Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25C-219-2015.pdf
PDF · 166.61 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/219/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca XXX XX G. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Ivanou Halahijovou, advokátkou, Vazovova 9/A, Bratislava proti žalovaným : v prvom rade: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 a žalovanému v druhom rade: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235 o zaplatenie 1174,46 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 1.rade zamieta.
II. Súd priznáva žalovanému v 1.rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
III. Žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 626,67 eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamieta.
V. Žalobca a žalovaný v 2.rade nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.12.2015 domáhal najskôr len voči žalovanému v prvom rade uloženia povinnosti zaplatiť mu 547,79 eur s príslušenstvom titulom náhrady liečebných nákladov.
Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 15.08.2000 utrpel škodu na zdraví spôsobnú prevádzkou motorového vozidla. Škoda na zdraví vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody v obci Trstín, ktorú zapríčinil Z. B. zamestnanec spoločnosti PARTNERS, s.r.o. ako vodič motorového vozidla zn. Avia vo vlastníctve spoločnosti. Vodič bol za tento skutok uznaný vinným právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp.z. 4T/126/02 zo dňa 02.04.2002 z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody a mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia cestou Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.zn. 12C/146/2002, a to za účasti žalovaného v druhom rade ako vedľajšieho účastníka. Žalobca si uplatnil listom z 15.04.2015 voči žalovanému v prvom rade náhradu vynaložených nákladov spojených s liečením, ktoré vznikli v rámci kúpeľnej liečby v období od 03.03.2015 do 23.03.2015 v Slovenských liečebných kúpeľoch Dudince, a.s. v celkovej výške 392,97 eur nasledovne :
- Doplatok skupina B za pobyt a stravu (21 x 19 eur) - 399,- eur
- Daň za ubytovanie ( 21 x 1,- eur) - 21,- eur
- Poskytnutá zľava z pobytu ( 21 x 1,33 eur) - - 27,93 eur.
Žalovaný v prvom rade odmietol uhradiť žalobcovi predmetné náklady s odôvodnením, že ďalšia kúpeľná liečba nemá vplyv na zlepšenie zdravotného stavu žalobcu. Žalobca si uplatnil aj cestovné náhrady v celkovej výške 155,72 eur. V predchádzajúcom období žalovaný v prvom rade žalobcovi náklady súvisiace s kúpeľnou liečbou preplácal ( i keď v roku 2011 čiastočne), a to až do roku 2013. V roku 2013 žalobcovi oznámil, že jeho nárok na náhradu nákladov súvisiacich s kúpeľnou liečbou neuhradí z dôvodu, že zdravotný stav je chronický. Žalobca tvrdil, že kúpeľné pobyty majú preukázateľne priaznivý vplyv na zdravotný stav a sú indikované ošetrujúcim lekárom, kúpeľná liečba výrazne prispieva k zlepšeniu zdravotného stavu. Žalobca mal za to, že je plne v kompetencii ošetrujúceho lekára pacienta určiť spôsob liečby a jej účelnosť, pričom nie je v dispozícii žalovaného posudzovať vhodnosť liečby indikovanej lekárom. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania v zákonnej výške v zmysle Občianskeho zákonníka, resp. vykonávacieho predpisu o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB, vo výške 5,05% p.a. odo dňa doručenia nároku žalovanému od 27.04.2015 do zaplatenia.
2. Žalovaný v prvom rade žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca utrpel dňa 15.08.2000 škodu na zdraví v dôsledku dopravnej nehody, ktorú spôsobil vodič motorového vozidla zn. Avia, ktorý bol pracovníkom spoločnosti PARTNERS, s.r.o.. Žalobca si následne uplatnil v občianskoprávnom konaní nárok na náhradu škody a zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp.zn. 12C/146/2002, v ktorom súd vydal dňa 27.02.2008 rozsudok. Žalovaný v prvom rade k nároku žalobcu na úhradu nákladov spojených s liečením vrátane cestovných náhrad podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré mu žalovaný v predchádzajúcom období až do roku 2013 preplácal, uviedol, že nie všetky zdravotné problémy a ťažkosti, ktoré boli riešené kúpeľnou liečbou, súviseli so škodou na zdraví, ale súviseli aj s inými faktormi akými sú vek, pohlavie, cukrovka, ktorou žalobca trpel už pred vznikom škody na zdraví. Žalovaný namietal nepreukázanie priameho vplyvu kúpeľnej liečby na zlepšenie zdravotného stavu žalobcu, ako podmienky pre priznanie nároku podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno v smere preukázania príčinnej súvislosti medzi vynaložením liečebných nákladov a následkami žalobcu vzniknutými ako dôsledok dopravnej nehody z 15.08.2000 a súčasne zlepšenia zdravotného stavu žalobcu v dôsledku pravidelnej kúpeľnej liečby (účelnosť nákladov), ktoré bremeno podľa žalovaného žalobca neuniesol. Žalovaný trval na tom, že poškodenie zdravia žalobcu je chronické, čo potvrdil v liste z 21.08.2013 aj samotný žalobca, je teda zrejmé, že ďalšia kúpeľná liečba nemôže zlepšiť zdravotný stav žalobcu, ktorý bol zmenený dopravnou nehodou, a preto považoval žalovaný v prvom rade žalobu žalobcu za bezdôvodnú. Žalovaný vhodnosť liečby indikovanej lekárom nespochybňoval a nespochybňoval ani skutočnosť, že kúpeľné liečby odporúčané lekármi ako doplnkové liečby môžu byť prospešné a môžu dočasne zlepšiť celkovú kondíciu. Žalovaný v prvom rade tvrdil, že žalobca mal a má zdravotné potiaže nesúvisiace s dopravnou nehodou, ktoré nepriaznivo vplývajú na jeho celkový zdravotný stav a nezanedbateľným faktorom je samotný vek žalobcu. Pri vyčísľovaní nákladov žalovaný postupuje v zmysle z.č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v spojení s vykonávacím pokynom žalovanej č. 6CL/2.0/ Vp/111/IT, v zmysle ktorého prepláca poškodenému náklady za stravu a pobyt na lôžku v závislosti od príslušného kvartálu. Žalobca absolvoval kúpeľnú liečbu od 03.03.2015 do 24.03.2015, t.j. I.kvartál, ktorému prislúcha suma 4,98 eur na jeden deň. Žalobca bol v kúpeľoch 21 dní, čo predstavuje sumu 104,58 eur a daň za ubytovanie predstavuje celkom 21 eur. Pokiaľ by žalobca preukázal účelnosť nákladov, žalovaný by mu priznal za stravu a pobyt na lôžku najviac 125,58 eur. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že náklady na stravu by žalobca vynaložil aj v prípade, ak by kúpeľný pobyt neabsolvoval.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 28.03.2017 žiadal žalobca, aby súd pripustil zmenu žaloby, keď svoj nárok uplatnený pôvodnou žalobou rozšíril o 626,67 eur dôvodiac, že žalobca nastúpil dňa 21.03.2017 opätovne na kúpeľnú liečbu indikovanú lekárom, pričom v tejto súvislosti vynaložil žalobca cestovné náklady vo výške 156,67 eur a náklady na ubytovanie, stravu a daň za ubytovanie v celkovej výške 470,- eur.
4. Konajúci súd svojim uznesením č.k. 25C/219/2015-63 zo dňa 31.03.2017 zmenu petitu žaloby v zmysle podania žalobcu z 28.03.2017 (viď. bod 3 odôvodnenia rozsudku).
