Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-91-2008.pdf
PDF · 140.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/91/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu ITALINOX Slovakia, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Ulica Svornosti 100, IČO: 31 679 994, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. František Sedlačko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Zámocká 22, proti žalovaným, v 1. rade O. D., A.. XX. XX. XXXX, W. H., I. X, v 2. rade G.. G. M., A.. XX. XX. XXXX, W. O., P. XXXX/X, práv. zast. JUDr. Ján Dorkin, advokátom so sídlom v Rožňave, Nám. Baníkov č. 17/33, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovaným v 1.a 2.rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalobca. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti Vyhlásenia žalovanej v 1.rade o uznaní dlhu a súhlasu s exekúciou zo dňa 02. 09. 2008, spísaného formou Notárskej zápisnice dňa 02. 09. 2008, notárkou JUDr. Tatianou Bradáčovou, sp. zn. N: 140/2008, Nz: 36676/2008, NCRIs: 36310/2008, na Notárskom úrade v Rožňave, ktorým žalovaná v 1. rade uznala svoj peňažný dlh voči žalovanému v 2. rade vo výške 5.000.000,- Sk, s úrokom z omeškania 6,5 %, od 29. 03. 2004 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná spolu s bývalým manželom G.. U. D., ako konatelia žalobcu, uzavreli so žalobcom manažérske zmluvy. Spôsob ich podpísania bol realizovaný tak, že manažérsku zmluvu medzi žalobcom a žalovanou podpísal za spoločnosť ITALINOX Slovakia s.r.o., bývalý manžel žalovanej, G.. D. a manažérsku zmluvu medzi žalobcom a G.. D. podpísala za spoločnosť ITALINOX Slovakia s.r.o., žalovaná. V roku 2003 žalovaná Y. G.. D. v mene spoločnosti ITALINOX Slovakia s.r.o. zrušili manažérske zmluvy a vyplatili si odstupné v zmysle ust. § 355 Obchodného zákonníka. Žalovanej bola dňa 23.09.2003 vyplatená suma 12.000.000,- Sk. G.. D. bola dňa 27.09.2003 vyplatená suma 8.633.256,- Sk a dňa 30.09.2003 suma 3.375.000,- Sk. Uvedeným konaním sa podľa názoru žalobcu dopustili žalovaná a jej bývalý manžel tzv. tunelovania podniku a preto žalobca po odvolaní týchto konateľov z funkcií, podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 24.008.256,- Sk s príslušenstvom. Žalobca bol v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia proti žalovanej a jej bývalému manželovi úspešný. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) zo dňa 24.07.2008 sp. zn.: 3Obo 103/2008 - 103 bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 12.000.000,- Sk s ročným úrokom 9,4 % od 23.09.2003 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 16.09.2008 a vykonateľnosť dňom 20.09.2008. Na pojednávaní, na ktorom NS SR vyhlásil rozhodnutie, bola žalovaná osobne prítomná. Žalovaná ako dlžníčka žalobcu svoju povinnosť, ktorá jej v zmysle rozhodnutia vznikla dňa 23.09.2003, nesplnila ani
čiastočne. Rozsudok NS SR ako odvolacieho súdu bol doručovaný Krajskému súdu v Košiciach, ako súdu prvého stupňa dňa 02.09.2008 a v ten istý deň uznala žalovaná do Notárskej zápisnice sp. zn.: N: 140/2008, Nz:36676/2008, NCRls: 36310/2008 záväzok zaplatiť sumu 5.000.000,- Sk, s dohodnutým ročným úrokom z omeškania vo výške 6,5 % , za čas od 29.03.2004 do zaplatenia. Záväzok bol uznaný v prospech žalovaného v 2.rade. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky bola do Notárskej zápisnice uvedená Zmluva o pôžičke, s tým, že pohľadávka žalovaného v 2.rade mala by splatná 31.03.2008, tzn. po splatnosti pohľadávky žalobcu. 3. Uznaním záväzku vznikol v dôsledku konania žalovanej jej neskoršiemu veriteľovi - žalovanému v 2.rade plnohodnotný exekučný titul v zmysle ust. § 41 ods. 2 písm. c.) Exekučného poriadku. V deň uznania uvedeného (zrejme fiktívneho) záväzku žalovanou, podal ihneď na základe vyhotovenej Notárskej exekučnej zápisnice G.. G. M. návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 5.000.000,- Sk s príslušenstvom. Exekučné konanie sa viedlo na Exekučnom úrade (ďalej len „EÚ“) JUDr. Róberta Tutka. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané exekútorom dňa 16. 10. 2008. 4. Žalobca tiež podal proti žalovanej návrh na vykonanie exekúcie vymožením sumy 12.000.000,- Sk s príslušenstvom. Dňa 16.10.2008 bolo vydané upovedomenie o začatí exekúcie. Exekúcia bola vedená na EÚ JUDr. Martina Hermanovského v Bratislave, pod sp.zn. Ex 1368/08. Vzhľadom na skôr začaté exekučné konanie, sa žalovaný v 2.rade dostal so svojim nárokom na uspokojenie pohľadávky pred žalobcu a jeho pohľadávka sa bude uspokojovať ako prvá. Majetok žalovanej zrejme po uspokojení pohľadávky žalovaného nebude postačovať na uspokojenie pohľadávky žalobcu a to ani sčasti. Podľa poznatkov žalobcu, je žalovaná insolventná, nie je schopná plniť svoje záväzky. Z jej majetku je žalobcovi známy jedine obchodný podiel spoločnosti steel.s slovakia s.r.o. so sídlom Rožňava, ktorý je už postihnutý exekúciou v prospech žalovaného v 2.rade. 5. Žalovaná sporným uznaním záväzku zvýhodnila žalovaného v 2.rade ako svojho neskoršieho veriteľa, čím zmarila uspokojenie žalobcu. Žalobca v súlade s ust. § 240 Trestného zákona(ďalej len „TZ“) podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestných činov zvýhodňovania veriteľa v súvislosti s konaním žalovanej podľa ust. § 240 ods. 3 TZ poškodzovania veriteľa podľa ust. § 239 ods. 5 písm. a.) TZ a podvodu podľa ust. § 221 ods. 4 písm. a.) TZ. Ku dňu podania žaloby nebolo trestné konanie právoplatne skončené. Uznanie záväzku formou exekučnej notárskej zápisnice je podľa názoru žalobcu spôsobilé naplniť znaky skutkovej podstaty, prinajmenšom trestného činu zvýhodňovania veriteľa. Z toho hľadiska nemôže byť takýto právny úkon platným úkonom. Takýto úkon je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). S poukazom na skutkové a právne okolnosti prípadu, žalobca uviedol, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti sporného právneho úkonu, pretože právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnosti úkonu bude dôvodom pre zastavenie špekulatívnej exekúcie, ktorá je v súčasnosti vedená v exekučnom konaní na Okresnom súde Rožňava pod č.k. 4Er/526/2008.
