedine ako zastretý právny úkon - uznanie dlhu. Uznanie dlhu by bolo právne neúčinné nielen z toho dôvodu, že žalovaná suma jej nikdy nebola poskytnutá, ale aj z toho dôvodu, že v čase spísania notárskej zápisnice uplynuli viac než dva, resp. tri roky od údajného požičania sumy. Ak by jej aj žalobca požičal sumu 30.000,-€ ( čo však nie je pravdou) v čase spísania notárskej zápisnice by išlo o uznanie premlčaného dlhu, pričom uznanie premlčaného dlhu má právne účinky jedine vtedy, ak by ten, kto dlh uznáva, vedel o jeho premlčaní. Z tohto dôvodu vzniesla z opatrnosti aj námietku premlčania. Žiadala, aby súd žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť jej trovy konania v rozsahu 100 %.

5. Zároveň na preukázanie skutočnosti, že jej zo strany žalobcu neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky žiadala vypočuť ako svedkov Š. J., C. J. a I. J.. Okrem toho súdu zaslala čestné vyhlásenie svedkyne S. J.. Následne dňa 9.12.2016 žalovaná súdu zaslala listinné dôkazy a to rodný list maloletej T. K. (č.l. 39), zmluvu o splátkovom úvere (č.l. 48 až 52), výpis z účtu (č.l. 53), poistenie bezstarostný domov (č.l. 54, 55), výpis z účtu (č.l. 56), rozhodnutie správcu dane (č.l. 57, 58), potvrdenie (č.l. 59), výzva na úhradu miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (č.l. 60), faktúra (č.l. 61), rozpis preddavkových platieb Stredoslovenská energetika (č.l. 62), výpis z účtu (č.l. 63), zmluva o poskytovaní verejných služieb (č.l. 64 až 67), prehľad poplatkov (č.l. 68), výpis z účtu (č.l. 69), výpis z účtu (č.l. 72).

6. Žalobca sa k replike žalovanej vyjadril písomným podaním došlým súdu dňa 1.12.2016 (č.l. 36, 37). Vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že jej nikdy predmetné finančné prostriedky nedal, žalovaná asi zabudla na konanie vedené na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 10P/49/2013, predmetom ktorého bolo určenie výživného a zverenie maloletej T. K. do osobnej starostlivosti, v ktorom právny zástupca matky maloletého dieťaťa uviedol, že otec maloletej sa v minulosti podieľal na stavbe predmetného rodinného domu spolu s matkou maloletej. Potom ako opustil domácnosť matka maloletej uznala formou zmluvy o pôžičke investície zo strany otca maloletej vynaložené na stavbu tohto rodinného domu. Poukázal na to, že žalovaná nikdy predmetnú pôžičku nepoprela, nikdy ju nerozporovala a je tomu až teraz, keď nedošlo k dobrovoľnému plneniu. Ďalej poukázal na to, že priamo v zmluve o pôžičke uviedla, že pôžičku prijala, pričom výslovne vyhlásila, že podpisom zmluvy potvrdzuje prijatie sumy 30.000,-€. Pokiaľ ide o tvrdenie, že predmetnú notársku zápisnicu podpísala pod nátlakom, ide o tvrdenie absurdné, ničím nepodložené a nereálne. Jej tvrdenie je v úplnom rozpore s jej skutkami. Veď v tom čase mala milenecký vzťah so svojím priateľom pánom T., s ktorým mal on následne potom čo sa o tomto pomere dozvedel a čo sa ich pomer prevalil ostrú výmennú názorov, pričom žalovaná v tom čase svedčila proti nemu na polícii, kde bol aj stíhaný on pre trestný čin ublíženia na zdraví. Taktiež voči jeho osobe podala aj trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti ako aj návrh na exekúciu, čo svedčí o tom, že žalovaná sa ho nikdy nebála, ale skôr mu vždy robila schválnosti a prieky. Je absurdné niečo podpísať pred nátlakom u notára, v čase keď už so žalovanou nežil v spoločnej domácnosti, netvorili pár, ide len o ďalšie vymyslené tvrdenia z jej strany. Jeho záväzok nemôže byť premlčaný, keď v čase spisovania zmluvy o pôžičke nebol ešte splatný, čo jednoznačne vyplýva z notárskej zápisnice, kde sa zmluvné strany dohodli na splatnosti do 30.5.2016. Ak vrátenie finančných prostriedkov nebolo ešte splatné, nemohlo dôjsť ani k uplynutiu premlčacej doby, pretože táto plynie až po dni nasledujúcom po dni splatnosti predmetného záväzku, ktorý bol dohodou účastníkov dohodnutý na 3.5.2016. K uplynutiu premlčacej doby teda dôjsť nemohlo.

7. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol ako svedka vypočuť I. T..

8. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu v rámci dupliky písomne vyjadrila dňa 29.12.2016 (č.l. 74, 75). Vo svojom vyjadrení udáva, že žalobca jej nikdy neposkytol pôžičku vo výške 30.000,-€. Ak by jej túto pôžičku poskytol nemal by problém preukázať, že takouto sumou v rozhodujúcom čase skutočne disponoval, resp. že jej ju poskytol. Pokiaľ ide o súdne konania na okresnom súde pod sp.zn. 10P/49/2013, v tvrdení ktoré uviedol jej vtedajší právny zástupca a skutočnosťami, ktoré uviedla v podanom odpore nevidí žiaden rozpor. Z tvrdenia, na ktoré poukazuje žalobca nevyplýva to, že by potvrdila prijatie pôžičky od žalobcu. Z tvrdenia jej vtedajšieho právneho zástupcu vyplýva jedine to, že žalobca sa v minulosti podieľal na stavbe jej rodinného domu, pričom práve táto skutočnosť bola dôvodom, pre ktorý ju žalobca prinútil podpísať fiktívnu zmluvu o pôžičke. Môže potvrdiť, že žalobca sa v minulosti podieľal na stavbe jej rodinného domu, avšak rozhodne jej nepožičal sumu 30.000,-€.

Jeho podieľanie sa na stavbe domu bolo v tom čase prirodzené, pretože tvorili pár. On sa na jednej strane podieľal na stavbe spomenutého domu, na druhej strane zadarmo býval v ich rodičovskom dome. Mal zadarmo stravu a taktiež mu platila byt v Českej republike, ktorý tam mal prenajatý. Tiež nie je pravdou, že by túto pôžičku nikdy nepopierala, napríklad poprela ju vo vyjadrení v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. 16Em/4/2014, kde výslovne uviedla: „Málo je, že klame, je aj agresívny, ktorú agresiu vidí aj naša dcérka, preto sa ho bojí a po tom všetkom má z neho strach a aj ja a hlavne po tom, čo som mu musela podpísať zmluvu o pôžičke vo výške 30.000,-€, ktorú mi nikdy nepožičal. Táto zmluva bola podpísaná v hlbokej tiesni o našu bezpečnosť a strach o život môj i dcérky.“ Zmluvu o pôžičke podpísala pod obrovským nátlakom žalobcu, v dôsledku ktorého bola v zlom psychickom rozpoložení. Žalobca ju očiernil, poškodil jej meno a to aj priamo pred jej rodičmi. Dokonca bol Okresným úradom E. Č. uznaný vinným za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pretože ju nazýval satanovou nevestou. Taktiež uviedla, že poškodil žalobca aj meno vlastnej dcéry. Nechal po celej dedine a okrese rozniesť informáciu, že nie je otcom maloletej, pričom veľmi dobre vedel, že otcom maloletej je. No napriek tomu ničomu nezabránil. Kvôli žalobcovi bola nútená odsťahovať sa z rodičovského domu o jedenástej večer s dcérkou, ktorá v tej dobe mala len 4 mesiace a nasťahovať sa do nedokončeného domu. Keby v tom čase tých 30.000,-€ skutočne mala, nemusela by zapíjať hlad čistou vodou a rozpočítavať na deň zemiaky. Zostala sama so 4 mesačným dieťaťom úplne na dne. Žalobca túto situáciu využil a pod jeho nátlakom mu predmetnú zmluvu podpísala. Je pravdou, že vypovedala proti žalobcovi. Zo strany polície bola poučená, že má vypovedať pravdivo, pretože v opačnom prípade by jej hrozilo trestné stíhanie pre krivú výpoveď. Faktom však zostáva, že žalobca fyzicky napadol a surovo zbil pána T., za čo bol aj obvinený z prečinu ublíženia na zdraví a z prečinu nebezpečného vyhrážania. Nie je pravdou, že žalobcovi robí schválnosti a prieky. Exekúciu podala oprávnene, pretože žalobca si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o jej strach zo žalobcu, tento aj skutočný, hlavne keď si vypije je veľmi agresívny a už dvakrát napadol aj svojich kolegov v práci. Zotrvala na svojom vyjadrení, čo sa týka námietky premlčania.

9. Žalobca sa k duplike žalovanej vyjadril písomným podaním došlým súdu dňa 5.4.2017 (č.l. 80, 81). V uvedenom vyjadrení uvádza, že z jej tvrdenia vyplýva jedine to, že žalobca sa v minulosti podieľal na stavbe rodinného domu, pričom očividne sama opomenula tú skutočnosť, že prostredníctvom svojho právneho zástupcu sama uviedla, že potom ako žalobca opustil domácnosť uznala formou zmluvy o pôžičke investície zo strany žalobcu a o tejto skutočnosti predložila v konaní pred Okresným súdom Čadca pod sp.zn. 10P/49/2013 kópiu notárskej zápisnice. Tvrdenia, že notársku zápisnicu podpísala pod obrovským nátlakom sú účelové. Snaží sa zbaviť len svojej povinnosti. Takisto sú účelové jej vyjadrenia o strachu z jeho osoby a taktiež o vyvíjanom nátlaku na jej osobu z jeho strany, nakoľko keby to tak bolo žalovaná mala možnosť sa brániť právnou cestou a nie ešte predmetnú zmluvu o pôžičke predkladať do konania ako dôkaz. Taktiež popiera tvrdenia žalovanej o ohováraní, očierňovaní z jeho strany. V čase, keď žalovanej požičal sumu 30.000,-€ pracoval, zarábal si finančné prostriedky a skutočnosť, že pochádza zo skromných pomerov nemá s touto právnou vecou absolútne nič spoločné. Skutočnosť, že žalovaná zmluvu o pôžičke podpísala svedčí aj to, že predmet pôžičky od žalobcu prevzala, pritom táto skutočnosť nevyplýva len z podpisu na predmetnej zmluve o pôžičke, ale aj zo samotných vyjadrení žalovanej v konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod sp.zn. 10P/49/2013. Pokiaľ by totiž predmetnú sumu od neho neobdržala, bolo by nelogické, aby takúto zmluvu podpísala. Poukazuje na to, že zmluvy o pôžičke bola spísaná dňa 2.5.2013, pričom žalovaná sa začala brániť k plneniu svojej povinnosti až keď bol nútený podať žalobu na súd. Dovtedy neargumentovala žiadnym nátlakom, nevhodným správaním a podobne, pričom vedela, že pôžičku vo výške 30.000,-€ mu ma vrátiť najneskôr do dňa 3.5.2016. Z tohto dôvodu žiadajú, aby súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

