Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Csp/10/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený advokátkou JUDr. Barbora Korenecová, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému Q. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. M. XXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zaplatenie sumy 116,-Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.01.2017 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola doručená súdu dňa 20.01.2017, domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 116,-Eur, poplatku v sume 391,68 Eur, poplatku za upomienku vo výške 4,-Eur spolu s 32% ročným úrokom vyčísleným sumou 96,64 Eur a pokračujúcim úrokom vo výške 32% ročne zo sumy 116,-Eur od 12.02.2014 do zaplatenia a náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.02.2013 uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 600,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 576,-Eur za podmienok dohodnutých v zmluve, a to v 12 mesačných splátkach po 98,-Eur, počnúc dňom 06.03.2013. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoj záväzok riadne a včas, stratil výhodu splátok a žalobca vyzval žalovaného na splatenie celého dlhu. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že žalovaný do podania žaloby uhradil sumu 484,-Eur. K žalobe pripojil zmluvu o úvere, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a výpis z obchodného registra.

2. Dňa 24.05.2017 súd doručil žalovanému žalobu s prílohami a výzvou podľa § 167 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorou súd žalovaného vyzval, aby sa k doručenej žalobe písomne vyjadril. Súd žalovaného zároveň poučil o jeho procesných právach a povinnostiach uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe v lehote stanovenej v doručenom uznesení nevyjadril.

3. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 10.11.2017, na ktoré sa strany sporu nedostavili. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 02.11.2017, o odročenie pojednávania nežiadal a súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu zdravotných problémov podaním zo dňa 07.11.2017, doručeným súdu dňa 08.11.2017, pričom s pojednávaním v jeho neprítomnosti výslovne súhlasil. V podaní zároveň vzniesol námietku premlčania a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň uviedol, že uzavretá

zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a namietol neprimerane vysokú výšku poplatku, ktorý považuje za dojednaný v rozpore s dobrými mravmi.

4. Nakoľko neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania podľa § 183 CSP, súd v súlade s § 180 rozhodol o pojednávaní v neprítomnosti strán a podanú žalobu prejednal bez prítomnosti strán sporu.

5. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, vyjadrením žalovaného, predloženou zmluvou o úvere zo dňa 18.02.2013, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a predloženým výpisom z obchodného registra žalobcu a zistil tento skutkový a právny stav.

7. Z predloženej zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX súd zistil, že dňa 18.02.2013 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy o úvere bol žalobca oprávnený poskytnúť žalovanému hotovostný úver vo výške istiny 600,-Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 576,-Eur. Prevzatie hotovosti pri podpise zmluvy žalovaný potvrdil podpisom osobitného vyhlásenia v uzavretej zmluve o úvere. Žalovaný sa v zmysle zmluvy o úvere zaviazal zaplatiť žalobcovi celkovú sumu 1.176,-Eur najneskôr do 06.02.2014.

8. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o úvere, je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či je uzavretá zmluva ako zmluvný typ upravená v Občianskom alebo Obchodnom zákonníku. Súd na právny vzťah aplikoval aj zákon č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalobca pri uzavretí zmluvy konal ako dodávateľ v rámci svojho predmetu podnikania. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba. Uzavretá zmluva o úvere je podľa svojho obsahu tzv. typovou formulárovou zmluvou, nakoľko jej znenie bolo predtlačené na formulári, do ktorého strany sporu len vpísali chýbajúce údaje. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemohol obsah zmluvy nijako ovplyvniť. Formulárové zmluvy žalobca opakovane používal pri poskytovaní úverov.

9. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že žalovaný sa poskytnutý úver zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach po 98,-Eur a vzhľadom na to, že sa dostal do omeškania, stratil výhodu splátok, preto ho žalobca vyzval na úhradu záväzku, pričom v zmysle všeobecných podmienok si uplatnil poplatok za upomienku vo výške 4,-Eurá. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný uhradil sumu 484,-Eur. Dôkazy o týchto tvrdeniach nepredložil.

10. Podľa § 215 súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

11. Podľa § 217 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

12. Podľa ustanovenia § 132 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

13. Základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je teda opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 01.07.2016 už zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 .

