Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/267/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, spore žalobkyne : A. Y., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. K.. J. X/XX, C. Y. G., A. Y. Z.: R. X/XX, C. Y. G., právne zastúpená : Mgr. Marek Tauber, advokát, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves proti žalovanej : J. I., Y.. XX.XX.XXXX, E. L. XXXX/XX, C. Y. G., právne zastúpená: JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka, Zimná 62, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 1 920,- € s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na plnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa doručila tunajšiemu súdu dňa 04.10.2016 žalobný návrh, ktorým sa domáhala voči žalovanej zaplatenia istiny 1.920,-€ s úrokom z omeškania 5,05% ročne od 31.08.2016 s odôvodnením, že so žalovanou uzatvorila dňa 10.06.2016 kúpno-predajnú zmluvu podľa § 409 a násl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bola kúpa motorového vozidla zn. Opel Zafira EČV: C. XXX F., G.: U. za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1.920,-€. Na základe dohody mala žalovaná zaplatiť kúpnu cenu v 12 mesačných splátkach po 160,-€ vždy ku 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 15.07.2016 a za týmto účelom uzatvorili strany sporu aj zmluvu o pôžičke. Žalobkyňa predmet kúpy odovzdala žalovanej v deň podpísania zmluvy a žalovaná doposiaľ motorové vozidlo užíva. Keďže žalovaná neuhradila prvú splátku dohodnutej kúpnej ceny, listom zo dňa 18.07.2016 vyzvala žalovanú na zaplatenie celej kúpnej ceny v sume 1.920,-€, avšak žalovaná si predžalobnú výzvu v odbernej lehote neprevzala a rovnako tak sa vyhýba aj zaplateniu kúpnej ceny. Listom zo dňa 09.08.2016 adresovala žalovaná žalobkyni odstúpenie od kúpno-predajnej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 436 Obchodného zákonníka, na čo jej žalobkyňa listom zo dňa 18.08.2016 oznámila, že odstúpenie od kúpno-predajnej zmluvy je právne neúčinné a neplatné, pretože v predmetnom prípade neexitujú žiadne zákonné dôvody na odstúpenie od zmluvy podľa § 436 ObZ. Následne listom zo dňa 21.08.2016 vykonala žalovaná podľa § 580 a nasl. jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, na ktorý žalobkyňa reagovala listom zo dňa 30.08.2016, v ktorom žalovanej oznámila, že vykonaný jednostranný zápočet je absolútne právne neplatný, keďže žalovaná nemá voči žalobkyni žiadnu pohľadávku, a teda pochopiteľne si žalovaná nemôže nič započítať. Žalobkyňa sa domáha zaplatenia kúpnej ceny v sume 1.920,-€ a v súlade s ustanovením § 517 si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania, pričom žalovaná sa do omeškania dostala nasledujúci deň po neprevzatí výzvy v odbernej lehote.

2. Ako prostriedky procesného útoku použila žalobkyňa skutkové tvrdenia a listinné dôkazy, a to Kúpno- predajnú zmluvu zo dňa 10.06.2016, Zmluvu o pôžičke zo dňa 10.06.2016, Predžalobnú výzvu zo dňa 18.07.2016, listovú obálku o neprevzatí predžalobnej výzvy v odbernej lehote, List žalovanej zo dňa 09.08.2016 o odstúpení od kúpno - predajnej zmluvy s výzvou na prevzatie predmetu sporu, list právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 18.08.2016 s vyjadrením k odstúpeniu od zmluvy, Jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok zo dňa 21.08.2016, List právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 30.08.2016 s

oznámením k jednostrannému zápočtu žalovaného, konečné vyúčtovanie exekučného konania zo dňa 16.08.2016, výsluch svedka L. I., fotodokumentáciu.