10. Na pojednávaní dňa 22.9.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaná v čase uznania dlhu vedela, kedy jej finančné prostriedky boli poskytnuté. Jednalo sa o finančné prostriedky vložené do rodinného domu žalovanej. Predtým ako sa uskutočnilo stretnutie pred notárom JUDr. T. sa uskutočnilo ešte jedno stretnutie v notárskej kancelárii JUDr. E.. Žalovaná mala dostatok času si premyslieť, či dlh uzná a za akých podmienok ho uzná. U notárky JUDr. E. chcela dlh uznať, avšak vyslovila požiadavku, aby notárka previedla na žalobcu polovicu jej rodinného domu, s čím nevyslovila JUDr. E. súhlas, preto sa obrátili na notársku kanceláriu JUDr. T.. Ani žalobca nemal záujem, aby išiel do podielového spoluvlastníctva so žalovanou, ktorá už v tej dobe mala milenca. Táto mala dostatok času, aby zvážila, či záväzok uzná. Pred notárom tento záväzok podpísala. Nikdy zápisnicu ani dlh nerozporovala. Dokonca v konaniach, ktoré sa viedli pred okresným súdom a ktoré listinné dôkazy súdu predložili uviedla, že má dlh voči žalobcovi. Pokiaľ tvrdí, že dlh uznala pod nátlakom táto skutočnosť nebola preukázaná.

Naopak to vyvracajú tvrdenia žalovanej pred vyšetrovateľom OO PZ Turzovka dňa 17.5.2013, kde žalovaná uviedla, že so žalobcom sa rozišli v dobrom a že tento chodí navštevovať maloletú dcérku. Nikdy sa žalobcu nebála, o čom svedčí tá skutočnosť, že naňho podala trestné oznámenie. Vypovedala voči jeho osobe v inej veci a to vo veci S. T.. Podávala naňho nedôvodné exekučné návrhy. Majú za to, že záväzok premlčaný nie je a to s poukazom na ustanovenie § 558, § 110 Obč. zák. V uznaní záväzku je jednoznačne uvedený dátum, kedy jej mali byť finančné prostriedky poskytnuté a to dňa 15.6.2009. Pokiaľ nevedela aká je premlčacia lehota nevedomosť zákona neospravedlňuje, preto žiadajú, aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

11. Právny zástupca žalovanej zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Uviedol, že žalobca nikdy žalovanej sumu 30.000,-€ nepožičal. Medzi žalobcom a žalovanou nikdy zmluva o pôžičke nevznikla. Nevznikla ani na základe notárskej zápisnice. Pokiaľ by sa uvažovalo, že pôžička vznikla skôr, žalobca nikdy nedisponoval takýmito finančnými prostriedkami, preto ani nemohol žalovanej uvedenú sumu poskytnúť. Čo sa týka premlčania platí, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa poskytnutia finančných prostriedkov. Ako uvádza žalobca finančné prostriedky mali byť žalovanej poskytnuté dňa 15.6.2009, teda pri všeobecnej premlčacej 3-ročnej dobe by uplynula premlčacia lehota dňa 15.6.2012. Pokiaľ by sa vychádzalo z toho, že notárska zápisnica je uznaním záväzku, táto by mala účinky len vtedy, ak by dlžník vedel, že dlh existuje. V notárskej zápisnici nie je uvedený žiaden záznam o tom, že žalovaná má vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh. Žalobca dospel k tomu, že si uplatňuje voči žalovanej zaplatenie sumy 30.000,-€ na základe toho, že rodinný dom žalovanej má hodnotu 90.000,-€ a jeho účasť na rodinnom dome je 1/3-ina z tejto sumy, t.j. 30.000,-€. Zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a teda nemohla vzniknúť dňa 2.5.2013, keď bola spisovaná zápisnica.

