Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-199-2016.pdf
PDF · 119.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-6C/199/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: M. C., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX J., Č. J. XXX, zastúpený JUDr. Jozef Dudzík & JUDr. Kristína Gerová, Advokátske združenie, Škultétyho 1597/7, Topoľčany proti žalovanej: M. K., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX J., Č. J. XXX, o vrátenie daru takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 06.06.2016 podal na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej vrátiť mu 1-icu nehnuteľností v kat.úz. J. zapísaných v OÚ Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX, v registri „C“ LV ako parcela č. XXXX/X záhrady výmery 1393 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria výmery 475 m2 a rodinný dom súp.č. XXX na parc.č. XXXX/X, alebo zaplatiť mu sumu 7.500 eur. Žalobu podal z dôvodu, že so žalovanou žil v partnerskom vzťahu od roku 2007. Zo vzťahu pochádzajú dve deti a to malol. syn V., G.. XX.XX.XXXX, narodený ešte v čase, keď neboli manželia a malol. M., G.. XX.XX.XXXX, ktorá sa narodila po tom, čo uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Manželstvo skončilo rozvodom na základe rozsudku tunajšieho súdu z 21.10.2014 č.k. 9P/173/2014, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 08.11.2014. Ešte pred uzavretím manželstva uzavreli darovaciu zmluvu dňa 02.03.2009, ktorou daroval žalovanej polovicu nehnuteľností v kat.úz. J. tak ako sú uvedené vyššie. V tejto darovacej zmluve boli jeho práva bývať a užívať tieto nehnuteľností zabezpečené v bode VI darovacej zmluvy a to zriadením vecného bremena bez akéhokoľvek finančného či iného protiplnenia, teda bezplatne. Vzťahy medzi nimi sa časom zhoršili natoľko, že je presvedčený, že žalovaná sa správa voči nemu spôsobom, ktorý porušuje dobré mravy, čo je dôvodom na vrátenie daru. Žalovanú cestou svojho advokáta vyzval na vrátenie daru. Žalovaná sa odmietla k veci vôbec vyjadriť. Podľa jeho názoru spočíva porušenie dobrých mravov v skutočnostiach, ktoré sú: 1/žalovaná rozbila ich rodinu a urazila ho tým, že ho obvinila z nevery, keďže je kamiónista, z čoho vyplýva automaticky jeho nevera. 2/je presvedčený, že práve žalovaná mala počas ich vzťahu milenca, čo ju viedlo k tomu, že podala návrh na rozvod. 3/žalovaná odmieta s ním akúkoľvek komunikáciu a to aj o veciach, ktoré sa bežne musia po rozvode manželstva riešiť, ako je majetkoprávne vyporiadanie. 4/žalovaná vyvíja aktívne úsilie k tomu, aby mu bránila stretávať sa s deťmi. 5/žalovaná odmieta trpieť realizáciu jeho práv vyplývajúcich z vecného bremena, takže v súčasnom období musí žiť a bývať u svojej matky. 6/pri tomto odchode mu žalovaná odmietla vydať čokoľvek z jeho vecí, ktoré sa nachádzajú v uvedenom dome. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že vedomý si toho, že otázka vyhodnotenia porušovania dobrých mravov je objektívnou kategóriou, ku ktorej musí dôjsť vo svojom dokazovaní aj súd. Preto pre prípad, že by
jeho žaloba o vrátenie daru nebola objektívne pre súd preukázaná, žaluje zaplatenie sumy 7.500 eur. Táto suma predstavuje polovicu investícii, ktoré do rodinného domu investovali v priebehu ich spolužitia.
2. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že s výzvou o vrátenie daru nesúhlasí. V predmetnom dome býva s deťmi, ktoré boli zverené do jej opatery po rozvode manželstva. O žiadnom porušovaní dobrých mravov voči žalobcovi nie je si vedomá. K bodu 1 žaloby uviedla, že rodinu rozbila hlavne prudká povaha žalobcu a o rozvod požiadala až v čase, keď ako rodina už spolu nežili. 2/ počas ich vzťahu žiadny milenecký vzťah neudržiavala. 3/mala záujem o majetkoprávne vysporiadanie, žalobca mal investície zrátané na 11.700 eur. Najskôr chcela splácať časť investícii a keď to odmietol, ponúkla mu 3.000 eur v hotovosti. Všetky dokumenty jej boli odcudzené žalobcom. 4/žalobcovi styku s deťmi nebráni, všetky výzvy aj riešenia stretávania sa s deťmi bola ochotná riešiť. 5/žalobca sám uznal za vhodné odsťahovať sa z predmetnej nehnuteľnosti. Ona s deťmi tam už nebývali. 6/žalobca si pri odchode odsťahoval všetky svoje osobné veci ako elektro, dokumenty. Po istej dobe si odsťahoval nábytok, náradie, veľa iných vecí. Pri sťahovaní mu pomáhali kamaráti.
3. Listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 09.03.2017 žalobca žalobu v časti zaplatenia sumy 7.500 eur zobral späť a konanie žiadal zastaviť, keďže nároky z BSM si bude uplatňovať samostatnou žalobu. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 13.03.2017 č.k. 6C/199/2016-33 súd konanie v časti o zaplatenie sumy 7.500 eur zastavil.
4. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že predmetné nehnuteľnosti boli zakúpené z pôžičky od matky žalovanej, ktorá si požičiavala z dôvodu, že chcela bývať v susedstve svojej matky. K tomuto došlo ešte pred uzavretím ich manželstva. Dohoda medzi nimi bola taká, že budú postupne do toho investovať. Žalovaná zrejme pôžičku matke splácala. O poskytnutí pôžičky predložil čestné prehlásenie matky žalovanej K. K. a to vo výške 7.000 eur. Do dňa podpísania čestného vyhlásenia 31.01.2011 splatila 4.000 eur. Kúpna cena nehnuteľnosti bola 300.000Sk. Suma 100.000 Sk bola požičaná od brata žalovanej. K uzatvoreniu darovacej zmluvy dňa 02.03.2009 uviedol, že z jeho prvého manželstva pochádza dcéra C., G.. XX.XX.XXXX. Na jej výživu bol zaviazaný prispievať mesačne sumou 4.000 Sk. Stalo sa, že mal úraz a z nemocenských dávok nebol schopný výživné riadne uhrádzať. Preto vznikli s matkou malol. C. nezhody a z jej strany nasledovali vyhrážky exekúcie. Na základe tohto naliehala na neho žalovaná spolu s jej matkou, aby prepísal svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach a keď to utíchne, dá sa to na poriadok. Vtedy bol zaľúbený a žalovanej veril, čomu svedčí to, že do domu investoval. K dôvodom žaloby uviedol, že správanie žalovanej ešte pred rozvodom bolo divné, v tom čase pracoval ako vodič na mesačné turnusy. Domov chodil raz za mesiac po 5-6 týždňoch. Keď prišiel domov, žalovaná ho odmietala, čo začalo zhruba polroka pred rozvodom. Začal mať podozrenie, či žalovaná nemá známosť s iným mužom. Pretože chcel riešiť vzťah so žalovanou, po 15 rokoch sa zamestnal u iného zamestnávateľa v O. O. so sídlom B. ako vodič nákladného auta. Zamestnal sa 16.06.2014. Situácia v manželstva sa však nezmenila. Ako sa zamestnal, už v tom čase odišiel zo spoločnej domácnosti, urobil tak pre dobro veci, pretože žalovaná sa vyhrážala, že sa odsťahuje k matke s čím nesúhlasil kvôli deťom. Spravil chybu, že odišiel, lebo už dvere na dome boli pre neho zavreté napriek dohode o zriadený vecného bremena. Nepátral už po tom, či žalovaná mala známosť. Po rozvode manželstva mu robila prieky čo súviselo s jeho právami starať sa o deti. Bránila mu sa s nimi stretávať. Riešili to i mediátorom, ale nedospeli k dohode, a preto podal návrh na výkon rozhodnutia. Viackrát vyzval žalovanú, aby uvoľnila miestnosť, čo odmietla, šlo mu o to, aby mohol byť s deťmi. Žalovaná na to reagovala tak, že keď príde do domu, tak ona sa zoberie spolu s deťmi a odíde k matke. Ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaná v návrhu na rozvod uviedla, že komunikoval prostredníctvom internetu s inou ženou, táto bola zamestnaná v tej istej firme ako on, a keď odchádzala z firmy, písala im, že sa s nimi dobre spolupracovalo a či môže zostať v kontakte. Zistili, že majú dosť rovnakých problémov. Táto komunikácia začala krátko pred rozvodom manželstva. Ďalej vo svojej výpovedi žalobca uviedol, že v súčasnosti žije v staršom rodinnom dome, ktorý si zakúpil pred 2,5 rokom vedľa svojich rodičov. Zakúpil ho z požičaných peňazí od sestry a matky. Keďže ide o starší rodinný dom, potreboval investície.
5. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že jej rodičia doopatrovali ich suseda, ktorý bol vdovec a s jeho synmi boli dohodnutí, že im nehnuteľnosti odpredajú lacnejšie. Chcela sama bývať, preto založila dve stavebné sporenia, jedno na jej meno a druhé na meno matky. Na jednom stavebnom sporení mala nasporené 112.000 Sk a na matkinom cca 85.000 Sk. Keďže nemala dostatok finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností, za ktorú chceli 300.000 Sk, rozhodla sa odísť do E. na jednu letnú sezónu a
nasporila tam celkom 124.000 Sk. Takto nadobudla finančné prostriedky na kúpu domu. Dala spísať kúpnopredajnú zmluvu, kde bolo aj meno žalobcu ako nadobúdateľa v 1-ici a to pretože žili spolu a mali spoločné plány do budúcna. Ešte keď dom nebol na nich napísaný, začala s prerábaním, na čo si požičala od svojho brata 80.000 Sk. K uzatvoreniu darovacej zmluvy uviedla, že je pravdou, že predtým mal nezhody žalobca so svojou bývalou manželkou kvôli výživnému a mali niekoľko rokov súdy. Stalo sa, že jeho právna zástupkyňa mu poradila, aby si zobral pôžičku a tak dokazoval, že má výdavky a aby bolo výživné znížené. K pôžičke nedošlo. Pokiaľ žalobca preukazoval čestné vyhlásenie jej matky, je iba fiktívne a bolo použité v konaní o výživnom na tunajšom súde. Jedinú pôžičku mala od svojho brata, ktorú splatila ešte pred uzavretím manželstva. Žalobca chodil veľmi málo domov, po 4 týždňoch prišiel na týždeň a chcel stihnúť návštevy, ísť si vypiť s kamarátmi. Je pravdou, že ho začala odmietať, pretože chodil občas domov opitý. Bolo to ku koncu manželstva od Veľkej noci a v októbri 2014 boli rozvedení. Vtedy žiadnu známosť s iným mužom nemala. V spomínanom období sa stalo, že ich žalobca párkrát vyhnal z domu aj s deťmi. Písal si s inou ženou a s ňou už nekomunikoval. Nedopustila sa takého správania voči žalobcovi, že by tým došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, správala sa ako iné ženy, doma bolo upratané, navarené a postarané o deti. Keď žalobca odišiel z domu predtým si postupne odniesol veci k matke. Po tom ako sa rozviedli, chcela sa s ním dohodnúť na finančnom vyplatení a ponúkla mu 3.000 eur v hotovosti a 1.000 eur by mu splácala podľa možností, čo on odmietol. Nie je pravdou, že by žalobca chcel ísť bývať naspäť do domu. Napísal jej, aby vypratala izbu, že si tam nanosí veci, ktoré má a ktoré si chce uskladniť. Nebránila mu v stretávaní sa s deťmi, ale dosť často prišiel žalobca preto, aby jej alebo jej matke mohol ponadávať, čo bolo aj pred deťmi, a preto sa ho deti báli. Keď robil na kamióne každý druhý víkend boli deti u žalobcu a cez prázdniny aj dva týždne. Mal upravený styk rozsudkom súdu, ale keďže bol v zahraničí, pre deti v stanovenej dobe nechodil. Chodili aj k mediátorke, ktorá im pomohla v tom, ako sa majú zhodnúť pri stretávaní sa žalobcu s deťmi. Takže deti chodili k nemu aj mimo termínu, ktorý bol upravený rozsudkom. Takto to bolo do januára 2017, ale potom sa začal žalobca o všetko súdiť.
