Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-35-2017.pdf
PDF · 198.26 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/35/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň: JUDr. Ľuboslava Vanková a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobkyne: Obec Kráľová nad Váhom, IČO: 00 306 070, so sídlom Kráľova nad Váhom 71, zastúpená: Nagy & Partners s.r.o., IČO: 36 869 341, Športová 470/11, Galanta, proti žalovaným: 1/ K. N., nar. X.X.XXXX, bytom P. J. C. XXX/X, C., 2/ K. N., nar. XX.X.XXXX bytom P. J. C. XXX/X, C., obaja zastúpení splnomocnencom: TIMAR & Partners, s.r.o., IČO: 36 866 296, so sídlom Štúrova 42, Šaľa, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10C/9/2010-534 zo dňa 8.10.2014 a proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 10C/9/2010-579 zo dňa 31.10.2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok a napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil odporcom 1/ a 2/ (akt. žalovaným 1/, 2/) povinnosť spoločne a nerozdielne do 30 dní na vlastné náklady odstrániť stavbu "garáž", zameranú bodmi 1, 2, 3, 4, 5 na geometrickom pláne číslo 045/09 z 1.10.2009, vyhotovenom O. F., geodetom, a stavbu oplotenia nachádzajúcu sa na hranici pozemkov parcela číslo 825/28 a 825/43, postavenej na pozemku zapísanom na liste vlastníctva číslo XXX ako parcela registra "C" číslo 825/28 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2, katastra nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom Nitra, Správou katastra Šaľa, pre Obec a katastrálne územie J. R. C., druhým výrokom si rozhodnutie o náhrade trov konania vyhradil samostatnému uzneseniu. Napadnutým dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie vzájomný návrh (akt. vzájomnú žalobu) žalovaných 1/ a 2/ zamietol.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 124, § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Napadnutý dopĺňací rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 225 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 135c ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že medzi stranami nebolo sporným, že žalobkyňa je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného Správou katastra Šaľa na Liste vlastníctva číslo XXX, a to parcela číslo 825/28 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 metrov štvorcových, parcela registra "C", na časti, ktorého pozemku je umiestnená nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaných - garáž a oplotenie, ktorých umiestnenie je zrejmé z geometrického plánu číslo 045/09 z 1.10.2009, ktorým bol pozemok, na ktorom stojí garáž, odčlenený ako pozemok parcela číslo 825/63 o výmere 5 metrov štvorcových a vedľajší pozemok ako parcela číslo 825/64 o výmere 14 metrov štvorcových. Oplotenie sa nachádza na hranici týchto dvoch pozemkov. Uvedený nezákonný stav doposiaľ nie je medzi stranami uspokojivo doriešený, nakoľko žalobkyňa sa domáhala výkonu svojho vlastníckeho práva na vyššie uvedených pozemkoch, ktoré pozemky sa snaží využiť, avšak garáž a oplotenie vo vlastníctve žalovaných jej pri realizácii jej vlastníckeho práva bránia. Žalovaní majú záujem dotknuté pozemky od
žalobkyne odkúpiť za primeranú cenu, ktorý postup však žalobkyňa uznesením obecného zastupiteľstva odmietla. Ideálne riešenie podľa žalobkyne je neoprávnenú stavbu z jej pozemku odstrániť na náklady žalovaných, pričom riešenie žalovaných predstavuje buď zriadenie vecného bremena v prospech stavby alebo prikázanie do vlastníctva žalovaných, v oboch prípadoch za primeranú finančnú náhradu určenú znaleckým posudkom. Podstatou a hlavným problémom predmetného konania je riešenie stretu dvoch v zásade rovnocenných vlastníckych práv, a to vlastnícke právo žalobkyne k pozemku parcela číslo 825/63 o výmere 5 metrov štvorcových a pozemku parcela číslo 825/64 o výmere 14 metrov štvorcových, a na druhej strane vlastnícke právo žalovaných k stavbe garáže a oplotenia, ktoré sa sčasti nachádzajú na uvedených pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne. Obe strany sporu sú si plne vedomé toho, že časť stavby - garáž a oplotenie - v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných je postavená a teda leží na cudzom pozemku, ktorým pozemkom je pozemok vo vlastníctve žalobkyne.
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že po dôkladnom prehodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobkyne pre podanie danej žaloby, súd prvej inštancie sa plne stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne vychádzajúc z § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. v spojitosti s § 8 ods. 2 a 3 citovaného zákona, ako aj z § 7 ods. 2 písm. b) a c) zákona č. 138/1991 Zb. a mal zato, že podanie žaloby na ochranu vlastníckeho práva nie je nakladaním s majetkom obce a nejde teda o rozhodovanie, ktoré by bolo v kompetencii zastupiteľstva. Žalobkyňa jednoznačne preukázala, že sporné pozemky sú v jej vlastníctve, vychádzajúc z údajov katastra zaznamenaných na Liste vlastníctva č. XXX, prihliadnuc na geometrický plán O. F., geodeta, číslo 045/09 z 1. 10. 2009. Rovnako mal súd prvej inštancie za preukázané, že na sporných parcelách stojí časť budovy vo vlastníctve žalovaných - garáž a oplotenie, ktorú skutočnosť mal preukázanú nielen z miestnej ohliadky v priebehu konania na danom mieste vykonanej, ale aj zo zhodného vyjadrenia strán sporu. Rovnako žalobkyňa preukázala ďalšiu rozhodujúcu skutočnosť, že pred začatím realizácie stavby, v jej priebehu, ani po jej ukončení žalovaní nedisponovali oprávnením na takéto využitie pozemku vo vlastníctve žalobkyne. Splnenie uvedených predpokladov zakladá dôvod pre aplikáciu § 135c Občianskeho zákonníka. Žalovaní uviedli, že pri vynaložení maximálneho úsilia boli v čase začatia stavby dobromyseľní v tom, že stavba je realizovaná výlučne na ich pozemku. Uviedli, že oplotenie predstavovalo prirodzenú hranicu medzi pozemkami parcela č. 825/28 a č. 3299/92 tak, ako sa v prírode nachádzalo od samého počiatku, od roku 2005, teda predtým ako nehnuteľnosť kúpili. V odvolaní sa na znalecký posudok číslo 26/2008 vypracovaný Ing. Gašpierikovou, ako aj na geometrický plán vypracovaný Ing. A. dňa 13.5.2008, uviedli, že žiadna z týchto listín neobsahovala informáciu o tom, že hranice pozemkov v prírode oddelených plotom s betónovými základmi sú určené nesprávne. Po preskúmaní geometrického plánu Ing. A. a jeho interpretácii správnym spôsobom súd prvej inštancie dospel k záveru, že prítomnosť plotu na hranici parciel číslo 825/28 a 825/43 je zistiteľná. Uvedené tvrdenie žalovaných v tomto svetle neobstojí. Ďalej neobstoja ani tvrdenia žalovaných o tom, že najskorší termín, kedy sa mohli dozvedieť o tom, že hranice pozemkov sú nesprávne zamerané, je deň 1.10.2009, nakoľko v tento deň bol vyhotovený geometrický plán na zameranie hraníc pozemku. Ešte v roku 2007 bol na objednávku žalobkyne vyhotovený geometrický plán č. 26/2007 na zameranie stavieb a prístupových ciest a jeho súčasťou bolo aj zameranie parcely č. 825/28, odčlenenie jej časti a pričlenenie k parcele 825/29. Teda v roku 2007 bola v teréne zameraná parcela číslo 825/28 a bolo jasné, že sa na nej nachádza plot patriaci právnym predchodcom žalovaných. Uvedená situácia je zhodná so situáciou zaznamenanou v katastri nehnuteľností. Žalovaní teda mali možnosť overiť si situáciu aj nahliadnutím do katastrálneho operátu. Mali tak urobiť aj na základe konštatovania v znaleckom posudku č. 26/2008, kde sa uvádza, že právna dokumentácia nie je v súlade so skutočnosťou. Žalovaní boli ešte počas realizácie stavby uvedených nehnuteľností, približne mesiac alebo dva po jej začatí, upozornení starostom obce ústne a neskôr stavebným úradom písomne, že stavajú z časti na cudzom pozemku. Uvedená skutočnosť je preukázaná listom z 28.8.2009, ktorý list žalovaný 1/ prevzal 31.8.2009, ktorý list okrem upozornenia obsahoval aj výzvu na okamžité ukončenie stavebných prác, ktoré však žalovaní nezastavili. Namiesto toho o mesiac neskôr 8.10.2009 zaslali na adresu stavebného úradu žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Vzhľadom na obsah listu ako aj na následné na predchádzajúce konanie žalovaných ich tvrdenie o dobromyseľnosti neobstojí. Uvedená skutočnosť vyplynula aj z výsluchu svedkov, ktorí sú buď súčasnými susedmi žalovaných alebo predchádzajúcimi vlastníkmi nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastnia žalovaní, pričom z výpovedí jednoznačne vyplynula skutočnosť, že všetci vypočutí svedkovia o skutočnosti, že aj ich stavby sú v časti na cudzom pozemku, minimálne raz počuli z úst kompetentnej osoby. Neobstojí ani ďalšia argumentácia žalovaných, že základy garáže a oplotenia boli postavené ešte v čase, kedy vlastníkmi nehnuteľnosti neboli, t. j. predchádzajúcimi vlastníkmi nehnuteľností. Už