12. Právny zástupca žalobcu navrhol vypočuť k sporným skutočnostiam žalobcu a právny zástupca žalovanej žalovanú.

13. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v čase keď žili so žalovanou v spoločnej domácnosti táto začala stavať rodinný dom. Po celú dobu ho utvrdzovala v tom, že finančné prostriedky, ktoré do jej rodinného domu investoval v prípade, ak sa rozídu mu vráti. Rozišla sa s ním ona. Po rozchode nemal záujem jej nechať všetky finančné prostriedky, ktoré zarobil. Rukou na papier mu napísala, že mu dá 1- icu domu. Následne potom sa dohodli, že zájdu za notárom. Keď išli k notárovi, tak sa predtým dohodli, že mu zaplatí 30.000,-€ zo sumy, ktorú jej dal ako investície do jej rodinného domu. Keď prišli k notárke JUDr. E. začala hovoriť, že mu dá polovicu rodinného domu. Notárka povedala, že s takouto dohodou bude problém, nakoľko je tam ešte záložné právo v prospech banky a odmietala takúto dohodu medzi nimi uzatvoriť, preto mu žalovaná povedala, že v P. je ešte ďalší notár, ktorý im dohodu spíše. Zašli za JUDr. T., ktorá im dohodu v znení, tak ako je to uvedené v notárskej zápisnici zo dňa 2.5.2013 spísala. Žalobca ďalej uviedol, že on nemá zriadený účet a všetky jeho výplaty chodili na účet žalovanej. Pokiaľ žalovaná udáva, že zaňho platila byt to nie je pravda. Jednalo sa o byt, ktorý si prenajala na jeho meno v ČR, keďže v Čechách pracovala ako Slovenka nikto by jej byt neprenajal. V byte žili spoločne. Následne začal pôsobiť ako vodič medzinárodnej dopravy. Pracoval na turnusy. Nemalo význam, aby počas doby, keď bol mimo platili byt. Z toho dôvodu navrhol, aby nájom zrušili. Žalovaná však naďalej chcela ostať pracovať v ČR a teda byt potrebovala a veľkú časť nájmu platila za seba nie za na to ešte dva mesiace potom, ako sa s ním v mesiaci eho. Žalobca ďalej uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem vrátane diét bol 1.600,-€ mesačne. Jeho výplata chodila na účet žalovanej a peniaze za diéty si žalovaná ukladala do šuflíka. Hovorila, že to bude na výstavbu rodinného domu. Výplaty na účet žalovanej chodili zhruba od 6/2007 do 6/2012,( t.j. ešte aj dva mesiace potom, ako sa s ním v mesiaci apríl 2012 rozišla. Na účet žalovanej chodila len jeho výplata. Diéty mu boli vyplácané k jeho rukám v hotovosti. Jeho príjem bol rôzny od 13.000,-Kč do 16.000,- Kč. Časť diét si nechával, pretože z niečoho musel žiť a zvyšok dával žalovanej. Na svoje potreby za 4 týždne vynaložil zhruba sumu 200,-€ a zvyšok investoval do slečny J.. Suma 30.000,-€ je to časť finančných prostriedkov, ktoré zaslal na účet žalovanej, prípadne ktoré jej odovzdal ako zvyšok diéty. On na rodinný dom žalovanej žiaden materiál nezakupoval. Posielal na jej účet finančné prostriedky. Odovzdával jej diéty a s týmito disponovala a nakladala žalovaná. K sume 30.000,-€ dospela žalovaná, ktorá uviedla, že ona do uvedenej nehnuteľnosti investovala 30.000,-€ a teda aj on by sa mal rovnakou sumou na nehnuteľnosti podieľať. Finančné prostriedky poskytoval žalovanej postupne a to od roku 2007. Čo sa týka dátumu a to požičaní sumy 30.000,-€ dňa 15.6.2009 tento dátum povedala pani J.. On jej sumu 30.000,-€ nedal dňa 15.6.2009 jednorázovo. Žalovaná uviedla tento dátum, nakoľko si túto

sumu mala zo šuflíka dňa 15.6.2009 vziať. So žalovanou sa dohodli, že keby sa náhodou rozišli, tak ona mu finančné prostriedky, ktoré jej odovzdal, prípadne zaslal na účet vráti. Hovorila mu to vtedy, keď ho vyškrtla zo stavebného povolenia ako investora. Nevie uviesť, prečo mala sumu 30.000,-€ práve dňa 15.6.2009 zo šuflíky vybrať.

