Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/35/2017

Zmenené rozhodnutím 12CoP/157/2023, 15P/43/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu – sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Bebčáka vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX E., zastúpenej splnomocneným zástupcom Kováč | Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom M. Bela 2, 984 03 Lučenec, IČO: 47 253 975 a otca: F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 15P/43/2022-881 zo dňa 13. septembra 2023, takto rozhodol: rozsudok okresného súdu vo výrokoch I. a II. m e n í tak, že otec detí je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za čas od 08.04.2022 do 15.08.2023 sumou 200,- eur mesačne a za čas od 16.08.2023 naďalej sumou 190,- eur mesačne a maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX za čas od 08.04.2022 do 15.08.2023 sumou 120,- eur mesačne a za čas od 16.08.2023 naďalej sumou 110,- eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky detí. Zameškané výživné za obdobie od 08.04.2022 do 30.09.2023 na maloletého A. B. v sume 1.785,- eur, je otec detí povinný zaplatiť v splátkach po 60,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. Zameškané výživné za obdobie od 08.04.2022 do 30.09.2023 na maloletého A. B. v sume 165,- eur, je otec detí povinný zaplatiť v splátkach po 10,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/35/2017-148 zo dňa 10.11.2017 v časti o úprave výživného. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania."
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Lučenec sudkyňou A. B. C. D. o veci starostlivosti o maloleté deti: E. F., narodený XX.XX.XXXX a E. F., narodený XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, deti rodičov: otec G. F., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX a matka I. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, K., zastúpená: Kováč / Krpčiarová & partners – advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom M. Bela 2, 984 03 Lučenec, o výžive maloletých - zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 9P/35/2017-148 zo dňa 10.11.2017, právoplatný a vykonateľný dňa 20.12.2017 v časti o úprave vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti E. F. a E. F. tak, že otcovi G. F., narodenému XX.XX.XXXX s a z v y š u j e vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa E. F., narodeného XX.XX.XXXX zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne a na maloletého E. F., narodeného XX.XX.XXXX zo sumy 90,- Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne, počnúc mesiacom jún 2022; takto určené výživné je splatné k rukám matky I. F., narodenej XX.XX.XXXX vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vopred. II. Zameškané výživné za mesiace júl 2022 až september 2023 na maloletého E. F. vo výške 1.500,- Eur súd p o v o ľ u j e otcovi G. F. splatiť v splátkach po 60,- Eur mesačne a na maloletého E. F. vo výške 150,- Eur v splátkach po 10,- Eur mesačne spolu s bežným výživným na každé dieťa zvlášť až do jeho úplného vyrovnania pod následkom straty výhody mesačných splátok počnúc splatnosťou výživného za mesiac október 2023. III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov prvostupňového odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou vo veci navrhovateľky - manželky: B. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX XX L., štátny občan Slovenskej republiky, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Mihály s.r.o., IČO: 47 241 331, so sídlom A. XXX/XX, XXX XX F. proti manželovi: T. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX, XXX XX F., štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Bronislava Garajová, advokátka, so sídlom Ž.G. XXX, XXX XX S., za účasti maloletých detí: K. Š., nar. XX.XX.XXXX a K. Š., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené rodičmi ako zákonnými zástupcami a kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, o návrhu manželky na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 24.09.2005 v F. zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Lučenec, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por.č. XX r o z v á d z a.

II. Maloletý K. Š., nar. XX.XX.XXXX a malol. K. Š., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky B. Š., nar. XX.XX.XXXX.

III. Otec T. Š., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. Š., nar. XX.XX.XXXX sumou 100,-Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva .

IV. Otec T. Š., nar. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. Š., nar. XX.XX.XXXX sumou 90,-Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva .

V. Otec j e p o v i n n ý výživné zasielať k rukám matky vždy mesačne predom do 25. dňa toho ktorého mesiaca.

V. Styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e.

VI. Súd p r i z n á v a navrhovateľke proti manželovi náhradu trov konania v rozsahu 50%.

VII. O výške náhrady trov súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka žiadala, aby súd rozviedol ich manželstvo so T. Š.. Uviedla, že do manželstva vstupovala z citovej náklonnosti. Po sobáši dňa XX.XX.XXXX žili usporiadaným rodinným životom. Ich spoločný život bol poznačený menšími nezhodami, ktoré sa snažili spoločne riešiť nevyhnutným kompromisom. Z manželstva sa im narodili maloleté deti K. M. XX.XX.XXXX a K. M. XX.XX.XXXX. Deti spoločne vychovávali. Spolužitie medzi manželmi sa narušilo v roku 2016 kedy začala manžela podozrievať z nevery. V októbri 2016 sa manžel od rodiny odsťahoval a od toho času žijú oddelene.