predchádzajúci vlastníci nehnuteľnosti sa vyjadrili v tom zmysle, že so štatutárnym orgánom obce o tejto problematike minimálne diskutovali a teda o jej existencii vedomosti mali. V tomto svetle sa javí logickým nasledujúci postup spočívajúci v nerealizácii garáže právnymi predchodcami žalovaných. Súd prvej inštancie má tvrdenie žalovaných o dobromyseľnosti v čase začatia realizácie neoprávnenej stavby, ako aj v čase po ňom nasledujúcom, za nepreukázané. V neposlednom rade poukazuje aj na tú skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní nepostupovali pri realizácii neoprávnenej stavby podľa príslušných ustanovení stavebného zákona, to znamená nedisponovali stavebným povolením, nedisponovali súhlasom vlastníka nehnuteľnosti a uvedenú situáciu sa snažili riešiť až dodatočne. Prihliadnuc na okolnosti predchádzajúce samotnej realizácii garáže súd prvej inštancie mal za to, že už pred započatím stavby tak, ako je vyššie uvedené, pri vynaložení ani nie maximálnej, skôr primeranej snahy, museli získať vedomosť o vlastníckych vzťahoch k pozemku respektíve k pozemkom, na ktorých už v tom čase aj podľa zistení základy garáže stáli. Po takomto zistení, ku ktorému bolo jednoznačne možné dospieť cestou nahliadnutia do výpisov katastra nehnuteľností, logicky bolo nutné zvážiť, či na položených základoch garáž bez všetkého vybudovať alebo najprv doriešiť vlastnícke vzťahy a podľa výsledkov prehodnotiť ďalší postup. Preto odvolávanie sa na neúčelnosť odstránenia pomerne nákladnej stavby v porovnaní s ekonomickou využiteľnosťou zastavaných pozemkov vo vlastníctve žalobkyne súd prvej inštancie považuje za nespravodlivé a účelové. Iná situácia a v konečnom dôsledku aj iný spôsob riešenia predmetného sporu by sa javil ako vhodný v prípade, že dobromyseľnosť žalovaných o tom, že realizujú stavbu garáže a oplotenia na vlastnom pozemku v čase začatia realizácie, by nimi bola v konaní preukázaná. V takomto prípade by súd prvej inštancie za vhodné a spravodlivé riešenie sporu považoval nimi žiadané zriadenie vecného bremena. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru že uvedený stret dvoch inak rovnocenných vlastníckych práv je nutné riešiť formou a spôsobom žiadaným žalobkyňou, teda odstránením časti stavby stojacej na pozemkoch vo vlastníctve žalobkyne na náklady žalovaných. Rozhodujúcim dôvodom, na základe ktorého súd prvej inštancie k tomuto rozhodnutiu dospel, boli predovšetkým okolností predchádzajúce realizácii neoprávnenej stavby v podobe nedostatku dobromyseľnosti na strane žalovaných, ignoráciou ako noriem súkromného práva, tak i noriem verejného práva, realizácia stavby vykonaná svojvoľne bezdôvodne sa spoliehajúc na následné doriešenie situácie spôsobom, ktorý by bol pre žalovaných výhodnejší nehľadiac na záujem a ignorujúc obsah vlastníckeho práva vlastníka dotknutého pozemku. Podľa názoru súdu prvej inštancie zriadenie vecného bremena v danom prípade by mohlo naznačiť precedens o tom, že nie je podstatným na akom pozemku stavebník stavia vo vzťahu k vlastníctvu pozemku, nie je podstatným či si stavebník zabezpečil súhlas vlastníka dotknutého pozemku k uvedenému spôsobu jeho využitia, dokonca je irelevantným vzhľadom na verejnoprávny charakter právnej normy aj to, že stavebník nikdy nedisponoval a nedisponuje relevantným rozhodnutím stavebného úradu vydaným v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona, nakoľko v konečnom dôsledku z dôvodu predovšetkým ekonomických kritérií na strane stavebníka súd zastavanú nehnuteľnosť buď prikáže do vlastníctva žalovaných, prípadne v ich prospech zriadi vecné bremeno, i keď v sume rovnajúcej sa jeho všeobecnej hodnote. Takýto spôsob vyhodnotenia situácie by neprispel ku komplexne spravodlivému vyriešeniu vlastníckych vzťahov medzi stranami, ale z čisto ekonomických dôvodov by zvýhodnil vlastnícke právo stavebníka preukázateľne kompletne a súvislé porušujúceho právne predpisy Slovenskej republiky. Dôvodom pre daný postup v konkrétnom prípade rozhodne nie je iný postup žalobkyne vo vzťahu k podobným prípadom v obci, ide o vôľu žalobkyne voči komu a akým spôsobom si ochranu svojho vlastníckeho práva (v poradí skoršieho) uplatní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobe v plnom rozsahu vyhovel. V danom prípade súd prvej inštancie uložil žalovaným spoločne a nerozdielne do 30 dní na vlastné náklady odstrániť predmetnú garáž a stavbu oplotenia. V prípade takéhoto rozhodnutia súdu nie je možné usporiadať vzťahy vo veci pozemku zriadením vecného bremena, alternatívne prikázať pozemok do vlastníctva žalovaných, a preto súd prvej inštancie vzájomnú žalobu žalovaných zamietol.
5. Súd prvej inštancie si rozhodnutie o náhrade trov konania vyhradil samostatnému uzneseniu po právoplatnom skončení veci s prihliadnutím na hospodárnosť a vhodnosť takéhoto postupu, nakoľko v konaní prebehlo niekoľko znaleckých dokazovaní, na trovy, ktorých boli strany sporu zložené rôzne preddavky, s ktorými sa bude nutné podľa výsledku konania náležite vysporiadať, na základe čoho, súd prvej inštancie o týchto, ako aj o ostatných trovách konania a právneho zastúpenia, rozhodne v čase, kedy bude zrejmý výsledok konania vo veci samej.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali písomne odvolanie žalovaní prostredníctvom ich splnomocnenca s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), na ust. § 205 ods. 2 písm. b), d), f) Občianskeho súdneho poriadku. V odvolaní
uviedli, že súd prvej inštancie nesprávne formuloval petit rozsudku, keď neurčil časový okamih, od ktorého začína plynúť lehota na plnenie a rozsudok je tak nevykonateľný. Súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete konania, keď žalovaní v konaní vzájomným návrhom uplatnili a žiadali, aby súd zriadil na dotknutých pozemkoch právo vecného bremena za trhovú náhradu, pričom tento vzájomný návrh je uplatnený v podaní zo dňa 03.03.2010. Podľa žalovaných súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil základné zásady, na ktorých stojí ust. § 135c Občianskeho zákonníka, keď sa nezaoberal, resp. len veľmi okrajovo sa zaoberal, otázkou najmä hospodárskeho využitia zastaveného pozemku, pomerom, v akom stavba stojí na pozemku žalobcu a v akom stojí na pozemku žalovaných, okamihom, v ktorom sa stavba začala stavať, časom kedy sa žalobkyňa obrátila na súd so žalobou na odstránenie stavby, prečo tak neurobila ešte v čase, keď stavba bola vo vlastnícke manželov D. a s negatórnou žalobou sa obrátila na súd, až keď bola stavba dokončená, prečo tak žalobkyňa činila iba voči žalovaným a neurobila tak aj v totožných prípadoch voči iným obyvateľom obce, pričom súd prvej inštancie sa týmito skutkovými okolnosťami nezaoberal, resp. ich vyhodnotil ako nedôležité v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov a nezaujal k nim ani v odôvodnení rozsudku žiadny postoj, iba konštatoval, že pre súd prvej inštancie nejde o podstatné skutočnosti, ktoré by mali byť zohľadnené pri vzájomnom usporiadaní vzťahov medzi stranami. Celý rozsudok súdu prvej inštancie je postavený iba na konštatovaní o nedobromyseľnom konaní žalovaných, ktoré jediné je opísané v rozsudku, ale táto otázka pri aplikácii ust. § 135c Občianskeho zákonníka je aj v zmysle judikatúry iba jednou z otázok, ktoré je potrebné riešiť pri skúmaní možnosti úpravy vzťahov medzi stranami podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Ak teda mal súd prvej inštancie za to, že je daná nedobromyseľnosť žalovaných, mal skúmať aj iné zo zákona vyplývajúce skutočnosti majúce vplyv