3. Žalovaná so žalobou v celom rozsahu nesúhlasila a navrhovala ju zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k žalobe potvrdila uzavretie kúpno - predajnej zmluvy, ktorej predmetom bola kúpa motorového vozidla Opel Zafira, H.: C. XXX CB s tým, že zmluvu uzatvárala vo svojom mene, ale pre svojho syna, keďže ona nie je držiteľom vodičského preukazu. Z dôvodu, že syn nemohol uhradiť celú kúpnu cenu naraz, dohodli sa so žalobkyňou na jej zaplatení formou splátok, a to vo výške 160,-€ mesačne. Nevie z akého dôvodu, ale žalobkyňa navrhla dohodnúť splácanie kúpnej ceny formou zmluvy o pôžičke, pričom uvedenému ani k dnešnému dňu nerozumie, pretože žalobkyňa jej žiadne finančné prostriedky nepožičala, a teda ani nedala. Pokiaľ ide o samotnú výšku kúpnej ceny, pôvodne to mala byť suma 1.600,€, ale neskôr sa už syn rozprával so žalobkyňou a ich kamarátom, že bude do nej zahrnutá aj výšku dlhu, ktorú mal jej syn voči kamarátovi L. I., ktorý bol aj prítomný pri uzavretí zmluvy, a to dlh vo výške 320,-€, ktorý je však už uhradený. Samotnú kúpnu zmluvu považuje za neplatnú v časti týkajúcej sa kúpnej ceny, pretože vôľa a úmysel obidvoch strán bola splácať kúpnu cenu v splátkach, a nie ako sa uvádza v zmluve v čl. IV, teda v hotovosti pri podpise zmluvy ako aj v kúpnej cene je zahrnutý dlh, ktorý už neexistuje. Samotná zmluva o pôžičke je tak simulovaným právnym úkonom, a teda je neplatná.

4. Ďalej žalovaná poukázala, že v deň podpísania kúpnej zmluvy ako aj zmluvy o pôžičke šli na Okresný dopravný inšpektorát v Spišskej Novej Vsi za účelom prepisu motorového vozidla na jej osobu, kde im príslušník PZ oznámil, že prepis nie je možný z dôvodu právnej ťarchy v podobe exekučného záložného práva. Boli z toho so synom veľmi prekvapení, pretože uvedenú skutočnosť im žalobkyňa zamlčala. Žalobkyňa sa snažila riešiť uvedenú situáciu tým, že všetko dá do poriadku, neskôr písala, aby sa dohodli, avšak ona so synom jej opakovali, že za takýchto okolností nemajú záujem o uvedené motorové vozidlo, pričom keby to vedela ako aj syn, tak by k uzatvoreniu predmetných zmlúv nikdy nepristúpila. Spolu so synom a známym I. E. sa so žalobkyňou stretli s tým, aby si motorové vozidlo zobrala. Keďže žalobkyňa si odmietala motorové vozidlo zobrať, je umiestnené v jednej záhrade, aby sa predišlo jeho zničeniu. Na tomto osobnom stretnutí sa tiež dozvedeli, že žalobkyňa uvedené motorové vozidlo predala ešte pred uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovanou, a to kamarátovi L. I. za 1 .400,-€, ale ani on ho nemohol mať na seba napísané. Za takýchto okolností by boli právne úkony absolútne neplatné, keďže žalobkyňa nemohla previesť viac práv ako mala. Žalovaná sa cíti byť oklamaná a vzhľadom k uvedeným skutočnostiam v záujme istoty svoju vôľu deklarovala aj písomne, a to vo forme odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa zamlčala skutočnosti, ktoré by boli podstatné v čase uzatvárania predmetných zmlúv pre jej rozhodnutie, či tieto zmluvy uzavrieť alebo nie. V prípade, ak by mala vedomosť, že motorové vozidlo je zaťažené, nikdy by nepodpísala tieto zmluvy.