6. Žalovaná v 1.rade sa písomne vyjadrila k žalobe, nesúhlasila so žalobou, považovala ju za neopodstatnenú a účelovú. Uviedla, že od žalovaného v 2.rade si požičala peňažné prostriedky ku dňu 29.03.2004, vo výške 5.000.000,- Sk. Boli dohodnuté aj podmienky pôžičky. So žalovaným sa už dávno predtým, ako bol uznaný dlh do Notárskej zápisnice, dohodli na spôsobe zabezpečenia záväzku, skôr ako sa stala splatnou povinnosť žalovanej. Na základe tejto dohody urobila vyhlásenie do Notárskej zápisnice, pretože nedodržala lehotu splatnosti pôžičky. Nemala žiaden úmysel ukracovať akéhokoľvek veriteľa, a už vôbec nie takého, ktorého pohľadávka nebola jednoznačná ako v prípade žalobcu. Potvrdila, že si bola vedomá, že žalobca bol úspešný v konaní proti nej na základe rozsudku NS SR zo dňa 24.07.2008 sp.zn.: 3Obo 103/2008. Zdôraznila však, že proti tomuto rozsudku podala dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok na NS SR, o ktorom ku dňu podania vyjadrenia (12.01.2009) nebolo rozhodnuté. Z toho dôvodu podala návrh na odklad výkonu exekúcie na uspokojenie pohľadávky žalobcu v exekučnom konaní. Zdôraznila, že jej vyhlásenie vo forme Notárskej zápisnice nemôže byť v rozpore so zákonom a to tým skôr, že si nebola vedomá žiadneho záväzku, ktorý by bol vznikol už 23.09.2003 voči žalobcovi, ako to tvrdil žalobca v žalobe. Závery žalobcu ohľadne porušenia Trestného zákona považovala za absolútne neopodstatnené.
7. Žalovaný v 2.rade nesúhlasil so žalobou, navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Namietal ničím nepodložené, subjektívne a účelové názory žalobcu vyjadrené v žalobe, ktoré sa týkali uznania „zrejme fiktívneho záväzku“ žalovanej v 1.rade voči žalovanému v 2.rade. Medzi žalovanými došlo reálne k vzniku právneho vzťahu na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.03.2004 a reálne došlo k poskytnutiu pôžičky v celkovej výške 5.000.000,- Sk. V čase, kedy boli poskytované peňažné prostriedky žalovaným v 2.rade, nemal žiadne vedomosti o právnom vzťahu žalobcu a žalovanej v 1.rade z manažérskej zmluvy,
ani o prípadných záväzkoch z tejto zmluvy. Keďže žalovaná už skôr avizovala žalovanému v 2.rade, že má problém s vrátením predmetnej pôžičky, dohodli sa na zabezpečení záväzku žalovanej, čím chcel žalovaný v 2.rade z pochopiteľných dôvodov zabezpečiť svoju pohľadávku. Rozhodli sa pre uznanie dlhu do Notárskej zápisnice.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, so zapožičanými spismi tunajšieho súdu č.k. 4Er/526/2008, 6Er/567/2008 a zistil nasledovný skutkový stav.
9. Žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na pripojenú judikatúru NS SR, v ktorej sa konštatuje, že zvýhodnenie na základe jednostranného alebo dvojstranného úkonu jedného veriteľa oproti druhému veriteľovi je absolútnym neplatným úkonom v zmysle ust. § 39 OZ. Podľa názoru žalobcu, bol týmto úkonom zvýhodnený žalovaný, a to aj napriek tomu, že žalobcovi vznikla pohľadávka vo vzťahu k žalovanej v roku 2003. Žalobca bol v konaní úspešný na základe rozsudku NS SR zo dňa 24.07.2008. Pochybnosti žalobcu zvýšila časová následnosť od vyhlásenia rozsudku NS SR, jeho doručenia Krajskému súdu a uznania záväzku žalovanou v 1.rade zo Zmluvy o pôžičke uzavretej so žalovaným v 2.rade. Žalovaný v 2.rade podal návrh na vykonanie exekúcie v časovom predstihu, pretože žalobca mohol svoju pohľadávku vymôcť až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, dňa 20.09.2008. Exekúcia na návrh žalovaného v 2.rade bola vykonávaná pomerne rýchlo, bol vydaný exekučný príkaz na obchodný podiel žalovanej v 1.rade, čím sa dostal žalobca do nevýhody. Podľa poznatkov žalobcu je obchodný podiel žalovanej jediným majetkom, a zrejme ide o dostatočný majetok. Pokiaľ by tento obchodný podiel bol použitý v prospech žalovaného v 2.rade, s vysokou pravdepodobnosťou by si žalobca nemal z čoho uplatniť nárok. Žalobca nesúhlasil ani s názorom, že uznanie záväzku do notárskej zápisnice je zabezpečovacím prostriedkom, pretože podľa názoru žalobcu sa jedná predovšetkým o exekučný titul. Popri spornom uznaní záväzku, sa žalovaná pokúšala zbaviť svojho majetku aj iným spôsobom, a to prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na svoju matku. Prevodu žalobca odporoval v zmysle ust. § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd v Rožňava Predbežným opatrením zo dňa 27.10.2008 č.k. 10C/165/2008 - 24 zakázal nadobúdateľke nakladať s prevedenými nehnuteľnosťami. Následne rozsudkom sp.zn.: 10C/165/2008 - 50 zo dňa 20.02.2008 žalobe vyhovel. Ku dňu vyjadrenia žalobcu rozsudok ešte nenadobudol právoplatnosť.
10. Žalovaný v 2.rade nesúhlasil s podanou žalobou, zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe. Právny úkon spísaný do Notárskej zápisnice bol spisovaný na návrh žalovanej v 1.rade a k otázke štandardnosti postupu uvádzanej žalobcom zdôraznil, že prezentácia postupu podľa žalobcu, že najprv má byť uzavretý splátkový kalendár, až pri jeho nedodržaní má nasledovať uplatňovanie nároku, nie je namieste, pretože nemá žiadnu oporu v právnych predpisoch. Do notárskej zápisnice je možné spísať takýto úkon už v čase poskytnutia plnenia vo forme pôžičky. Časová následnosť exekúcie začatej na návrh žalovaného v 2.rade sa ničím nelíšila od časovej následnosti postupu žalobcu pri podaní návrhu na exekúciu. Tak žalobca, ako aj žalovaný v 2.rade podal návrh na exekúciu krátko po nadobudnutí exekučného titulu. Žalovaný zdôraznil, že nemal žiadne vedomosti o výsledkoch konania, ktorého nebol účastníkom a ktoré sa viedlo na krajskom súde a následne na Najvyššom súde SR. Pokiaľ bol aj rozsudok NS SR doručovaný krajskému súdu dňa 02.09.2008 a žalovaná uznala v tento deň záväzok do Notárskej zápisnice, nebolo vôbec preukázané, že by v totožný deň bol rozsudok NS SR doručený aj žalovanej. Žalovaný v 2.rade jednoznačne spochybnil trestnosť konania žalovanej v 1.rade. Či bolo vedené trestné konanie, nemal informácie. Potvrdil, že od leta 2002 poskytoval postupne žalovanej finančné prostriedky, ktoré tesne pred podpísaním Zmluvy o pôžičke dosiahli sumu 5.000.000,- Sk. Práve s poukazom na výšku pôžičky, sa dohodli dať právnu formu týmto úkonom, a to vo forme Zmluvy o pôžičke. Žalovaná si požičiavala peniaze na určité obchodné aktivity. Žalovaný nemal pochybnosti o vrátení prostriedkov práve z dôvodu, že žalovaná podnikala. Dohodli sa na časovom horizonte ich vrátenia v rozpätí dvoch až piatich rokov. Až v zmluve o pôžičke dohodli konečný termín splatnosti, ktorým bol marec 2008. Určitým dôvodom na spísanie uznania dlhu do zápisnice bola aj skutočnosť, že v roku 2007 získal žalovaný určité poznatky, že sa vyskytli problémy vo firme, spoločníčkou ktorej bola žalovaná. Aj keď dôveroval žalovanej, že mu peniaze vráti, predsa len mal určité pochybnosti a preto hľadal iné riešenie ako zabezpečiť poskytnuté prostriedky. Nakoniec sa rozhodol iniciovať uznanie záväzku do notárskej zápisnice. Ešte v roku 2007 predstavoval obchodný podiel žalovanej slušnú hodnotu, možno 14.000.000,- Sk až 15.000.000,- Sk. V dôsledku narušenia vzťahov medzi spoločníkmi, sa postupne menila aj hodnota obchodného podielu, došlo k jeho poklesu. Práve z týchto dôvodov žalovaný nástojil na zabezpečení svojho záväzku, pretože ešte v tom období by bolo možné
vymôcť aspoň časť poskytnutej pôžičky. V súčasnosti je podľa názoru žalovaného hodnota podielu pravdepodobne nulová a úspech exekúcie bude zrejme nepravdepodobný.
11. Z pripojených listín, z rozsudku NS SR č.k. 3 Obo 103/2008 zo dňa 24.07.2008, právoplatného dňa 16.09.2008, vykonateľného dňa 20.09.2008 bolo zistené, že NS SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 3Cbs 8/2004 - 295 zo dňa 28.05.2007, v znení opravného uznesenia zo dňa sp.zn.: 3Cbs 8/2004 - 325 zo dňa 23.05.2008. Žalovanej v 1.rade O. D. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.000.000,- Sk s 9,4 % ročným úrokom z omeškania od 23.09.2003 do zaplatenia.
12. Z upovedomenia o začatí exekúcie č.k. Ex 1368/8 súdneho exekútora JUDr. Martina Hermanovského, Exekučný úrad ( Ďalej len „ EÚ“ ) Bratislava II., bolo zistené, že exekúcia sa viedla na základe rozsudku NS SR č.k. 3 Obo 103/2008 zo dňa 24.07.2008, na vymoženie istiny 12.000.000,- Sk s príslušenstvom vo vzťahu k žalovanej v 1.rade.
