Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/185/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 15, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti žalovanej: Z. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. E. XX, XXX XX C., o zaplatenie 452,36 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.6.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 452,36 EUR, ktorá pozostáva z nesplateného zostatku istiny a tiež úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 452,36 EUR od 1.4.2015 do zaplatenia. Súčasne požadoval náhradu trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 13.4.2007 uzatvoril právny predchodca žalobcu, VÚB, a.s. so žalovanou Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu zriadil v prospech žalovanej bežý účet s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených právnym predchodcom žalobcu. Ich splnením poskytol právny predchodca žalobcu dňa 20.8.2010 žalovanej povolené prečerpanie finančných prostriedkov na bežnom účte vo výške 460 EUR na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. 3. V dôsledku porušenia platobných povinností žalovanou po poskytnutí povolení prečerpania na bežnom účte, nedodržania ustanovení zmluvy o bežno účte a Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty vypovedal právny predchodca žalobcu listom zo dňa 7.1.2015 zmluvný vzťah so žalovanou v zmysle ust. čl. 4.14 bod 4.14.1 písm. b) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., čím sa pohľadávka právneho predchodcu žalobcu z titulu poskytnutého úveru žalovanej vo forme povoleného prečerpania vo výške 452,36 EUR stala ku dňu účinnosti výpovede splatnou v zmysle ust. čl. 4.14 bod 4.14.2 písm. c) Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. Výpoveď zmluvy o bežnom účte bola žalovanej doručená dňa 12.1.2015. Účinky výpovede nastali dňa 31.3.2015, t.j. ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola žalovanej výpoveď doručená. 4. Nakoľko žalovaná si nesplnila svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti, právnemu predchodcovi žalobu vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka v platnom znení vo výške určenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t.j. od 1.4.2015 5. Žaloba spolu s procesným poučením č.k. 38C/185/2016 - 57 zo dňa 22.11.2016 bola žalovanej doručované dňa 5.12.2016 v zmysle ust. § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), avšak zásielka sa súdu vrátila z dôvodu „adresát neznámy“. Nakoľko pobyt žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť

ani po viacnásobnom šetrení, žaloba s procesným poučením bola žalovanej doručená v zmysle ust. § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku. 6. Podľa § 297 (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 7. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 eur, súd v zmysle § 297 vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.11.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.

Súd vykonal navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za p r e u k á z a n é podstatné skutkové tvrdenia strán sporu považuje : 8. Dňa 13.4.2007 právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta Start konto (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bolo otvorenie a vedenie bežného účtu v zmysle zvoleného konta, vydanie a používanie debetných platobných kariet, zriadenie a poskytovanie bankových služieb postredníctvom vybraných služieb nonstop banking a povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.. Úroková sadzba povoleného prečerpania k dátumu podpisu zmluvy je 16,90 % ročne, s tým, že jej výška môže byť pri nastavení limitu prečerpania odlišná. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. a Cenník 9. Dňa 21.4.2010 podpísala žalovaná Žiadosť o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu, ktorou žiadala o úver vo výške 300 EUR. Žalobca tiež predložil k žalobe Oznámenie o nastavení kontokorentného úveru, z ktorého vyplýva, že sa jedná o flexidebet nezabezpečený, s limitom 300 EUR, počiatočným dátumom 22.4.2010 a konečným dátumom 31.12.2099. Dňa 21.4.2010 právny predchodca žalobcu vystavil Potvrdenie o poskytnutí flexidebetu, ktorým potvrdil poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu vo výške 300 EUR od 22.4.2010 po dobu plnenia podmienok klientom, ktorými bolo mesačné zasielanie kreditných obratov vo výške 150 EUR na účet žalovanej čo predstavuje 50 % z nastaveného limitu.V predmetnom potvrdení právny predchodca žalobcu zároveň uviedol, že pravidelne mesačne kontroluje plnenie podmienok. V prípade nesplnenia podmienky VÚB, a.s. zasiela klientovi upozornenie. V prípade opakovaného neplnenia podmienok môže VÚB, a.s. pristúpiť k zníženiu alebo zrušeniu nastaveného limitu flexidebetu na bežnom účte. 10. Dňa 20. 8.2010 podala žalovaná Žiadosť o navýšenie povoleného prečerpania, v ktorej žiadala o zvýšenie limitu o 160 EUR, a teda limit po zvýšení bol vo výške 460 EUR. Žalobca tiež predložil k žalobe Oznámenie o nastavení kontokorentného úveru, z ktorého vyplýva, že sa jedná o flexidebet nezabezpečený, s limitom 460 EUR, počiatočným dátumom 21.8.2010 a konečným dátumom 31.12.2099. Dňa 20.8.2010 právny predchodca žalobcu vystavil Oznámenie o zmene výšky povoleného prečerpania, ktorým oznámil žalovanej, že zvyšuje výšku povoleného prečerpania na sumu 460 EUR po dobu plnenia podmienok klientom, ktorými bolo mesačné zasielanie kreditných obratov vo výške 230 EUR na účet žalovanej čo predstavuje 50 % z nastaveného limitu. V predmetnom potvrdení právny predchodca žalobcu zároveň uviedol, že pravidelne mesačne kontroluje plnenie podmienok. V prípade nesplnenia podmienky VÚB, a.s. zasiela klientovi upozornenie. V prípade opakovaného neplnenia podmienok môže VÚB, a.s. pristúpiť k zníženiu alebo zrušeniu nastaveného limitu flexidebetu na bežnom účte. 11. Nakoľko žalovaná napriek predchádzajúci výzvam neuhradila svoj záväzok voči VÚB, a.s., ktorý vznikol z dôvodu jednostranného nedodržania ustanovení Zmluvy o bežnom účte, Dodatku k Zmluve o bežno účte o poskytnutí kontokorentného úveru a platných Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 7.1.2015 oznámil žalovanej, že vypovedá Zmluvu o bežnom účte s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená žalovanej.