5. Žalovaná nesúhlasila s tvrdeniami žalobkyne, že nemala vedomosť o tom, že na motorovom vozidle je evidované exekučné záložné právo, keďže samotnej exekúcii predchádza v prevažnej väčšine súdne konanie, ktorému predchádzalo uzatvorenie právneho úkonu a len v minimálnej miere samotné uzatvorenie právneho úkonu napr. vo forme notárskej zápisne. Žalobkyňa preto nemohla byť ani dobromyseľná, pretože pri zachovaní minimálnej miery opatrnosti mohla vedieť, že prebieha exekučné konanie, keďže toto začalo v roku 2015, a ktorému predchádzalo súdne konanie, prípadne iné skutočnosti, pričom exekučné konanie sa oznamuje doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnej osobe, ako aj doručením exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva. Z uvedeného dôvodu konala žalobkyňa v rozpore s Exekučným poriadkom, keďže v upovedomení o začatí exekúcie sa výslovne uvádza, že povinnému sa zakazuje nakladať so svojím majetkom, ktoré podlieha exekúcii, okrem plnení na samotnú exekúciu. S poukazom na uvedené skutočnosti považuje žalovaná preto kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ, a to pre rozpor so zákonom.

6. Ako prostriedky procesnej obrany použila žalovaná skutkové tvrdenia, výsluch svedkov H. I. A. I. E., listinné dôkazy, a to informáciu OR PZ ODI SNV o exekučnom záložnom práve na vozidle, exekučné spisy EX 535/2015 a 13Er/ 201/2015.

7. Žalobkyňa namietala niektoré tvrdenia žalovanej obsiahnuté vo vyjadrení, pretože sú podľa jej názoru nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Trvala na tom, že kúpno-predajná zmluva bola medzi stranami sporu uzatvorená dňa 10.06.2016 v poobedňajších hodinách a pri jej uzatvorení boli prítomní okrem strán sporu aj syn žalovanej H. I. A. L. I.. Pôvodná kúpno-predajná cena mala byť 1.700,-€ a nie 1.600,- € ako uvádza žalovaná, avšak len v tom prípade, ak bude zaplatená celá suma pri podpise zmluvy v

hotovosti. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nemala finančné prostriedky, tak vôľa a dohoda zmluvných strán bola taká, že zaplatí kúpnu cenu 1 .920,-€, t. j. vyššiu kúpnu cenu v dôsledku splátok, pričom prvá splátka mala byť splatná až 15.07.2016 z dôvodu insolventnosti žalovanej. Spôsob splatenia kúpnej ceny sa však "právne nešťastne" premietol do uzavretia listiny pod názvom "Zmluva o pôžičke ", avšak vôľa zmluvných strán smerovala výlučne k spôsobu zaplatenia kúpnej ceny. V tejto súvislosti je podľa názoru žalobkyne potrebné v prvom rade prihliadať na vôľu zmluvných strán a obsah dohodnutých podmienok, ako na samotnú formu a názov listiny. V skutočnosti žiadna zmluva o pôžičke uzavretá nebola. Žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť o tom, že by sa do kúpnej zmluvy mal zahŕňať nejaký dlh vo výške 320,-€. Predmet kúpy aj s príslušenstvom odovzdala žalovanej v deň podpísania zmluvy a od tohto momentu žalovaná motorové vozidlo užívala. Zúčastnené strany sa dohodli, že dňa 13.06.2016, a nie ako uvádza žalovaná, že v deň podpisu zmluvy, dôjde k prepisu motorového vozidla na OR PZ ODI Spišská Nová Ves. Až na OR PZ ODI Spišská Nová Ves sa žalobkyňa dozvedela, že prepis motorového vozidla nie je možný z dôvodu právnej ťarchy v podobe exekučného záložného práva na hnuteľnú vec. Exekúciu žalovanej určite nezamlčala, o tejto exekúcii nevedela, keďže na adrese trvalého bydliska nebýva a nezdržiava sa, takže upovedomenie o začatí exekúcie neobdŕžala. Od príslušníka PZ však okamžite zistila o akú exekúciu sa v skutočnosti jedná , aby vec následne vyriešila. Ihneď po opustení budovy PZ za prítomnosti zúčastnených strán sa telefonicky spojila s predmetným exekútorom, ktorý jej oznámil, že je nutné zaplatiť sumu 282,-€ na vyrovnanie celej exekúcie. O vzniknutej situácii ihneď žalovanú informovala a dotazovala sa, či má o predmetné motorové vozidlo záujem. Žalovaná potvrdila záujem o motorové vozidlo, preto okamžite v dvoch splátkach vyplatila zostávajúcu sumu v exekúcii, aby predmet kúpy bol právne "čistý" a následne mohlo dôjsť k prepisu motorového vozidla. V žiadnom prípade nie je pravdou, že by žalovaná spolu so synom a známym I. E. prejavili vôľu vrátiť motorové vozidlo žalobkyni. Naopak, blízke osoby žalovanej motorové vozidlo užívali a nie je pravdou, že by žalovaná umiestnila motorové vozidlo do záhrady až do vyriešenia tohto súdneho sporu, lebo predmetné vozidlo žalobkyňa v zimných mesiacoch roku 2017 vyfotografovala na parkovisku oproti firme Embraco Slovakia s.r.o, z čoho nepochybne vyplýva, že ho žalovaná používa. Za úplne zavádzajúce považuje tvrdenie žalovanej, že predmetné motorové vozidlo predala za sumu 1 .400,-€ tretej osobe ešte pred tým, ako došlo dňa 10.06.2016 k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi stranami sporu. Následné odstúpenie od kúpno-predajnej zmluvy uzatvorenej dňa 10.6.2016 žalovanou považuje žalobkyňa za právne irelevantné, účelové a neplatné, pretože je v rozpore so skutkovým stavom, podpísanou zmluvou ako aj na vec sa vzťahujúcimi príslušnými právnymi predpismi. V čase, kedy došlo zo strany žalovanej k odstúpeniu od zmluvy, boli už splatné dve splátky z dohodnutej kúpno-predajnej ceny, ktoré neboli zaplatené, čím sa len potvrdilo, že žalovaná nemala finančné prostriedky a celé odstúpenie od zmluvy malo len účelovo zamaskovať jej insolventnosť, pričom predmet kúpy žalovaná používala od uzavretia zmluvy. Žalobkyňa trvala na tom, že žalovanej v priebehu kontraktačného procesu nič nezamlčala a následne novovzniknuté skutočnosti prerokovala so žalovanou, ktorá vždy v konečnom dôsledku tvrdila, že o predmet kúpy má jednoznačne záujem a k tomuto výsledku musia smerovať aj právne kroky jednotlivých zmluvných strán.