13. Súčasťou listín, ktoré tvorili exekučný spis, bola správa spoločnosti steel.s slovakia s.r.o. zo dňa 20.10.2008, doručená EÚ JUDr. Hermanovského, dňa 23.10.2008. Z uvedenej správy vyplynulo, že O. D.Š., bola v danej dobe spolumajiteľkou spoločnosti, s výškou vkladu 50.000,- Sk, pričom v budúcnosti môže vzniknúť pohľadávka v súvislosti s prípadným prevodom obchodného podielu.
14. Do notárskej zápisnice č.k. N: 140/2008, Nz:36676/2008, NCRIs 36310/2008, bolo dňa 02.09.2008, spísané notárkou JUDr. Tatianou Bradáčovou, na Notárskom úrade v Rožňave, Vyhlásenie povinnej osoby o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Do zápisnice bol spísaný záväzok povinnej osoby, dlžníčky - žalovanej voči veriteľovi G.. G. M., týkajúci sa zaplatenia sumy 5.000.000,- Sk s dohodnutými úrokmi vo výške 6,5 % ročne od 29.03.2004, na základe Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 29.03.2004, so splatnosťou do 31.03.2008.
15. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 22.09.20008, č.k. EX 249/2008, vedenom na EÚ JUDr. Róberta Tutka, Rožňava, vyplynulo, že bola začatá exekúcia na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, a to Notárskej zápisnice sp.zn.: N: 140/2008, Nz: 36676/2008, NCRis: 36310/2008, zo dňa 02.09.2008, vydaného Notárskym úradom JUDr. Tatiany Bradáčovej v Rožňave. Návrh na začatie exekúcie bol podaný dňa 03.09.2008, oprávnenou osobou G.. G. M. proti povinnej O. D.. Predmetom exekúcie bola peňažná pohľadávka vo výške 5.000.000,- Sk (165.969,59 Eur) spolu s príslušenstvom. 16. Dňa 03. 09. 2008 bol vydaný Príkaz na začatie exekúcie postihnutím majetkových práv v danom exekučnom konaní. V zmysle uvedeného príkazu mal byť postihnutý obchodný podiel žalovanej v spoločnosti steel.s slovakia s.r.o., so sídlom v Rožňave.
17. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10C/165/2008 - 50 zo dňa 20.02.2009, právoplatným dňa 10.04.2010, súd vyslovil, že kúpna zmluva, ktorou bolo prevedené vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim sa v k.ú. T., okres H., zapísaným na liste vlastníctva Správy katastra LVč. XXXX, a to parcely č. XXXX o výmere 2653 m2 - orná pôda, parcely č. XXXX/X o výmere 6598 m2 - trvalé trávne porasty, parcely č. XXXX o výmere 1485 m2 - orná pôda a parcely č. XXXX o výmere 5199 m2, z O.Í. D. ako predávajúcej, na žalovanú (matku žalovanej) ako kupujúcu, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností Správou katastra Rožňava, v konaní vedenom pod č. V1677/08 - 246/08, je voči žalobcovi neúčinná.
18. Zo správy Okresnej prokuratúry v Rožňave, č.k. 1Pn 416/2008 - 12 zo dňa 23.04.2009 bolo zistené, že dňa 24.11.2008 podala spoločnosť ITALINOX Slovakia s.r.o. trestné oznámenie na O. D. za zločin zvýhodňovania veriteľa podľa ust. § 240 ods. 1,3 Trestného zákona. Vec podozrenia z uvedeného trestného činu - zločinu bola uznesením vyšetrovateľa odboru justičnej polície ÚJaKP, ORPZ v Rožňave, č.k. ORP-484/JP-RV-2008 zo dňa 04.01.2009, podľa ust. § 197 ods. 1 písm. d.) Trestného poriadku odmietnutá. Predmetom trestného oznámenia bolo okrem iného i to, že O. D. dňa 02.09.2008 uznala do notárskej exekučnej zápisnice svoj záväzok zaplatiť sumu 5.000.000,- Sk s ročným úrokom z omeškania vo výške 6,5 %, od 29.03.2004 do zaplatenia, G.. G. M.. 19. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že v prípade ust. § 240 Trestného zákona - zvýhodňovanie veriteľa, je z hľadiska posúdenia skutku ako trestného činu potrebné, aby dlžník, ktorý je platobne neschopný, alebo predlžený, plnil jednému veriteľovi na úkor ostatných. V konkrétnom prípade k žiadnemu plneniu zo strany O. D.A., ako dlžníčky voči G.. G. M., nedošlo a uznanie dlhu čo do výšky
a právneho titulu do Notárskej zápisnice nemožno považovať za poskytnutie plnenia. Takýto úkon je prejavom vôle voči ktorémukoľvek veriteľovi (uznanie záväzku), ktorý však nemožno považovať za poskytnutie plnenia. 20. Oznamovateľ - žalobca využil právo sťažnosti, ktorá bola uznesením č.k. 1Pn 416/2008 zo dňa 27.01.2009 zamietnutá ako nedôvodná. 21. Následne žalobca podal dňa 03.02.2009 podnet na preskúmanie zákonnosti uznesenia Okresnej prokuratúry v Rožňave zo dňa 27.01.2009 č.k. 1Pn 416/2008 - 8, na Krajskú prokuratúru v Košiciach. Krajská prokuratúra v Košiciach oznámením sp. zn.: 1Kn 64/09-5 zo dňa 12.03.2009 oznámila, že argumentácia žalobcu v podnete je neakceptovateľná, uznesenia OR PZ Rožňava ako aj Okresnej prokuratúry, sú vecné a správne.