Za n e p r e u k á z a n é skutkové tvrdenia súd považuje : 12. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2015 súd zistil, že ku dňu 3.12.2015 právny predchodca žalobcu, VÚB, a.s., ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu, spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníka a táto prešla na žalobcu dňom 3.12.2015 do jeho vlastníctva. Žalobca pripojil k žalobnému návrhu listinu označenú ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 15.12.2015 vystavenú právnym predchodcom žalobcu adresovanú žalovanej, taktiež predložil podací hárok č.., avšak žalobca nepreukázal či predmetnú listinu žalovanej skutočne doručil, resp. či sa mu táto vrátila ako nedoručená.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 13. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 14. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. 15. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 17. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 18. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 19. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 20. Podľa §52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 21. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 22. Podľa §54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 23. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 24. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 25. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. 26. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,1) ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu1ab) a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. 27. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 28. Podľa ust. § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 29. Podľa ust. § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Súd dospel k právnemu z á v e r u : 30. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. 31. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. 32. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne zo zmluvy o bežnom účte, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, čo podlieha súdnej kontrole ex offo. 33. Žalobca súdu predložil oznámenie VÚB, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2015, ku ktorému nepredložil dôkaz svedčiaci o odoslaní ani doručení tejto listiny žalovanej. V oznámení je uvedené, že VÚB, a.s. oznamuje žalovanej, že pohľadávka vo výške 869,66 EUR vrátane príslušenstva, ktorá vznikla zo Zmluvy o bežnom účte bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok ku dňu 3.12.2015 postúpená novému veriteľovi, spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. s tým, že od okamihu doručenia tohto oznámenia je dlžník povinný zaplatiť pohľadávku výlučne plnením žalobcovi (novému veriteľovi). 34. Žalobca priložil k žalobe aj listinu - Poštový podací hárok č. N., avšak z neho nie je zrejmé aké listiny boli žalovanej doručované. Takisto žalobca nepreukázal či predmetné listiny žalovanej skutočne doručil, resp. či sa mu táto vrátila ako nedoručená. 35. Súd sa ako prvotnou zaoberal otázkou aktívnej legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s VÚB, a.s., na základe ktorej VÚB, a.s. ako veriteľ /postupca/ postúpila svoju pohľadávku voči žalovanej ako dlžníkovi na žalobcu /postupníka/. V danom prípade sa jedná o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovanej ako dlžníkovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na skutočnosť, že postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klient banky, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka /§ 524 a nasl./, ale aj ustanovenia zákona č.483/2001 Z.z. o bankách /§ 92 ods. 7/. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou sa postupuje pohľadávka z nezosplatneného úveru z banky na tretí subjekt, je v zmysle tohto zákona vyžadované splnenie ďalších skutočností, pričom nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky. Súd mal za to, že oznámením banky ako veriteľa o postúpení pohľadávky subjektu, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti, nemôže znamenať, že absolútne neplatná zmluva o postúpení pohľadávok sa tým konvaliduje a táto zmluva o postúpení pohľadávok sa bez splnenia zákonom vyžadovaných náležitostí stane právne existujúcim a platným právnym úkonom s adekvátnymi následkami. Žalobca v konaní predložil oznámenie VÚB, a.s. zo dňa 15.12.2015, ktorým táto žalovanej mala oznámiť postúpenie pohľadávky voči nej na žalobcu, pričom nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by bolo predmetné oznámenie VÚB, a.s. doručené žalovanej. Žalobca predložil súdu fotokópiu obálky, kde adresátom je žalovaná a kde je uvedené, že zásielka sa právnemu predchodcovi žalobcu vrátila ako nedoručená z dôvodu „adresát neznámy“,

