Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-556-2016.pdf
PDF · 90.83 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/556/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudkýň JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, Košice, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, zast. JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, s.r.o., Košice, Garbiarska 5, proti žalovanému Q. O., K.. XX.XX.XXXX, S., X. X, o zaplatenie 60,60 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 41C/199/2014-39 z 5.5.2016 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 60,60 eur a úrok z omeškania 5,75 % ročne z istiny od 29.3.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania 41,14 eur pozostávajúce zo súdneho poplatku 16,50 eur a trov právneho zast. 24,64 eur na účet právneho zást. žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti prísl. pohľadávky žalobu zamietol.
2. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok z 28.3.2013 zistil, že žalovaný 28.3.2013 o 05:44 hod. cestoval autobusom žalobcu na linke č. 23 v Košiciach v úseku zastávok Valeo - Faurécia bez cestovného lístka, keďže pri kontrole revíznym orgánom žalobcu sa žalovaný nevedel preukázať platným cestovným lístkom, bola mu ním uložená povinnosť zaplatiť cenu cestovného lístka v sume 0,60 eur a sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom v sume 60,- eur, t.j. 100- násobok cestovného v zmysle Mestského prepravného poriadku, ktorú povinnosť si žalovaný nesplnil. Totožnosť žalovaného revízor zistil na podklade občianskeho preukazu predloženého žalovaným č. SP 086 375. Z výzvy k úhrade pohľadávky z 3.4.2013 mal za zrejmé, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy cestovného 0,60 eur a úhrady - pokuty 60,- eur v lehote do 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy. Výzva bola žalovanému zasielaná na adresu Jilemnického č. 6, Sobrance. Vychádzajúc z § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 a § 760 Obč. zák., § 14 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 16 ods. 4, 5, § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom v čase vykonania kontroly a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.213 (ich znenie citoval), urobil záver, že žalovaný cestoval 28.3.2013 dopravným prostriedkom žalobcu, autobusom na linke č. 23, čím po právnej stránke došlo k uzavretiu zmluvy o preprave v zmysle § 760 Obč. zák. a pri vykonávaní kontroly revízorom sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom, aj keď povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 0,60 eur a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mal po celý čas prepravy a pri vystupovaní z dopravného prostriedku žalobcu. Cestovné 0,60 eur a sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom 60,- eur (podľa Mestského prepravného poriadku) žalobcovi nezaplatil na výzvu revízora 28.3.2013, žalovaný sa teda nasledujúcim dňom , t.j. dňom 29.3.2013, bezprostredne
nasledujúcim po dni, kedy cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka, dostal do omeškania. Z dlžnej sumy 60,60 Eur žalovaný neuhradil doposiaľ žiadnu sumu a preto ho súd zaviazal na úhradu tejto sumy. Konštatoval, že popri nároku na zaplatenie splatnej pohľadávky žalobcovi vznikol aj nárok na zaplatenie prísl. pohľadávky, že žalobca si ako prísl. pohľadávky uplatnil úrok z omeškania 5,75 % ročne z dlžnej sumy 60,60 eur od 29.3.2013 do zaplatenia a aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky spočívajúce v poštovnom 1,70 eur, za doručovanie predžalobnej výzvy žalovanému. Súd mal preukázané, že žalovaný bol s úhradou dlžnej sumy v omeškaní a zaviazal ho na zaplatenie aj tohto úroku z omeškania, odo dňa nasledujúceho po cestovaní v dopravnom prostriedku žalobcu, do zaplatenia. Poštovné vo výške 1,70 eur žalobcovi nepriznal, toto považoval za nedôvodné a neúčelné, keďže výzva bola žalovanému doručovaná na nesprávnu adresu Jilemnického 6, Sobrance, napriek adrese jeho trvalého pobytu v Košiciach. V uvedenej časti prísl. pohľadávky žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. Keďže žalobca bol v časti istiny plne úspešný a neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti prísl. pohľadávky, súd mu priznal plnú náhradu trov konania, spolu 66,78 eur, pozostávajúcu zo sumy 17,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za žalobu a 49,28 eur titulom trov právneho zast. za 2 úkony právnej služby á 16,60 eur (prevzatie a príprava zast., žaloba) plus 2x režijný paušál á 8,04 eur (podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Vzhľadom na výšku uplatnenej a prisúdenej pohľadávky 60,60 eur, v porovnaní s hodnotou trov konania, ktoré by v plnej výške predstavovali sumu 66,78 eur, mal súd za to, že je na mieste popri § 142 ods. 3 O.s.p. aplikovať § 150 ods. 2 O.s.p. a trovy konania znížiť. Poukázal na to, že uvedené ust. núti veriteľa a splnomocneného zást. k hospodárnosti, keďže jediným cieľom konania musí byť a je vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi, že žalobca opakovane podáva žaloby založené na rovnakom skutkovom základe, teda ani v danom prípade nejde o vec právne náročnú alebo zložitú. Vychádzajúc z uvedených skutočností , súd znížil trovy konania žalobcu, pretože sú neprimerané k uplatnenej pohľadávke a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu vo výške 41,14 eur, z čoho trovy právneho zast. sú 24,64 eur (t.j. odmena za jeden úkon právnej služby a režijný paušál). Náhradu za zaplatený súdny poplatok za žalobu žalobcovi priznal vo výške 16,50 eur, v ktorej ho zaplatil na účet súdu.