22. Zo zapožičaného exekučného spisu tunajšieho súdu č.k. 6Er/567/2008 bolo zistené, že spoločnosť ITALINOX Slovakia, s.r.o. podala návrh na vymoženie sumy 12.000.000,- Sk s príslušenstvom voči dlžníčke O. D. a 12.008.256,- Sk s príslušenstvom voči dlžníkovi v 2.rade G.. U. D.. Exekučným titulom bol Rozsudok NS SR č.k. 3Obo 103/2008 zo dňa 24.07.2008, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňom 20.09.2008. Vykonaním exekúcie bol poverený JUDr. Martin Hermanovský, súdny exekútor, so sídlom v Bratislave. V priebehu exekučného konania bol dňa 10.11.2008 podaný návrh na odklad exekúcie povinnými, s poukazom na podané dovolanie proti rozsudku NS SR zo dňa 13.10.2008. Uznesením sp.zn.: 6Er/567/2008 - 69 zo dňa 24.09.2009 súd návrh povinných na odklad exekúcie zamietol. 23. Podaním povinných zo dňa 07.10.2009 bol opäť podaný návrh na odklad exekúcie, pričom žalovaní súčasne požiadali aj o odklad vykonateľnosti uvedeného rozsudku NS SR. 24. NS SR uznesením sp.zn.: 1Obdo V 80/2008 zo dňa 26.02.2009 odložil vykonateľnosť uvedeného rozsudku do rozhodnutia o dovolaní žalovaných. 25. Uznesením Okresného súdu Rožňava č.k. 6Er/567/2008 - 78 zo dňa 28.10.2009 bol povolený odklad exekúcie vedenej na tunajšom súde pod č.k. 6Er/567/2008 do právoplatného skončenia súdneho konania prebiehajúceho na NS SR č.k. 1Obdo V 80/2008. 26. Dňa 19.07.2010 bolo vrátené poverenie na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom JUDr. Martinom Hermanovským s poukazom na to, že pohľadávka oprávneného bola čiastočne vymožená a dňa 12.07.2010 bola exekútorovi doručená žiadosť právneho zástupcu oprávneného o upustenie od vykonania exekúcie. Z toho dôvodu exekútor upustil od vykonania exekúcie na zvyšok pohľadávky oprávneného a exekúcia bola ukončená po vrátení poverenia 20. 07. 2010.
27. Zo zapožičaného spisu tunajšieho súdu č.k. 4Er/526/2008 vyplynulo, že G.. G. M., v pozícii oprávneného, podal návrh na vykonanie exekúcie voči O. D. pre vymoženie sumy 5.000.000,- Sk (165.969,59 Eur) s príslušenstvom. Exekučným titulom bola Notárska zápisnica č. N:140/2008, Nz:36676/2008, NCRIs:36310/2008, spísaná dňa 02.09.2008 na Notárskom úrade v Rožňave, notárkou JUDr. Tatianou Bradáčovou. Súčasťou exekučného spisu bola aj Zmluva o pôžičke uzavretá dňa 29.03.2004 podľa ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej veriteľ, G.. G. M., poskytol dlžníčke O. D. peňažnú pôžičku vo výške 5.000.000,- Sk, prevzatie ktorej dlžníčka potvrdila a zaviazala sa zaplatiť pôžičku s dohodnutými úrokmi 6,5 % ročne, do 31.03.2008. 28. Dňa 05.12.2008 podala spoločnosť ITALINOX Slovakia, s.r.o. podnet na odklad uvedenej exekúcie ex offo, a to do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti exekučného titulu vedeného na tunajšom súde pod č.k. 12C/91/2008.O uvedenom odklade nebolo doposiaľ rozhodnuté.
29. Najvyšší súd, ako dovolací súd v konaní , rozsudkom sp. zn.: 1Obdo V/80/2008 zo dňa 24.06.2010 zmenil rozsudok odvolacieho súdu v znení opravného uznesenia tak, že rozsudok súdu prvého stupňa Krajského súdu v Košiciach potvrdil a uložil povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi v prospech žalovaných. 30. Proti uvedenému rozsudku dovolacieho súdu podal žalobca ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR dňa 07.10.2010. Ústavný súd SR uznesením sp.zn.: 1.ÚS 457/2010-14 zo dňa 24.11.2010 prijal sťažnosť spoločnosti ITALINOX Slovakia na ďalšie konanie.
31. Tunajší súd uznesením sp.zn.:12C/91/2008 - 122 zo dňa 03.06.2011 prerušil konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci ústavnej sťažnosti.
32. Následne ÚS SR v Náleze sp.zn.: I.ÚS 457/2010 - 26 zo dňa 07.12.2011 vyslovil, že bolo porušené základné právo spoločnosti ITALINOX Slovakia s.r.o. na súdnu ochranu, rozsudok NS SR č.k. 1Obdo V/80/2008 zo dňa 24.06.2010 zrušil a vrátil NS SR na ďalšie konanie.
33. Najvyšší súd uznesením sp.zn.: 1Obdo V/5/2012 zo dňa 27.02.2014 NS SR zrušil rozsudok odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 34. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp.zn.:1Cb/1/2014 - 489 zo dňa 05.02.2015 žalobu v celom rozsahu zamietol, napriek záverom Ústavného súdu SR. Proti rozhodnutiu bolo opäť podané odvolanie ktoré bolo vedené na NS SR pod č.k. 2Obo/17/2015.
35. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn.: 2Obo/17/2015, 2Obo/18/2015 zo dňa 29.03.2017 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že uložil povinnosť žalovanej v 1.rade zaplatiť žalobcovi sumu 398.327,03 Eur s 9,4 % ročným úrokom z omeškania od 23.09.2003 do zaplatenia. 36. G.. D. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 398.601,08 Eur s 9,4 % ročným úrokom z omeškania od 27.09.2003 do zaplatenia. 37. Dňa 03.07.2017 oznámila žalovaná v 1.rade, že s rozsudkom nesúhlasí a proti rozsudku podá dovolanie.
38. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I., z Oddielu: Sro, Vložky č. 14217/V, súd zistil, že obchodná spoločnosť, pôvodne s obchodným menom ITALINOX Rožňava, s.r.o. menila postupne obchodné meno: od 14.10.2003 na PKN s.r.o., Rožňava, od 14.07.2005 na SARINOX Slovakia s.r.o., od 28.01.2006 na steel.s slovakia s.r.o., od 23.01.2013 na PAD SLOVAKIA, s.r.o. a od 13.11.2015 na PAD SLOVAKIA, s.r.o. „v likvidácii“. Uvedená spoločnosť vstúpila do likvidácie dňa 13.10.2015, likvidátorom bol menovaný Y. T. X.. Ku dňu 29.03.2017 je zaznamenaný dobrovoľný výmaz, pričom dôvodom zrušenia spoločnosti ku dňu 13.10.2015 bolo rozhodnutie spoločníkov o zrušení obchodnej spoločnosti v zmysle ust. § 68 ods. 3 písm. b.) Obchodného zákonníka. Žalovaná v 1.rade, O. D., bola spoločníčkou uvedenej spoločnosti v období od 14.07.2005 do 05.11.2012. 39. Žalovaná v 1.rade v priebehu vykonávaného dokazovania zdôraznila, že mala záujem o usporiadanie záväzkov, chcela odpredať obchodný podiel, pretože vzájomné vzťahy v spoločnosti ako konfliktné. Spoločníci nesúhlasili s odpredajom, ani s dohodou o prípadnom odstupnom. Keďže medzičasom sa dostal do problémov spoločník firmy, talianska spoločnosť Intersider Accai Spa, so sídlom v Miláne, viedlo to k tomu, že spoločnosť sa dostala do vážnych problémov. Firma steel.s slovakia sa ocitla v hlbokej strate. V roku 2012 jej bolo oznámené, že spoločnosť ide do likvidácie a bolo by vhodné, aby spoločnosť zastupoval jeden vlastník, pretože by to bol jednoduchší proces pri likvidácii. V dôsledku tejto situácie bola v podstate vyzvaná na odpredaj obchodného podielu spoločnosťou Intersider za 1,- Euro. Od uvedeného obdobia spoločnosť so žalovanou už nekomunikovala. Žalovaná až počas tohto konania zistila, že spoločnosť je už vymazaná z Obchodného registra. O exekučnom konaní, o ktorom sa zmienil žalobca, nemala informácie. Zistila však, že má zablokovaný účet, preto predpokladala, že to mohol byť dôsledok ďalšieho rozhodnutia NS SR. Oznam, prípadne upovedomenie o začatí exekúcie, nedostala.
40. Žalovaný v 2.rade naďalej nesúhlasil s podanou žalobou, navrhol vo vzťahu k jeho osobe žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca pôvodne odôvodňoval neplatnosť Notárskej zápisnice v zmysle ust. § 39 OZ, pretože malo dôjsť k trestnému činu krátenia veriteľa, od ktorého odvodzoval absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Z dokazovania však vyplynulo, že trestné stíhanie bolo zastavené a rovnako bola táto skutočnosť potvrdená aj správou prokuratúry. Z uvedeného vyplýva, že žalovanej nebol preukázaný takýto trestný čin a preto nemôže byť tvrdený dôvod na vyslovenie absolútnej neplatnosti úkonu pre rozpor so zákonom. Relatívnu neplatnosť žalobca nenamietal. 41. Žalovaný namietol aj nedostatok naliehavého právneho záujmu, pretože z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzhľadom na hodnotu obchodného podielu, ktorá bola nízka už v období prebiehajúceho konania, by nebol schopný žalobca uplatniť si nárok na obchodný podiel žalovanej. Napokon uvedená spoločnosť bola vymazaná z Obchodného registra v marci 2017. 42. V súvislosti s prebiehajúcimi exekučnými konaniami poukázal na to, že pôvodné exekúcie, a to exekúcia vedená u JUDr. Hermanovského bola skončená, možno sa tak domnievať, že sa tak stalo potom, čo došlo k zmene rozhodnutia NS SR, ktorý žalobu zamietol voči žalovanej a jej bývalému manželovi. Žalovaný konštatoval, že rozdiel medzi pohľadávkou žalovaného v 1.rade voči žalovanej v 2. rade a pohľadávkou žalobcu voči žalovanej v 1.rade je zrejmý. Pohľadávka medzi žalovanými nikdy nebola sporná. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej bola evidentne sporná, o čom svedčí niekoľkoročné rozhodovanie súdov, nárok žalobcu bol naposledy judikovaný až v roku 2017. Rozhodnutie je síce právoplatné, ale bolo proti nemu opäť podané dovolanie. Žalovaná teda uznaním dlhu do Notárskej zápisnice neporušila žiadne ustanovenie zákona, konala v súlade s ním a také konanie nie je možné považovať ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaní len využili svoje právo na možnosť
zabezpečenia záväzku uznaním dlhu do Notárskej zápisnice. Žalovaný v 2.rade nadobudol exekučný titul od septembra 2008, avšak žalobca získal v konečnom dôsledku exekučný titul až v roku 2017.