avšak z predmetnej obálky nie je zrejmé aký dokument bol jej obsah, t.j. aký dokument bol žalovanej odoslaný. Vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nepreukázal relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky VÚB, a.s. žalovanej, súd sa aj s poukazom na túto skutočnosť zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči žalovanej. 36. VÚB, a.s. podniká na základe povolenia v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.o bankách. Žiadne zákonné ustanovenie neobmedzuje banku, ktorá poskytla úver podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., aby kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu, alebo i po jeho zániku, postúpila pohľadávku voči dlžníkovi z daného úveru na tretiu osobu. Zákonné ustanovenie hovorí o tom, že ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,môže banka, za splnenia ďalších podmienok /ak klient pred postúpením pohľadávky neuhradí banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia písomnej výzvy banky na plnenie/ svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku /nielen časti/postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou /ďalej len "postupník"/,aj bez súhlasu klienta. V prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to nesplácanie celej pohľadávky, ktorú môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť inej osobe, ktorá nemusí byť bankou. 37. V danej veci vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu žalovaná ako klient neplnila včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bola v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. V konaní však nebolo zistené, že by banka pred postúpením pohľadávky žalovanú písomne vyzvala na zaplatenie dlhu. Žalobca síce v konaní predložil listinu označenú ako Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 8.10.2015, žalobca však nepredložil akýkoľvek dôkaz o tom, že táto listina bola doručená žalovanej. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu klienta /žalovanej/ na tretiu osobu, ktorá nie je bankou /žalobca/ podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, tak neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanej na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka/. 38. Súd má za to, že právne významné pre posúdenie žaloby je, že právnym titulom uplatňovaného nároku je bankový úver. Existuje zásadný rozdiel medzi úverom alebo pôžičkou, ktorá je spotrebiteľovi poskytovaná bankou a úverom alebo pôžičkou poskytovaným nebankovým subjektom. Banky na rozdiel od nebankoviek poskytujú úvery a pôžičky z návratných finančných prostriedkov získavaných od verejnosti, na základe verejnej výzvy. Štát preto chráni vklady občanov a právnických osôb uložených v banke a to aj tým, že stanovuje presný režim činnosti banky. Preto sú v § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovené obligatórne podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu. Tieto musia byť pre platnosť postúpenia dodržané. Jednou z nich je aj oznámenie banky klientovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt. Túto podmienku postúpenia pohľadávky však žalobca v konaní nepreukázal. Postúpenie teda nebolo platné a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. 39. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania / viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/ a preto nepostačuje, aby súdu žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Súd nerozporuje, že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožaduje dlžník - žalovaná ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by protirečil obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 266/2014 zo 16. decembra 2014/.

O trovách konania súd rozhodol takto : 40. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 263 ods.1 bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 42. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 43. Nakoľko súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, bola žalovaná tým účastníkom v konaní, ktorý mal úspech vo veci, a preto by jej podľa zásad o náhrade trov konania patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko si žalovaná žiadnu náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že by jej v konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 . Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).