14. Žalovaná K. J. vo svojej výpovedi uviedla, že notársku zápisnicu podpísala pod nátlakom. Nátlak na ňu vyvíjal žalobca a taktiež aj jej vlastný otec, ktorý s ňou ani doposiaľ nehovorí. Žalobca úplne rozvrátil vzťah medzi ňou a jej otcom. Žalobca na ňu vyvíjal taký nátlak, že neustále za ňou chodil. Chcel, aby mu vyplatila peniaze, ktoré do nehnuteľnosti, ktorej je ona vlastníčkou investoval. Stále chodil za ňou domov. Hovoril jej, že to musí podpísať. Plakal pred ňou, citovo ju vydieral a to takým spôsobom, že stále jej hovoril, že to musím podpísať. Priamo fyzickým násilým sa jej nevyhrážal. Je však agresívny človek. Jednoducho sa ho bála. Nikdy jej nepovedal, že v prípade ak notársku zápisnicu nepodpíše, že by jej fyzicky ublížil, ale ako ona ho pozná tak fyzicky napadol už niekoľko ľudí a neverí, že by to nemohol urobiť aj jej. Žalovaná uviedla, že v spoločnej domácnosti so žalobcom žili zhruba od roku 2004, 2005. Obidvaja pracovali v tej istej firme. Zarábala okolo 20.000,-Kč. Z pôvodného zamestnania žalobcu vyhodili, pretože tam mal problémy. Bolo to zhruba v roku 2006, 2007. Potom si urobil papiere na kamióny. V roku 2007 začali žiť spoločne v žalobcom byte, ktorý si prenajal na svoje meno. V byte bola cez týždeň a na víkendy chodievala na územie SR. V roku 2005 začala stavať rodinný dom. Tento začala stavať sama bez žalobcu. Zobrala si naň tri úvery. Prvý úver vo výške 650.000,-Sk. Tento si zobrala v roku 2006. Ďalší si zobrala vo výške 140.000,-Sk v roku 2006 a tretí úver vo výške 5.920,-€ si zobrala v roku 2011. Následne potom všetky tieto tri úvery preinvestovala. Úver jej navýšili o sumu 10.000,-€. Ku dnešnému dňu má z tohto úveru nesplatenú sumu 30.200,-€. Sumu 6.500,-Sk splácala v mesačných splátkach po 4.996,-Sk, sumu 140.000,-Sk v sume 3.152,-Sk, sumu 5.920,-€ vo výške 119,-€. Úver si navýšila v roku 2012 o sumu 10.000,-€ a tento úver splácala v mesačných splátkach po 114,-€. Suma 140.000,-Sk tento úver bol vyplatený v roku 2011. Ďalej uviedla, že zo svojho stavebného sporenia v sporiteľni Wustenrot použila na stavbu rodinného domu 70.000,-Sk. Taktiež do domu investovala aj sumu 80.000,-Sk, ktoré jej dal otec. Všetko zvládala platiť zo svojho vlastného príjmu. Následne sa potom ku nej pridružil žalobca a to takým spôsobom, že kúpil krb za 25.000,-Kč, sadrokartón na jedno poschodie, konštrukciu na jedno poschodie a nejaké náradie. Je pravdou, že výplaty žalobcu chodili na jej účet, pretože to tak chcel žalobca. Nebolo to hneď od začiatku roku 2007. Tieto výplaty chodili na jej účet vo výške minimálnej mzdy. Nie je pravdou, že by jej žalobca dával nejaké diéty a vôbec už nie je pravdou, že by peniaze mala hromadiť v nejakom šuflíku a dňa 15.6.2009 ich vybrať. Peniaze chodili na jej účet, ale vybavila platobnú kartu aj pre žalobcu a žalobca s touto kartou mohol disponovať a finančné prostriedky z jej účtu vyberal. Z výplat žalobcu, ktoré chodili na jej účet platila žalobcovi telefóny. Naposledy mu platila telefón vo výške 13.000,-Kč, pričom na jej účet chodila len jeho minimálna mzdy niekedy len 11.000,-Kč. Žalobca mal vyššie poplatky za telefóny. Niekedy to bolo 5.000,-Kč, niekedy 6.000,-Kč a niekedy až 13.000,-Kč. Na dome sa robilo len do doby vyčerpania úveru, čo bolo v roku 2009. Od roku 2009 dom stál a to až do roku 2012. Po tomto roku dom dokončila, o čom má všetky doklady. Žalovaná ďalej uviedla, že v roku 2014 ju žalobca krivo obvinil, že mu ukradla doklady od motorového vozidla, ktoré obvinenie bolo zamietnuté. Ďalej uviedla, že zhruba v roku 2008 až 2009 si žalobca kúpil motorové vozidlo Audi A6 za sumu 100.000,-Kč. Skoro rok na to šetril, aby si uvedené motorové vozidlo mohol kúpiť. Poukázala na to, že žalobca ani jeho rodina nikdy sumu 30.000,-€, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že voči jeho rodine sa viedlo aj exekučné konanie, aby neprišli o strechu nad hlavou. Požičala matke žalobcu sumu 25.000,-Kč, ktorú jej doposiaľ nevrátila. Notársku zápisnicu podpísala z toho dôvodu, lebo ju žalobca citovo vydieral, avšak nikdy jej žiadne finančné prostriedky v sume 30.000,-€ nedal. Žalovaná ďalej uviedla, že jej rodinný dom mal v roku 2013 hodnotu 45.000,-€, pričom spočiatku chcela rodinný dom predať. Oslovila nejaké realitky a tieto ponúkali rodinný dom za sumu 140.000,-€. Následne ponuku cez realitky stiahla. Ďalej uviedla, že za pozemky pod stavbu rodinného domu a v okolí rodinného domu zaplatila sumu 140.000,-Sk. Ďalšie pozemky, ktoré prikupovala boli v hodnote 1.000,-€. Úver v sume 5.920,-€ bol vlastne na zakúpenie ďalšieho pozemku, ktorého výmera je okolo 800 m2.

15. Na pojednávaní dňa 10.11.2017 právny zástupca žalobcu aj právny zástupca žalovanej zotrvali na svojich predchádzajúcich písomných a ústnych vyjadreniach. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaná spísala zmluvu o pôžičke pred notárom. Majú za to, že suma 30.000,- € bola reálna. Obidvaja - žalobca aj žalovaná uzatvárali zmluvu o pôžičke slobodne, vážne a určito. Žalovaná bola o všetkých následkoch poučená, čo vyplýva aj (čl. 7) predmetnej notárskej zápisnice.. Majú za to, že zmluva o pôžičke bola

riadne uzavretá. Reálne peniaze boli poskytnuté a jediná vec, ktorá sa nestala je vrátenie finančných prostriedkov. Majú za to, že v celom rozsahu uniesli dôkazné bremeno a žiadajú, aby súd žalobnému návrhu vyhovel

16. Právny zástupca žalovanej uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovanej poskytol finančné prostriedky na jej účet v období od 6/2007 do 6/2009 vo výške 30.000.- € pokiaľ jeho priemerná čistá mesačná mzda činila 11.000,-Kč, aj keby sa vychádzalo z toho, že počas 24 mesiacov uvedenú sumu na účet žalovanej poukazoval, jednalo by sa len o sumu 264.000,-Kč. Pokiaľ by k tomu boli pripočítané aj diéty, stále by to nevychádzalo na sumu 30.000,-€. Majú za to, že žalobca nepreukázal v doterajšom konaní, že k dispozícii vôbec mal finančné prostriedky, aké mal žalovanej zapožičať. Notársku zápisnicu nie je možné považovať za uznanie dlhu a taktiež ani nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, lebo pôžička je reálny kontrakt.