5. Žalovaný v prvom rade (Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 27.04.2017 a namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore, pretože k dopravnej nehode dôsledkom ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobcu prišlo dňa 15.08.2000,
teda počas platnosti a účinnosti vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb., v zmysle ktorej § 1 ods. 1 zákonné poistenie vykonávala Slovenská poisťovňa, a.s.. S účinnosťou zákona č. 381/2001 Z.z. (od 01.01.2002) bola zrušená citovaná vyhláška a zriadená Slovenská kancelária poisťovateľov, na ktorú ex lege prešli práva a povinnosti bývalej Slovenskej poisťovne, a.s. vyplývajúce zo zákonného poistenia (§ 28 ods. 2,3 z.č. 381/2001 Z.z.). Z uvedeného vyplýva, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. nie je vo vlastnom mene v spore pasívne vecne legitimovanou. Žalovaný poukázal aj na označenie vedľajšieho účastníka v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom na OS v Trnave pod sp.zn. 12C/146/2002, ktorého predmetom bolo odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, teda poškodenia zdravia vzniknutého v príčinnej súvislosti s nehodou z 15.08.2000. Naviac podľa žalovaného neuniesol žalobca dôkazné bremeno ohľadom príčinnej súvislosti medzi vynaloženými nákladmi, ktorých náhrady sa domáha a dopravnou nehodou a nebola preukázaná ani účelnosť vynaloženia týchto nákladov, pretože zdravotné problémy žalobcu sú chronického charakteru a poskytnutá kúpeľná starostlivosť nemohla prispieť k zlepšeniu zdravotných problémov, ktorými žalobca trpí v dôsledku predmetnej nehody. Žalobca naviac trpí aj inými zdravotnými problémami vzniknutými pred danou škodovou udalosťou. Žalobca nepredložil záverečnú prepúšťaciu správu z kúpeľov, kde absolvoval kúpeľný pobyt v roku 2017, ani dôkaz preukazujúci, že táto kúpeľná liečba bola vopred navrhnutá lekárom špecialistom a schválená príslušnou zdravotnou poisťovňou. Aj v prípade preukázania právneho základu, ktorý žalovaný rozporoval, tento uviedol, že výška plnenia by nemohla presiahnuť sumy, ktoré sú uvedené v nariadení vlády SR č. 722/2004 Z.z. + daň za ubytovanie. Žalobca nepreukázal z čoho presne pozostáva suma, ktorá bola uhradená v r. 2015 a v r. 2017 v prospech Kúpeľov Dudince, a.s. a neboli preukázané dôvody prečo je vyčíslená suma vyššia ako suma, ktorú bol žalobca povinný uhradiť v zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 722/2004 Z.z.. Príplatok za jednolôžkovú izbu nepovažuje žalobca za účelne vynaložené náklady majúce príčinnú súvislosť s nehodou z r. 2000 a odstraňovaním jej následkov. Tiež žalovaný namietal uplatnenie nákladov na stravné, keďže je zrejmé, že aj doma by sa žalobkyňa musela stravovať.
6. Konajúci súd uznesením č.k. 25C/219/2015-80 z 29.05.2017 pripustil na návrh žalobcu, aby do konania na strane žalovaného pristúpila Slovenská kancelária poisťovateľov a súčasne pripustil zmenu žalobného petitu tak, že žalovaní v prvom a druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 547,79 eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 547,79 eur od 27.04.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Žalovaný v druhom rade - Slovenská kancelária poisťovateľov zastúpená žalovaným v prvom rade (Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.) vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.06.2017 sa stotožnil s argumentáciou a námietkami obsiahnutými v písomným a ústnych vyjadreniach a prednesoch žalovanej v prvom rade a naviac vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k pôvodne uplatnenej sume 547,79 eur s príslušenstvom. Žalovaný v druhom rade namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pretože poškodený nemá priamy nárok na plnenie proti poistiteľovi, keď vyhláška č. 423/1991 Zb., ktorou bolo upravené zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, neobsahovala ustanovenie, upravujúce priamu žalovateľnosť poisťovateľa. Vo vzťahu ku premlčaniu sumy vo výške 547,79 eur žalovaný uviedol, že podľa žalobcom predložených dokladov, absolvovala táto liečebný pobyt v Kúpeľoch Dudince, a.s. v dobe od 03.03.2015 do 24.03.2015, pričom o škode, t.j. o liečebných nákladoch vynaložených na tento kúpeľný pobyt v roku 2015 sa dozvedela najneskôr dňa 03.03.2015, kedy uhrádzala plnenie v prospech Kúpeľov Dudince, a.s.. O výške vynaložených cestovných nákladov sa dozvedela najneskôr dňa 24.03.2015, kedy absolvovala cesta z kúpeľov domov. Žalovaný je názoru, že nárok žalobcu z marca 2015, je premlčaný v dôsledku márneho uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmetný nárok sa premlčal podľa žalovaného najneskôr dňa 24.03.2017 , pričom žalobca navrhol po prvý raz pristúpenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov do konania až na pojednávaní dňa 15.05.2017. Na základe uvedeného žiadal žalovaný žalobu žalobcu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a uplatnil si proti žalobcovi právo na náhradu prípadných trov konania.
8. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 28.06.2017 poukázal na ust. § 7 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. podľa, ktorého dňom keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni. Vzhľadom na citované ustanovenie si žalobca mohol uplatniť nárok priamo proti žalovaným a to bez toho, aby bolo potrebné tento nárok najskôr uplatniť proti poistenému a žalovaných v prvom a druhom rade považoval žalobca za pasívne vecne legitimovaných v konaní a to aj s poukazom na § 28 ods. 3 z.č. 381/2001 Z.z. podľa,
ktorého práva a povinnosti bývalej Slovenskej poisťovne, a.s., ktoré prešli na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a.s.. Žalobca rozšíril žalobu o žalovaného v druhom rade len z opatrnosti.
9. Žalovaní v prvom a druhom rade doručili súdu dňa 19.07.2017 písomné vyjadrenie, obsahom ktorého bola námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v prvom rade v konaní. V zmysle vyhlášky č. 423/1991 Zb. v spojení s prechodnými ustanoveniami § 28 ods. 2 a 3 z.č. 381/2001 Z.z. je tento len zákonným zástupcom Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Žalovaný v prvom rade uviedol, že všetky podania zasielané žalobcovi a plnenia ňou žalobcovi poskytnuté, realizoval v mene a na účet Slovenskej kancelárie poisťovateľov v zmysle predmetných prechodných ustanovení. Žalovaný v prvom rade nemôže byť teda priamo zaviazaný na plnenie a jeho pasívna vecná legitimácia nemôže byť založená žiadnymi predchádzajúcimi plneniami ani prípismi. Žalovaný v druhom rade opätovne vzniesol , resp. zotrval na vznesenej námietke premlčania vo vzťahu ku pôvodne uplatneným 547,79 eur s príslušenstvom. Posúdenie vecnej legitimácie je otázkou právnou, a preto je irelevantné či a kedy žalovaný túto námietku vzniesol. Žalovaní v prvom a druhom rade žiadali žalobu žalobcu zamietnuť.
10. Dňa 09.11.2017 doručili žalovaní súdu vyjadrenie, v obsahu ktorého opätovne poukázal žalovaný v druhom rade na svoju námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, keď vyhláška č. 423/1991 Zb. neupravovala priamu žalovateľnosť poisťovateľa. Žalovaní namietali, že žalobkyňa nepreukázala, že jej bola kúpeľná liečba lekárom špecialistom odporúčaná a schválená zdravotnou poisťovňou. Žalovaní žiadali žalobu žalobcu zamietnuť.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Trnava z 27.02.2008 č.k. 12C/146/2008-209, potvrdenia o úhrade vystaveného Kúpele Dudince, a.s. z 03.03.2015, technického preukazu motorového vozidla ev.č. TT-361BR, listom Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z 22.04.2015, žiadosti právneho zástupcu žalobcu o náhradu škody z 17.08.2015, odpovede Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z 20.08.2015, obsahom opätovnej žiadosti právneho zástupcu žalobcu o náhradu škody z 25.09.2015, odpovede Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z 26.10.2015, obsahom listu žalobcu z 21.08.2013, obsahom dekurzu W.. W. F. - rehabilitačná liečba, vstupné vyšetrenie, obsahom prepúšťacej správy Kúpele Dudince, a.s. z 23.03.2015, potvrdenia o absolvovaní pobytu, potvrdenia o úhrade vystaveného Kúpele Dudince, a.s. z 21.03.2017, potvrdenia o pobyte v kúpeľoch Dudince z 20.09.2017, prepúšťacej správy žalobkyne, obsahom dekurzu W.. W. F. - rehabilitačná liečba, vstupné vyšetrenie ako aj ostatným obsahom spisu a dokazovanie výsluchom žalobkyne a zistil tento skutkový a právny stav.