6. Svedkyňa K. K., matka žalovanej, vo svojej výpovedi uviedla, že zo začiatku spolužitie žalovanej a žalobcu počas trvania ich manželstva bolo dobré. Po tom, ako zomrel otec žalobcu, ktorý žalobcu predtým napomínal, sa to zhoršilo. Stávalo sa, že škaredo nadával a vyhrážal sa, že žalovanú zabije. Bolo to asi 2-3 mesiace pred rozvodom. Žalovaná žiadnu príčinu žalobcovi nedávala. Počas trvania manželstva žiadnu známosť nemala. Na kúpu rodinného domu žalovaná zarobila peniaze v E. ako čašníčka. Sama jej dala 55.000 Sk a nežiadala, aby jej tieto peniaze vrátila. Žalovaná mala požičané peniaze od brata, ktoré mu vrátila z toho, keď jej bola vyplatená poistka. Žalobca ani toho pána, čo predával nehnuteľnosť, nevidel. Nehnuteľnosť bola písaná aj na žalobcu, pretože ho žalovaná veľmi ľúbila. Potvrdila, že potom obaja začali prerábať rodinný dom, čo zabezpečoval žalobca zo spoločných peňazí. Stalo sa, že keď sa súdil s bývalou manželkou, podpísala prehlásenie, že požičala žalovanej 200.000 Sk, čo sa v skutočnosti nestalo. Žalobca chcel, aby mu takto pomohla s bývalou manželkou, keďže táto podala návrh na zvýšenie výživného. Pretože bývalá manželka žalobcu sa mu vyhrážala exekútorom, žalobca sa rozhodol svoj spoluvlastnícky podiel darovať naspäť žalovanej. Uzatvorenie darovacej zmluvy inicioval sám žalobca, ona ho k tomu nepresviedčala. Podľa nej k uzatvoreniu darovacej zmluvy nedošlo preto, že mal žalobca dcéru z prvého manželstva, pretože s ňou dobre vychádzali. Poprela, že by podpisovala čestné prehlásenie o poskytnutí pôžičky vo výške 7.000 eur. Pravdepodobne jej to žalobca podstrčil.
7. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9P/173/2014 súd zistil, že dňa 23.06.2014 podala žalovaná ako navrhovateľka návrh na rozvod manželstva so žalobcom. V návrhu uviedla, že začiatkom roku 2013 sa začali vzťahy medzi nimi vyostrovať, žalobca ju hrubo urážal, bol agresívny a upodozrieval ju z nevery. Jeho narážky však boli neopodstatnené. Správal sa panovačne, nadradene, scény robil aj v noci. V novembri 2013 sa jej priznal, že komunikuje cez internet so ženami a rieši ich manželské problémy. Podľa nej vo februári žalobca nadviazal známosť s inou ženou. K návrhu na rozvod manželstva sa žalobca vyjadril písomne a uviedol, že po vážnom úraze predkolenia v roku 2007 zostali vo finančnej tiesni a po dobu PN nemohol platiť výživné vo výške 132,78 eura na malol. dcéru z prvého manželstva. Tak sa mu začala matka dcéry z prvého manželstva vyhrážať exekútorom. Matka žalovanej začala na neho naliehať, aby ich spoločný majetok prepísal na manželku a tak po vzájomnej dohode sa majetok previedol na navrhovateľku (v tomto konaní žalovanú) darovacou zmluvou. Tiež poukázal na to, že sa k nemu žalovaná správala odmerane. Ich vzájomné upodozrievanie z nevery situáciu v manželstve zhoršovali. Poprel, že by nadviazal vo februári vzťah s inou ženou. Zo spoločnej domácnosti odišiel dňa 15.06.2014 k svojej matke. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.10.2014 č.k. 9P/173/2014-36 bolo
manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené. Pre čas po rozvode boli maloleté deti V., G.. XX.XX.XXXX a M., G.. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne po 80 eur a 70 eur. Súčasne bol upravený styk otca s deťmi každý párny týždeň v mesiaci v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2014. Manželstvo tak trvalo od 24.04.2010 do 08.11.2014.
8. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9P/452/2010 súd zistil, že dňa 19.11.2010 podal žalobca návrh na zníženie výživného voči dcére C. C., G.. XX.XX.XXXX pochádzajúcej z jeho prvého manželstva. Zo spisu vyplýva, že ako listinný dôkaz predložil čestné vyhlásenie matky žalovanej K. K. zo dňa 31.01.2011 o tom, že svojej dcére M. C. poskytla pôžičku vo výške 7.000 eur. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 23.06.2011 č.k. 9CoP/30/2011-142 bol zmenený rozsudok tunajšieho súdu a znížená vyživovacia povinnosť žalobcu na malol. C. zo sumy 132,78 eura na sumu 110 eur mesačne.
9. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8P/47/2009 súd zistil, že dňa 15.04.2009 podal žaloba návrh na zníženie vyživovacej povinnosti voči dcére C.. Zo spisu vyplýva, že predložil čestné vyhlásenie matky žalovanej K. K., že dňa 14.02.2007 svojej dcére M. C. poskytla pôžičku vo výške 200.000 Sk. V tomto konaní bol návrh na zníženie výživného zamietnutý rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13.07.2009 č.k. 8P/47/2009-63.
10. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9P/6/2017 súd zistil, že žalobca dňa 09.01.2017 podal návrh na zníženie voči dcére C.. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.03.2017 č.k. 9P/6/2017-67 bola schválená rodičovská dohoda na zníženie vyživovacej povinnosti žalobcu na malol. C. zo sumy 110 eur na sumu 65 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2017.
11. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9Em/1/2017 súd zistil, že dňa 13.02.2017 žalobca ako oprávnený podal návrh na výkon súdneho rozhodnutia a to rozsudku, ktorým bol upravený jeho styk s maloletými deťmi V. Q. M. pochádzajúcich z manželstva so žalovanou. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.10.2017 č.k. 9Em/1/2017-32 bolo konanie o výkon rozhodnutia zastavené po tom ako mal súd za preukázané, že povinná - matka si plní toho času dobrovoľne čo jej ukladá právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/173/2014 a podrobuje sa súdnemu rozhodnutiu, na čo bola vyzvaná súdom dňa 02.03.2017. Uznesenie sa doručuje účastníkom a zatiaľ nie je vec vo veci výkonu rozhodnutia právoplatne skončená.
12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej, svedkyne K. K., oboznámením sa s obsahom kúpnej zmluvy, darovacej zmluvy, listu vlastníctva, ostatných listinných dôkazov, oboznámením sa s obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn. 9P/173/2014, sp.zn. 9P/452/2010, sp.zn. 8P/47/2009, sp.zn.9Em/1/2017, sp.zn. 9P/6/2017 a zistil tento skutkový stav: Žalobca žil so žalovanou od roku 2007 najskôr v partnerskom vzťahu, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil malol. V.. Žalovaná mala ešte pred týmto vzťahom záujem o starší rodinný dom nachádzajúci sa v susedstve rodinného domu jej matky. Za tým účelom mala založené dve stavebné sporenia, jedno na jej meno a druhé na meno jej matky K. K. a tiež kvôli tomu odišla pracovať do E.. V konaní žalovaná dokladovala zrušenie stavebného sporenia ku dňu 29.12.2006, ktoré bolo na jej meno a ku dňu 24.02.2006 na meno jej matky. Pretože žalobca i žalovaná mali spoločné plány do budúcna, v kúpnej zmluve uzavretej dňa 14.02.2007 bol ako kupujúci spolu so žalovanou uvedený aj žalobca. Predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. J. zapísaných v OÚ Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX, v registri „C“ LV ako parcela č. XXXX/X záhrady o výmere 1393 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 475 m2, rodinný dom na parc.č. XXXX/X pre každého z kupujúcich v 1-ine. Dohodnutá kúpna cena bola vo výške 300.000 Sk vyplatená tak, že suma 100.000 Sk bola uhradená dňa 27.10.2006 a zvyšná časť kúpnej ceny 200.000 Sk bola vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy. Predmetom kúpnej zmluvy bol starší rodinný dom, s prerábaním ktorého najskôr začala z časti žalovaná a potom pokračovali spolu so žalobcom. Dňa 02.03.2009 uzatvoril žalobca ako darca so žalovanou ako obdarovanou darovaciu zmluvu a dohodu o zriadení vecného bremena, na základe ktorej darca teda žalobca daroval žalovanej svoj podiel v 1-ici z nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.