Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16P-216-2017.pdf
PDF · 90.3 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/216/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. V. M., C.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, dieťa rodičov: matky K. M., C.. XX.XX.XXXX, S. S. XXX a otca M. Š., C.. XX.XX.XXXX, S. S. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Z a m i e t a sa návrh matky na zvýšenie výživného zo dňa 02.08.2017.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom zo dňa 02.08.2017, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.08.2017, domáhala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. V. zo sumy 30% životného minima na 90,- Eur mesačne od 01.08.2017.
2. Tento svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. 11 C/389/2015 zo dňa 20.1.2016, súd konanie o určenie otcovstva zastavil a zároveň schválil rodičovskú dohodu, ktorou zveril mal. V. M. do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 01.01.2016. Od poslednej úpravy výživného mal. V. povyrástla. Je zdravá, predškolské zariadenie nenavštevuje. Ona (matka) býva u rodičov Q. X. Q. M., ktorí jej ohľadom starostlivosti o dieťa vypomáhanú. V čase určenia výživného otec dieťaťa uvádzal, že žije v zahraničí, v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného írska, kde navštevuje školu a je bez príjmu. Otec dieťaťa stále býva v zahraničí a ona má vedomosť o tom, že je zamestnaný, pracuje v drevárskej spoločnosti, kde sa vyrábajú bytové dvere. Založil si novú rodinu a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť. Súdom určené výživné jej uhrádza.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej, oboznámením sa s listinnými dokladmi a pripojenými spismi a na základe uvedeného zistil tento skutkový stav:
4. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 11C/389/2015-30 zo dňa 20.1.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2016, bolo konanie o určenie otcovstva k mal. V. zastavené a zároveň týmto rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa maloletá V. zverila do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 1.1.2016, pričom výživné bol povinný platiť vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V odôvodnení uvedeného rozsudku sa uviedol v súlade s § 157 ods. 3 O.s.p. iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých súd rozhodol, keďže účastníci sa vzdali práva podať odvolanie voči predmetnému rozsudku.
5. Pokiaľ ide o súčasné pomery na strane rodičov a maloletej, matka býva s dcérou u rodičov v rodinnom dome, ktorý patrí jej rodičom, pričom s nimi býva aj jej 16-ročný brat. Poberá rodičovský príspevok vo výške 213,20 EUR mesačne a prídavok na dieťa v sume 23,52 EUR mesačne. Iný príjem nemá. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok, Okrem mal. dcéry nemá žiadne iné mal. deti. Rodičom ničím neprispieva do spoločnej domácnosti. Títo jej rodičia nepracujú, otec má amputovanú nohu a poberá dôchodok a matka poberá opatrovateľský príspevok na otca. Matka maloletej nemá žiadne pôžičky.
6. Otec maloletej býva toho času u matky svojej terajšej družky v rodinnom dome. Nie je zamestnaný a nepoberá žiadne dávky. Podľa jeho výpovede žijú s dávok, ktoré poberá z Anglicka na druhú svoju dcéru a to vo výške 60,- Eur týždenne. Iný príjem nemajú. Z Anglicka sa otec vrátil asi pred pol rokom, pričom tam bol 2,5 roka. V Anglicku nepracoval, vykonával len príležitostné brigády, prebýval u svojho otca, ktorý ho živil a ktorý poberá dôchodok zo Slovenska. Nevlastní žiaden hodnotnejší majetok. Okrem mal. V. má ešte ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo 24.06.2017.
7. Maloletá V. je v celodennej starostlivosti matky. Do škôlky by mala nastúpiť až keď bude mať tri roky. Podľa samotného vyjadrenia matky, od poslednej úpravy výživného v januári 2016, u maloletej nenastala žiadna zmena pomerov.
8. Podľa výpovede otca maloletej jeho mama zabezpečuje platenie výživného za neho pre mal. V..
9. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
13. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a podľa opatrenia MPSVaR SR č. 173/2017 Z.z. počnúc od 1.7.2017 suma alebo úhrn súm 91,06 EUR mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa
14. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa do 30.6.2017 predstavovala čiastku 27,13 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa a počnúc od 1.7.2017 predstavuje čiastku 27,32 EUR na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
18. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
20. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
22. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
23. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
24. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti..
25. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
26. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
28. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
29. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
30. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú dcéru nie je možné vyhovieť.
31. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany
povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti, ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha , že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča, pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.
32. V danom prípade súd preskúmal dôvody, z ktorých vychádzal tunajší súd pri vyhlasovaní jeho rozsudku sp.zn. 11C/389/2015-30 zo dňa 20.1.2016, so skutočnosťami, ktoré sú evidentné na strane účastníkov konania v súčasnosti a dospel k záveru, že na strane maloletej V. k podstatnej zmene ich pomerov nedošlo, nakoľko táto naďalej je len v osobnej starostlivosti matky , tak ako tomu bolo aj pri poslednej úprave výživného na toto dieťaťa.
33. Pokiaľ šlo o matku maloletej, ani u tejto nedošlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane, keďže ako pri poslednej úprave výživného, tak aj v súčasnosti, je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, a inú vyživovaciu povinnosť nemá, naďalej prebýva u svojich rodičov, ktorým ničím neprispieva na domácnosť.
34. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane otca maloletej, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dieťaťu - dcére O. Š., ktorá sa mu narodila dňa 24.06.2017. Súčasným jediným príjmom do rodiny otca maloletej je prídavok na túto dcéru, ktorý sa im vypláca z veľkej Británie. Iný príjem otca nebol preukázaný.
35. Prihliadajúc na tieto vyššie uvádzané skutočnosti, kedy k podstatnej zmene pomerov na strane mal. V., ako aj jej matky od poslednej úpravy výživného nedošlo a v prípade otca tomuto pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, súd dospel k názoru, že tu nie sú dané dôvody pre zvyšovanie výživného zo strany otca na maloletú dcéru a preto súd návrh matky zamietol.
36. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
38. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd v danom konaní nerozhodoval, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovaní o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/) V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.