17. Podľa § 132 ods. 1 v žalobe sa okrem všeobecných náležitosti podania uvedenie označenie strán, pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

18. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 30.000.- € odvodzuje od zmluvy o pôžičke spísanej formou notárskej zápisnice zo dňa 2.5.2013 v ktorej sa uvádza, že dňa 15.6.2009 žalobca žalovanej požičal peňažné prostriedky vo výške 30.000.- €, prevzatie ktorej sumy žalovaná potvrdila svojim podpisom . Sumu 30.000.- € sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť do troch rokov od podpísania zmluvy, najneskôr do 3.5.2016.

19. Žalovaná poprela, že by dňa 15.6.2009 jej bol žalobca sumu 30.000.- € požičal a že by v takejto výške vôbec od žalobcu finančné prostriedky prevzala, nakoľko žalobca takouto sumou nikdy nedisponoval. Notársku zápisnicu nie je možné považovať ani za uznanie záväzku z jej strany, pretože takýto záväzok na jej strane nikdy nevznikol, pretože jej zo strany žalobcu nikdy suma 30.000.- € reálne odovzdaná nebola. Zároveň z opatrnosti vzniesla aj námietku premlčania. Nepoprela, že so žalobcom tvorili pár a žalobca sa podieľal na výstavbe jej rodinného domu, kde investoval postupne počas doby kým so žalobcom žili v spoločnej domácnosti určité investície do jej rodinného domu, ktorých výšku nevedela presne určiť, rozhodne však poprela výšku týchto investícii v hodnote 30.000.- €.

20.Na základe vyjadrení žalovanej žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že skutočne dňa 15.6.2009 žalovanej jednorázovo sumu 30.000.- € neodovzdal. Sumu 30.000.- € majú predstavovať investície, ktoré v období od 6 mesiaca roku 2007 do 6 mesiaca roku 2012 investoval do výstavby rodinného domu žalovanej. So žalovanou žili v spoločnej domácnosti. Jeho výplata chodila na účet žalovanej a taktiež jej dával aj časť diét, ktoré mu boli zamestnávateľom vyplácané.

21. Podľa § 657

Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze , a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

22. Zmluva o pôžičke je zmluvou neformálneho charakteru(reálnou zmluvou) . Zmluvné strany môžu zmluvu uzavrieť akýmkoľvek spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o obsahu ich dojednania, pričom k založeniu zmluvného vzťahu dochádza reálnym odovzdaním veci. Podstatnými náležitosťami takejto zmluvy je dohoda o prenechaní druhovo určených vecí(najmä peňazí) , vrátenie veci rovnakého druhu, dočasnosť prenechania, faktické odovzdanie veci dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou , čoho dôsledkom je, že k jej vzniku sa nevyžaduje iba plnenie vyššie uvedených podstatných náležitosti, ale jej vznik je daný až okamžikom reálneho plnenia veriteľa(spravidla poskytnutím pôžičky). Za prenechanie veci (odovzdanie veci) je treba považovať aj bezhotovostný prevod peňažných prostriedkov. Podľa rozhodnutia NS ČR č.k. 10Cdo 3334/2012 Zmluva o pôžičke je tradične považovaná za zmluvu reálnu , teda, že k zmluve o pôžičke nedochádza len na základe dohody strán(účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy ), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, ku ktorému pri peňažnej pôžičke môže dôjsť aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Inak povedané, kým nedošlo k odovzdaniu peňazí či na bezhotovostný prevod dohodnutej sumy , nevznikol medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.

23. Z výpovede žalobcu a žalovanej je zrejmé, že tvorili pár, žili v spoločnej domácnosti a spoločne sa podieľali na úhrade nákladov na ich spoločné bývanie. V období od 6 mesiaca roku 2007 do 6 mesiaca roku 2012 žalovaný poukazoval na účet žalovanej svoju výplatu (ktorú skutočnosť ani žalovaná nepoprela) a z časti tejto výplaty žalovaná uhrádzala náklady na spoločné bývanie, úhradu telefónnych účtov žalovaného a časť investovala do výstavby svojho rodinného domu.

24. V tomto konaní nemal súd preukázané, že by medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 15.6.2009 k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke , ktorá by spĺňala podstatné náležitosti a to dohodu o prenechaní druhovo určených vecí (peňazí) žalovanej, dohodu o vrátení veci rovnakého druhu, dočasnosť prenechania a ani faktické odovzdanie sumy 30.000.- € žalovanej.

25. Podľa názoru súdu sa žalobca domáha od žalovanej vrátenia investícii, ktoré do jej rodinného domu investoval, pričom zmluva o pôžičke zo dňa 2.5.2013 predstavuje zastretý právny úkon , ktorým sa žalobca chce domôcť vložených investícií.