43. K tvrdeniam žalovaného žalobca uviedol, že bol predložený nový návrh na vykonanie exekúcie dňa 21.06.2017, podaný na Okresnom súde Banská Bystrica, kde bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil Upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie vydané Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 50Ek/28/2017, 182EX - 141/17. Predmetom tejto exekúcie bola istina vo výške 398.327,03 Eur a úrok z omeškania v kapitalizovanej sume 517.017,57 Eur, ako aj trovy základného konania a trovy exekúcie vo výške 39.672,- Eur. K námietke nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného zdôraznil, že pasívna legitimácia je daná s poukazom na to, že sa jedná o určovaciu žalobu a vecnú legitimáciu má aj ten, koho právnej sféry sa sporný vzťah týka. Exekučné konanie č.k. 4Er/526/2008 sa naďalej vedie na Okresnom súde Rožňava, a teda naďalej blokuje možnosť vymoženia si nároku žalobcu. Žalobca zdôraznil, že neplatnosti úkonu sa domáhal nielen s poukazom na trestné konanie, ale aj na to, že konanie žalovaných bolo v rozpore s dobrými mravmi a obchádzalo zákon. Súčasne s uvedeným tvrdením žalobca konštatoval, že si je vedomý obtiažnosti preukázania úmyslu žalovaných, ktorý ich viedol k uzavretiu Zmluvy o pôžičke a následne k uznaniu dlhu zo strany žalovanej. U žalobcu však naďalej pretrvávali pochybnosti o existencii Zmluvy o pôžičke, považoval jej uzavretie za špekulatívne a fiktívne. Naliehavosť právneho záujmu odôvodnil aj tým, že žalobca nadobudol exekučný titul v roku 2017. V prípade úspešnej žaloby, by bol zachovaný exekučný titul pre žalobcu.
44. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou existoval obchodno- právny vzťah, nakoľko žalovaná bola spoločníčkou v obchodnej spoločnosti ITALINOX Rožňava, s.r.o. a následne po zmene obchodného mena spoločnosti steel.s slovakia s.r.o. V súvislosti s touto pozíciou žalovaná ako bývala konateľka žalobcu uzavrela aj spoločne s bývalým manželom manažérske zmluvy. V roku 2003 žalovaná a jej bývalý manžel v mene spoločnosti ITALINOX Slovakia s.r.o. zrušili manažérske zmluvy a vyplatili si odstupné. Práve vyplatenie odstupného viedlo k súdnemu konaniu, kde sa žalobca domáhal voči žalovanej a jej bývalému manželovi vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vyplatení odstupného. O tomto nároku bolo rozhodované počas niekoľkých rokov pôvodne Krajským súdom v Košiciach ako prvostupňovým súdom a následne na základe podaného odvolania NS SR, ktorý rozsudkom č.k. 3Obo/103/2008 zo dňa 24.07.2008 uložil povinnosť žalovaným zaplatiť peňažnú sumu uplatňovanú z titulu bezdôvodného obohatenia. Uvedené rozhodnutie bolo titulom pre začatie exekučného konania, v roku 2008. V dôsledku následných rozhodnutí Krajského súdu, Najvyššieho súdu a Ústavného súdu, bolo pôvodné exekučné konanie č.k. 6Er/567/2008 vedené na EÚ JUDr. Martina Hermanovského ukončené 20. 07. 2010. Na rozdiel od ukončenej exekúcie vedenej na návrh žalobcu , ako oprávneného, exekúcia vedená na návrh žalovaného č.k. 4Er/526/2008 doposiaľ pokračuje.
45. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní uzavreli Zmluvu o pôžičke dňa 29.03.2004. Zmluva bola uzavretá písomne, hoci zákon nevyžaduje pre takýto úkon písomnú formu. Obsahovala podstatné náležitosti, identifikáciu veriteľa aj dlžníčky, dohodu o reálnom odovzdaní, o druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, určenie času vrátenia. V zmysle Zmluvy žalovaná prevzala peňažné prostriedky vo výške uvedenej v Zmluve a zaviazala sa vrátiť pôžičku s dohodnutým úrokom, do 31.03.2008. Z toho vyplýva, že kedykoľvek po uplynutí splatnosti sa mohol žalovaný domáhať plnenia. Žalovaná evidentne neplnila a z toho dôvodu bola pochopiteľná snaha žalovaného zabezpečiť splnenie záväzku zákonným spôsobom. Takouto zákonnou možnosťou bolo aj uznanie dlhu.
46. Podľa ust. § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
47. Žalovaná uznala dlh formou Vyhlásenia do Notárskej zápisnice. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok, určenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu. Ďalšími podmienkami
sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). V prípade exekúcie, exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje len to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti. Uznanie dlhu podľa ust. § 558 OZ do notárskej zápisnice s účinkami exekučného titulu je platné len za predpokladu, že zmluva o pôžičke je reálna a v čase uznania dlh existoval. Uznať záväzok alebo dlh je právo dlžníka. Podľa § 41 ods. ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, písomne poverí exekútora.
48. V danom prípade Vyhlásenie do Notárskej zápisnice vykonané žalovanou spĺňalo náležitosti požadované zákonom, dlh vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke v čase uznania dlhu existoval. Žalobca síce spochybňoval samotnú Zmluvu o pôžičke, avšak počas konania nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil uzavretie zmluvy, jej platnosť a poskytnutie peňažných prostriedkov žalovaným žalovanej. Skúmanie Zmluvy o pôžičke bolo aj predmetom vyšetrovania v trestnom konaní. V odôvodnení uznesenia Okresnej prokuratúry bolo okrem iného konštatované, že neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že G.. G. M. vznikla pohľadávka voči O. D., na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 29.03.2004. Žalovaná prejavila vôľu jednostranným úkonom uznať svoj dlh voči žalovanému čo do právneho titulu, výšky a spôsobu plnenia. Takýto prejav nemožno nikomu uprieť, ani ho obmedziť, ale súčasne ho nemožno považovať za plnenie. Z toho dôvodu ani nebolo možné skonštatovať, že sa žalovaná dopustila konania, ktorým by ukrátila veriteľa, alebo ho takým postupom poškodila.
