Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_41C-3-2017.pdf
PDF · 76.36 KB
Case nature
Area
Subarea
41C/3/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Slovenský Červený kríž - územný spolok Žilina, so sídlom Moyzesova 38, 010 01 Žilina, IČO: 00 416 169, proti žalovanému: V., bytom X., občan SR, v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 425,90 eur z a s t a v u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý vypratať a odovzdať žalobcovi nebytový priestor - garáž, postavenú na parc. č. XXXX, LV XXXX nachádzajúcej sa na H., XXX XX B. vo dvore R.o kríža - územného spolku B., a to v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 12.01.2017, doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 13.01.2017, domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať a odovzdať garáž vo dvore Slovenského Červeného kríža - územného spolku Žilina, ktorá je postavená na parc. č. XXXX., LV č. XXXX. nachádzajúca sa na H. XXX XX Žilina a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Zároveň sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému na zaplatenie sumy žalobcovi vo výške 425,90 eur a náhrady trov konania. Uviedol, že je vlastníkom predmetnej garáže. Žalovaný bol nájomcom na základe nájomnej zmluvy zo dňa 30.09.2015. V predmetnej zmluve sa so žalovaným dohodli na nájomnom za štvrťrok vo výške 200 eur a celkovo za kalendárny rok vo výške 800 eur. Splatnosť nájomného za užívanie garáže bola dohodnutá k 15. dňu prvého kalendárneho mesiaca príslušného štvrťroku. Zároveň sa dohodli na zmluvnej pokute vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy, ktorú bol žalovaný v postavení nájomcu povinný zaplatiť v prípade omeškania s platením nájomného za každý deň omeškania. Uviedol, že žalovaný garáž po ukončení nájomného vzťahu dňa 31.12.2016 nevypratal a v súčasnej dobe užíva garáž bez právneho nároku. Tvrdil, že žalovaný súčasne neuhrádza ani nájom od 01.07.2016.
2. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 13.11.2017. Na pojednávanie sa dostavil len žalobca. Okresný súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.
4. Žalobca dňa 13.11.2017 pred vyhlásením uznesenia o nariadení pojednávania zobral žalobu v časti o zaplatenie 425,90 eur späť.
Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
5. Dispozícia žaloby patrí medzi základné procesné oprávnenia žalobcu. Späťvzatím žaloby prejavuje vôľu voči súdu, aby sa o jeho žalobe nekonalo a nerozhodovalo. Procesným dôsledkom čiastočného späťvzatia žaloby je čiastočné zastavenie konania.
6. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca dňa 13.11.2017 pred vyhlásením uznesenia o nariadení pojednávania vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 425,90 eur, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nebol v súlade s § 146 CSP potrebný, keď k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo skôr než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie v zmysle ustanovenia § 145 ods. 1 CSP v časti o zaplatenie 425,90 eur zastavil.
7. Žalobca sa v rámci prednesu pred súdom pridržiaval doterajšej argumentácie v spore. Uviedol, že garáž nie je v čase rozhodovania súdu žalovaným v prospech žalobcu uvoľnená, nie je vyprataná. Tvrdil, že žalovaný neodovzdal kľúče, ani nepodal žiadnu informáciu o tom, že žalobca môže garáž užívať.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s produkovanými listinnými dôkazmi vzťahujúcimi sa k predmetu konania, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 4 spisu), kópiou z mapy katastra nehnuteľností (č.l. 5 spisu), nájomnou zmluvou zo dňa 30.09.2015 (č.l. 6-9 spisu).
9. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že žalobca je vlastníkom predmetnej garáže postavenej na parc. č. XXXX, LV č. XXXX nachádzajúcej sa na H. XXX XX B. Nájomnou zmluvou zo dňa 30.09.2015 prenechal žalobca v postavení prenajímateľa predmetnú garáž žalovanému ako nájomcovi do užívania na dobu určitú, a to odo dňa účinnosti zmluvy do 31.12.2016, kedy sa podľa článku III. tejto zmluvy skončil nájom garáže. Napriek skončeniu nájmu garáže dňa 31.12.2016, žalovaný predmetnú garáž naďalej užíva.
10. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. 11. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 186 ods. 2 CSP v spojení s § 215 ods. 1 CSP a § 217 ods. 1 CSP, a to na základe zisteného skutkového stavu, ako aj na základe skutočností, ktoré boli medzi stranami sporu zhodné a súd nemal o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku.
12. Z vykonaného dokazovania súd vzal za nesporné, že predmetná nájomná zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená na dobu určitú a nájom predmetnej garáže skončil uplynutím doby nájmu dňa 31.12.2016. Žalobca ako vlastník garáže, nájomnú zmluvu neobnovil, v lehote podľa § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka podal žalobu na vypratanie. Súd mal rovnako za nesporné, že žalovaný napriek skončeniu nájmu predmetnej garáže a neobnoveniu nájomnej zmluvy, predmetnú garáž naďalej, bez právneho dôvodu, užíva.
13. Súd mal za danej situácie, resp. za daného skutkového stavu veci za to, že na strane žalobcu existuje právny dôvod domáhania sa vypratania predmetnej garáže. Okresný súd má za to, že sú splnené podmienky podľa citovaných zákonných ustanovení, aby bolo žalobe žalobcu vyhovené a žalovaný bol povinný vypratať predmetnú garáž a túto garáž odovzdať žalobcovi.
14. Okresný súd tak dospel k záveru, že od 01.01.2017 žalovaný užíva predmetnú garáž bez právneho dôvodu, t.j. bez existencie právneho titulu oprávňujúceho predmetnú garáž užívať. V danom prípade žalovaný neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a preto sa žalobca žalobou voči žalovanému dôvodne domáha vypratania predmetnej garáže.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania voči žalovanému.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.