na vyporiadanie vzťahov medzi stranami. Z odôvodenia rozsudku, ale aj so samotného súdneho spisu vyplýva, že so začatím stavebných prác začali už manželia D., pričom z výsluchu svedkyne O. D. ako pôvodného staviteľa a vlastníka nehnuteľnosti vyplýva, že základy stavieb boli vykonané už v roku 1995, pokiaľ ide o plot a v roku 1997, pokiaľ ide o garáž. Samotná stavba tak začala už od roku 1995, pričom z jej výsluchu vyplýva, že starosta obce s uvedeným súhlasil, pričom sa s manželmi D. dohodol, že nebude namietať hranice pozemkov a nebude namietať postavenie plota a oplotenie, ak bude stĺp verejného osvetlenia v záhrade svedkyne, čo sa aj stalo. Totožné je zrejmé aj z výsluchu svedkyne E. D., ktorá spolu so svojím manželov, vlastní susedný rodinný dom, ktorá ako svedkyňa v konaní vypovedala, že plot majú na tom istom mieste už 23 rokov, pričom im starosta po stavbe činžiakov v obci oznámil, že oplotenie ich domu zasahuje do pozemku vo vlastnícke žalobkyne. Je zrejmé, že žalobkyňa od počiatku vedela o započatí stavby oplotenia aj garáže u žalovaných od roku 1995, pričom žalobu podala až v roku 2010, a to až vtedy, keď žalovaní požiadali o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Podľa žalovaných tak medzi žalobcom a pôvodným vlastníkom a stavebníkmi manželmi D. došlo k dohode, ktorá nemôže zakladať právo žalobkyne na odstránení stavby, keď o nej vedela už od roku 1995 a nič nekonala. Súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal ani so skutočnosťami, ktoré vyplynuli z výsluchu svedka O. J., ktorý uviedol, že svoj dom susediaci s domom žalovaných kúpil v roku 1998 aj s pozemkom, pričom mu geodet povedal, že v celej obci sú zle vymerané pozemky. Zo svedeckej výpovede tohto vyplynulo, že svedok posunul svoje oplotenie výmenou za inžinierske siete, ktoré boli žalobcom bezplatne vybudované aj na pozemkom svedka bez toho, aby mu žalobkyňa preukázala skutočne svoje vlastnícke právo k pozemku. Aj z tejto výpovede je zrejmé, že medzi žalobkyňou a svedkom došlo k dohode o odstránení stavby výmenou za inú výhodu, ktorá bola svedkovi žalobkyňou poskytnutá. Vychádzajúc z tvrdenia súdu prvej inštancie, že žalovaní boli od počiatku nedobromyseľní, dospejeme k záveru, že nedobromyseľní potom museli byť všetci vlastníci rodinných domov na celej ulici už pred 23 rokmi, ako aj samotná žalobkyňa, ktorá túto situáciu začala riešiť až potom, ako mali všetci postavené neoprávnené stavby - svoje ploty na hranici pozemkov obce. Súd prvej inštancie nepovažoval za podstatné ani budúce ekonomické využitie zastavaného pozemku, keď podstatná skutková okolnosť uvedená v žalobe je práve skutočnosť, že žalobkyňa chce pozemok využiť na vybudovanie zeleného pásu, pričom táto skutková okolnosť nebola v konaní vôbec preukázaná. Z miestnej ohliadky, ako aj so samotných fotografií založených v súdnom spise, je zrejmé, že zastavaný pozemok nie je možné ekonomicky využiť na žiadne účely, pričom vybudovanie zeleného pásu na tejto ulici nie je možné, keď by aj došlo k odstráneniu stavby oplotenia a garáže zo strany žalovaných, žalobca nikdy nemôže zákonnými prostriedkami dosiahnuť odstránenie oplotenia manželov D., ktorých oplotenie je na tom istom mieste už 23 rokov. Keby súd prvej inštancie porovnal náklady na odstránenie stavieb, ktoré boli vyčíslené na sumu cca 12 tis. eur a hodnotu zastavaného pozemku, ktorého hodnota bola znalcom určená na sumu 450 eur v prípade predaja a na sumu 150 eur v prípade zriadenia vecného bremena, musel by dospieť k názoru, že odstránenie stavby nie je účelné. Využitie pozemku nie je žiadne, jediný účel, ktorému slúži je, že si vlastníci domov na tomu pozemku vysadili trávu, pričom žalobkyňa pozemok nevie využiť
na žiadny ekonomický a hospodársky účel a pozemok je predajný, iba ak by bol predaný vlastníkom rodinných domov, pred ktorými sa pozemok nachádza. Garáž má celkovú zastavanú plochu 33 m2, z čoho vyplýva, že na pozemok žalobkyne zasahuje iba rozlohou 5 m2, čo je iba 15% svojej celkovej zastavanej plochy. Pokiaľ' ide o oplotenie, toto má zastavanú plochu 14 m2 a je postavené na pozemku žalobkyne v celej rozlohe, avšak žalovaní dávajú do pozornosti, že z výsluchu svedkyne D. vyplynulo, že sa s ňou žalobkyňa dohodla, že sa oplotenie nebude posúvať ešte v roku 1995. Súd prvej inštancie tiež považoval za nepodstatné pre rozhodnutie vo veci výšku nákladov potrebných na odstránenie stavby garáže, ktorá zasahuje do majetku žalobkyne len svojimi 15% svojej celkovej zastavanej plochy, pričom žalovaní doložili ako dôkaz do konania rozpočet na odstránenie celej stavby garáže, ako aj rozpočet na jej opätovné prebudovanie, pričom z týchto rozpočtov vyplynulo, že tieto náklady sú cca 8 tis. eur a na zbúranie oplotenia a jeho opätovné postavenie tieto náklady činia spolu viac ako 3 tis. eur. Súd prvej inštancie za nepodstatnú považoval aj komparáciu hodnoty stavby garáže a oplotenia, keď zo znaleckého posudku Ing. Jarolíma Pšenka pod číslom 2/2011 vyplynulo, že hodnota garáže a oplotenia ako stavieb je 13.380 eur a hodnota zastavaných pozemkov žalobkyne je 456 eur. Súd prvej inštancie nepovažoval za podstatné ani vyhodnotenie hodnoty budúceho využitia ako hodnoty vecného bremena, ktorú hodnotu znalkyňa Ing. Lenka Chládeková v posudku číslo 103/2013 zo dňa 27.08.2013 určila na sumu 150 eur. Podľa žalovaných sa v skutočnosti tým, že súd prvej inštancie neskúmal a vo svojom rozhodnutí nepremietol aj tieto podstatné vyššie uvedené skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo, založil vadu odvolaním napadnutého rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že tým, že súd prvej inštancie skúmal iba dobromyseľnosť žalovaných a v rozsudku sa nevysporiadal aj s ostatnými v konaní preukázanými skutočnosťami, resp. ich nepovažoval pri rozhodnutí za významné, podľa žalovaných súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav a súčasne nesprávne právne vec posúdil. Súd prvej inštancie nezohľadnil, že aj keby hranice pozemku vyplývali z katastra nehnuteľností, geometrických plánov, či znaleckého posudku, všetky tieto listiny boli vypracované dávno potom, ako boli základy neoprávnenej stavby postavené. Žalovaní poukazujú aj na výsluch S. D., ktorý uviedol, že plot a základy garáže postavil ešte v roku 1996, pričom v dome býval do roku 2002. Do tejto doby ho žalobkyňa nikdy neupozornila, že stavia na pozemku žalobkyne, pričom všetkým susedom končila hranica pozemkov zarovno s D.. Rovnako svedok potvrdil, že ostatní susedia posunuli oplotenie výmenou za inžinierske siete na svoje pozemky. Pokiaľ ide o to, že bola stavba vybudovaná bez stavebného povolania, žalovaní uvádzajú, že zaplatili sankciu v správnom konaní, a teda ich súd nemôže sankcionovať dvakrát za to isté porušenie verejného práva. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalovaní pokračovali v stavbe aj po doručení výzvy žalobkyne, aby tak nečinili, ktorá výzva mala byť žalovaným doručená dňa 31.08.2009, tak zo súdneho spisu a zo stavebného denníka vyplýva, že stavba bola dokončená už dňa 28.08.2009 a po dátume 31.08.2009 sa realizovali iba omietky a dokončovacie práce. Pokiaľ ide o hranice dotknutých pozemkov súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazný stav, keďže zo znaleckého posudku číslo 22/2012 znalca Ing. Romana Wagnera vyplynulo, že nebola vykonaná obnova katastrálneho operátu spôsobom nového mapovania, predmetné sporné pozemky sú definované len súradnicami lomových bodov ich hraníc. Sám znalec konštatuje, že takéto vytýčenie terénu a hraním pozemkov vykonali právni predchodcovia žalovaných pásmom, ktorým zmerali jednotlivé hranice. V tomto smere sa z vykonaného dokazovania jednotlivými geometrickými plánmi zistili nezrovnalosti a pre vec ako podstatné vyvstalo hodnotenie tzv. slučkovej čiary. Znalec konštatoval, že osoba bez technického vzdelania môže poznať význam označenia rozhraničenia pozemkov kolmou slučkou len vtedy, ak vie presne čítať technické označenia geometrických plánov, pričom geometrické plány osobitné legendy, ktoré by vysvetľovali význam označenia použitých v technickom kreslení nemajú. Z toho je zrejmé, že žalovaní nemohli vedieť, čo znamená označenie