26.Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaná investovala do svojho rodinného domu aj finančné prostriedky žalobcu (ktorých výška nebola preukázaná) a že tieto investovala aj v období od 6 mesiaca roku 2007 do 6 mesiaca roku 2009. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu prisľúbila , že v prípade ak sa rozídu, že mu ním vložené investície do jej rodinného domu vyplatí, následne chcela na neho previesť spoluvlastníctvo k uvedenému rodinnému domu o čom svedčí aj tá skutočnosť, že spoločne so žalovanou navštívili notárku JUDr. E., ktorá však tento právny úkon nezrealizovala. Preto navštívili ďalšieho notára a to JUDr. T., ktorá im spísala formou notárskej zápisnice zmluvu o pôžičke od ktorej odvodzuje v tomto konaní svoj nárok. Ktoré tvrdenia žalovaná nespochybnila.

27. Predmetom tohto konania však nie je náhrada vložených investícií zo strany žalobcu do nehnuteľnosti žalovanej. Predmetom konania žalobca urobil zmluvu o pôžičke. Pričom vykonaným dokazovaním nemal súd preukázané skutkové tvrdenia žalobcu, t.j., že dňa 15.6.2009 požičal žalovanej sumu 30.000.- €, ktorú sumu aj žalovaná toho istého dňa prevzala. Nakoľko súd nemal uvedené skutkové tvrdenia preukázané, má za to, že medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o pôžičke a preto žalovaný návrh v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa § 41a ods. 1

1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby .

29. Podľa § 558

Ak niekto uzná písomne, že splní svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok , len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

30. Ak by súd vychádzal z toho, že zmluva o pôžičke je zastretý právny úkon a to uznanie záväzku žalovanej voči žalobcovi čo sa týka ním vložených investícií do jej nehnuteľnosti súd skúmal, či uznanie záväzku spĺňa zákonom stanovené náležitosti a to jeho písomnú formu, dôvod dlhu a jeho výšku.

31. Ustanovenie § 558 možno charakterizovať ako jednostranný písomný a adresný (vo vzťahu k veriteľovi) právny úkon dlžníka, zakladajúci vyvrátiteľnú domienku, o existencii dlhu v čase tohto prejavu. Pre platnosť úkonu nie je pritom rozhodujúce, či dlh v čase prejavu skutočne existoval. Nedodržanie jeho písomnej formy má za následok jeho absolútnu neplatnosť. Z hľadiska obsahových náležitosti , pre platnosť prejavu je rozhodujúce, či tento prejav obsahuje a) označenie oprávnennej osoby (veriteľa), označenie povinnej osoby(dlžníka) , určenie dôvodu dlhu (spravidla jeho právne kalifikovanie(napr. pôžička zo dňa ) , uvedenie výšky dlhu, skutočnosť , z ktorých vyplýva vedomosť (pripravenosť plniť) dlžníka o svojej povinnosti. Nie je významné, či v prejave je správne kvalifikovaný právny dôvod. Stačí, ak je z prejavu dôvod skutkovo zrejmý. Z hľadiska výkladu je za najobtiažnejšie považované uvedenie dôvodu dlhu, a to spôsobom, aby sa za pomoci výkladu podľa § 35 dôvod dlhu z prejavu nepochybne

vyplýval. Uvedenie dôvodu dlhu znamená označenie, akého dlhu sa uznanie týka alebo v čom dlh skutkovo spočíva.

32.Ustanovenie § 558 druhá veta upravuje výnimku pre prípad, že uznávaný dlh je premlčaný. V takom prípade má prejav o uznaní dlhu účinky uznania len vtedy, ak ten, kto dlh uznal o premlčaní vedel. Zo znenia uvedeného ustanovenia nemožno síce vyvodiť, že v prípade premlčaného dlhu sa v uznávacom prejave vyžaduje osvedčenie o vedomosti premlčania dlhu, vzhľadom na požiadavku právnej istoty je však vhodné túto skutočnosť v uznávacom prejave vyjadriť. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať vedomosť o premlčaní zaťažuje veriteľa . Ak dlžník o premlčaní nevedel, uznanie dlhu právny následok v podobe uvedenej právnej domnienky síce nemá, avšak aj v takom prípade takýto prejav má za následok zmenu premlčacej doby a začína plynúť nová desaťročná premlčacia doba. Teda aj vtedy, ak žalovaný uznal premlčaný dlh a o premlčaní pritom nevedel, došlo v dôsledku uznania čo do dôvodu a výšky uplynutím lehoty na plnenie uvedenej v uznaní k založeniu behu novej desaťročnej premlčacej doby a to napriek tomu, že v takomto prípade v dôsledku nevedomosti dlžníka o premlčaní nedošlo k vzniku domienky o existencii dlhu. Dôsledkom toho je, že dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať existenciu dlhu zaťažuje veriteľa.