12. Z rozsudku Okresného súdu Trnava z 27.02.2008 č.k. 12C/146/2008-209 súd zistil, že dňa 15.08.2000 prišlo v obci Trstín na cesta č. I/51 v smere na Senicu k dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič nákladného motorového vozidla zn. Avia, evidenčné číslo: I. XXXAE, ktorého prevádzateľom bola spoločnosť PARTNERS, s.r.o. . Z citovaného rozsudku vyplýva, že v konaní súdom ustanovený znalec MUDr. Alan Suchánek, ktorý hodnotil zdravotný stav žalobkyne po úraze, v znaleckom posudku uviedol, že žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody polytraumu, t.j. mnohopočetné ťažké zranenia
- zlomeniny oboch stehnových kostí, zlomeninu oboch ramien lonových kostí a zlomeninu ramennej kosti ako aj niekoľko iných stredne ťažkých a ľahších poranení, ktoré spolu mali za následok veľké straty krvi a z toho rezultujúci ťažký šokový stav a vyžiadali si operácie. Liečba týchto zranení bola dlhodobá, hlavne v prvých dňoch a týždňoch aj bolestivá V dôsledku úrazu pri dopravnej nehode mala obmedzenie pohyblivosti stredne ťažkého stupňa v oboch bedrových kĺboch, obmedzenie pohyblivosti ľahkého stupňa v oboch kolenných kĺboch a obmedzenie pohyblivosti stredne ťažkého stupňa v ľavom lakťovom kĺbe. Okrem toho mala bolesti v driekovej časti chrbtice po zlomenine tela tretieho driekového stavca. Žalobkyňu obmedzil úraz hlavne v pohyblivosti, nemohla riadne chodiť, chôdza bola pomalá, pri chôdzi si musela pomáhať barlami, nemohla dlhšie stáť, stala sa odkázanou na dopravu, ktorú jej zabezpečoval manžel, pretože nemohla cestovať hromadnými dopravnými prostriedkami, nemohla dlhšie stáť ani sedieť. Tieto poranenia zanechali aj trvalé následky, ktoré zostali prítomné. Nakoľko išlo o zlomeninu kostí v blízkosti kĺbov a boli preto postihnuté aj kĺby, trvalé následky vznikli hlavne v postihnutí kĺbov.
13. Z dekurzu - vstupného vyšetrenia žalobkyne uskutočneného W.. F. W. vyplýva, že žalobkyňa ako pacientka je v dlhodobo v liečbe NZZ AGAVE s.r.o., FRO po polytraume z roku 2000. Opakovaná kúpeľná liečba má dobrý efekt, dobre toleruje procedúry. Návrh na kúpeľnú liečbu bol vypísaný na kúpeľnú
liečbu BVII/9 vertebrogénny sy, bolestivé poruchy chrbtice, sústavne liečený. Kúpeľnú liečbu žalobkyňa absolvovala v Dudinciach od 03.03.2015 do 24.03.2015. Diagnózou na kúpeľnú liečbu boli pohybové ťažkosti a následky polytraumy - mnohopočetné poradenia z r. 2000, na ktoré mala pacientka aj návrh na procedúry. Žalobkyňa nemala návrh na kúpeľnú liečbu ani návrh na procedúry v súvislosti s jej diagnózou cukrovky a srdcovými ťažkosťami. Údaj o ostatných diagnózach pacienta do kúpeľov bol podľa dekurzu relevantný len pre správne predpísanie pohybových procedúr tak, aby tieto neohrozili prípadné ťažkosti žalobkyne s tlakom, srdcom a cukrovkou, pričom ide o správne časové rozloženie procedúr tak, aby pacient mohol dodržať pravidelné stravovanie a nevyhnutnú prestávku po aplikácii inzulínu.
Z prepúšťacej správy vydanej Kúpele Dudince, a.s. dňa 23.03.2015 vyplýva, že žalobkyňa absolvovala v dňoch od 03.03.2015 do 24.03.2015 kúpeľnú liečbu s epikrízou absolvovania komplexnej balneoterapie, procedúry znášala dobre, počas liečby došlo k ústupu subjektívnych ťažkostí, zmiernili sa bolesti v chrbtici a kĺboch, zlepšila sa hybnosť. Po prepustení bol zdravotný stav žalobkyne zlepšený. Kúpeľná liečba bola indikovaná, je vhodným doplnkom celoročnej komplexnej liečby.
Z potvrdenia spol. Kúpele Dudince, a.s. vydaného 17.02.2017 vyplynulo, že žalobkyňa absolvovala kúpeľnú liečbu v skupine B- Všzp v termíne od 03.03.2015 do 24.03.2015, pričom cena za pobyt predstavovala spolu 399,- eur (19,-eur/cena za noc), príplatok za jednolôžkovú izbu predstavoval celkom 189,- eur (9,- eur/cena a noc) a daň za ubytovanie predstavovala 21,- eur. Celkom cena doplatku po odpočítaní vernostnej zľavy 7% predstavovala 581,07 eur, pričom cenu doplatku nebolo možné rozdeliť na dve zložky špecifikujúce zvlášť náklady na ubytovanie a zvlášť náklady na stravu, pretože ide o komplexný balík služieb. Žalobkyňa podľa dokladu 11/41 (daňový doklad) vydaného spol. Kúpele Dudince, a.s. dňa 03.03.2015 uhradila celkom peňažnú sumu vo výške 581,07 eur v špecifikácii: daň za ubytovanie 2,- eur, doplatok B LD Rubín 399,- eur (19,- eur x 21 nocí), príplatok za 1/1 vo výške 189,- eur ( 9,- eur x 21 noc) a po zľave vo výške 27,93 eur.
14. Z dekurzu vydaného dňa 22.09.2017 W.. F. W. vyplýva, že pri vstupnom vyšetrení žalobkyne uskutočneného NZZ - AGAVE s.r.o., FRO W.. F. W. bola žalobkyňa ako pacientka dlhodobo v liečbe NZZ AGAVE s.r.o., FRO po polytraume z roku 2000. Pacientka opakovane dobre toleruje procedúry. Opakovaná kúpeľná liečba má dobrý efekt, posledná rehabilitačná liečba na FRO sa realizovala 6-7/2017. Pacientka opakovane absolvovala kúpeľnú liečbu pre diagnózu BVII/9 vertebrogénny sy, bolestivé poruchy chrbtice, sústavne liečené. Poslednú kúpeľnú liečbu absolvovala od 21.03.2017 do 11.04.2017 v Dudinciach s Dg.: M-54.8 bolesť chrbta - dorzalgia, VAS diff. Alg, - vertebrogénny algický sy difúzny, bolesti chrbta difúzne - na viacerých miestach - častiach chrbtice, T-07 polytrauma, bližšie neurčené, viacnásobné poranenia. Diagnózou na kúpeľnú liečbu boli pohybové ťažkosti a následky polytraumy - mnohopočetné poradenia z r. 2000, na ktoré mala pacientka aj vypísaný návrh na procedúry. Žalobkyňa nemala návrh na kúpeľnú liečbu ani návrh na procedúry v súvislosti s jej diagnózou cukrovky a srdcové diagnózy. Údaj o ostatných diagnózach pacienta do kúpeľov bol podľa dekurzu relevantný len pre správne predpísanie pohybových procedúr tak, aby tieto neohrozili prípadné ťažkosti žalobkyne s tlakom, srdcom a cukrovkou, pričom ide o správne časové rozloženie procedúr tak, aby pacient mohol dodržať pravidelné stravovanie a nevyhnutnú prestávku po aplikácii inzulínu. Oproti predchádzajúcim kúpeľným liečbam nemala žalobkyňa pre kardiostimulátor predpísanú elektroliečbu, UZV a magnetoterapiu, ktoré boli kontraindikované.