úz. J. zapísaných v OÚ Topoľčany, katastrálny odbor na LV č. XXX, v registri „C“ LV ako parcela č. XXXX/X záhrady o výmere 1393 m2, parc.č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 475 m2, rodinný dom súp.č. XXX na parc.č. XXXX/X. Na základe článku II sa účastníci tejto zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena dohodli na zriadení vecného bremena
spočívajúceho v doživotnom bývaní a užívaní predmetných nehnuteľností v prospech oprávneného z vecného bremena, ktorým bol žalobca. Žalovaná v súčasnosti je vedená ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX. Dňa 24.04.2010 uzatvoril žalobca so žalovanou manželstvo, z ktorého pochádza malol. M., G.. XX.XX.XXXX. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 21.10.2014 č.k. 9P/173/2014-36 bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené. Pre čas po rozvode boli maloleté deti V., G.. XX.XX.XXXX a M., G.. XX.XX.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na ich výživu mesačne po 80 eur a 70 eur. Súčasne bol upravený styk otca s deťmi každý párny týždeň v mesiaci v čase od soboty od 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.11.2014. Pre vzájomné nezhody so žalovanou sa žalobca odsťahoval z predmetného rodinného domu dňa 15.06.2014 k svojim rodičom a v súčasnosti ako uviedol vo svojej výpovedi žije vo svojom staršom rodinnom dome, ktorý si kúpil vedľa svojich rodičov pred cca 2,5 rokom. Listom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.04.2016 bola vyzvaná žalovaná žalobcom, aby mu darovanú polovicu predmetných nehnuteľností uvedených vyššie vrátila v lehote 15 dní od doručenia výzvy z dôvodu, že sa žalovaná v poslednom období voči nemu správa spôsobom, ktorý spĺňa podmienky pre vrátenie daru, najmä porušovanie dobrých mravov z jej strany voči nemu. Žalovaná s vrátením daru nesúhlasila, nakoľko nie je si vedomá porušenia dobrých mravov voči žalobcovi.
13. Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
14. Podľa citovaného ustanovenia § 630 OZ, sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Právny vzťah zaniká v zmysle citovaného ustanovenia na základe kvalifikovaného porušovania dobrých mravov správaním sa obdarovaného a ďalej na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Právo na vrátenie daru vzniká okamžikom konania obdarovaného, ktorý svojím správaním hrubo porušil dobré mravy. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného, ale také, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti daného prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Obvykle ide o fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci a podobne. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania napĺňa znaky ust. § 630 OZ. Pri posudzovaní, či určité konkrétne správanie sa obdarovaného možno považovať za hrubé porušenie dobrých mravov, treba pritom vychádzať z princípu vzájomnosti. To znamená, že treba brať do úvahy a hodnotiť aj správanie sa darcu, zistiť, či tento sa nespráva voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie sa nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V kladnom prípade by sa totiž nemohol darca úspešne domáhať vrátenia daru, lebo reakciu obdarovaného, i keby bola tiež nevhodná, nebolo by možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
15. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nebola naplnená skutková podstata ustanovenia § 630 OZ, keď zistené tvrdenia, pre ktoré žalobca žiada od žalovanej vrátenie daru nepostačujú pre záver, že by sa žalovaná správala voči žalobcovi tak, že by hrubo porušovala dobré mravy, že by šlo z jej strany o porušenie značnej intenzity alebo porušenie sústavné. Je zrejmé, že predpokladom úspešného uplatnenia vrátenia daru nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného. V zmysle vyššie uvedeného sa súd zaoberal dôvodmi, pre ktoré žalobca požaduje vrátenie daru a ktoré dôvody považoval za hrubé porušenie dobrých mravov. Tieto boli uvedené a rozpísané v žalobe, v jej odôvodnení pod bodmi 1 až 6. Hrubé porušenie dobrých mravov videl žalobca v tom, že: 1/žalovaná rozbila ich rodinu a urazila ho tým, že ho obvinila z nevery, keďže je kamiónista, z čoho vyplýva automaticky jeho nevera. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca neuviedol a neoznačil žiadne dôkazy. V konaní nebolo preukázané, že by hlavný podiel na rozbitie rodiny mala žalovaná, čo nevyplýva ani zo samotného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9P/173/2014, v ktorom konaní žalovaná ako navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva so žalobcom, v ktorom poukázala na vyostrovanie vzťahov poukázala na hrubé urážanie zo strany žalobcu, jeho agresívne správanie, upodozrievanie z nevery, čo však v tomto konaní preukázané nebolo a nevyplýva to ani zo samotného odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 21.10.2014 č.k. 9P/173/2014, ktorým bolo manželstvo žalobcu a žalovanej rozvedené. Sám žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že mal podozrenie, či žalovaná nemá známosť s iným mužom, avšak žiadne
konkrétnejšie skutočnosti k tomu ani neuviedol. Sám pritom potvrdil, že ešte pred rozvodom manželstva komunikoval -písal si s inou ženou. Známosť žalovanej s iným mužom preukázaná tak nebola a potvrdila to aj svedkyňa K. K., keď vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaná žiadnu príčinu žalobcovi nedávala, počas trvania manželstva známosť nemala. Prípadné obvinenie žalobcu žalovanou z nevery ako to uvádza v tomto bode č. 1 takisto nebolo preukázané najmä, že by k tomu došlo spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Vyššie uvedené potom platí i pre vyslovené presvedčenie žalobcu uvedené pod bodom 2 odôvodnenia žaloby, že práve žalovaná mala počas ich vzťahu milenca, čo ju viedlo k tomu, že podala návrh na rozvod. K tomuto tvrdeniu žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy, svoje tvrdenie tak nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo na jeho strane. Pod bodom 3 ako ďalší dôvod uviedol žalobca, že žalovaná odmieta s ním akúkoľvek komunikáciu a to aj o veciach, ktoré sa bežne musia po rozvode manželstva riešiť, ako je majetkoprávne vyporiadanie. Toto svoje tvrdenie tiež žalobca nepreukázal. Je pravdou, že mal záujem na majetkoprávnom vysporiadaní sa so žalovanou najmä pokiaľ ide o investície vynaložené do jej rodinného domu. Žalovaná vo veci uviedla, že chcela sa dohodnúť na finančnom vyplatení žalobcu a ponúkla mu 3.000 eur v hotovosti a 1.000 eur by mu splácala podľa možností, čo žalobca odmietol. Pokiaľ teda aj k dohode o majetkovom vysporiadaní medzi stranami sporu nedošlo, neznamená to však, že by žalovaná odmietala so žalobcom akúkoľvek komunikáciu. Okrem toho v tomto dôvode súd nevidel správanie sa žalovanej, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ako ďalší dôvod, pre ktorý žalobca v žalobe požaduje vrátenie daru pod bodom 4 uvádza, že žalovaná vyvíja aktívne úsilie k tomu, aby mu bránila stretávať sa s deťmi. Takéto aktívne úsilie zo strany žalovanej žalobca nepreukázal. Je pravdou, že medzi ním a žalovanou sa vyskytli nezhody súvisiace so stretávaním sa žalobcu s maloletými deťmi. Žalovaná poprela, že by žalobcovi bránila stretávať sa s deťmi, snažili sa vec riešiť aj prostredníctvom mediátora. Žalobca podal tiež návrh na výkon súdneho rozhodnutia týkajúceho sa úpravy styku s maloletými deťmi, ktorý výkon rozhodnutia bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 10.10.2017 č.k. 9Em/1/2017-32 zastavený po tom, ako mal súd za preukázané, že matka si plní dobrovoľne čo jej ukladá právoplatný a vykonateľný