kolmou slučkou, pričom žiadny z vyššie uvedených geodetov ich na túto okolnosť osobitne neupozornil, ako sa konštatuje v znaleckom posudku. Znalec konštatuje, že takéto označenie nepredstavuje právnu hranicu pozemkov a jej využívanie je v geodézii rôzne, v danom prípade toto označenie malo znamenať, že vyhotoviteľ geometrického plánu zistil, že určitá časť pozemku je využívaná iným užívateľom. Znalec ďalej skonštatoval, že zastavanie pozemkov nie je identické s hranicami pozemkov a jednotlivými bodmi a múrmi existujúcich stavieb, pričom znalec tento nesúlad skonštatoval vo vzťahu k celému pozemku pozdĺž celej ulice. Z tohto znaleckého záveru, ako aj z listinných dôkazov vo forme geometrických plánov je zrejmé, že právni predchodcovia žalovaných, ako aj majitelia susediacich pozemkov v minulosti vytýčili hranice pozemkov inak, ako sú v prírode a ako vykazujú dodatočne vykonaná geometrické plány, a preto žalovaní vstúpili do existencie hraníc pozemkov tak, ako boli právnymi predchodcami vytýčené a niekoľko desaťročí rešpektované aj žalobkyňou. Poukazujú na výsluch Ing. Gašpierikovej, ktorá rovnako ako žalovaní vychádzala z toho, že hranice pozemkov základov stavby garáže a oplotenia sú v prírode vykázané v zhode so skutkovou a právnou realitou. Pri stanovovaní hodnoty stavby základov garáže a stavby oplotenia nekonštatovala
žiadny právne neúčinný stav vo vzťahu k tomu, že by uvedené stavby, čo i len časťou presahovali do rozhrania iného pozemku. Žalovaní sa nestotožňujú ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepotrebovala súhlas obecného zastupiteľstva na podanie žaloby, keďže žalovaní majú za to, že tento názor nie je správny, nakoľko súčasťou konania bol aj vzájomný návrh žalovaných na zriadenie vecného bremena, ktorý už má povahu nakladania s majetkom žalobkyne, ktoré nakladanie s majetkom obce by rozsudok súdu obmedzil, ako aj výška náhrady, ktorá by bola súdom priznaná. Vzhľadom na uvedené žalovaní žiadajú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, alternatívne sám vo veci rozhodol tak, že žalobu na odstránenie stavby zamietne a vyhovie vzájomnému návrhu žalovaných a na dotknutých pozemkoch "CKN" parcelné číslo 825/63 o výmere 5 m2, druh pozemku zastavaná plocha a parcelné číslo 825/64 o výmere 14 m2, druh pozemku zastavaná plocha, zriadi právo vecného bremena v podobe práva stavby v prospech žalovaných ako oprávnených za trhovú náhradu určenú znaleckým posudkom, ktorú žalovaní zaplatia žalobkyni do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
7. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali písomne odvolanie žalovaní prostredníctvom ich splnomocnenca s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedli, že predmetný rozsudok nie je označený v záhlaví rozsudku, ani v jeho úvodnej časti ako dopĺňací rozsudok k pôvodnému rozsudku a táto skutočnosť vyplýva iba z odôvodnenia rozsudku. Predmetný dopĺňací rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko záver súdu prvej inštancie o nevyhovení vzájomnému návrhu žalovaných, súd prvej inštancie riadne neodôvodnil, pričom tento záver vyplýva aj z pôvodného rozsudku vo vzťahu k výroku, ktorým zaviazal žalovaných na odstránenie stavby. Z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku nie je zrejmé, o ktoré vykonané dôkazy oprel súd prvej inštancie záver o nevyhovení vzájomnému návrhu a nie sú zrejmé ani právne úvahy, ktoré súd prvej inštancie viedli k vyvodeniu uvedeného záveru. Pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o vyhovení alebo zamietnutí vzájomného návrhu žalovaných na zriadenie vecného bremena bolo povinnosť súdu prvej inštancie vysporiadať sa najmä s ekonomickým využitím zastaveného pozemku, s účelnosťou odstránenia stavby, s trhovou hodnotou zastavaného pozemku stavbou, vo vzťahu k trhovej hodnote samotných stavieb, so skúmaním otázky dobrých mravov a ich porušenie zo strany žalobkyne, s pôvodnými dohodami medzi žalobcom a manželmi D., s usporiadaním totožných právnych vzťahov s ostatnými vlastníkmi na tejto ulici, s nesprávnym vytýčením hraníc pozemkov v celej Obci J. R. C.. Tým, že sa súd prvej inštancie ani v dopĺňacom rozsudku nevysporiadal s týmito zákonnými podmienkami na odstránenie stavby a zriadením vecného bremena ako vzájomného nároku, je aj dopĺňací rozsudku nepreskúmateľný a arbitrárny a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaní žiadajú, aby odvolací súd rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil v celom rozsahu a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, alternatíve vo veci rozhodol sám tak, že žalobu na odstránenie stavby zamietne a vyhovie vzájomnému návrhu žalovaných a na dotknutých pozemkoch "CKN" parcelné číslo 825/63 o výmere 5 m2, druh pozemku zastavaná plocha a parcelné číslo 825/64 o výmere 14 m2, druh pozemku zastavaná plocha, zriadi právo vecného bremena v podobe práva stavby v prospech žalovaných ako oprávnených za trhovú náhradu určenú znaleckým posudkom, ktorú žalovaní zaplatia žalobkyni do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
8. K doručenému odvolaniu žalovaných proti rozsudku súdu prvej inštancie sa písomne vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom jej advokáta. Vo vyjadrení uviedla, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym posúdením a záverom súdu prvej inštancie, ako aj so samotným rozsudkom, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe, a z tohto dôvodu navrhuje, aby odvolací súd predmetný rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Skutočnosti a argumentácia žalovaných v podanom odvolaní neobstoja, keďže žalovaní vo svojom odvolaní neuviedli žiadnu skutočnosť a argument, ktorý by neuviedli aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom so všetkými týmito skutočnosťami a argumentmi sa súd prvej inštancie v rámci prvoinštančného konania vysporiadal. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový a právny stav veci, a to pomerne rozsiahlym dokazovaním, vykonané dôkazy vyhodnotil správne a na základe toho dospel k správnemu á riadne odôvodnenému rozhodnutiu vo veci. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
9. K doručenému odvolaniu žalovaných proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.
10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania proti rozsudku, § 34 Civilného sporového poriadku účinného v čase podania odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 204 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania proti rozsudku, § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného v čase podania odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania proti rozsudku, § 359 Civilného sporového poriadku účinného v čase podania odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku), proti rozhodnutiam, proti ktorým sú odvolania prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania proti rozsudku, § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného v čase podania odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania proti rozsudku, § 363 Civilného sporového poriadku účinného v čase podania odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku) a že odvolateľ v odvolaniach použil zákonom prípustné odvolacie dôvody vo vzťahu k rozsudku (§ 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. b), d), f) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania proti rozsudku, ktoré majú ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b), a), f), h) Civilného sporového poriadku) a vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku účinného v čase podania odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku), preskúmal napadnutý rozsudok a napadnutý dopĺňací rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolania žalovaných sú dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok a napadnutý dopĺňací rozsudok v celom rozsahu zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. a), b), c) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
12. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaných je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne žalobu a vzájomnú žalobu zamietol.