49. Žalovaný namietol svoju pasívnu legitimáciu a tiež nedostatok naliehavého právneho záujmu.
50. Súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti, a to bez ohľadu na prípadné námietky nedostatku vecnej legitimácie. Pod vecnou legitimáciou, aktívnou alebo pasívnou, sa rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Po preskúmaní vecnej legitimácie súd konštatuje, že žalobca je aktívne legitimovaný.
51. Pasívnu legitimáciu namietol žalovaný z dôvodu, že žalovaná uznala dlh formou jednostranného úkonu do Notárskej zápisnice, žalovaný nebol účastný uvedeného úkonu. Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti uznania dlhu do Notárskej zápisnice, z toho vyvodil nedostatok jeho pasívnej legitimácie. Je nesporné, že úkon vykonala žalovaná ako jednostranný úkon, avšak uvedený úkon sa bezprostredne týka žalovaného, ktorý na základe uvedeného úkonu získal exekučný titul na vymoženie svojej peňažnej pohľadávky. V prípade vyslovenia neplatnosti vykonaného úkonu, by to viedlo k zastaveniu exekúcie vedenej na návrh žalovaného, ako oprávnenej osoby. Z toho vyplýva , že rozhodovanie o nároku žalobcu sa týka aj práv žalovaného a preto je daná jeho pasívna legitimácia.
52. Z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu ja nutné uviesť, že naliehavosť právneho záujmu ja daná, pretože práve určovacou žalobou bolo možné zistiť, či je vykonaný úkon žalovanej platný a v tej súvislosti aj exekučne vykonateľný. Zistenie platnosti alebo neplatnosti úkonu má podstatný vplyv na možnosť ďalšieho vymáhania nároku žalobcu v exekučnom konaní, pretože pokiaľ by bol uplatnený nárok úspešný, možnosť exekučného vymáhania nároku by sa zásadným spôsobom zmenila, a to aj napriek tomu, že v súčasnosti žalovaná nedisponuje dostatočným majetkom, čo však nie je vylúčené do budúcna.
53. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný
54. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 55. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, je neplatnosť právneho úkonu založená jeho nedovolenosťou, ktorá môže spočívať buď v tom, že právny úkon je v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. O právny úkon odporujúci zákonu (contra legem) ide vo všeobecnosti vtedy, keď úkon zákon výslovne zakazuje, teda keď je právny úkon v rozpore so zákonným zákazom. O prípad právneho úkonu zákon obchádzajúceho ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Na rozdiel od toho v rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, prípadne kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je touto spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, keď odporuje takým pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych noriem(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 62/2009). 56. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ,výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 57. Uvedené ustanovenie umožňuje súdu posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva. Definícia dobrých mravov nie je normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť určité pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. 58. V intenciách citovaných ustanovení súd skúmal, či predložená Notárska zápisnica spĺňa zákonom predpokladané náležitosti, vrátane vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou záväzku uvedeného v Notárskej zápisnici, či nie je v rozpore so zákonom, ani ho neobchádza a už vôbec neporušuje dobré mravy. Možno konštatovať, že predmetná Notárska zápisnica spĺňa zákonné predpoklady z hľadiska formálneho aj hmotnoprávneho, rozhodne nebola spísaná v rozpore so zákonom, ani ho neobchádza, pretože vôľa obsiahnutá v zápisnici smeruje k jednoznačnému záveru- uznať existujúci dlh.
59. V posudzovanej veci sa súd prejudiciálne zaoberal otázkou platnosti Zmluvy o pôžičke, ktorá bola hmotnoprávnym základom pre vyhlásenie žalovanej o uznaní dlhu voči žalovanému. Zmluvu o pôžičke súd považuje za platne uzavretú, s poukazom na vyššie uvedené dôvody. Domnienky žalobcu o jej neplatnosti, nepodložené relevantnými dôkazmi, neboli spôsobilé spochybniť platnosť Zmluvy o pôžičke. Konanie žalovanej, napriek pochybnostiam žalovaného, nebolo možné vyhodnotiť ako účelové, v snahe zabrániť uspokojeniu nároku žalobcu, zvlášť za situácie, keď pôvodný exekučný titul žalobcu bol v dôsledku ďalších rozhodnutí súdov menený a vnášal stav neistoty z hľadiska existencie exekučného titulu. Posledný exekučný titul žalobcovi vznikol v roku 2017, z toho dôvodu nebolo možné akceptovať tvrdenie o nezákonnosti postupu žalovanej pri uznaní dlhu do Notárskej zápisnice v roku 2008 a následné zahájenie exekúcie na návrh žalovaného, tiež v roku 2008. 60. Konanie žalovaných nie je možné hodnotiť ako konanie v rozpore so zákonom, ani ako obchádzanie zákona a už vôbec nie ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaní realizovali len svoje právo vyplývajúce z platnej Zmluvy o pôžičke. 61. Zhodnotením vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a z toho dôvodu ju zamietol. 62. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 63. Žalobca bol v konaní neúspešný, v konaní mali žalovaní úspech, z toho dôvodu im súd priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % , ktorú bude povinný zaplatiť žalobca. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP. Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.