8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie výpoveďami a skutkovými tvrdeniami strán sporu, svedkov a obsahom listinných dôkazov. Súd nevykonal dokazovanie o doplňujúcu výpoveď svedka L. I. navrhnuté žalobkyňou, nakoľko svedok bol riadne vypočutý a zodpovedal na všetky otázky, ktoré mu boli stranami sporu položené, preto mal súd za to, že jeho ďalšou doplňujúcou výpoveďou nebudú zistené žiadne nové podstatné skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci.

9. Napriek snahe súdu o uzavretie zmieru medzi stranami sporu, bolo toto neúspešné a strany trvali na svojich stanoviskách. Žalobkyňa považovala svoj žalobný návrh za dôvodný a nárok za preukázaný. Trvala na svojich vyjadreniach o tom, ako došlo k procesu uzatvoreniu kúpno-predajnej zmluvy s tým, že kúpna cena bola 1.700,-€ a v prípade splátok 1.920,-€. Cena 1.600,-€ nebola stanovená, pretože aj na bazoši predávala auto za sumu 1.700,-€ ako aj na samotnom aute bolo vyznačené " na predaj za 1.700,-€" . Žalovaná bola so zmluvou riadne oboznámená, nijakým spôsobom ju nenamietala, avšak k zaplateniu kúpnej ceny nikdy nedošlo. O exekúcii nevedela, pretože zásielky jej boli zasielané na adresu, na ktorej sa už nezdržiava, preto sa o exekúcii dozvedela až na dopravnom inšpektoráte. Uvedenú situáciu chcela riešiť, všetko oznamovala žalovanej prostredníctvom jej syna H., ktorého oboznámila aj s tým, že exekúciu vyplatí v 2 splátkach v júli a auguste. Poukazovala, že žalovaná odstúpila od zmluvy kvôli exekučnému právu, avšak napriek tomu jej syn motorové vozidlo používal aj po výmaze exekučného práva. K dvojitému odpredaniu auta dôjsť nemohlo, pretože L. I., ktorému mala auto ako prvému údajne predať, nemohol auto kúpiť, pretože má zadržaný vodičský preukaz a nemôže ani

jazdiť. Má za to, že ak žalovaná chcela od zmluvy odstúpiť, mohla tak urobiť hneď, ako sa dozvedela o exekučnom práve, čo však neurobila a jej následne odstúpenie od zmluvy tak považuje len za účelové.