Z prepúšťacej správy vydanej Kúpele Dudince, a.s. dňa 23.03.2015 vyplýva, že žalobkyňa absolvovala v dňoch od 21.03.2017 do 11.04.2017 kúpeľnú liečbu s epikrízou absolvovania komplexnej balneoterapie, procedúry znášala dobre, počas liečby došlo k ústupu subjektívnych ťažkostí, zmiernili sa bolesti v chrbtici a kĺboch, zlepšila sa hybnosť. Po prepustení bol zdravotný stav žalobkyne zlepšený. Kúpeľná liečba bola indikovaná, je vhodným doplnkom celoročnej komplexnej liečby.
Z potvrdenia spol. Kúpele Dudince, a.s. vydaného 20.09.2017 vyplynulo, že žalobkyňa absolvovala kúpeľnú liečbu v skupine B v termíne od 21.03.2017 do 11.04.2017, pričom cena za pobyt predstavovala v termíne od 21.03.2017 do 31.032017 - 11 nocí x 19,- eur celkom 209,- eur a v termíne od 01.04.2017 do 11.04.2017 - 10 nocí x 24,- eur celkom 240,- eur; príplatok za jednolôžkovú izbu predstavoval celkom 210,- eur (10,- eur/cena a noc x 21) a daň za ubytovanie predstavovala 21,-eur. Celkom cena doplatku predstavovala 680,- eur, pričom cenu doplatku nebolo možné rozdeliť na dve zložky špecifikujúce zvlášť náklady na ubytovanie a zvlášť náklady na stravu, pretože išlo o komplexný balík služieb cenovo zvýhodnený. Žalobkyňa podľa dokladu P1117/03157 (daňový doklad) vydaného spol. Kúpele Dudince,
a.s. dňa 21.03.2017 uhradila celkom peňažnú sumu vo výške 470,- eur v špecifikácii : daň za ubytovanie 2,- eur, doplatok B LD Rubín 209,- eur (19,- eur x 11 nocí) a doplatok B LD Rubín 240,- eur (24,- eur x 10 noc). 15. Z technického preukazu súd zistil, že žalobkyňa je držiteľom osobného motorového vozidla zn. Opel Agila 1.0 s evidenčným číslom G.-XXXBR.
16. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že pred úrazom spôsobeným dopravnou nehodou žalobkyňa netrpela zdravotnými ťažkosťami. Mala síce asi dva mesiace pred úrazom diagnostikovanú cukrovku, ale len jej ľahkú formu , ktorá bola liečená medikamentózne. Zdravotné ťažkosti žalobkyne nastali až v súvislosti s úrazom po dopravnej nehode. Žalobkyňa mala v dôsledku dopravnej nehody zlomenú ruku, nohy, rebrá, panvovú kosť, dolámané kĺby a chrbticu. Žalobkyňa po absolvovanom liečení navštevuje dvakrát do roka, v súvislosti s rehabilitačnými cvičeniami, rehabilitačnú lekárku, ktorá jej dáva návrhy na kúpeľnú liečbu. Kúpeľnú liečbu následne schvaľuje kardiológ, neurológ a diabetológ. Kúpeľná liečba je zameraná na pohybové ústrojenstvo, čo súvisí s úrazom. Žalobkyňa uviedla, že kúpeľnou liečbou síce nedosiahne vyliečenie svojho poúrazového stavu, ale dosiahne jeho zlepšenie. Po kúpeľnej liečbe sa dva až tri mesiace dokáže pohybovať jednoduchšie, zmenší sa intenzita bolesti a je schopná sa aspoň v domácnosti pohybovať namiesto dvoch len za pomoci jednej barly. Po výraznom zlepšení zdravotného stavu po dobu dvoch až troch mesiacov, uviedla žalobkyňa zlepšenie zdravotného stavu približne ešte jeden rok, potom účinky kúpeľnej liečby pominú. Podľa záverov lekárov sa zdravotný stav žalobkyne bude len zhoršovať a kúpeľnou liečbou sa tak snaží žalobkyňa predísť zhoršeniu svojho zdravotného stavu. Žalobkyňa uviedla, že v súvislosti s úrazom to nebola ona, ktorá by porušila akýkoľvek predpis alebo sa o svoj úraz pričinila. Po úraze prišlo k výraznej zmene kvality jej života, kým pred úrazom bola manuálne sebestačná, pracovala v záhrade a domácnosti, po úraze ju musí prakticky vo všetkom obsluhovať manžel. Všetky ťažkosti súvisiace s pohybovým ústrojenstvom vznikli podľa výpovede žalobkyne v súvislosti s úrazom a datuje ich výlučne od úrazu a tieto pretrvávajú dodnes. Nakoniec žalobkyňa uviedla, že do kúpeľov je vysielaná výlučne v súvislosti so svojim pohybovým ústrojenstvom, ale pretože doma dodržiava kvôli cukrovke diétu, stravuje sa aj v kúpeľoch diétne, aby si nepoškodila svoj zdravotný stav vo vzťahu ku cukrovke.
17. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platnej a účinnej do 31.12.2001 (ďalej len „citovaná vyhláška“) zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v § 2 tejto vyhlášky (ďalej len „zákonné poistenie“) vykonáva Slovenská poisťovňa, a. s. (ďalej len „poisťovňa“). Zákonné poistenie sa vzťahuje, ak táto vyhláška neustanovuje inak, na zodpovednosť za škodu prevádzkovateľa a vodiča motorového vozidla, a) ktorého typ podlieha evidencii motorových vozidiel v Slovenskej republike, a ak ide o motorové vozidlo, ktorého typ tejto evidencii nepodlieha a ktorého vlastník alebo správca (ďalej len „vlastník“) má trvalé bydlisko alebo sídlo v Slovenskej republike (ďalej len „tuzemské motorové vozidlo“), a týka sa jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho vozidla 1. v Slovenskej republike, 2. na území štátov, s ktorými Kancelária zelenej karty Slovenskej republiky uzavrela dohodu o vzájomnom vyrovnaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v cudzine, b) ktoré je evidované alebo má trvalé stanovište v cudzine (ďalej len „cudzozemské motorové vozidlo“), v čase, na ktorý sa platí poistné (§ 20), ak príde na územie Slovenskej republiky, a týka sa jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou jeho vozidla v Slovenskej republike.
Podľa § 2 ods. 1 citovanej vyhlášky motorovým vozidlom sa na účely tejto vyhlášky rozumie nekoľajové vozidlo s vlastným pohonom, ako aj iné nekoľajové vozidlo bez vlastného pohonu, pre ktoré sa vydáva technický preukaz vozidla, technické osvedčenie vozidla alebo obdobný preukaz.
Podľa § 3 ods. 1 citovanej vyhlášky prevádzkovateľ a vodič motorového vozidla, na ktorého sa vzťahuje zákonné poistenie (ďalej len „poistený“), má právo, aby poisťovňa za neho nahradila v rozsahu a vo výške podľa osobitných právnych predpisov poškodeným uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla inému a) na zdraví alebo usmrtením, b) poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením veci, c) vznikom inej majetkovej ujmy,
pokiaľ poistený za túto škodu zodpovedá podľa zákona a ak sa ďalej neustanovuje inak.
Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá právo na plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2. Ak poistený nesúhlasí, aby sa plnilo poškodenému, môže zložiť poisťovňa plnenie do úschovy na súde. Ak poistený ani po výzve a v lehote určenej poisťovňou jej neoznámi námietky proti výplate náhrady škody, poisťovňa ju poškodenému vyplatí.
Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 citovanej vyhlášky poisťovňa je povinná plniť do 15 dní po skončení vyšetrenia nevyhnutného na zistenie jej povinnosti plniť alebo po obdržaní právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody. Vyšetrenie je skončené, len čo so súhlasom poisťovne alebo s jej dodatočným schválením bola dohodnutá s poškodeným výška náhrady škody.
