Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/160/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému: O., hlásený k trvalému pobytu G., o zaplatenie 662,25 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 153,99 EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 18.6.2015 do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 1.12.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 662,25 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 18.6.2015 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 20.9.2014 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. V. ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Dňa 14.9.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. V., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Dodatok k nej zo dňa 20.9.2014, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému využívať účastnícky program Nekonečno 3. Poskytol žalovanému SIM karty a zriadil žalovanému účastnícke telefónne čísla XXXX XXX XXX a XXXX XXX XXX. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad 7 Youth 2 vo výške 83,33 EUR a Sony Xperia Z2 vo výške 424,93 EUR. Škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov /telekomunikačných zariadení a ich akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilné telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatkov sa zaviazal používať služby a za tie platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle Dodatkov vedomý, že mobilné telefóny sú mu predávané za ceny uvedené v čl. 1 bode 1.3 Dodatkov, ktorých výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že žalovaný sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi by vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilných telefónov. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia Dodatkov k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej

povinnosti zo strany žalovaného. Predajná cena mobilného telefónu Huawei MediaPad 7 Youth 2 bola 145,-EUR, žalovaný zaplatil akciovú cenu 45,-EUR, žalobca si uplatnil škodu 83,33 EUR. Predajná cena mobilného telefónu Sony Xperia Z2 bola 560,-EUR, žalovaný zaplatil akciovú cenu 50,08 EUR, žalobca si uplatnil škodu 424,93 EUR. Spolu žiadal nahradiť škodu vo výške 508,26 EUR.

3. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 153,99 EUR.

4. Žalovanému súd doručoval žalobu spolu s procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie sa k žalobe na jeho adresu trvalého bydliska. Zásielka sa vrátila späť s tým, že adresát ju neprevzal v odbernej lehote. Žalobu sa mu nepodarilo doručiť ani prostredníctvom polície, zamestnávateľa, ani prostredníctvom miestneho úradu. K žalobe sa nevyjadril.

5. V zmysle ust. § 297 písm. b) C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-EUR.

6. Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,-EUR, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 10.11.2017. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu od 30.10.2017, t.j. v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p..

7. Z predložených dôkazov mal súd preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 20.9.2014 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. V. ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky, na základe ktorej žalobca umožnil žalovanému využívať telekomunikačnú službu programu Mobilný internet Štart poskytovaný žalobcom a Dodatok k nej zo dňa 20.9.2014, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému SIM kartu a zriadil žalovanému účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX a odpredal žalovanému mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie Huawei MediaPad 7 Youth 2, a to za akciovú cenu 45,-EUR, hoci jeho predajná cena bola 145,-EUR. Dňa 14.9.2012 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. V. ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Dodatok k nej zo dňa 20.9.2014, Prílohu č. 1 Dodatku k Zmluve zo dňa 3.9.2014, na základe ktorých žalobca umožnil žalovanému využívať telekomunikačnú službu Nekonečno 3 poskytovanú žalobcom a program Panter Pro 65,-EUR, poskytol žalovanému SIM kartu a zriadil žalovanému účastnícke telefónne číslo XXXX XXX XXX. Žalobca odpredal žalovanému mobilný telefón /telekomunikačné zariadenie Sony Xperia Z2 za akciovú cenu 50,08 EUR, hoci jeho predajná cena bola 560,-EUR. Vo vyššie uvedených zmluvách sa zároveň žalovaný zaviazal zotrvať 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, resp. svojím správaním nedať v uvedenej lehote žalobcovi dôvod na odstúpenie od zmluvy.

8. Neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv o pripojení boli Všeobecné obchodné podmienky Orange Slovensko, a.s.. Podľa bodu 4.4. obchodných podmienok žalobca mohol odstúpiť od zmluvy pre nezaplatenie splatných pohľadávok v lehote 45 dní.

9. Listom označeným ako pokus o pokonávku zo dňa 3.6.2015 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 708,25 EUR do dňa 17.6.2015.

10. Žalobca ako dodávateľ telekomunikačných služieb vyúčtoval žalovanému:

- faktúrou č.: 2273260210 splatnou dňa 16.2.2015 za dodané telekomunikačné služby sumu 65,80 EUR,

- faktúrou č.: 2277337425 splatnou dňa 16.3.2015 za dodané telekomunikačné služby sumu 65,80 EUR,

- faktúrou č.: 2273309974 splatnou dňa 16.2.2015 za dodané telekomunikačné služby sumu 16,-EUR,

- faktúrou č.: 2277388352 splatnou dňa 16.3.2015 za dodané telekomunikačné služby sumu 7,99 EUR.

11. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa 1.11.2011), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa § 78 ods. 9 zák. č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

14. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 11 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

17. Podľa § 36 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada. Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

18. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

19. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

20. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

21. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

22. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody súd nemohol žalobcovi priznať, nakoľko neboli preukázané zákonné predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. vznik škody, výška škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom žalovaného, t.j. porušením zmluvnej povinnosti a spôsobenou škodou. Aj napriek tomu, že zo

skutkového stavu vyplýva, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcovi, aj napriek tomu, toto porušenie povinnosti neviedlo na strane žalobcu k vzniku škody, v hodnote zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia/, ktorú žalobca poskytol žalovanému pri vzniku právneho vzťahu dobrovoľne, ako súčasť svojej obchodnej praktiky na trhu voči budúcim klientom v snahe poskytnúť im o čosi lepšie podmienky ako poskytujú iní poskytovatelia telekomunikačných služieb na slovenskom trhu. Táto výhoda sa navyše vzťahovala k zvolenému programu služieb, ktorý si žalovaný zvolil (napr. nepožiadať o zníženie programu, riadne plniť všetky svoje povinnosti vyplývajúce z právneho vzťahu s telefónnym operátorom) s tým, že v cene služieb bola započítaná hodnota telekomunikačného zariadenia.

23. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. porušenie právnej povinnosti, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, 4. zavinenie.

24. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

25. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

26. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov.

27. Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

28. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

29. Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

30. Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

31. Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

32. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

33. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal.

34. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a teda žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

35. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza - podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

36. Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).

37. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedenie veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s. 153).

38. To, čo poškodenému <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

39. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

40. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

41. Aj napriek zisteniu, že žalovaný neplatil žalobcovi za dodané služby riadne a včas, nevznikla týmto jeho konaním škoda vo výške doplatku do celkovej hodnoty mobilného telefónu (rozdiel medzi trhovou cenou a zľavnenou cenou), pretože žalovaný bol aj tak povinný „zaplatiť celkovú kúpnu cenu“ za telefón podľa zmluvného dojednania v jednotlivých splátkach s viazanosťou na dohodnutú dobu.

42. Nakoľko nebol preukázaný základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, súd nárok žalobcu na náhradu škody vo výške 508,26 EUR ako nedôvodný zamietol.

43. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkový vzťah z titulu uzatvorenia zmlúv o pripojení, na základe ktorých žalobca poskytoval žalovanému verejné telekomunikačné služby. Žalovaný bol v zmysle týchto zmlúv (časť III., čl. 2, bod 1 písm. a) Všeobecných podmienok), okrem iného, povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa Zmlúv a podľa Cenníka, ako aj cenu za iné služby na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní. Žalovaný si túto povinnosť platiť cenu za poskytnuté služby vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami spolu vo výške 153,99 EUR nesplnil. Preto súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalobcovi cenu za poskytnuté služby vo výške 153,99 EUR.

44. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

45. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.) v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Okrem istiny, ktorá pozostávala z neuhradených cien za poskytnuté služby a náhrady škody, si žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 18.6.2015 do zaplatenia, titulom omeškania s plnením peňažného dlhu. Vychádzal pri tom z toho, že žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku, kde bola určená lehota na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 17.6.2015. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania súd priznal podľa návrhu žalobcu, hoci sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou za poskytnuté služby už skôr, a to po splatnosti jednotlivých faktúr. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k prvému dňu omeškania žalovaného s plnením peňažného dlhu bola 0,05 %, a teda jej navýšenie o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania. Súd preto zaviazal žalovaného k zaplateniu zákonného ročného úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo súdom priznanej sumy 153,99 EUR od 18.6.2015, t.j. od nasledujúceho dňa po dátume, dokedy žiadal zaplatiť dlžnú sumu vo výzve, do zaplatenia. Pretože žalobca žiadal priznať úrok z omeškania z celkovej sumy 662,25 EUR, súd v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

47. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. Žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie celkovej sumy 662,25 EUR. Súd mu priznal 153,99 EUR. Úspech žalobcu je 23,25 % oproti 76,75 %-nému neúspechu. Z toho vyplýva, že neúspech žalobcu bol väčší ako jeho úspech, preto mu nevzniklo právo na náhradu trov konania. Žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.