14. Toto zákonné ustanovenie upravuje dôkaznú povinnosť strán sporu, ktorá súvisí s tzv. dôkazným bremenom. V občianskom súdnom konaní sporového charakteru spočíva dôkazné bremeno na žalobcovi, tzn. že je povinný označiť, resp. predložiť všetky dôkazy, ktorými by sa preukázali ním tvrdené skutočnosti osvedčujúce jeho nárok, a to nielen čo sa týka právneho dôvodu, ale aj výšky uplatňovaného nároku. Ak svoju dôkaznú povinnosť splní iba tak, že jeho tvrdenia sa napokon nepreukážu, znamená to, že dôkazné bremeno neuniesol. Dôsledok neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej dôkazné bremeno spočívalo, a ktorá sa tak dostala do dôkaznej núdze, pretože neponúkla alebo nevedela súdu ponúknuť také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali skutočnosti rozhodujúce pre výsledok sporu.

15. Podľa právnej úpravy účinnej od 01.07.2016 ak strana konania nesplní, resp. nedostatočne splní svoju povinnosť tvrdenia, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§ 150 ods. 2 . Súd musí mať nárok pri jeho priznaní dostatočne preukázaný, vyčíslený z jednotlivých položiek tak, aby mohol v rámci rozhodovacej činnosti prekontrolovať a posúdiť celkovú výšku žalobcom uplatneného nároku. Úlohou súdu v sporovom konaní nie je pátrať z čoho uplatnený nárok pozostáva, nakoľko by tým súd zasiahol do rovnosti postavenia strán sporu. Je povinnosťou žalobcu svoj nárok jednoznačne predloženými dôkazmi preukázať. Úlohou súdu je len oboznámiť sa s predloženými dôkazmi a posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a dostatočne preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku, a to nielen čo do jeho právneho základu ale aj jeho výšky. Žalobca v konaní nevyužil možnosť plniť dôkaznú povinnosť ani účasťou na pojednávaní, na ktorom by súd podľa § 182 ods. 2 CSP, v prípade, že by bol žalobca na pojednávaní prítomný, uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie a uviedol predbežné právne posúdenie veci. Ak však strana nesplní, resp. nedostatočne splní svoju dôkaznú povinnosť, súd nemá povinnosť vykonávať iné dokazovanie, ale rozhodne na základe výsledkov dokazovania navrhnutého stranami sporu a bez návrhu ďalšie dôkazy nevykonáva (§ 185 ods. 2 . Súd teda rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa (§ 215 ods. 1, 2 a dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze pripočíta tej strane, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§151 ods. 1 , neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané, keďže v meritórnom rozhodnutí je povinnosťou súdu aj jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, a ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a ktoré nie (§ 220 ods.2 .

16. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť ale ani nepravdivosť skutočností svedčiacich o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena žalobcom. Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného bremena žalobcom nemôže byť na ujmu. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech.

17. Hoci žalobca v konaní preukázal existenciu písomnej zmluvy tak, ako to tvrdil v žalobnom návrhu, existencia a výška žalovanej pohľadávky v konaní preukázaná nebola. Žalobca k žalobe nielenže nepripojil, ale ani len neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci výšku žalovanej sumy. Žalobca teda k podanej žalobe v rozpore s § 132 ods. 3 nepredložil relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti a výške žalobou uplatneného nároku, pričom žalobca v konaní nevyužil možnosť plniť dôkaznú povinnosť ani účasťou na pojednávaní, na ktorom by súd podľa § 182 ods. 2 uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie a uviedol predbežné právne posúdenie veci, a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu ohľadne výšky uplatneného nároku. Súd preto pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom rozsahu zamietol. Zo samotnej predloženej zmluvy totiž nie je možné dovodiť záver o správnosti a dôvodnosti výšky žalovaného nároku. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu a následne posúdiť odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných aspektov veci žalobu zamietnuť.

18. Na záver súd uvádza, že posúdením premlčania uplatneného nároku sa súd s poukazom na § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nezaoberal, nakoľko žalobca v konaní uplatnený nárok čo do výšky nepreukázal, a ani neuviedol skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie premlčania uplatneného nároku. Tvrdenia žalobcu o splatnosti záväzku v splátkach, ako ani jeho ďalšie tvrdenia o strate splátok v dôsledku výzvy na úhradu záväzku v konaní preukázané neboli. Zároveň súd musí konštatovať, že žalobca žiadne dôkazy preukazujúce výšku uplatňovaných súm k žalobe nielenže nepripojil, ale ich v žalobe ani len neoznačil, vzhľadom na čo žalobou uplatňovaný nárok v konaní vôbec nepreukázal.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalovaný bol v konaní úspešný a mal by právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu; žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 .

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 .

Podľa § 363 sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 . Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).