Dňom, keď poisťovňa písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra a pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravujú podľa doterajších právnych predpisov.
Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a.s., vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a. s. Túto činnosť účtuje Slovenská poisťovňa, a. s., oddelene od ostatnej činnosti.
Podľa § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
17. Žalobkyňa sa domáhala nároku na náhradu liečebných nákladov, o ktorých tvrdila, že ich vynaložila v súvislosti s poškodením zdravia spôsobeného jej pri dopravnej nehode dňa 15.08.2000. Súčasne tvrdila, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým bolo žalobkyni spôsobené poškodenie zdravia, bola poistená u Slovenskej poisťovni, a.s.. Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu nákladov kúpeľnej liečby vynaložených v súvislosti s poškodením svojho zdravia pri dopravnej nehode v roku 2015 vo výške spolu 392,07 eur a náhradu cestovných nákladov vo výške 155,72 eur a náhradu nákladov kúpeľnej liečby vynaložených v roku 2017 v súvislosti s poškodením svojho zdravia pri dopravnej nehode vo výške spolu 470,- eur a náhradu cestovných nákladov vo výške 156,67 eur. Žalovaný namietal, že poškodenie zdravia žalobkyne po dopravnej nehode je chronické a kúpeľná liečba, ktorú absolvovala žalobkyňa nemôže zlepšiť jej zdravotný stav, a preto ju považuje za bezdôvodnú a náklady s ňou spojené za neúčelné. Ďalej žalovaný namietal, že kúpeľná liečba rieši iné zdravotné potiaže žalobkyne ako tie, ktoré jej vznikli v súvislosti s dopravnou nehodou. Obaja žalovaní namietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní a žalovaný v druhom rade súčasne vzniesol námietku premlčania žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu liečebných nárokov vynaložených v roku 2015.
18. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalovanej na náhradu liečebných nákladov uplatnený voči žalovanému v druhom rade je dôvodný. V dôsledku dôvodnej námietky premlčania, na ktorú bolo potrebné prihliadnuť vo vzťahu ku nároku na náhradu liečebných nákladov vzniknutých žalobkyni v roku 2015, však bolo možné priznať žalobkyni voči žalovanému v druhom rade len nárok na náhradu liečebných nákladov vzniknutých jej v roku 2017.
Medzi stranami nebolo sporným, že žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vodičom motorového vozidla zn. Avia, ku ktorej prišlo dňa 15.08.2000 v Trstíne poškodenie zdravia. Žalovaný v prvom rade uhradil žalobkyni titulom náhrady škody spôsobnej jej na zdraví bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia, čo vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 12C/146/2002-209 z 27.02.2008, ako aj následne liečebné náklady vynaložené v súvislosti s kúpeľnou liečbou žalobkyne, naposledy v roku 2013, ktorú skutočnosť žalovaná v prvom rade potvrdila vo svojom vyjadrení.
Žalobkyňa v súvislosti s poškodením svojho zdravia pri dopravnej nehode absolvovala priebežne každý druhý rok kúpeľnú liečbu, ktorej náklady, mimo nákladov hradených zo zdravotného poistenia, boli následne žalobkyni žalovaným uhrádzané. Naposledy žalovaný v prvom rade uhradil žalobkyni náklady súvisiace s kúpeľnou liečbou v roku 2013 a následne považoval jej zdravotný stav za chronický a náhradu nákladov kúpeľnej liečby za nedôvodnú s tým, že kúpeľná liečba nevedie v dôsledku chronickej fázy poškodenia zdravia už k obnove alebo zlepšeniu jej nepriaznivého zdravotného stavu spôsobeného dopravnou nehodou. Žalovaní nesporovali problémy žalobkyne s pohybovým ústrojenstvom , ktoré jej vznikli v súvislosti s poškodením zdravia pri dopravnej nehode, ale uvádzali, že žalovaná trpí aj inými diagnózami - cukrovka, ktorá jej bola diagnostikovaná ešte pred dopravnou nehodou. Žalovaní mali za to, že účelnosť liečebných nákladov je daná len, ak tieto vedú k obnoveniu alebo zlepšeniu zdravia žalobkyne, a keďže nejde o tento prípad v dôsledku toho, že jej poškodenie zdravia sa stalo chronickým, žalobkyni nárok na náhradu nákladov spojených s kúpeľnou liečbou nevznikol.
19. Liečebnými nákladmi sa v zmysle § 449 Občianskeho zákonníka rozumejú skutočne a účelne vynaložené náklady na liečenie poškodeného, ktoré poškodenému prislúchajú za predpokladu, že neboli hradené zo zdravotného poistenia poškodeného.
Podľa názoru súdu je potrebné obsah toho čo možno zahrnúť pod liečebné náklady pri poškodení zdravia vykladať širšie ako to urobili žalovaní. Vývojom judikatúry sa totiž ustálil názor, že pod inštitút liečebných nákladov je potrebné podradiť nielen výdavky spojené s vlastným liečebným procesom, ale aj obdobné náklady vynaložené v dobe, keď už vlastné liečenie skončilo a zdravotný stav poškodeného sa stabilizoval, ale niektoré ťažkosti pretrvávajú a v súvislosti s nimi vznikajú ďalšie výdavky. Ustanovenie § 449 ods. 1 Občianskeho zákonníka je tak vykladané širšie a zakladá nielen nárok na náhradu nákladov liečenia vynaložených na obnovu alebo aspoň zlepšenie zdravotného stavu poškodeného, ale aj náklady potrebné na udržanie viac-menej stabilizovaného zdravotného stavu v situácii, keď sa ďalšie zlepšenie nepredpokladá (pozri rozsudok NS ČR sp.zn. 31 Cdo 1778/2014 z 14.01.2015). Súd pri svojom rozhodovaní nemal dôvod odkloniť sa od výkladu pojmu liečebných nákladov tak, ako tento podal Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp.zn 4M Cdo 11/2005. Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí vyjadril názor podľa, ktorého je namieste prijať taký výklad, pri ktorom sa medzi liečebné náklady majúce sa nahradiť , zahrnú nielen náklady bezprostredne spojené s odstraňovaním následkov poškodenia zdravia, ale v tých prípadoch, v ktorých výsledkami liečenia nemožno dospieť k stavu obnovenia zdravotného stavu podškodeného pred poškodením zdravia, teda k úplnému odstráneniu následkov poškodenia zdravia, pretože poškodenie zdravia je v tomto prípade dostupnými a možnými liečebnými postupmi nereparovateľné, je potrebné v takomto príprade trvalého poškodenia zdravia považovať za účelné náklady spojené s liečením aj náklady na obstarane takých pomôcok, ktoré poškodenému umožňujú dôsledky trvalého poškodenia zdravia zmierniť a napomôcť mu tak k výkonu činností vykonávaných pred poškodením zdravia. Teda najvyšší súd v citovanom rozhodnutí zahrnul medzi účelne vynaložené liečebné náklady, ktoré majú byť poškodenému nahradené, všetky náklady umožňujúce mu, v prípade nemožnosti reparovat poškodené zdravie, aspoň zmierniť následky, teda aj náklady vynaložené na zlepšenie, aj keď dočasné, zdravia poškodeného napriek tomu, že nedôjde k vyliečeniu poškodeného.