13. Žalobkyňa sa pôvodnou žalobou zo dňa 27.1.2009 doručenou súdu prvej inštancie dňa 1.2.2010 (č. l. 1) v spojení s doplnením žaloby zo dňa 13.4.2010 doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.4.2010 (č. l. 94) domáhala uloženia povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne do 30 dní na vlastné náklady odstrániť stavbu "garáž" zameranú bodmi 1, 2, 3, 4, 5 na geometrickom pláne č. 045/09 z 1.10.2009, vyhotovenom O. F., geodetom a stavbu oplotenia, nachádzajúcu sa na hranici pozemkov parcela č. 825/28 a 825/43, postavené na pozemku zapísanom na Liste vlastníctva č. XXX ako parc. registra „C" č. 825/28 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 237 m2, vedenom pre obec a katastrálne územie J. R. C.. Žalovaní sa pôvodnou vzájomnou žalobou zo dňa 1.3.2010 doručenou súdu prvej inštancie dňa 3.3.2010 (č. l. 36) domáhali zriadenia na pozemkoch parcelné číslo 825/63 a parcelné číslo 825/64, ktoré vznikli odčlenením od pozemku parcelné číslo 825/28, o výmere 237 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, na základe geometrického plánu vypracovaného O. F., geodetom, pod číslom 045/09 zo dňa 28.10.2009 a ktorý bol overený Správou katastra dňa 9.11.2009 pod číslom 460/09, práva vecného bremena v podobe práva stavby žalovaných ako oprávnených. Z obsahu spisu bolo zistené, že v priebehu konania na súde prvej inštancie žalovaní podaním zo dňa 27.4.2011 doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.5.2011 (č. l. 269) sa domáhali zriadenia na pozemkoch parcelné číslo 825/63 o výmere 5 m2 a parcelné číslo 825/64 o výmere 14 m2, ktoré vznikli odčlenením od pozemku parcelné číslo 825/28, o výmere 237 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie J. R. C., na základe geometrického plánu vypracovaného O. F., geodetom, pod číslom 045/09 zo dňa 28.10.2009 a ktorý bol overený Správou katastra dňa 9.11.2009 pod číslom 460/09, práva vecného bremena v podobe práva stavby žalovaných ako oprávnených, alternatívne prikázania pozemku parcelné číslo 825/63 o výmere 5 m2 a pozemku parcelné číslo 825/64 o výmere 14 m2, ktoré vznikli odčlenením od pozemku parcelné číslo 825/28, o výmere 237 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXX, katastrálne územie J. R. C., na základe geometrického plánu vypracovaného O. F., geodetom, pod číslom 045/09 zo dňa 28.10.2009 a ktorý bol overený Správou katastra dňa 9.11.2009 pod číslom 460/09, do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných
vo výške spoluvlastníckeho podiel u každého z nich 1/1. Z obsahu tohto podania žalovaných je tak zrejmé, že žalovaní okrem pôvodne požadovaného zriadenia vecného bremena na pozemkoch parcela č. 825/63 a č. 825/64 sa alternatívne domáhajú aj prikázania pozemkov parcela č. 825/63 a č. 825/64 do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda žiadajú viac, než sa pôvodne domáhali vzájomnou žalobou.
14. Podľa ustanovenia § 95 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene (1). Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia (2). O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia pojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu (3).
15. Podľa § 139 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
16. Podľa § 140 ods. 1 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
17. Podľa § 142 Civilného sporového poriadku o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania (1). Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk (2).
18. Z dispozičnej zásady ovládajúcej civilné sporové konanie (do 30.6.2016 občianskeho súdne konanie) tiež vyplýva, že žalobu môže meniť výlučne žalobca, ktorý podal žalobu, príp. urobil v prebiehajúcom konaní určitý návrh spojený s požiadavkou, aby o ňom súd rozhodol. Žalovaný môže zmeniť len vzájomnú žalobu, lebo v konaní o nej má právne postavenie žalobcu. Zmena žaloby i vzájomnej žaloby je podaním vo veci samej, k zmene žaloby i vzájomnej žaloby môže dôjsť kedykoľvek za konania, dokiaľ nebolo vyhlásené (vydané) rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pretože zmena žaloby i vzájomnej žaloby nemôže byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, stanoví sa, že k tomuto procesnému úkonu je potrebný súhlas súdu a že súd môže pripustiť zmenu žaloby i vzájomnej žaloby len vtedy, ak sú splnené stanovené predpoklady. O návrhu na zmenu žaloby i vzájomnej žaloby rozhoduje súd uznesením, proti ktorému odvolanie nie je prípustné. Výrok súdneho rozhodnutia musí byť formulovaný jasne, stručne, výstižne a predovšetkým zrozumiteľne, teda v prípade pripustenia zmeny žaloby i vzájomnej žaloby musí obsahovať zmenená žaloba i vzájomná žaloba, konkrétne jej petit, ktorým je súd pri rozhodovaní viazaný. Úpravu vzájomnej žaloby žalovaných urobenú podaním zo dňa 27.4.2011 doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.5.2011 treba považovať za zmenu žalobnej žiadosti, t. j. petitu vzájomnej žaloby, ktorá spočíva v zmene kvantitatívnej stránky vzájomnej žaloby, keďže žalovaní s poukazom na rovnaký (doteraz tvrdený) skutkový stav požadujú niečo iné, než pôvodne, a to okrem zriadenia vecného bremena sa domáhajú alternatívne prikázania pozemkov do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá požiadavka žalovaných v konečnom dôsledku spôsobuje zmenu vzájomnej žaloby jej rozšírením (t. j. žalovaní celkovo žiadajú viac). O tejto zmene vzájomnej žaloby súdom prvej inštancie však nebolo doposiaľ rozhodnuté.
19. Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene vzájomnej žaloby, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnej vzájomnej žalobe. Pokiaľ súd prvej inštancie takýmto zákonom predpísaným spôsobom v danej veci nepostupoval, porušil tým procesné normy a dopustil sa vád konania, ktoré mali napokon za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
20. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný uplatneným rozsahom a dôvodmi odvolania, vyplýva z toho mimo iného to, že pri preskúmavaní správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 379 písm. a), b),
c) Civilného sporového poriadku (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť k vadám týkajúcich sa procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
21. Podľa § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
22. Z citovaného ustanovenia procesného predpisu potom vyplýva, že odvolací súd musí z úradnej povinnosti skúmať vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Odvolací súd prihliada na tieto vady, aj keď odvolateľom neboli uplatnené. Takéto vady musia byť vždy v bezprostrednom vzťahu k možnosti nesprávnosti výsledku konania. Kedy o takúto procesnú vadu ide, je vecou posúdenia konkrétneho prípadu. Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu tak v sebe zahrňuje nielen skúmanie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj postupu súdu z hľadiska procesnoprávnych predpisov. Takáto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal strane jej procesné práva. Takýmto vadným postupom je bezpochyby aj nevyslovenie sa súdom prvej inštancie k prípustnosti zmeny vzájomnej žaloby uznesením podľa ustanovenia § 95 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (aktuálne podľa ustanovenia § 142 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016). Ak potom súd prvej inštancie konal a rozhodol o vzájomnej žalobe bez toho, aby rozhodol o navrhovanej zmene vzájomnej žaloby postupom popísaným odvolacím súdom vyššie, dopustil sa takého procesného pochybenia, ktoré malo za následok odňatie možnosti konať pred súdom.
23. Predmetom konania je nárok žalobkyne voči žalovaným na odstránenie stavby garáže a stavby oplotenia vo vlastníctve žalovaných nachádzajúcich sa na pozemku parcela č. 825/28 o výmere 237 m2 v katastrálnom území J. R. C. vo vlastníctve žalobkyne a vzájomný nárok žalovaných voči žalobkyni na zriadenie vecného bremena k parcelám č. 825/63 o výmere 5 m2 a č. 825/64 o výmere 14 m2, ktoré vznikli odčlenením od parcely č. 825/28 v katastrálnom území J. R. C. vo vlastníctve žalobkyne, alternatívne prikázania týchto parciel do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných.
24. Podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby") (1). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí (2). Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe (3).
