Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-47Cpr/18/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci žalobcu: CBA Slovakia, a. s., so sídlom: Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO: 36 620 319, zastúpený: JUDr. Alexander Filo, advokát, P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti žalovaným: 1/ V. R., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: Y. XX, A., 2/ C. T., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: B. X, A., 4/ W. K., nar.: XX.XX.XXXX, bytom B.., A., 5/ Z. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom S. X., A., 6/ R. M., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. 3, A., 7/ K. P., nar.: XX.XX.XXXX, bytom A., 8/ P. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, A., 9/ Q. M., nar.: XX.XX.XXXX, bytom M. XX, A., 10/ D. V., nar.: 06.XX.XXXX, bytom T. XX, A., o zaplatenie 13 533,69 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd z a m i e t a žalobu žalobcu vo výške 50% uplatneného nároku voči žalovaným v 1, 2, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10. rade.

Žiadna zo strán sporu n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca v podanej žalobe zo dňa 20.06.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu titulom manka sumu 13.533,69 Eur podľa výšky podielov, ktoré žalobca vypočítal. Žalobca poukazoval na to, že na predajni, kde pracovali žalovaní CBA Slovakia, a.s., predajňa A., S. ulica, stredisko č. XXXX bolo za inventúrne obdobie od 30.09.2009 do 10.08.2010 zistené manko vo výške 15.549,43 Eur. Žalovaní manko neuhradili, preto ho uplatňoval súdnou cestou.

2. Odporcovia navrhovali návrh zamietnuť, tvrdiac, že za manko nezodpovedajú. Na predajni bol nízky počet pracovníkov, dochádzalo k častým krádežiam, pričom o tom mal vedomosť navrhovateľ.

3. Súd ustanovil odporcom v 2. a 3. rade opatrovníka z dôvodu neznámeho pobytu odporkýň podľa § 29 ods. 2 O.s.p.

4. Súd rozhodnutím zo dňa 27.05.2013 zaviazal žalovaných zaplatiť titulom manka, ktoré vzniklo na predajni v Bratislave, S. ulica, stredisko XXXX, podľa výšky podielov tak, že z uplatnených nárokov priznal sumu 50%. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaní odvolanie nepodali, odvolanie podal žalobca, ktorý navrhoval vyhovieť žalobe v plnom rozsahu.

5. Na základe odvolania Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 5CoPr/7/2013 zrušil rozhodnutie súdu v napadnutej časti rozsudku a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Krajský súd zároveň rozhodol, že sa zrušuje rozsudok v časti týkajúcej sa V. W., pôvodne označenej ako žalovaná v 3. rade a voči nej konanie zastavil.

6. Krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa z dôvodu nepreskúmateľnosti dôvodov a úlohou súdu bude pri ďalšom prejednávaní veci opätovne skúmať a posúdiť opodstatnenosť nároku žalobcu v zamietajúcej časti, konkrétne z odôvodnenia by malo byť jasné, o ktoré dôkazy súd prvej inštancie oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa riadil pri posúdení nároku.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania vyhovel žalobe žalobcu v rozsahu 50% s tým, že vo zvyšnej časti sa žalovaní zbavili zodpovednosti.

8. Zodpovednosť za schodok vzniká porušením povinnosti chrániť hodnoty, ktoré boli zamestnancom zverené. Manko je určitou formou škody, špecifičnosť tejto formy spočíva v tom, že objektívne, t. j. nezávisle chýbajú určité hodnoty, ktoré by mal hmotne zodpovedný pracovník mať. Schodok, ktorý je zistený, sa stáva schodkom tým, že vzniká a nie tým, že sa zisťuje. Konštrukcia zodpovednosti zamestnanca za schodok spočíva v tom, že zamestnávateľ musí preukázať existenciu pracovnoprávneho vzťahu a platne uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti, skutočnosť, že zamestnancovi v zmysle uzatvorenej dohody o hmotnej zodpovednosti boli zverené hodnoty na vyúčtovanie, existencia schodku na zverených hodnotách. Zamestnávateľ nemusí dokazovať skutočnosti, a to porušenie pracovnej povinnosti vyplývajúce zamestnávateľovi z pracovnej zmluvy a všeobecných právnych predpisov, príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti zamestnancov k vzniknutému schodku, zavinenie zamestnanca. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnanec sa nezbaví zodpovednosti len tým, že schodok nezavinil, nestačí preukázať, že si riadne plnil svoje povinnosti a včas, ale musí dokazovať aj to, že schodok vznikol v dôsledku nevytvorenia vhodných pracovných podmienok zamestnávateľom alebo v dôsledku činnosti iných osôb.

9. Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu zodpovedá zamestnanec po preukazovaní zavinenia, pri zodpovednosti zamestnanca za schodok v prípade uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti dochádza k obráteniu dôkazného bremena a zamestnancovo zavinenie sa prezumuje. Vzhľadom na toto postavenie zamestnanca by sa malo vyvážiť povinnosťou zamestnávateľa zabezpečiť svojím zamestnanom také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje úlohy bez ohrozenia zdravia a majetku a pokiaľ zistí v tomto ohľade nedostatky, tak je povinný urobiť také opatrenia, aby došlo k ich odstráneniu a zamestnávateľ by mal sústavne kontrolovať, či si zamestnanci plnia svoje povinnosti tak, aby nevznikali škody.

10. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

11. Podľa § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

12. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo z časti ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo z časti bez jeho zavinenia.

13. Podľa § 182 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu, alebo iné pracovisko alebo bol preložený zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho pracovisku.

14. Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. 15. Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

16. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa ods. 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému

mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.

17. V rámci vykonaného dokazovania žalovaní poukazovali na to, že nemali vytvorené dostatočné pracovné podmienky, hlavne pokiaľ ide o personálne obsadenie na predajni, keď na predajni malo byť 8 zamestnancov, a to 4 v dopoludňajšej zmene a 4 v popoludňajšej zmene. Z pripojeného výkazu počtu zamestnancov na jednotlivé zmeny za celé inventúrne obdobie mal súd preukázané, že len máloktoré dni bol celkový počet zamestnancov 8. Z výkazu vyplýva, že niekedy boli 2 na zmene a niekedy 1 a často dochádzalo ku krádežiam.

18. Súd v tejto súvislosti uveril tvrdeniu žalovaných, ktoré zhodne udávali, že personálne obsadenie nebolo dostatočné, čo malo hlavne dopad na ochranu tovaru. Rovnako mal súd preukázané výpoveďou svedkyne C., že na predajni nebol kamerový systém, pričom táto svedkyňa vykonávala funkciu inšpektora vo vzťahu aj k tejto predajni. Všeobecne platí, že ako prípad zbavenia sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách je nevytvorenie pracovných podmienok, a tým možnosť chrániť zverený majetok, a to aj z dôvodu nedostatočného počtu zamestnancov na predajni, a tým spojený nedostatočný dozor. V súvislosti s touto predajňou má súd všeobecný poznatok z prejednávaných prípadov, že sa objavil rovnaký problém za rôzne inventúrne obdobia, kde sa poukazovalo na nedostatočný počet zamestnancov. V tejto súvislosti sa súd zaoberal aj otázkou, či medzi skutočnosťou, pre ktorú sa hmotne zodpovedný zamestnanec zbavuje celkom alebo sčasti svojej zodpovednosti a schodkom, je príčinná súvislosť. Vzťah príčinnej súvislosti sa označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. V danej veci súd vidí príčinnú súvislosť v súvislosti so vznikom schodku a zodpovednosti žalovaných v tom, že zamestnávateľ nevytvoril riadne pracovné podmienky spočívajúce hlavne v nedostatočnom počte zamestnancov na predajni, na predajni nebol kamerový systém, čo malo priamy dôsledok v súvislosti s ochranou zverených hodnôt. Súd vyhodnotil zodpovednosť žalovaných tak, že sa sčasti zbavili zodpovednosti, čo súd vyjadril v hodnote 50%, keď práve podľa názoru súdu nedostatočná ochrana tovaru v súvislosti s nedostatkom personálu vyvolávala zodpovednosť zamestnávateľa, ktorý má za povinnosť podmienky vytvárať. Tým, že u zamestnávateľa, ak je uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, sa predpokladá prezumpcia zavinenia, na druhej strane od zamestnávateľa sa vyžaduje vytvorenie riadnych pracovných podmienok. Zbavenie sa zodpovednosti v rozsahu 50% súd vidí v tom, že personálne obsadenie bolo v rozsahu v prieme okolo 50% a potom aj zodpovednosť tomu zodpovedá.

19. Žalobca v priebehu celého konania tvrdil, že personálne obsadenie bolo štandardné, pričom nezdôvodnil, čo štandardnosť znamená, ak sa predpokladá väčší počet pracovníkov, ktorí na predajni mali pracovať.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, keďže žalobca, ako aj žalovaní mali čiastočný úspech v konaní v rozsahu 50%.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne v 10 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).