20. Z dokazovania vykonaného výsluchom žalobkyne ako aj rekurzov W.. W. mal súd za preukázané, že žalobkyňou absolvovaná kúpeľná liečba v Dudinciach v roku 2015 a v roku 2017 bola navrhovaná v súvislosti s diagnózami pohybového ústrojenstva ako následkami polytraumy - mnohopočetných poranení pri úraze spôsobenom dopravnou nehodou v roku 2000. Procedúry predpísané v rámci kúpeľnej liečby súviseli výlučne s pohybovým ústrojenstvom žalobkyne a nesúviseli s jej ochorením na cukrovku a srdcovo-cievnym ochorením. V súvislosti s diagnózami cukrovky a srdcovocievnym ochorením nemala žalobkyňa žiadne procedury predpísané. Vyjadrenia neurológa, angiológa, diabetológa a kardiológa ku kúpeľnej liečbe žalobkyne boli potrebné len v súvislosti so správnym predpísaním pohybových procedúr tak, aby tieto neohrozili prípadné jej ťažkosti s tlakom, srdcom, cukrovkou. Išlo podľa vyjadrenia rehabilitačního lekára len o správne časové rozloženie procedúr tak, aby žalobkyňa mohla dodržiavať pravidelné stravovanie a nevyhnutnú prestávku pre aplikáciu
inzulínu v súvislosti s jej cukrovkou. Taktiež z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kúpeľná liečba má na pohybové ústrojenstvo žalobkyne, ku ktorému poškodeniu prišlo v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, priaznivý vplyv. Tieto závery dovodil súd z obsahu výsluchu žalobkyne. Žalobkyňa uvádzala pozitívne účinky kúpeľnej liečby ako pravidelne sa opakujúce po každej liečbe, ktorých absolvovala niekoľko. Napokon zhodný záver je aj súčasťou obsahu prepúšťacej správy z 24.03.2015 ako aj prepúšťacej správy z 11.04.2017 a je vyjadrený ošetrujúcimi lekármi žalobkyne ako ústup subjektívnych ťažkostí, zmiernenie bolesti v chrbtici a kĺboch a zlepšenie hybnosti. Okrem toho ošetrujúci lekár v citovanej prepúšťacej správe z kúpeľov konštatoval zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne a reahabilitačná lekárka dobrý efekt opakovanej kúpeľnej liečby (dekurzy z 03.03.2017 a z 22.09.2017). Žalobkyňa vo svojom výsluchu len potvrdila, že po absolvovaní kúpeľnej liečby sa jej zdravotný stav súvisiaci s ťažkosťami pohybového ústrojenstva upraví a tieto dôsledky kúpeľnej liečby trvajú asi jeden rok. Po kúpeľnej liečbe žalobkyňa v prvých 2-3 mesiacoch zaznamenáva výrazné zlepšenie svojho zdravotného stavu, je schopná sa pohybovať v domácnosti len o jednej barle namiesto dvoch, nemá bolesti takej intenzity, ako keď účinky liečby pominú. Počas nasledujúceho roku po kúpeľnej liečbe pretrváva zlepšenie zdravotného stavu žalobkyne, potom tieto účinky kúpeľnej liečby postupne odoznejú. Žalobkyňa sa snaží kúpeľnou liečbou predísť zhoršeniu zdravotného stavu, pretože lekár konštatoval už len takúto prognózu vo vzťahu ku žalobkyni. Z výpovede žalobkyne ako aj obsahu lekárskych správ vyplýva, že hoci je zdravie žalobkyne poškodené dopravnou nehodou nereparovateľné, je možné kúpeľnou liečbou zabrániť aspoň jeho ďalšiemu zhoršovaniu a na určité časové obdobie, ktoré datuje žalobkyňa na cca jeden rok po kúpeľnej liečbe, tento aj výraznejšie zlepšiť, pričom ide výlučne o liečbu v súvislosti s pohybovým ústrojenstvom žalobkyne poškodeným v súvislosti s dopravnou nehodou. Na základe uvedeného preto považoval súd náhradu nákladov žalobkyne na kúpeľnú liečbu a cestovné náhrady uplatnené v tomto konaní za dôvodne uplatnené, ktoré posúdil ako náklady vynaložené v súvislosti so zlepšením alebo aspoň udržaním stabilizovaného zdravotného stavu žalobkyne spôsobeného úrazom pri dopravnej nehode, ktorý zdravotný stav je nereparabilný. Pokiaľ ide o žalovanými namietaný nedostatok účelnosti a príčinnej súvislosti nákladov vynaložených na kúpeľnú liečbu s úrazom žalobkyne pri dopravnej nehode tu súd uvádza, že škoda na zdraví žalobkyne jej bola vnútená, táto sa o poškodenie svojho zdravia žiadnym spôsobom nepričinila a jednotlivé úkony zdravotnej starostlivosti, ktoré žalobkyňa absolvovala , vrátane kúpeľnej liečby, smerujú k odstráneniu alebo aspoň k zmierneniu nežiaducich dôsledkov na zdraví, ktoré jej boli spôsobené práve dopravnou nehodou, a ktoré by v prípade, ak by k úrazu žalobkyne pri dopravnej nehode neprišlo, neboli potrebné a nevznikli by náklady s nimi spojené, vrátane nákladov kúpeľnej liečby. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že náklady kúpeľnej liečby boli žalobkyňou vynaložené v priamej príčinnej súvislosti s poškodením jej zdravia pri dopravnej nehode a boli dopravnou nehodou vyvolané.
Obdobne mal súd za to, že náklady kúpeľnej liečby boli v celej uplatnenej výške účelnými nákladmi, pretože vo vzťahu ku úrazom poškodenému zdraviu žalobkyne viedli k zmierneniu následkov poškodenia jej zdravia a predchádzaniu jeho ďalšieho zhoršovania. Žalovaní vhodnosť liečby indikovanej lekárom nespochybňovali a nespochybňovali ani skutočnosť, že kúpeľné liečby odporúčané lekármi môžu byť prospešné a môžu dočasne zlepšiť celkový zdravotný stav žalobkyne. Skutočnosť, že kúpeľná liečba nevedie k odstráneniu následkov úrazu, teda k vyliečeniu žalobkyne, nebola sporná, avšak vo vzťahu ku posúdeniu účelnosti liečebných nákladov je potrebné podľa súdu prijať práve výklad, ktorý už skôr judikatura najvyššieho súdu ustálila (viď. bod 19 odôvodnenia rozsudku), a podľa ktorého za účelne vynaložené náklady je potrebné považovať aj náklady na zmiernenie následkov poškodenia zdravia, ktoré poškodenie je nerepabilné. Napokon aj ust. § 449 Občianskeho zákonníka hovorí o nákladech na liečenie poškodeneného a nie o nákladech na jeho vyliečenie.