10. Žalovaná trvala na zamietnutí žaloby z dôvodu, že uzavretú kúpnu zmluvu považuje za absolútne neplatnú, nakoľko tým, že žalobkyňa predala motorové vozidlo už L. I., nemohla previesť na žalovanú to, čo jej nepatrilo. L. I. nemohol prepis uskutočniť, pretože mal zadržaný vodičský preukaz. Odstúpenie od zmluvy považovala za platné, pretože pri prepise motorového vozidla bolo zistené, že na ňom viazne exekúcia a že ho nie je možné previesť na žalovanú. Napriek dohode, do kedy má žalobkyňa záležitosť vybaviť, táto neinformovala žalovanú alebo jej syna o postupe vo veci. Vôľu odstúpiť od zmluvy prejavila už pri osobnom stretnutí so žalobkyňou, pričom odstúpenie jej bolo doručené dňa 13.08.2016 a k výmazu došlo až 16.08.2016, teda v čase doručenia odstúpenia bola exekučná ťarcha stále evidovaná. Po uzavretí zmluvy auto užíval syn žalovanej na základe dohody so žalobkyňou do konca júla.

11. Vo svojej výpovedi žalobkyňa uviedla, že bola a doposiaľ je evidovaná ako majiteľka sporného motorového vozidla, ktoré však chcela predať, preto ho ponúkala na predaj prostredníctvom známych ako aj cez inzerát na portáli bazoš. O tom, že o auto má záujem H. I., syn žalovanej, ju informoval L. I.. H. I. je ich spoločný známy. Následne L. I. sprostredkoval spoločné stretnutie, kde si H. I. auto prezrel a po tom, čo sa vyjadril, že o auto má záujem, stretli sa spolu s H. I., jeho servisným technikom a L. I. priamo v servise, kde si auto pozreli, boli na skúšobnej jazde a následne predali. Za auto chcela v hotovosti sumu 1.700,-€ alebo 1.920,-€ splátkami. Keďže H. I. nemal peniaze v hotovosti, dohodli sa na zaplatení kúpnej ceny v splátkach s tým, že prvá splátka mala byť splatná 15.07.2016. Kúpnu zmluvu aj zmluvu o pôžičke pripravila žalobkyňa, použila na to zmluvu, ktorú mala z predchádzajúceho predaja, avšak zmluvu o pôžičke zle formulovali, pretože všetci to mysleli tak, že ide o predaj na splátky. Zmluva bola uzavretá dňa 10.06.2016 a po víkende, v pondelok 13.06.2016, sa na dopravnom inšpektoráte kvôli prepisu auta stretla spolu so žalovanou a jej synom H. I.. Až na dopravnom inšpektoráte sa dozvedela, že na aute je exekúcia. O exekúcii nevedela, pretože po rozvode sa na adrese svojho trvalého pobytu nezdržiavala a nepreberala si tam poštu. Priamo na dopravnom inšpektoráte sa v prítomnosti žalovanej aj jej syna informovala, o akú exekúciu ide a aj im povedala, že ak kvôli tomu auto nechcú, tak nemá problém zobrať ho naspäť, avšak žalovaná so synom tvrdili, že auto chcú. Dohodli sa, že uvedený problém vyrieši do augusta. Následne sa s exekútorkou dohodla na vyrovnaní exekúcie, ktorú dvoma splátkami zaplatila v auguste 2016. Kľúče od auta ako aj všetky doklady od auta odovzdala H. I. pri podpise zmluvy, on auto aj užíval, pretože vie, že viackrát s ním bol aj v Danišovciach a tiež vie, že viezol L.Š. I. na dovolenku na Oravu. H. I. ju viackrát navštívil a chcel sa s ňou dohodnúť s tým, že to auto chce. Dňa 15.07.2016 mala byť zaplatená prvá splátka, ktorá však uhradená nebola, preto sa snažila dohodnúť s H. I., nakoľko na žalovanú kontakt nemala. Aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovanú vyzývala, ona však na jej výzvy nijako nereagovala, až jej prišiel list o tom, že od zmluvy odstupuje, pričom až v tomto liste sa žalovaná prvýkrát zmienila o tom, že auto vrátia, keď ona vráti peniaze. V súčasnosti je auto odstavené na parkovisku v areáli oproti Embracu, ona už o auto nemá záujem a trvá na zaplatení kúpnej ceny. V júni 2016 si už kúpila iné auto a príjmový doklad, ktorý žalovanej a jej synovi ukázala, bol na sumu 1.500,-€ a bol to doklad od L. I., ktorý jej požičal peniaze na auto. Tento doklad žalovanej a jej synovi ukázala, pretože tvrdili, že auto už predala. Pokiaľ ide o sumu 1.920,-€, tak túto sumu žalovanej nedala a ani žalovaná jej takúto sumu nezaplatila. Kúpna cena mala byť zaplatená splátkami po 160,-€ , ktoré mal I. H. I.. Pri dohode o kúpe auta mala stále za to, že zmluvu bude uzavierať s H. I., ale až pri podpise zmluvy sa dozvedela, že v zmluve bude uvedená jeho mama.

12. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že celá situácia vznikla tak, že ju jej syn H. oslovil s tým, že si chce kúpiť auto, že ho nutne potrebuje, ale či by ona nemohla byť v zmluve uvedená ako kupujúca, pretože voči nemu boli vedené exekúcie. Po tom, čo so žiadosťou syna súhlasila, prišla na stretnutie so synom, s L. I. aj žalobkyňou, kde už boli o všetkom dohodnutí, žalobkyňa doniesla zmluvy a aj keď sa jej zdalo čudné, že sa má podpísať aj zmluva o pôžičke, syn jej len povedal, že nemá nič riešiť. Dňa 13.06.2016 sa na dopravnom inšpektoráte stretla so svojim synom aj žalobkyňou, kde ich informovali, že prepis nie je možné urobiť kvôli exekúcii. Následne sa žalobkyne pýtala, čo bude ďalej s tým, že ona jej uviedla, že to vybaví do týždňa, lebo kolky platili ešte týždeň a aby nemusela kupovať nové. Doklad o zaplatení exekúcie jej nepredložila žiaden a keďže od žalobkyne nemala žiadne informácie a nemala na ňu kontakt, informovala sa u svojho syna, či je to vybavené, nakoľko chcela ísť na dovolenku. Po návrate z dovolenky jej syn povedal, že v ničom ďalej nepostúpili a že žalobkyňa chce zaplatiť prvú splátku. Žiadnu splátku však nechcela zaplatiť skôr, kým nebude urobený prepis auta. Následne sa stretli spolu so synom , jej známym a L. I., kedy im žalobkyňa predložila príjmový pokladničný doklad,