3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaní z odvolacích dôvodov, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h), b), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c), t.j., že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d), t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e), t.j., že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a fň, t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. Vytýkal súdu, že urobil nesprávny záver, že cestovné a sankčnú úhradu spolu 60,60 eur nezaplatil na výzvu revízora 28.3.2013. Poukázal na to, že revízor (ka) ho 28.3.2013 nevyzvala na úhradu 60,60 eur a ani ho o ničom neinformovala. Nakoľko sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom, vyžiadala si od neho len doklad totožnosti (OP) a keď si opísala jeho údaje, tak pokračovala v kontrole ďalších pasažierov. Citujúc z prepravného poriadku DPMK, uviedol, že doporučená výzva od žalobu mu neprišla v stanovenom termíne, resp. neprišla mu vôbec, bola mu zasielaná na adresu Jilemnického č. 6. Sobrance, že dokázal a súd uznal, že zásielku mu nebola zákonne doručená, preto z právneho hľadiska ho nemohol vyzvať na úhradu pohľadávky, nakoľko mu ju vlastnou vinou neodoslal na adresu jeho trvalého pobytu v Košiciach, kde sa v tom čase aj zdržiaval, ale ju poslal do Sobraniec na neexistujúcu adresu, čím mu žalobca sám ako veriteľ zmaril doručenie tejto výzvy a možnosť uhradenia dlžoby v požadovanej lehote do 7 dní , odo dňa doručenia. Tvrdil, že takýto právny úkon preto považuje podľa zákona za neplatný, že v žalobe zást. žalobcu nepravdivo uviedol: „ žalovaný túto sumu napriek písomnej upomienke dodnes neuhradil“, čo je v rozpore s § 39 O.s.p., aj preto žalobu považuje za nedôvodnú. Citujúc znenie § 39, § 40, § 48 ods. 1, 2 a § 518 Obč. zák. uviedol, že nakoľko v zmluve (Prepravné podmienky DPMK) bolo uvedené, že mu bude zaslaná doporučená výzva so šekom na úhradu dlžnej sumy, ktorá mu nikdy neprišla a žalobca ho ani inak nekontaktoval ani dlžnú sumu u neho nevymáhal, dospel k názoru, že dlžnú sumu nechcú od neho vymáhať, preto z toho dôvodu s odvolaním sa na § 518 Obč. zák. považuje pohľadávku žalobcu voči nemu za nedôvodnú a nezákonnú. Navrhol preto rozsudok zrušiť rozsudok v plnom rozsahu a súdne konanie zastaviť.
5. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti prísl. pohľadávky odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.
6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne a presvedčivé, na ktoré odvolací súd v celom rozsahu poukazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
7. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h) O. s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.
9. K odvolacím dôvodom uvedených v § 205 ods. 2 písm. a) a b) O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), je potrebné uviesť, že žalovaný neuviedol a nešpecifikoval , akým procesným postupom súdu k týmto vadám došlo, ktoré, o.i. odvolacím súdom v konaní pred súdom prvej inštancie neboli zistené.
10. K vytýkanému neúplne zistenému skutkovému stavu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, je potrebné uviesť, že žalovaný neuvádza, ktoré ním navrhnuté dôkazy potrebné na riadne zistenie skutkového stavu veci, súd nevykonal .
11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), od 1.7.2016 upraveného v § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), odvolací súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcom z § 132 a § 135 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).
12. K odvolacej námietke žalovaného, že revízorka ho pri kontrole 28.3.2013 nevyzvala na úhradu sumy 60,60 eur, že vyžiadala si od neho len doklad totožnosti (OP), opísala si jeho údaje a pokračovala v kontrole ďalších pasažierov, je potrebné uviesť, že povinnosť zaplatiť cestovné vzniká okamihom uzavretia zmluvy o preprave, t.j. nastúpením do prostriedku MHD žalobcu a, že sankčná povinnosť vyplýva zo vzťahu k cestujúcemu, ktorý v čase kontroly nemal u seba platný cestovný lístok na mieste vykonanej kontroly revízorom (§ 14 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom v čase vykonania kontroly). K výhrade žalovaného, že nebol vyzvaný žalobcom na zaplatenie cestovného a sankčnej prirážky podľa tarify, z dôvodu, že písomná výzva mu bola doručovaná na nesprávnu adresu bydliska ako predžalobnej výzvy, je potrebné uviesť, že za výzvu na plnenie možno považovať aj doručenie žaloby, ktorou bol vyzvaný na úhradu cestovného a sankčnej prirážky k cestovnému žaloba bola žalovanému doručená do vlastných rúk 30.5.2014 - doručenka pri č.l. 9).
13. Tvrdenia žalovaného o neplatnosti právneho úkonu sú bez právneho významu.
14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil na daný skutkový stav, aj ho správne aplikoval, to zn., z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného.
15. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 C.s.p.
17. Žalovaný nemal v odvolacom konaní úspech a žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.
18. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).