25. Za neoprávnenú stavbu podľa ustálenej judikatúry z hľadiska občianskoprávnej úpravy treba považovať takú stavbu, ktorá bola postavená na cudzom pozemku stavebníkom bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Pri posudzovaní otázky, či sa jedná o neoprávnenú stavbu v zmysle Občianskeho zákonníka, je potrebné vychádzať z právnej úpravy platnej v okamžiku vzniku stavby ako veci v právnom zmysle, avšak otázku vyporiadania medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, je potrebné posúdiť podľa právnej úpravy platnej v dobe rozhodovania súdu o neoprávnenej stavbe. Pre klasifikáciu stavby ako neoprávnenej nie je rozhodujúce, či stavebník mal alebo nemal stavebné povolenie a nie je rozhodné ani vydané kolaudačné rozhodnutia. Neoprávnená stavba je taká stavba, ku ktorej stavebník nemal občianskoprávne oprávnenie. Za neoprávnenú stavbu považuje súdna prax nielen stavby realizované celkom na cudzom pozemku; stačí, keď je stavba na tomto pozemku zriadená sčasti, pričom nemusí ísť o dokončenú stavbu. Neoprávneným stavebníkom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá buď nie je vôbec oprávnená užívať pozemok, alebo je oprávnená užívať ho na iný účel.
26. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje osobitné prípady vlastníckych žalôb, ktorými sa rieši situácia, ak niekto, kto na to nie je oprávnený, postaví na cudzom pozemku stavu. Tieto prípady nemožno riešiť na základe všeobecných vlastníckych žalôb o ochrane vlastníctva uvedených v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka; ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k ustanoveniu § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka špeciálnym. Na základe ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka ide o rôzne druhy žalôb. Predovšetkým ide o negatórnu žalobu, ktorou sa sleduje odstránenie stavby. Ďalej môže ísť o žalobu subjektov uvedených v ustanovení § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka o prikázanie stavby a v takomto prípade ide o žalobu, ktorá má konštitutívny
charakter, pretože sa na jej základe rozhoduje o vlastníckom práve žalobcu. Podľa ustanovenia § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka môže ísť aj o žalobu požadujúcom voči vlastníkovi pozemku zriadenie vecného bremena za náhradu. Žalobu na odstránenie stavby podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka možno podať bez časového obmedzenia. Konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob usporiadania vzťahov medzi stranami a kedy súd ne je viazaný návrhmi strán (§ 153 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016).
27. Jednou z odvolacích námietok žalovaných, pritom však zásadnou bolo namietanie, že súd prvej inštancie sa nezaoberal, resp. len okrajovo sa zaoberal, základnými zásadami riešenia vzťahov medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom, na ktorých stojí ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka, pričom rozsudok súdu prvej inštancie je postavený iba na konštatovaní o nedobromyseľnom konaní žalovaných, ktoré jediné je opísané v rozsudku. Tu je potrebné konštatovať, že skutočnosť, že stavba garáže a oplotenia, bola postavená právnymi predchodcami žalovaných na pozemku vo vlastníctve žalobkyne bez jej súhlasu nebola medzi stranami sporná.
28. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka ponúka viacero možností, ako riešiť právne vzťahy medzi vlastníkom pozemku a neoprávneným stavebníkom a súd môže zvoliť tieto riešenia: a) rozhodnúť na návrh vlastníka pozemku o odstránení stavby na náklady stavebníka, b) prikázať stavbu do vlastníctva vlastníka pozemku za podmienky, že by odstránenie stavby nebolo účelné a vlastník pozemku s tým súhlasí, c) potvrdiť vlastníctvo stavebníka k stavbe s tým, že zriadi vecné bremeno, ktoré je potrebné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, d) usporiadať pomery aj inak. Citované zákonné ustanovenie uvádza riešenia, ktoré podľa zákonodarcu budú spravidla prichádzať do úvahy, pričom sa nejedná o výpočet taxatívny, ale demonštratívny. Je preto vecou súdu, aby v každom prípade našiel najvhodnejšie riešenie, ktoré by bolo v súlade so znením a účelom ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, s princípmi, na ktorých je založené občianske právo a predovšetkým Listina základných práv a slobôd.
29. Vlastník pozemku sa v prvom rade môže domáhať odstránenia stavby. Ide o negatórnu žalobu, ktorou sa sleduje odstránenie stavby z pozemku, ktorý patrí inému vlastníkovi. Odstránenie stavby na cudzom pozemku, ktoré zvolil súd prvej inštancie, je výnimočným riešením a úvaha súdu o odstránení stavby má svoje miesto iba v prípadoch, ak: a) stavebník nebol dobromyseľný, teda od začiatku vedel, že stavia neoprávnene na cudzom pozemku, resp. sa o tom dozvedel počas výstavby a v stavbe pokračoval, b) stavebník hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti, napr. začal stavať napriek upozorneniu, že stavia na cudzom pozemku, c) o vlastnícke právo k stavbe nemá záujem vlastník pozemku, d) odstránenie stavby sa javí ako účelné.
30. Vo vzťahu k preskúmavanému rozsudku žalovaní v odvolaní predovšetkým namietali (ako už bolo uvedené v odseku 27. tohto uznesenia), že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nesprávnom skutkovom zistení o nedobromyseľnosti žalovaných a ďalšími aspektmi spôsobu vyriešenia vzájomných vzťahov sa bližšie nezaoberal. V tomto smere je potrebné dať za pravdu žalovaným ako odvolateľom.
31. Súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenia žalovaných o ich dobromyseľnosti neobstoja, keďže už v roku 2007 bol na objednávku žalobkyne vyhotovený geometrický plán č. 26/2007, teda už v roku 2007 bola v teréne zmeraná parcela č. 825/28 a bolo jasné, že sa na nej nachádza plot patriaci právnym predchodcom žalovaných. Žalovaní tak mali možnosť overiť si situáciu nahliadnutím do katastrálneho operátu a mali tak urobiť aj na základe konštatovania v znaleckom posudku č. 26/2008, kde sa uvádza, že právna dokumentácia nie je v súlade so skutočnosťou. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaní boli približne mesiac alebo dva po začatí realizácie stavby upozornení starostom obce ústne a neskôr stavebným úradom písomne, že stavajú sčasti na cudzom pozemku.
32. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní nadobudli nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie J. R. C. kúpnou zmluvou od A. J. (svokry žalovaného 1/ a matky žalovanej 2/) v roku 2008, pričom vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 9.6.2008. A. J. nadobudla uvedené nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 19.5.2008 od S. a O. D.. V súvislosti s týmito prevodmi si dali žalovaní vypracovať Znalecký posudok č. 26/2008 vyhotovený dňa 5.5.2008 Ing. Máriou Gašpierikovou a Geometrický plán č. 17/2008 na zameranie rozostavanej stavby vyhotovený dňa 13.5.2008 Ing. S. A.. Po oboznámení sa so Znaleckým posudkom č. 26/2008 nie je možné dať za pravdu súdu prvej inštancie, že skutočnosť o existencii stavieb na pozemku žalobkyne z neho vyplýva. V predmetnom znaleckom
posudku sa síce konštatuje (viď str. 4 znaleckého posudku), že právna dokumentácia nie je v súlade so skutočnosťou, čo je však ďalej vysvetlené tým, že stavba (rozumej rodinný dom) nie je zatiaľ zapísaná na liste vlastníctva, je dokončená, užíva sa svojmu účelu, ale nie je skolaudovaná, rodinný dom nie je zameraný geometrickým plánom. Z predmetného znaleckého posudku v žiadnom prípade nevyplývajú skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by sa stavba garáže a plotu nachádzala na cudzom pozemku. Rovnako sa svedkyňa Ing. Mária Gašpieriková v konaní vyjadrila, že pri vypracovaní znaleckého posudku v roku 2008 videla posunutie hranice, avšak nebola si na 100 % istá a z tohto dôvodu stavebníkov na túto skutočnosť neupozornila. Pokiaľ súd prvej inštancie nedobromyseľnosť žalovaných odvodzuje od Geometrického plánu č. 26/2007 tu je potrebné uviesť, že predmetný geometrický plán bol vypracovaný na objednávku žalobkyne a v konaní nebolo preukázané, ani preukazované, že by ho mali žalovaní k dispozícii pred kúpou nehnuteľností. Týmto geometrickým plánom bola síce vytvorená parcela č. 825/28 - zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 237 m2, avšak rozhodne ním nedošlo k zameraniu garáže, ktorej odstránenia sa žalobkyňa domáha. Žalovaní si sami dali pred kúpou nehnuteľností vypracovať Geometrický plán č. 17/2008 vyhotovený Ing. S. A. dňa 13.5.2008 na zameranie rozostavanej stavby, kde rovnako garáž nie je zameraná a rozhranie dvoch rôznych spôsobov užívania pozemku je zakreslené slučkou (tiež v katastrálnej mape). V tomto smere odvolací súd poukazuje na závery Znaleckého posudku č. 22/2012 vyhotoveného v konaní dňa 26.7.2012 znalcom Ing. Romanom Wágnerom, v ktorom znalec konštatuje, že v žiadnom prípade čiara so slučkou neoznačuje právne hranice pozemkov a osoba bez technického vzdelania môže poznať význam slučky len v tom prípade, ak vie čítať geometrické plány. Preto aj konštatovanie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku o možnosti žalovaných overiť si situáciu nahliadnutím v katastrálnom operáte je nepatričné. V prospech žalovaných nepochybne svedčí aj svedectvo predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľností O. a S. D., z ktorých výpovede vyplynulo, že základy oplotenia a garáže postavili v rokoch 1996 až 2002, pričom do tejto doby ich nikto neupozornil, že stavajú na cudzom pozemku, na to boli upozornení starostom obce až pri výstavbe bytoviek v obci (tieto boli zamerané spolu s prístupovou cestou Geometrickým plánom č. 26/2007 zo dňa 1.4.2007), pričom svedkyňa O. D. výslovne uviedla, že žalovaných pri kúpe nehnuteľností neoboznámila s tým, že nejaká časť stavby by sa mala nachádzať na cudzom pozemku. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že žalovaní boli približne mesiac alebo dva po začatí realizácie výstavby garáže a plota upozornení starostom obce ústne a následne listom písomne dňa 28.8.2009, že stavajú z časti na cudzom pozemku. Tu je potrebné zdôrazniť, že základy garáže a plot boli vybudované najneskôr v roku 2002, ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí manželov D., čomu v podstate zodpovedá aj zistenie v Znaleckom posudku Ing. Márie Gašpierikovej č. 26/2008 zo dňa 5.5.2008, že vek plota je 7 rokov. Žalovaní začali prerábať plot a stavať garáž v júni alebo v júli 2009 a realizáciu stavby a garáže dokončili dňa 3.10.2009, ako vyplýva zo Staveného denníka stavby garáže a oplotenia na pozemku parcela č. 3299/92. Štatutárny zástupca žalobkyne (starosta obce) v konaní uviedol, že sa rozprával s robotníkmi, ktorí pracovali na stavbách a upozorňoval ich, že stavby realizujú na cudzom pozemku, teda skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že o tom boli upozornení žalovaní priamo starostom ústne sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa Listom zo dňa 28.8.2009 doručeným žalovanému 1/ dňa 10.9.2009 vyzvala žalovaných k okamžitému ukončeniu stavebných prác z dôvodu, že sčasti stavajú na obecnom pozemku. Tu je potrebné zdôrazniť, že podľa vyššie uvedeného stavebného denníka bola stavba garáže v prevažnej miere už zrealizovaná, dokončoval sa krov, realizovali sa vnútorné a vonkajšie omietky, maľba, pokladala sa keramická dlažba, teda v čase doručenia predmetnej výzvy už bola stavba garáže postavená sčasti na pozemku vo vlastníctve žalobkyne a na základoch vybudovaných ešte právnymi predchodcami žalovaných, teda k zmenám rozsahu jej umiestnenia v teréne už nedochádzalo. Aj pôvodné oplotenie s betónovými základmi postavené právnymi predchodcami žalovaných najneskôr v roku 2002 bolo žalovanými len spevnené, nevytvárali ho nanovo a nemenili jeho umiestnenie. S poukazom na vyššie uvedené, posúdiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, tak odvolací súd konštatuje, na rozdiel súdu prvej inštancie, že skutkové zistenia o dobromyseľnosti žalovaných pri začatí stavby svedčia v prospech žalovaných. V tomto smere je odvolacia námietka žalovaných o nesprávnych skutkových zisteniach súdom prvej inštancie opodstatnená.
33. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku sa žiada zdôrazniť, že k dobrej viere je potrebné prihliadnuť pri voľbe spôsobu vyporiadania. V tomto smere žalovaní namietali, že súd prvej inštancie mal skúmať aj iné skutočnosti majúce vplyv na vyporiadanie vzťahov medzi stranami sporu. Účelnosť odstránenia neoprávnene zriadenej stavby je potrebné vždy hodnotiť s prihliadnutím na všetky okolnosti a povahu každého prípadu. V rámci voľnej úvahy musí súd prihliadať najmä na to, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi, povahu a rozsah hospodárskej straty,
ktorá by odstránením stavby vznikla a porovnať ich so záujmom na ďalšom využití stavby, na to, na aký účel bola neoprávnená stavba zriadená, na to, či vlastník stavby a jeho rodina v stavbe bývajú alebo nie, na rozsah a druh zastavaného pozemku, na to, ako stavba bráni vlastníkovi pozemku v jeho využití, či ohrozuje vlastníka pozemku, prípadne jeho majetok, na to, či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku, dôvody, pre ktoré vlastník pozemku riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe v čase jej realizácie, dobu, ktorá uplynula od zriadenia stavby, ak vlastník pozemku o stavbe vedel. Týmto skutočnosťami sa súd prvej inštancie nezaoberal, jeho úvaha o tom, že na mieste je rozhodnutie o odstránení stavieb garáže a plota je tak nepochybne predčasná a rozhodnutie súdu prvej inštancie tak spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Žalovaní v tomto smere predostreli množstvo argumentov uvedených v ich písomných podaniach (podanie zo dňa 1.3.2010, zo dňa 27.4.2011), aj v ich odvolaní proti rozsudku, napr. využitie zastavaného pozemku na vybudovanie zeleného pásu, nemožnosť ekonomického využitia pozemku vo vlastníctve žalobkyne, porovnanie nákladov na odstránenie stavieb a ich hodnoty s hodnotou zastavaného pozemku, rozmer zastavaného pozemku garážou a plotom v porovnaní s celkovou výmerou pozemku vo vlastníctve žalobkyne, konanie žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi požadujúcej odstránenie stavby po rokoch od zistenia jej neoprávnenosti, pričom poukazovali i na rozsiahlu judikatúru (citovanú v ich podaniach a v odvolaní). Tiež žalovaní predložili súdu listinné dôkazy na podporu ich argumentov, a to najmä prehľad rozpočtových nákladov, krycí list rozpočtu, rekapitulácia rozpočtu, krycie listy rozpočtu, technickú správu, znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena. S týmito argumentmi sa súd prvej inštancie vôbec v preskúmavanom rozsudku nevysporiadal, rovnako nezobral do úvahy dôkazy predložené žalovanými, resp. neuviedol, prečo na tieto dôkazy neprihliadol.
34. Ďalej žalovaní vo vzťahu k dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie predovšetkým namietali, že je nepreskúmateľný, nie je riadne odôvodnený, keďže sa súd prvej inštancie nevysporiadal so zákonnými podmienkami na odstránenie stavby (toto namietali už v odvolaní proti rozsudku) a zriadením vecného bremena ako vzájomného nároku.
35. Podľa § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania napadnutého rozsudku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
36. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného v čase vydania napadnutého dopĺňacieho rozsudku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
37. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
38. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o žalobe, § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o vzájomnej žalobe), pričom účastníkovi konania / strane musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka / strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z hľadiska práv účastníka konania / strany na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a tieto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania / strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu" (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia". Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
39. Z obsahu podaní žalovaných predložených súdu prvej inštancie (zhrnutých v odseku 33. tohto uznesenia) vyplýva, že žalovaní v ňom predostreli rozsiahlu právnu argumentáciu týkajúcu sa ich výkladu ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka založenú najmä na tvrdení objektívneho zhodnotenia účelnosti odstránenia neoprávnenej stavby, zváženia, či by odstránenie stavieb nebolo v rozpore s dobrými mravmi, možného šikanózneho konania žalobkyne spočívajúce v nezakročení proti neoprávnenej stavbe už skôr pri získaní vedomosti o nej, objektívnej ujmy žalobkyne vo vzťahu k obmedzeniu užívania zostávajúcej časti pozemku a pod.. Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvej inštancie mal v napadnutom rozsudku venovať presvedčivému odôvodneniu svojho odlišného stanoviska pri výklade a aplikácii príslušného ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka, pretože žalovaní od počiatku správne poukazovali na jednotlivé aspekty smerujúce k nájdeniu najvhodnejšieho riešenia vzájomných vzťahov v súlade s týmto ustanovením. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemôže argumentáciu strany odmietnuť ako nesprávnu, ale jeho povinnosťou je tiež uviesť, v čom jej nesprávnosť spočíva. Argumenty súdu musia byť jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Konštatovanie súdu, že argumenty strany sú nesprávne alebo irelevantné bez toho, aby uviedol, prečo ich považuje za nesprávne a irelevantné, možno považovať za nedostatočné odôvodnenie. O takýto prípad išlo aj v súdenom spore a hoci odôvodnenie napadnutého rozsudku je rozsiahle, súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec nereagoval na predmetné argumenty žalovaných a neposkytol im žiadnu repliku na nimi predostreté právne otázky týkajúce sa výkladu príslušného zákonného ustanovenia. Za týchto okolností napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase vydania napadnutého rozsudku (aktuálne § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil
ústavne prijateľným spôsobom, odňal žalovaným možnosť konať pred súdom a tým tiež bola naplnená dôvodnosť odvolacej argumentácie žalovaných.