na ktorom bola uvedená suma " 1. 400,-€ za auto " a povedala im, že auto predala L.W. I. , ktorý si auto tiež nemôže dovoliť kvôli exekúcii a následne sa už len hádali spolu žalobkyňa, L. I. a jej syn a riešili svoje spory, ktoré medzi sebou majú. Z uvedených dôvodov sa rozhodla, že od zmluvy chce odstúpiť s tým, že keby vedela, že na aute je exekúcia, nikdy by nesúhlasila s tým, aby bola uvedená ako kupujúca. Potvrdila, že jej syn auto užíval, robil tak však so súhlasom žalobkyne a bol odviesť aj L. I. na Oravu. Následne už zobrala všetky doklady aj kľúče od auta a auto je odparkované v areáli oproti Embracu, kde je kamera, keďže inú možnosť nemala, pretože sama nemá vodičské oprávnenie a nemá ani peniaze na to, aby kúpila alebo prenajala garáž. O auto nemá záujem, nechce ho a nemá ani na to, aby platila splátky, taktiež syn nemá na to, aby platil splátky. Sumu 1.920,-€ žalobkyni nedala a ani ona od nej neprijala sumu 1.920,-€. Dohoda o vzájomnom započítaní bola urobená preto, aby sa vyriešili spory medzi nimi a to, že papiere k predaju auta boli nesprávne naformulované. O kúpnej cene vie, že mala byť pôvodne 1.600,-€, potom už bola dohodnutá kúpna cena na 1.920,-€, ktorú mal reálne splácať jej syn s tým, že keď sa ho pýtala na to, prečo je kúpna cena vyššia ako jej pôvodne vravel, tak jeho odpoveď bola, že to nemá riešiť.

13. Svedok L. I. potvrdil, že niekedy v júni 2016 ho žalobkyňa oslovila s tým, že chce predať auto a pýtala sa ho, či nepozná niekoho, kto by mal záujem. Na základe toho oslovil H. I., ktorý mu najprv povedal, že auto nechce lebo nemá peniaze ale keď mu uviedol, že je možnosť zaplatiť kúpnu cenu v splátkach, tak záujem prejavil s tým, že auto si chcel najprv prezrieť a vyskúšať. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, tak žalobkyňa mu povedala, že za auto chce v hotovosti 1.700,-€ alebo sú možné splátky, ale v tom prípade bude kúpna cena 1.920,-€, pričom takto to bolo povedané aj pri prvom stretnutí s H. I. a žalovanou. Keďže kúpna cena bola dohodnutá na splátky, žalobkyňa ho poprosila, či by jej nepožičal peniaze na kúpu auta, na čo jej požičal sumu 1.500,-€. H. I. si auto pozrel, boli s ním spolu aj v servise, kde auto skontrolovali, všetko bolo v poriadku s tým, že na prednej náprave bude potrebné meniť brzdné doštičky a ešte sa zmienili o jednej oprave, ktorú bude potrebné v budúcnosti vykonať a ktorá by mala stáť okolo 200,-€ aj s prácou. Auto si Erik vyskúšal aj na skúšobnej jazde. Následne mu H. najprv povedal, že o auto nemá záujem, ale potom prišiel za ním spolu so svojou manželkou s tým, že si to rozmysleli a že auto chce kúpiť, na základe čoho dohodol stretnutie u žalobkyne, kam prišla aj žalovaná. Zmluvy pripravila žalobkyňa s tým že ho poprosila, aby ich vyplnil. Ako kupujúca bola uvedená žalovaná, pretože H. mal exekúciu a nechcel, aby auto exekúcii podľahlo. Žalovaná si zmluvy prečítala, cena bola dohodnutá na sumu 1.920,-€ splátkami po 160,-€ k čomu sa žalovaná vyjadrila, že H. so splátkami pomôže a tiež sa informovala, či bude možné zaplatiť kúpnu cenu aj predčasne. Sumu 1.920,-€ žalovaná žalobkyni neposkytla a ani žalovaná neprijala takúto sumu od žalobkyne. Po podpise zmlúv pripravila žalobkyňa všetky papiere od auta, ktoré zobral H.. O tom, že k prepisu nedošlo, sa dozvedel od žalobkyne, ktorá mu povedala, že na aute je exekúcia o ktorej nevedela a že sa dohodli, že to vybaví. H. I. auto používal a nespomínal, že ho chcel vrátiť, viezol ho ním na dovolenku aj z dovolenky, na ktorej boli do polovice augusta 2016. Povedal mu, že na ňom najazdil asi 3.000km, čo sa mu zdalo dosť veľa za taký krátky čas. Svedok poprel, že by mu žalobkyňa predala auto pred tým, ako ho predala žalovanej s poukazom, že o auto nemal záujem, pretože má zadržaný vodičský preukaz.