33. Podľa rozhodnutia NS ČR č.k. 21 Cdo 4228/2009 uznanie dlhu je právnym prostriedkom na zabezpečenie záväzkov, ktorú plní tým, že zakladá právnu domienku existencie dlhu v čase uznania. Uznaním dlhu teda ani nezaniká pôvodný záväzok dlžníka, ani nevzniká nový záväzok. Jeho právny následok spočíva v tom, že sa ním zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že uznaný dlh (čo do dôvodu a výšky) tu bol v čase, keď k uznaniu došlo. Pretože ide o jednoduchú právnu domienku, vyplýva z toho najmä, že dlh sa v občianskom súdnom konaní čo do dôvodu a výšky považuje (so zreteľom k dobe, keď k uznaniu došlo) za zabezpečený, ibaže by dlžník preukázal, že úplne alebo čiastočne dlh nevznikol, bol splnený alebo inak zanikol. V uvedenom zmysle prechádza bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o dlhu a jeho výšky z veriteľa na dlžníka.

34.Podľa rozhodnutia NS ČR č.k. 33 Odo 1028/2004 rozhodovacia prax pripúšťa pri uznaní dlhu možnosť vyvrátiť právnu domienku existencie dlhu. Predpokladom existencie dlhu je totiž jeho vznik. Pokiaľ je preukázané, že dlh vôbec nevznikol, potom táto skutočnosť je spôsobilá právnu domienku existencie dlhu vyvrátiť, pretože je jej opakom.

35. Ak by súd vychádzal z toho, že uznanie záväzku zo strany žalovanej bolo vykonané písomnou formou (notárskou zápisnicou) a že v tejto zápisnici je označená oprávnená osoba(veriteľ) a taktiež aj povinná osoba (dlžník) určenie dôvodu dlhu (pôžička zo dňa 15.6.2009) , uvedenie výšky dlhu - 30.000.- €, skutočnosti z ktorých vyplýva vedomosť(pripravenosť) dlžníka plniť svoju povinnosť, žalobca v tomto konaní súdu nepreukázal, že by žalovaná v čase uznania záväzku mala vedomosť o tom, že uznáva premlčaný záväzok. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že vedomosť žalovanej o uznávaní premlčaného záväzku vyplýva z čl. VII. notárskej zápisnice , súd poukazuje na to, že uvedený článok žiadne vyhlásenie žalovanej o tom, že má vedomosť, že záväzok je premlčaný neobsahuje . Uvedený článok obsahuje poučenie o tom, že zápisnica bola účastníkom vysvetlená, že bola nimi prečítaná a nimi za správnu uznaná a na znak súhlasu s jej obsahom nimi podpísaná. Nakoľko žalovaná v čase uznania dlhu nemala vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh tento jej prejav nemá právne účinky uznania dlhu podľa § 558 OZ. Dôkazné bremeno na preukázanie skutkových tvrdení žalobcu o poskytnutí pôžičky v sume 30.000.- € dňa 15.6.2009 teda spočíva na žalobcovi. Žalobca však v tomto konaní súdu nepreukázal, že dňa 15.6.2009 žalovanej pôžičku v sume 30.000.- € poskytol. V priebehu konania začal tvrdiť, že peňažné prostriedky dával žalovanej postupne počas doby od 6 mesiaca roku 2007 do 6 mesiaca roku 2012 a žalovaná ich použila ako investície do svojej vlastnej nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 15.6.2009 medzi žalobcom a žalovanou nebola uzatvorená žiadna zmluva o pôžičke a táto nebola uzatvorená ani počas ich spoločného spolužitia. Nakoľko v konaní mal súd preukázané z výpovedi žalobcu aj žalovanej, že medzi nimi k žiadnej dohode o pôžičke nedošlo mal súd v konaní preukázané, že žiadny dlh žalobkyne voči žalobcovi na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.6.2009 nevznikol. Ak takýto dlh nevznikol, nemohla ani vo vzťahu k neexistujúcemu dlhu na základe zmluvy o pôžičke v dôsledku jeho uznania žalovanou plynúť odo dňa 2.5.2013 dohodnutá lehota splatnosti do 3.5.2016, prípadne nová desaťročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 1 druhá veta .

36. Ak by súd vychádzal z toho, že žalobca investoval svoje vlastné finančné prostriedky do nehnuteľnosti žalovanej s jej súhlasom, pričom podľa vyjadrenia žalobcu sa mali so žalovanou dohodnúť,

že v prípade, ak sa rozídu, mu žalovaná ním investované finančné prostriedky vráti, k rozchodu žalobcu so žalovanou došlo v mesiaci apríl 2012, zo strany žalobcu doposiaľ žaloba voči žalovanej o náhradu ním vložených investícií do nehnuteľného majetku žalovanej podaná nebola. Ak by aj takúto žalobu podal, jeho nárok na vložené investície by bol s poukazom na ustanovenie § 101 vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu premlčaný.

37. Nakoľko v tomto konaní nemal súd preukázané, že dňa 15.6.2009 na základe zmluvy o pôžičke žalobca požičal žalovanej sumu 30.000.- € žalobný návrh zamietol.

38. Súd v konaní vychádzal zo žalobného návrhu čl. 1-2, notárskej zápisnice zo dňa 2.5.2013(č.l. 5) a vyjadrení a výpovedi žalobcu a žalovanej . Nakoľko z uvedených dôkazov mal súd preukázané, že dňa 15.6.2009 medzi žalobcom a žalovanou nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, vykonávanie ďalšieho dokazovania navrhnutého zo strany žalobcu či žalovanej nevykonal.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 na základe ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. V tomto konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej zo strany súdu bola priznaná náhrada trov konania vo výške 100 %.

41. výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného

práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).