Iniciovala niekoľko pokusov o obnovenie spolužitia avšak bezvýsledne. Stratila záujem na zachovaní manželstva preto trvá na tom, aby súd manželstvo uzavreté dňa XX.XX.XXXX rozviedol. Na čas po rozvode manželstva žiadala zveriť maloletého K. a maloletého K. do svojej osobnej starostlivosti. Žiadala zaviazať otca detí na platenie výživného po 150,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť. Stretávania sa otca s deťmi nenavrhla upraviť pretože rodičia sa o styku otca s maloletými synmi budú vedieť dohodnúť.

2. Druhý manžel vypovedal tak, že s rozvodom manželstva súhlasí. Do manželstva vstupoval z citovej náklonnosti a žili s manželkou usporiadaným rodinným životom. V roku 2016 začali medzi nimi vážne problémy pretože navrhovateľka ho podozrievala, že má známosť s inou ženou, avšak nebola to pravda. Dochádzalo medzi nimi k hádkam a k nedorozumeniam, čo riešil tak, že v decembri 2016 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Býva pri svojej matke a nemá záujem obnoviť spolužitie s navrhovateľkou. Stratil k nej akýkoľvek citový vzťah. Súhlasí s tým, aby deti boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ne dobre stará avšak výživné, ktoré žiada určiť vo výške 150,- eur na každé dieťa zvlášť je neprimerane vysoké a nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Vyživovaciu povinnosť má len k dvom maloletým deťom, nevlastní žiaden majetok.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 19.07.2017 a na deň 11.10.2017.

4. Navrhovateľka trvala na svojom návrhu a žiadala, aby súd manželstvo s druhým manželom T. Š. rozviedol. Situácia sa v manželstve nezmenila, neobnovili manželské spolužitie. Na čas po rozvode žiadala zveriť obidve deti do svojej osobnej starostlivosti. Mladší syn má zdravotné problémy. Zvýšené náklady má s kúpou liekov a lekárskymi vyšetreniami na ktoré musí vycestovať aj mimo miesta trvalého bydliska.

5. Manžel T. Š. vypovedal tak, že manželské spolužitie s navrhovateľkou neobnovili. Súhlasil s tým, aby deti boli zverené do výchovy matky. Zdôraznil, že výživné, ktoré žiada matka na výchovu detí je neprimerané a nezodpovedá jeho zárobkovým a majetkovým pomerom. Vie o tom, že zdravotný stav mladšieho syna je narušený. Pokiaľ bude mať matka zvýšené výdavky s deťmi je ochotný zaplatiť jej aj vyššiu sumu.

6. Kolízny opatrovník navrhol na čas po rozvode zveriť deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ich výchovu dobre stará. Výživné žiadal určiť vo výške, ktorá zodpovedá zárobkovým a majetkovým pomerom obidvoch rodičov. Prešetrili pomery v domácnosti matky a zistili, že domácnosť je udržiavaná v čistote a v poriadku. Matka detí má vytvorené dobré materiálne podmienky pre výchovu maloletého K. a maloletého K..

7. Dokazovanie súd vykonal prečítaním sobášneho listu, rodných listov detí, správou, ktorú vypracoval Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny F.G. (na čl. 29 až 31), pracovnej zmluvy (na čl. 42-43), potvrdením o príjme navrhovateľky (na čl. 44), potvrdenia o príjme od zamestnávateľa druhého manžela (na čl. 53,54), výsluchom svedkyne, dohody o skončení pracovného pomeru (na čl. 97), vyjadrením S. C. (na čl. 102), dokladmi o platbách (na čl. 106 až 128), potvrdením o príjme druhého manžela (na čl. 132 až 134), zmluvy o nájme bytu (na čl. 136-137).

8. Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Z obidvoch strán sa jedná o manželstvo prvé. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Obci R.. Navrhovateľka v Obci R. býva aj v súčasnosti. T. Š. má trvalé bydlisko na adrese S.. Spoločným bydliskom je založená miestna príslušnosť tunajšieho súdu. Z manželstva pochádzajú dve deti: K. Š., nar. XX.XX.XXXX a K. Š., nar. XX.XX.XXXX.

9. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny F. vypracoval správu o prešetrení pomerov v domácnosti matky, pričom zistil, že udržiava domácnosť v čistote a v poriadku. O výchovu maloletých detí sa dobre stará. Navrhovateľka býva v rodinnom dome. Prízemie rodinného domu obývajú jej rodičia M.B. K., poberateľ starobného dôchodku a B. K., ktorá je zamestnaná H. v F.. Na poschodí rodinného domu má navrhovateľka k dispozícii byt, ktorý pozostáva z kuchyne, troch izieb a príslušenstva. Byt je zariadený moderným, účelovým nábytkom. Maloleté deti majú vlastnú detskú izbu. Mesačné náklady na bývanie sa pohybujú okolo sumy 130,- eur. Maloletý K.H. Š. je žiakom 5. ročníka Základnej školy v L. a K. je žiakom 1. ročníka Základnej školy L.. Pri pohovore sa obidve deti vyjadrili tak, že by chceli zostať v domácnosti matky. Prešetrili pomery aj v domácnosti otca maloletých detí T. Š., ktorý býva v Obci S.. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou P. Š., ktorá je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí

a rodiny F.. Poberá vdovský dôchodok vo výške 298,- eur mesačne. Vyplácaná je jej dávka v hmotnej núdzi vo výške 160,50 eur. V rodinnom dome býva aj sestra pána Š.. Zo správy od zamestnávateľa navrhovateľky bolo preukázané, že pracuje v spoločnosti U. X. X. a.s., C. od 01.12.2015. Jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 01.05.2016 do 30.04.2017 bol vyčíslený sumou 535,82 eur.

10. Druhý manžel bol zamestnancom zamestnávateľa A. K..Q..X.. S. XX. Pracoval ako vodič. Priemerná čistá mesačná mzda za obdobie od 01.07.2016 do 30.06.2017 bola vyčíslená sumou 360,- eur. Pracovný pomer medzi T. Š. a zamestnávateľom A. K..Q..X.. so sídlom S. skončil dohodou ku dňu 18.08.2017, ktorý oznámil, že jeho čistá mzda za august 2017 činila 147,44 eur, za september 2017 mal vyplatenú čistú mzdu vo výške 365,- eur a za október 2017 mzdu vo výške 365,- eur, predpokladaný čistý príjem zamestnanca pri dobrej pracovnej disciplíne bude činiť 365,- eur.

11. Dňa 20.08.2017 uzavrel otec maloletých detí nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je prenájom bytu v Meste S.. Prenajatý má jednu izbu v trojizbovom byte a mesačné nájomné s prenajímateľom bolo dohodnuté sumou 100,- eur mesačne.

12. Svedkyňa F. Š. matka druhého manžela vypovedala tak, že manželské spolužitie účastníkov konania bolo dobré. Pokiaľ syn býva v jej domácnosti prispieva jej na bývanie sumou 20 - 30 eur.

13. S. C. doručila súdu písomné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že so T. Š. nežije v partnerskom zväzku. Nie je príčinou rozvodu ich manželstva. Stretli sa spolu v máji v C.. V jednom prípade prišla na jeho pozvanie spolu s dcérou na návštevu do Q..

14. Podľa § 38 ods. 1, 2 Civilný mimosporový poriadok ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

15. Podľa § 92 Civilný mimosporový poriadok na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

16. Podľa § 93 Civilný mimosporový poriadok konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.

17. Podľa § 100 Civilný mimosporový poriadok s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

18. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

19. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

20. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

21. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

22. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

23. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

24. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

25. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

26. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

27. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

28. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

29. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

30. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

31. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

32. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.

33. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

34. Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.

35. Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

36. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

37. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

38. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

39. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

40. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

41. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

42. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

43. Podľa § 76 ods. 2 Zákona o rodine proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započínanie nie je možné.

44. Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

45. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

46. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval v tomto konaní.

47. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené. Príčinou nedorozumení v rodine boli najmä povahové rozdiely účastníkov konania, ktoré sa začali prejavovať postupne. Rozvrat rodiny bol dovŕšený tým, že druhý manžel sa odsťahoval v roku 2016 od rodiny. Hmotnoprávnym dôvodom vyjadreným v § 23 ods. 1 Zákona o rodine je rozvrat vzťahov medzi manželmi, pre ktorý sa v právnej teórii i v aplikačnej praxi zaujal prívlastok kvalifikovaný. Kvalifikovaným rozvratom sa rozumie taký rozvrat, ktorý sa vzhľadom na intenzitu a dĺžku doby narušenia vzťahov medzi manželmi javí ako nenapraviteľný a v jeho dôsledku manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel.

48. Rozvod má byť prostriedkom umožňujúcim skončenie manželstva, ak došlo k takému narušeniu manželstva, že tento stav možno charakterizovať ako vážne rozvrátenie manželských vzťahov. V takom prípade manželstvo nemôže plniť účel, pre ktorý bolo vytvorené. Stráca dôvody pre svoje ďalšie trvanie a súd ho môže zrušiť.