Pokiaľ ide o náklady na stravu vynaložené žalobkyňou počas kúpeľnej liečby, tieto síce žalovaní v rámci svojej procesnej obrany namietali v tom zmysle, že žalobkyňa by ich vynaložila aj, ak by sa stravovala doma, ale nekonkretizovali výšku namietaných nákladov na stravu a v tomto smere nedôvodili a nepreukazovali namietanú výšku nákladov. Z potvrdenia kúpeľov vyplýva, že zariadenie stanovuje náklady ako jeden ekonomický balík a to tak náklady na ubytovanie ako aj náklady na stravu na jeden deň, v ktorom nie je možné špecifikovať každý druh nákladu zvlášť a predmetný balík služieb znamená finančné zvýhodnenie každého druhu poskytnutej služby (stravovanie a ubytovanie). Je evidentné a všeobecne známe, že existuje rozdiel medzi nákladmi na stravu ak sa osoba stravuje v reštauračných zariadeniach a nákladmi na stravu, ak si túto pripravuje a zabezpečuje vo vlastnej réžii, teda ako to bolo v tomto prípade, keď si žalobkyňa pripravuje stravu sama doma, a to pre seba a manžela súčasne. Náklady sú v oboch prípadoch rôzne a to v neprospech, teda vyšších nákladov, v prípade
stravovania v reštauračných zariadeniach. Žalovaní neposkytli súdu žiadne relevantné tvrdenia o výške nákladov, ktoré by žalobkyňa vynaložila na stravovanie, v prípade ak by sa nestravovala v kúpeľoch, teda neposkytli súdu konkrétne tvrdenie o tom, v akej výške namietajú náklady vynaložené žalobkyňou na stravu. Vo vzťahu ku tvrdeniam žalovaných, že aj v prípade preukázania účelnosti nákladov, by žalobkyni mohla byť priznaná len časť ňou skutočne vynaložených nákladov na kúpeľnú liečbu s odvolaním sa na vykonávací pokyn žalovanej v prvom rade č. 6CL/2.0/Vp/111/IT súd uvádza, že v súlade s § 449 Občianskeho zákonníka sa nahradzujú skutočné náklady a zákon v tomto smere neodkazuje na žiadne interné predpisy poisťovne, teda túto obranu žalovaných považuje súd za nedôvodnú. Žalobkyňa si neuplatňoval náklady, ktorými by si zabezpečoval neodôvodnený luxus v rámci kúpeľnej liečby, a ak by mal súd náklady na kúpeľnú liečbu posudzovať reštriktívne, musel by ad absurdum pripustiť, že poškodený môže bývať počas kúpeľnej liečby aj v stane a dochádzať na jednotlivé terapie len preto, aby sa tak maximálne znížili náklady poisťovne vynaložené v súvislosti s tou-ktorou poistnou udalosťou, čo by ale popieralo podstatu a účel samotného poistenia. Súd pripomína, že žalobkyňa si poškodenie svojho zdravia nezavinila, ale zavinil ho zamestnanec prevádzkovateľa motorového vozidla. Žalobkyňa, ako to vyplynulo z jej výsluchu, rozhodne neprejavila nadšenie z doživotných následkov spôsobených dopravnou nehodou zapríčinenou motorovým vozidlom , ktorého zodpovednosť za škodu spôsobenú jeho prevádzkou bola zo zákona poistená v bývalej Slovenskej poisťovni. Žalobkyňa si uplatnila a súd jej priznal náklady kúpeľnej liečby, ktorú absolvovala v termíne od 21.03.2017 do 11.04.2017 vo výške 547,79 eur, pričom cena za pobyt predstavovala v termíne od 21.03.2017 do 31.03. 2017 , teda za 11 nocí x 19,- eur celkom 209,- eur a v termíne od 01.04.2017 do 11.04.2017 , teda 10 nocí x 24,- eur celkom 240,- eur. Príplatok za jednolôžkovú izbu predstavoval celkom 210,- eur (10,- eur/cena a noc x 21) a daň za ubytovanie predstavovala 21,- eur.
21. Pokiaľ ide o cestovné náklady uplatnené žalobkyňou za cestu Trstín - Dudince a späť spolu vo výške 156,67 eur a vyčíslené ako násobok ceny jedného litra benzínu 1,32 eur a spotreby motorového vozidla žalobkyne 6 litrov na 100 km , vzdialenosti 300 km a základnej náhrady vo výške 0,183 eur, teda 78,34 eur pri jednej ceste, čo pri doprave Trstín-Dudince a späť predstavuje spolu 156,67 eur, ich výška nebola žalovanými v konaní sporovaná. Pokiaľ ide o účelnosť cestovných nákladov súd poukazuje na závery znaleckého dokazovania obsiahnuté v rozsudku OS Trnava (bod 12 odôvodnenia rozsudku) podľa, ktorého žalobkyňa v dôsledku úrazu nemohla po dlhšiu dobu stáť alebo sedieť na jednom mieste a teda nemohla okrem iného ani používať prostriedky hromadnej dopravy a bola odkázaná výlučne na súkromnú dopravu autom, ktorú zabezpečoval manžel žalobkyne, jej motorovým vozidlom. Na základe uvedeného, preto považoval súd náklady žalobkyne, ktoré vynaložila na cestu svojim osobným motorovým vozidlom do kúpeľov a späť za vynaložené účelne a v príčinnej súvislosti s jej poškodením zdravia úrazom.
Žalobkyňa si úroky z omeškania vo vzťahu ku liečebným nákladom vynaloženým v roku 2017 neuplatnila.
22. Žalovaní namietali nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní a to pokiaľ ide o žalovaného v prvom rade tento namietal, že ku dopravnej nehode prišlo dňa 15.08.2000, teda na právne vzťahy ktoré vznikli v súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne, za ktoré poškodenie zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla, bolo potrebné aplikovať vyhlášku MF SR č. 423/1991 Zb. ktorou sa ustanovoval rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platnú a účinnú do 31.12.2001, podľa ktorej zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vykonávala Slovenská poisťovňa, a. s.. Zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov bola zrušená predmetná vyhláška, ktorú nahradil práve citovaný novoprijatý zákon účinný od 01.01.2002. V zmysle prechodných a záverečných ustanovení § 28 ods. 2 a ods. 3 z.č. 381/2001 Z.z. právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 sa spravovali podľa doterajších právnych predpisov a práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s., vzniknuté zo zákonného poistenia prešli 1. januárom 2002 na Slovenskú kanceláriu poisťovateľov, teda na žalovaného v druhom rade. Ak teda prešli práva a povinnosti zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vzniknuté do 31.12.2001 na žalovaného v druhom rade, je práve žalovaný v druhom rade pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní vo vzťahu nárokom uplatneným žalobkyňou na náhradu liečebných nákladov vynaložených v súvislosti so škodou na zdraví,
ku ktorej prišlo v roku 2000. Práve Slovenská kancelária poisťovateľov je podľa hmotného práva subjektom povinnosti nahradiť liečebné náklady, teda subjektom povinnosti, ktorá je predmetom tohto sporu. Nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v tomto prípade, v dôsledku zákonného prechodu práv a povinností, nie je v tomto prípade žalovaný v prvom rade, teda nie je Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ale žalovaný v druhom rade. Ako vyplýva z ustanovenia § 28 ods. 3 veta prvá zák. č. 381/2001 Z. z. práva a povinnosti Slovenskej poisťovne, a. s. vzniknuté zo zákonného poistenia prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu, ku ktorej zriadeniu došlo na základe ustanovenia § 20 citovaného zákona. Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie Slovenská poisťovňa, a. s. Z uvedeného je zrejmé, že Slovenská poisťovňa, a. s. tieto práva „uplatňuje a vykonáva, a teda Slovenská poisťovňa, a. s. (dnes žalovaný v prvom rade) nie je nositeľom týchto práv a povinností a nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaným subjektom. Na základe uvedených skutočností súd námietku žalovaného v prvom rade ohľadne nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v spore posúdil ako dôvodnú.