40. S poukazom na vyššie uvedené možno rovnaký záver o nepreskúmateľnosti ustáliť aj vo vzťahu k napadnutému dopĺňaciemu rozsudku. Žalovaní sa vzájomným návrhom domáhali zriadenia vecného bremena k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne ako jedného zo spôsobu vyporiadania vzájomných vzťahov strán sporu (o rozšírení vzájomnej žaloby o alternatívnu požiadavku na prikázanie pozemkov vo vlastníctve žalobkyne do vlastníctva žalovaných nebolo doposiaľ rozhodnuté, teda nie je zrejmý predmet konania o vzájomnej žalobe). Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu v časti týkajúcej sa požiadavky na zriadenie vecného bremena relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré viedli súd prvej inštancie k neakceptovaniu argumentácie žalovaných čo do právneho nároku. Pokiaľ nie je zrejmé, aký právny záver o skutkovom stave veci urobil súd prvej inštancie v rozsúdenej veci vo vzťahu k požiadavke na zriadenie vecného bremena, teda akú tzv. skutkovú vetu podrobil právnej kvalifikácii, keď odôvodnenie jeho rozsudku obsahuje iba stručné konštatovanie, že v prípade rozhodnutia súdu o odstránení neoprávnenej stavby nie je možné usporiadať vzťahy zriadením vecného bremena, a preto vzájomný návrh zamietol, poukazujúc na ustanovenie § 135c ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, bez odôvodnenia vzťahu medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, je potrebné prijať záver, že tento dopĺňací rozsudok je zaťažený vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
41. Vo vzťahu k vyššie uvedeným skutočnostiam považuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, že v konaní o vyporiadanie neoprávnenej stavby nemožno predvídať všetky okolnosti, ktoré bude nutné pri rozhodovaní o neoprávnenej stavbe vziať do úvahy. Súd musí prihliadnuť k všetkému, čo vyšlo v konaní najavo a vzniknutú situáciu komplexne riešiť. Zmyslom ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka nie je iba ochrana záujmov vlastníka pozemku, ale spravodlivé vyriešenie vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom. Zo samotného textu uvedeného ustanovenia je zrejmé, že možno prihliadať aj na záujmy stavebníka, prípadne jeho právneho nástupcu. Týmto môže dostať aj stavebník určitú ochranu jeho záujmov na úkor vlastníka pozemku v konaní o odstránení neoprávnenej stavby.
42. K ďalším odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd považuje za potrebné uviesť: Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietali, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, že chce pozemok využiť na vybudovanie zeleného pásu, je táto odvolacia námietka neopodstatnená. Žalobkyňa súdu prvej inštancie predložila Výkresy k Plánu skutočného prevedenia pre objekt cesty a spevnené plochy na stavbu bytové domy za štadiónom (č. l. 30 spisu) a Technickú správu ako súčasť dokumentácie pre stavebné povolenie pre objekt cesty a spevnené plochy na stavbu bytové domy za štadiónom (č. l. 110 spisu), z ktorých jednoznačne vyplýva plán vybudovania zelene medzi líniovou stavbou cesty a chodníka. Tiež je nenáležitá odvolacia námietka žalovaných, že žalobkyňa potrebovala súhlas obecného zastupiteľstva na podanie žaloby v súdenom spore. V tomto smere sa odvolací súd úplne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tejto otázke, keďže výklad ustanovení § 10 ods. 1 písm. b) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a § 7 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí je jednoznačný a podanie žaloby na ochranu vlastníckeho práva obce je splnením zákonnej povinnosti starostu ako orgánu obce a nejedná sa o nakladanie s majetkom obce, na ktoré by bol potrebný súhlas obecného zastupiteľstva. Odvolací súd ďalej poznamenáva vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaných o nesprávnej formulácii petitu spočívajúcej v absencii uvedenia začiatku plynutia lehoty na plnenie, že v ustanovení § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 je uvedená zákonná lehota 3 dni na splnenie povinnosti uloženej rozsudkom so začiatkom plynutia od právoplatnosti rozsudku, teda súd nie je povinný ju uviesť priamo v petite rozsudku, a v rozsudku ju uvádza vtedy, ak určuje lehotu dlhšiu. Žalovaní tiež namietali, že medzi žalobkyňou a ich právnymi predchodcami došlo k dohode, ktorá nemôže zakladať právo žalobkyne na odstránenie stavby, keďže sa mal starosta obce s manželmi D. dohodnúť, že nebude namietať umiestnenie ich stavieb, ak bude stĺp verejného osvetlenia na ich pozemku. K uvedenému odvolací súd uvádza, že len vyjadrenie súhlasu s ďalšou existenciou stavby nie je právnou skutočnosťou, ktorá by zakladala vecné alebo obligačné právo mať naďalej stavbu na cudzom pozemku a to, že sa vlastník pozemku nedomáha odstránenia neoprávnenej stavby, prípadne jej prikázania do svojho vlastníctva, ho samé osebe ešte nezbavuje práva domáhať sa vyporiadania podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka. I táto odvolacia námietka žalovaných o existencii zmluvy mať naďalej stavbu na cudzom pozemku je preto nenáležitá.
43. Za týchto okolností neostávalo odvolaciemu súdu len konštatovať, že rozsudok súdu prvej inštancie nie je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase jeho vydania a dopĺňací rozsudok nie je v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku účinného v čase jeho vydania, keďže súd prvej inštancie svoje rozhodnutia neodôvodnil ústavne prijateľným spôsobom a odňal stranám možnosť konať pred súdom. Odôvodnenie rozsudku a dopĺňacieho rozsudku súdu prvej inštancie nenapĺňa sledovaný účel, ktorým je opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť záverečného úsudku súdu. Podľa názoru odvolacieho súdu potom obe preskúmavané rozhodnutia nepreskúmateľné a nepresvedčivé, súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie opodstatnenosti podanej žaloby a vzájomnej žaloby a nedal odpoveď žalovaným na nimi predostreté relevantné argumenty. Len dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie môže zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne rozhodnutia a náležite odôvodnené rozhodnutie napĺňa ústavné kritéria vyplývajúce preň z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tiež súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že síce aplikoval náležitú právnu normu, no nesprávne ju interpretoval, keď žalobné nároky neposúdil z hľadiska všetkých vyššie vymenovaných aspektov (viď odsek 29, 33) rozhodujúcich v konaní o vyporiadanie neoprávnenej stavby.
44. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dopĺňací rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. a), b), c) a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
45. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť. Žiada sa ešte dodať vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci, že u nepreskúmateľného rozhodnutia nemožno hodnotiť správnosť všetkých relevantných právnych otázok (ktorými sa súd prvej inštancie nezaoberal, keď neprihliadol aj k ďalším kritériám rozhodovania o neoprávnenej stavbe), preto bolo nutné rozsudok a dopĺňací rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je prieskum správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.
46. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho rozsudku, a to už podľa aktuálne účinného Civilného sporového poriadku (Zmena žaloby - § 139 a nasl.), teda rozhodne o zmene vzájomnej žaloby. Následne opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, pričom výsledky vykonaného dokazovania (vrátane doplnenia dokazovania i oboznámením sa s prehľadmi rozpočtových nákladov, s krycími listami rozpočtu, s technickými správami garáže a oplotenia predloženými žalovanými), je nevyhnutné komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľov, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Súd prvej inštancie predovšetkým posúdi žalobou a vzájomnou žalobou uplatnené nároky z hľadiska všetkých aspektov (uvedených v odseku 29, 33 tohto rozhodnutia) rozhodujúcich pre usporiadanie vzájomných vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkmi stavby s dôrazom na úvahu o možnom odstránení stavby a v nadväznosti na tieto výsledky dokazovania s dôrazom na posúdenie
účelnosti odstránenia stavby a možného vyporiadania vzájomných vzťahov i inak a dá odpoveď i na argumenty žalovaných predostretých v konaní pred súdom prvej inštancie a v odvolacom konaní. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.
47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
48. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).