49. Súd konštatuje, že rozvrat rodiny je hlboký, trvalý, taký aký predpokladá vyššie citované zákonné ustanovenie, takže súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Manželstvo od roku 2016 neplní funkciu biologickú, hospodársku, výchovnú, pretože navrhovateľka a manžel žijú oddelene. Navrhovateľka a druhý manžel nemajú voči sebe navzájom žiadne citové väzby, nemajú záujem na obnovení spolužitia.

50. Pri rozhodovaní o rozvode manželstva musí súd vždy prihliadnuť na záujem maloletého dieťaťa. To znamená, že posúdi ako pôsobí rozvrat medzi manželmi na dieťa a v akom výchovnom prostredí bude dieťa vyrastať po prípadnom rozvode manželstva rodičov. Prostredie hádok, nedorozumení medzi manželmi negatívne ovplyvňuje psychiku detí a ich ďalší vývoj, takže lepším riešením pre deti pochádzajúce z manželského spolužitia je rozvod manželstva.

51. Príčinou rozvratu manželstva boli najmä povahové nezhody medzi účastníkmi konania, rozdielne predstavy o spoločnom živote ale aj odchod druhého manžela zo spoločnej domácnosti, keď z ust. § 18 Zákona o rodine vyplýva, že manželia sú povinní žiť spolu, vzájomne si pomáhať, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Bol to druhý manžel, ktorý sa od rodiny odsťahoval, takže príčinou rozvratu manželstva boli povahové nezhody a odchod T. Š. zo spoločnej domácnosti. Z týchto dôvodov súd manželstvo navrhovateľky a manžela rozviedol.

52. Zároveň podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku upravil práva a povinnosti rodičov k deťom na čas po rozvode.

53. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

54. Súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá v mieste bydliska požíva dobrú povesť, riadne pracuje. Zo správy zamestnávateľa matky bolo preukázané, že jej príjem sa pohybuje priemerne okolo sumy 527,- eur mesačne. Svedomite plní pracovné povinnosti. Otec detí je zamestnaný ako vodič, v súčasnosti pracuje u zamestnávateľa P. C., ktorý vykázal jeho priemerný čistý mesačný príjem sumou 365,- eur. Zamestnaný ako vodič. Súd sa postavil na to stanovisko, že zárobok otca detí v súčasnosti nie je vysoký, avšak u tohto zamestnávateľa je zamestnaný len od augusta 2017, takže je predpoklad, že jeho priemerný čistý mesačný príjem sa bude zvyšovať. Výdavky spojené s výchovou detí sú vysoké. Maloletý K. dňa XX.XX.XXXX dovŕši vek 12 rokov, maloletý K. dňa XX.XX.XXXX dovŕšil vek 8 rokov, naviac maloletý K. má vážne narušený zdravotný stav, ktorá skutočnosť nebola medzi rodičmi sporná. Pokiaľ matka musí navštevovať lekára aj mimo miesta trvalého bydliska má zvýšené výdavky s cestovaním, prípadne ošatením. Matka svojou osobnou starostlivosťou v podstatnej miere vyvažuje finančné príspevky otca maloletých detí, ktorý sa o ich výchovu osobne nestará. Výživné nemá slúžiť len na zabezpečenie najzákladnejších potrieb detí ako je strava, ošatenie, ale aj na zabezpečenie kultúrneho prípadne športového života detí. Súd sa postavil na to stanovisko, že je v možnostiach otca detí prispievať na výživu maloletého K.H. sumou 100,- eur mesačne, na výživu maloletého K.V. sumou 90,- eur mesačne, počnúc od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Zároveň súd rozhodol o spôsobe platenia výživného.

55. Pretože rodičia detí sa vyjadrili tak, že nie je potrebné upraviť stretávanie sa otca s deťmi, súd styk otca s maloletými deťmi neupravil.

56. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

57. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

58. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

59. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré mu v konaní vznikli. Výnimkou zo zásady uvedenej v § 52 Civilného mimosporového poriadku je ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku, ktorý oprávňuje súd priznať náhradu trov konania aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Tak je tomu napríklad v konaní o rozvod manželstva. Pretože súd v konaní o rozvod manželstva zistil, že príčinou rozvratu manželstva boli povahové nezhody účastníkov konania, rozdielne predstavy o spoločnom živote ale aj správanie druhého manžela, ktorý sa odsťahoval od rodiny, opustil spoločnú domácnosť a maloleté deti pochádzajúce z manželského spolužitia, dôvodné je, aby znášal trovy konania vzniklé navrhovateľke v rozsahu 50 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 Civilného mimosporového poriadku v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podľa § 64 Civilného mimosporového poriadku zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 65 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

Podľa § 66 Civilného mimosporového poriadku odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Podľa § 63 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a iných príjmom, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.