23. Ako nedôvodnú však posúdil súd námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v druhom rade. Žalovaný v druhom rade v rámci svojej obrany argumentoval tým, že poškodený nemá proti poisťovateľovi priamy nárok na plnenie, keď vyhláška č. 423/1991 Zb., ktorou bolo upravené zákonné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, neobsahovala ustanovenie, upravujúce priamu žalovateľnosť poisťovateľa. V zmysle ustanovenia § 28 ods. 2 a ods. 3 z.č. 381/2001 Z.z. sa právne vzťahy vzniknuté zo zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla do 31. decembra 2001 spravujú dovtedy platnými právnymi predpismi, teda aj na vzťahy ktoré vznikli v súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne pri dopravnej nehode a posúdenie jej nároku na náhradu škody na zdraví je potrebné aplikovať vyhlášku MF SR č. 423/1991 Zb.. Podľa § 7 ods. 1 citovanej vyhlášky náhradu platí poisťovňa poškodenému; poškodený však nemá právo na plnenie proti poisťovni, s výnimkou prípadov uvedených v § 3 ods. 4, § 8 a § 9 ods. 2. Podľa § 9 ods. 2 citovanej vyhlášky dňom, keď poisťovňa ( v tomto prípade žalovaný v druhom rade - Slovenská kancelária poisťovateľov) písomne odmietla poškodenému nahradiť škodu alebo jej časť, môže poškodený uplatniť svoje nároky na príslušnom súde aj proti poisťovni. Žalovaný v druhom rade vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.06.2017 a ďalšom písomnom vyjadrení doručenom súdu 09.07.2017 žiadal žalobu žalobkyne potom, čo si táto uplatnila nárok na náhradu liečebných nákladov vzniknutých v súvislosti nielen s kúpeľnou liečbou absolvovanou v roku 2015, ale aj v súvislosti s kúpeľnou liečbou absolvovanou v roku 2017, ako nedôvodnú zamietnuť. Konajúci súd pripustil svojim uznesením z 31.03.2017 č.k. 25C/219/2015-63, na návrh žalobkyne, zmenu žaloby (jej rozšírenie) o nároky na náhradu nákladov kúpeľnej liečby, ktoré jej vznikli v roku 2017. Uznesením č.k. 25C/219/2015-80 z 29.05.2017 konajúci súd pripustil, aby do konania pristúpila Slovenská kancelária poisťovateľov ako žalovaný v druhom rade, pričom súčasne s týmto uznesením doručoval súd žalovanému v druhom rade na vyjadrenie aj žalobu žalobkyne spolu s listinnými dokladmi k nej pripojenými, ako aj písomné podanie žalobkyne z 28.03.2017, ktorým si táto uplatnila náhradu liečebných nákladov za rok 2017 spolu s listinnými dokladmi preukazujúcimi nárok. Uznesenie súdu spolu so žalobou, písomným podaním žalobkyne a listinnými dokladmi boli podľa doručenky založenej v súdnom spise na č.l. 84 doručené žalovanému v druhom rade dňa 05.06. 2017 a následne sa k obsahu žalovaný v druhom rade vyjadroval písomnými podaniami doručenými súdu dňa 13.06.2017 a dňa 09.07.2017 tak, že žiadal nároky žalobkyne ako nedôvodné zamietnuť. Vyhláška MF SR č. 423/1991 Zb. neupravuje akým spôsobom má poisťovateľ odmietnuť nahradiť poškodenému škodu alebo jej časť. Vyhláškou je upravená len forma tohto odmietnutia, keď táto stanovuje, že k odmietnutiu náhrady škody musí dôjsť zo strany poisťovateľa písomnou formou. Súd dospel k záveru, že žalovaný v druhom rade písomne odmietol nahradiť žalobkyni ako poškodenej škodu na zdraví - liečebné náklady, keď tento hmotnoprávny úkon odmietnutia bol obsiahnutý v písomných vyjadreniach žalovaného v druhom rade doručených súdu, ktoré boli buď prostredníctvom súdu, resp. priamo žalovaným následne doručené žalobkyni. Hmotnoprávny úkon žalovaného v druhom rade spočívajúci v písomnom odmietnutí nahradiť poškodenej škodu, ktorý úkon je predpokladom pre uplatnenie si nároku na náhradu škody žalobkyňou ako poškodenou priamo voči poisťovateľovi v súlade s § 7 ods. 1 v spojení s § 9 ods. 2 vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb., bol podľa súdu súčasťou obsahu písomných vyjadrení žalovaného v druhom rade doručených žalovaným súdu v rámci súdneho konania, ktorými tento žiadal z dôvodov v nich uvedených, nárok žalobkyne ako nedôvodný zamietnuť. Obe vyjadrenia boli doručené žalobkyni , a to dňa 22.06.2017 ( doručenka na č.l. 88) prostredníctvom súdu ako aj priamo žalovaným (prednes PZ žalobcu na pojednávaní 11.09.2017 na č.l. 109). Žalobkyňa bola teda v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb. oprávnená domáhať sa svojich nárokov na náhradu škody na zdraví priamo od žalovaného v druhom rade - Slovenskej kancelárii poisťovateľov. V čase podania žaloby,
resp. uplatnenia si ďalšieho nároku na náhradu škody za rok 2017 tak síce urobila predčasne, ale v čase vyhlásenia rozhodnutia súdom , bola hmotnoprávna podmienka písomného odmietnutia nároku na náhradu škody poškodeného splnená, teda žalovaný v druhom rade ako poisťovateľ bol pasívne vecne legitimovaný v tomto spore.
24. Súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným v druhom rade voči nároku žalobkyne na náhradu nákladov kúpeľnej liečby, ktoré jej vznikli v roku 2015. Námietku premlčania považoval súd za dôvodnú. Žalobkyňa sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedela najneskôr, keď uhradila náklady za kúpeľnú liečbu, ktorú absolvovala v kúpeľoch Dudince v termíne od 03.03.2015 do 24.03.2015. Úhradu nákladov žalobkyňa realizovala dňa 03.03.2015, čo vyplýva z potvrdenia o úhrade (daňového dokladu). O nákladoch súvisiacich sa cestou sa žalobkyňa dozvedela najneskôr v deň návratu z kúpeľov, teda dňa 24.03.2015. Subjektívna dvojročná premlčacia doba nároku na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch na kúpeľnú liečbu v roku 2015, preto začala v súlade s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka plynúť najneskôr dňom nasledujúcim po návrate žalobkyne z kúpeľov, teda dňom 25.03.2015 a uplynula dňom 25.03.2017. Až na pojednávaní dňa 25.05.2017 navrhla žalobkyňa pristúpenie žalovaného v druhom rade do konania, teda až týmto dňom si svoje nároky, vrátane nároku na náhradu nákladov kúpeľnej liečby absolvovanej v roku 2015, uplatnila voči žalovanému v druhom rade. Žalobkyňa tak urobila po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej doby, a pretože žalovaný v druhom rade vzniesol námietku premlčania, súd žalobou uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 547,79 eur spolu s príslušenstvom, ktorý predstavoval náklady kúpeľnej liečby absolvovanej žalobkyňou v roku 2015, zamietol.
Žalobkyňa argumentovala vznesením námietky premlčania žalovaným v druhom rade v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka dáva súdu možnosť posúdiť, či je výkon subjektívneho práva v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je, odmietnuť požadovanú ochranu. Námietka premlčania v princípe neodporuje dobrým mravom, pretože inštitút premlčania prispieva k istote právnych vzťahov a ide o zákonom upravený inštitút použiteľný vo vzťahu ku každému právu, ktoré sa podľa zákona premlčiava. Uplatnenie námietky premlčania je potom v rozpore s dobrými mravmi len v tých výnimočných prípadoch, keď ide o zneužitie tohto práva na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, a voči ktorému potom zánik nároku na plnenie v dôsledku uplynutia premlčacej doby predstavuje neprimerane tvrdý postih v porovnaní s rozsahom a charakterom uplatneného nároku a v porovnaní s dôvodmi, pre ktoré svoj nárok neuplatnil včas. Tieto okolnosti musia byť tak intenzívne, aby odôvodňovali zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania. Súd dospel k záveru, že v tomto prípade neboli dané také okolnosti, ktoré by odôvodňovali posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným v druhom rade ako námietky odporujúcej dobrým mravom. Žalobkyňa si uplatnila svoj nárok na náhradu škody síce včas ale proti subjektu - žalovanému v prvom rade, ktorý nebol v konaní pasívne vecne legitimovaný. Žalovaný v prvom rade žiadal žalobu zamietnuť, pričom vo vzťahu ku plynutiu premlčacej doby až po jej márnom uplynutí sa začal brániť nedostatkom vecnej legitimácie v konaní. Námietku premlčania však nevzniesol žalovaný v prvom rade ale žalovaný v druhom rade, vo vzťahu ku ktorému si po námietke nedostatku vecnej legitimácie žalovaným v prvom rade, uplatnila žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody. Vecná legitimácia žalovaného v konaní však bola založená hmotnoprávnym predpisom a to zákonom č. 381/2001 Z.z. a skutočnosť, že na jej nedostatok upozornil žalovaný v prvom rade až v priebehu súdneho konania, kedy žalobkyni už márne uplynula premlčacia doba, nemôže založiť argument výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi žalovaným v druhom rade, ktorý námietku premlčania nároku žalobkyne vzniesol a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní právne zastúpená.
25. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) a žalovanému v prvom rade, ktorý mal v konaní plný úspech priznal náhradu trov konania v plnej výške. O náhrade trov konania vo vzťahu ku žalovanému v druhom rade a vo vzťahu ku žalobcovi rozhodol súd tak, že títo nemajú nárok na náhradu trov konania, pretože pomer ich úspechu a neúspechu bol zhodný, teda v konaní boli žalobca a žalovaný v druhom rade rovnako úspešní resp. neúspešní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.