rozsudok. Ani v uvedenom dôvode súd nemal za preukázané správanie sa žalovanej k žalobcovi tak, že by hrubo porušovala dobré mravy. Ďalším dôvodom uvedeným v odôvodnení žaloby pod bodom 5 je, že žalovaná odmieta trpieť realizáciu jeho práv vyplývajúcich z vecného bremena, takže v súčasnom období musí žiť a bývať u svojej matky. Z dokazovania mal súd za preukázané, že dôsledkom vzájomných nezhôd sa žalobca dňa 15.06.2014 odsťahoval zo spoločnej domácnosti a predmetného rodinného domu a šiel bývať k svojej matke. Je pravdou, že v predmetnom rodinnom dome na základe zriadeného vecného bremena má žalobca právo doživotného bývania a užívania tejto nehnuteľnosti, avšak z tohto rodinného domu odišiel sám ako už bolo uvedené kvôli vzájomným nezhodám so žalovanou. Do tohto rodinného domu sa už viac nevrátil bývať. Je pravdou, že žalobca po odsťahovaní odišiel bývať k svojej matke, ale ako sám uviedol, pred 2,5 rokom si zakúpil starší rodinný dom a začal si teda riešiť svoje bývanie. Pri tomto dôvode žalobca rovnako nepreukázal správanie sa žalovanej, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Za takéto súd nepovažoval ani v uvedenom poslednom dôvode pod bodom 6, podľa ktorého pri jeho odchode mu žalovaná odmietla vydať čokoľvek z jeho vecí, ktoré sa nachádzajú v uvedenom dome. Žalobca ani pri tomto dôvode neuniesol dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia. Samotná žalovaná vo veci uviedla, že pri odchode si odsťahoval žalobca všetky svoje osobné veci. Žalobca pritom nepreukázal ani netvrdil, že by žalovanú vyzval na vydanie takýchto vecí, nijakým spôsobom to nedokladoval, prípadne ani netvrdil, že sa takéhoto nároku domáhal podaním žaloby na súd. Aj prípadné nezhody medzi stranami sporu ohľadne vydania veci nemožno však považovať za hrubé porušenie dobrých mravov. V konaní žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie v tom zmysle, že k uzatvoreniu predmetnej darovacej zmluvy bol prinútený na základe naliehania zo strany žalovanej a jeho matky. Za hodnoverné súd považoval tvrdenie žalovanej, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo po tom, ako mal nezhody žalobca so svojou bývalou manželkou kvôli výživnému voči malol. dcére C. a jej matka sa mu vyhrážala exekúciou. Uvedené potvrdila i svedkyňa K. K. vo svojej výpovedi, keď uviedla, že uzatvorenie darovacej zmluvy inicioval sám žalobca. K tvrdeniam žalovanej a svedkyne nasvedčuje aj snaha samotného žalobcu preukazovať v konaní o výživnom poskytnutie pôžičky zo strany matky žalovanej predložením prehlásení, ktoré mali byť iba fiktívne pre konanie o výživnom.
16. Ďalej sa súd v danej veci zaoberal princípom vzájomnosti, kedy treba hodnotiť správanie sa obdarovanej žalovanej a rovnako správanie žalobcu ako darcu, či takéto jeho správanie nie je príčinou správania sa žalovanej. Z dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k vzájomným nezhodám počas trvania ich manželstva, ktoré viedli k rozvodu ich manželstva. Žalovaná
vo svojej výpovedi poukázala na neprimerané správanie sa žalobcu a to, že párkrát ju vyhnal z domu aj s deťmi ako i to, že si písal s inou ženou ešte počas trvania manželstva. Z výpovede svedkyne K. K. vyplýva, že správanie sa žalobcu sa zhoršilo, žalovanej nadával a vyhrážal sa jej zabitím. Z uvedeného je tak zrejmé narušenie vzťahov medzi stranami sporu a samotné správanie žalobcu voči žalovanej vyvolalo určité reakcie voči žalobcovi, ktoré však neboli v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaná k nemu správala v hrubom rozpore s dobrými mravmi a tak predpoklady na vrátenie daru neboli podľa § 630 OZ naplnené, a preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva zásada úspešnosti v spore podstatná pre priznanie náhrady trov konania. Zamietnutím žaloby bola žalovaná úspešná v konaní, ktorá však náhradu trov konania nežiadala a ani podstatné trovy v konaní jej nevznikli, preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).