Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-172-2017.pdf
PDF · 74.57 KB
Case nature
Subarea
23Cb/172/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v spore žalobcu: V & Z, s.r.o., Macov 35, 930 32 Macov, IČO: 36 835 099, proti žalovaného: CELEBRATION s. r. o., Papraďová 1/A, 821 01 Bratislava, IČO: 44 822 511, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil dňa 23.10.2017 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie, v ktorom sa domáha zriadenia záložného práva k bankovému účtu vo vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z Objednávky na vykonanie prác zo dňa 27.09.2017 vo výške 1.999,20 eur s príslušenstvom. 2. Žalobca svoj návrh odôvodňuje existenciou pohľadávky voči žalovanému vo výške 1.999,20 eur, ktorá vznikla na základe objednávky na vykonanie prác. Na základe objednávky dodal žalobca žalovanému služby „práce špeciálnym vozidlom, odvoz prebytočného materiálu“. Služby žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2017065 po ukončení prác. Faktúra bola žalovanému doručená dňa 02.10.2017 a splatná 13.10.2017, žalovaný uvedenú faktúru neuhradil a odvtedy nereaguje na telefonický, elektronický ani písomný kontakt, pričom pred vykonaním prác reagoval takmer okamžite na e-maily aj telefonáty. Žalobca sa domnieva, že nárok ktorému sa má poskytnúť ochrana, nebola žalovaným spochybnená, naopak e- mailovou komunikáciou, potvrdením záznamov o vykonaní prác, výkon prác potvrdil. Dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia vidí žalovaný v nekorektných obchodných praktikách. Z verejne dostupných zdrojov - platobné rozkazy, nemá žalovaný v úmysle plniť svoje záväzky. Žalobca je názoru, že sledovaný cieľ možno dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa žalobcu žalovaného neobmedzí. Vo veci samej sa bude domáhať zaplatenia svojej pohľadávky. 3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 5. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka priznaná súdnym rozhodnutím. 6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 9. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 332 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 13. Podľa 151b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. 14. Podľa § 151b ods. 2 OZ, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. 15. Podľa § 151b ods. 3 OZ, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky. 16. Podľa § 151b ods. 4 OZ, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. 17. Podľa § 151d ods. 1 OZ, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku alebo iná hromadná vec. 18. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie, ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka. 19. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená 20. K tvrdeniu žalobcu súd uvádza, že žiadnym spôsobom neosvedčil, že by mohlo byť exekučné konanie ohrozené. Žalobca sa odvoláva na nekorektné obchodné podmienky, ktoré však v návrhu bližšie nešpecifikoval. Žalobca neuviedol v čom spočívajú nekorektné obchodné praktiky žalovaného, preto si súd nie je schopný urobiť úsudok o správaní žalovaného. Žalobca neuvádza žiadne dôkazy a ani tvrdenia, ktoré by nasvedčovali, že žalovaný sa snaží zmariť exekučné konanie. Na preukázanie ohrozenia exekučného konania by žalobca musel uviesť konkrétne konanie žalovaného, ktoré smeruje k zmenšovaniu majetku žalovaného. Len samotná existencia dlhu žalovaného nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 21. V zmysle citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku a Občianskeho zákonníka môže byť predmetom záložného práva vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná. Záloh môže byť určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom, tak aby predmet zálohu bolo možné kedykoľvek určiť počas trvania záložného práva. 22. Žalobcom navrhované zriadenie záložného práva je nevykonateľné z dôvodu, že predmet zálohu, účet vo vlastníctve žalovaného, nie je dostatočne určiteľný ako predmet zálohu, a preto nespĺňa náležitosti podľa § 151b ods. 4 OZ. Na dostatočné určenie predmetu záložného práva by žalobca musel uviesť banku, v ktorej je účet vedený a číslo účtu. Bez týchto údajov, aj keby boli dané dôvody na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, by bolo zabezpečovacie opatrenie nevykonateľné. 23. Vzhľadom na to, že žalobca navrhuje nevykonateľné zabezpečovacie opatrenie a nepodarilo sa mu dostatočne osvedčiť dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tým, že nepreukázal ohrozenie exekučného konania, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
24. Pokiaľ ide o trovy konania, súd o nich nerozhodoval. Zabezpečovacie opatrenie je osobitným procesným inštitútom, na ktorý sa aplikuje odlišný postup ako v klasickom súdnom konaní, čo vyplýva aj zo zaradenia tohto inštitútu do samostatnej tretej hlavy Civilného sporového poriadku. V súlade s § 331 ods. 1 CSP sa uznesenie, ktorým sa návrh na neodkladné opatrenie zamietol, nedoručuje protistrane. Z tohto dôvodu nie je medzi kým rozhodovať o náhrade trov konania, a takýto výrok o nároku na náhradu trov konania by bol podľa názoru tohto súdu nadbytočný.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.