14. Svedok H. I., syn žalovanej, potvrdil, že s ponukou kúpy auta ho oslovil jeho kolega L. I. a keďže si chcel auto najprv pozrieť a vyskúšať, stretli sa so žalobkyňou, ktorá mu povedala, že kúpna cena je 1.600,-€ a L. I. povedal, že by bola možnosť dohodnúť sa aj na splátkach. S kúpou auta súhlasil a keďže sú voči nemu vedené exekúcie, poprosil svoju mamu, aby bola v zmluve ako kupujúca uvedená ona. Vie, že v zmluve bola uvedená kúpna cena 1.920,-€ ale neriešil to, pretože auto potreboval a kúpnu cenu mal platiť v splátkach. Všetky doklady k autu aj kľúče od auta boli dané jemu, pričom pri prepise sa dozvedeli, že na aute je exekúcia, na čo následne žalobkyňa vec riešila telefonicky a povedala im, že exekúciu dá do poriadku. Najprv povedala, že to dá do poriadku do týždňa, ale vždy to predĺžovala. Auto užíval asi do konca júla a prestal ho užívať na odporúčanie svojej mamy, pretože nebol urobený prepis. Auto je odstavené na parkovisku pri Embracu, je tam aj autoservis, ktorý prevádzkuje mamin príbuzný, auto je pojazdné a nemyslí si, že by na ňom mohol najazdiť 3.000 km. So žalobkyňou bol v kontakte a keď sa ho pýtala, kedy bude zaplatená splátka, povedal jej, že auto je ešte stále v exekúcii a že po návrate mamy z dovolenky sa to bude riešiť. Žalobkyňa ho nijako nekontaktovala, aby ho informovala, či už vybavila výmaz exekúcie. Žalobkyňa mu tiež telefonovala a povedala mu, že L. I. oklamal jeho aj ju, pretože auto kúpil od nej za 1.400,-€ a kúpnu cenu si navýšil. On sám mal za to, že auto kupuje od žalobkyne. Myslí si, že L. I. to mal premyslené tak, aby bol ziskový, pretože mu bol dlžný sumu 320,-

€, ktorú si asi započítal do kúpnej ceny a ešte chcel, aby mu mesačne splácal splátky. Žalobkyňa mu ukázala aj doklad o zaplatení sumy 1.400,-€ za auto.

15. Svedok I. E. potvrdil, že po tom, ako nedošlo k prepisu auta a žalovaná nemala informácie, či došlo k výmazu exekúcie, spolu so žalovanou a jej synom H. navštívili žalobkyňu, kedy zistili, že auto predala už L. I., k čomu im ukázala aj príjmový doklad, na ktorom bola uvedená suma " 1.400,-€ za auto ". Následne išli všetci za L. I. do jeho domácnosti, kde sa už len medzi sebou hádali ohľadom peňazí a kde žalobkyňa vyčítala L. I., že ona dostala 1.400,-€ a on si zobral 1.920,-€. Tiež z hádky vysvitlo, že L. I. si započítal dlh, ktorý mu dlžil Erik. Žalobkyňa žiadala, aby jej L. I. doplatil sumu 200,-€ až 220,-€, pretože mala ešte výdavky s pneumatikami, avšak L. I. K. odmietol sumu doplatiť. Keď žalovaná pri tejto návšteve zistila, aké problémy sú s kúpou auta spojené, vyjadrila sa, že od zmluvy odstúpi, na čo ju mala žalobkyňa uistiť, že všetko sa dá do poriadku. Keďže ani následne sa nič nedialo a auto bolo stále v exekúcii, tak sa od zmluvy odstúpilo. Osobne si myslí, že žalobkyňa sa dohodla s L. I. a zneužili na to H., ktorý ekonomickým záležitostiam nerozumie a nakoniec sa začali hádať kvôli peniazom žalobkyňa s L. I..

16. Z obsahu listinných dôkazov súd zistil, že dňa 10.06.2016 uzavrela žalobkyňa ako predávajúca so žalovanou ako kupujúcou kúpno - predajnú zmluvu o kúpe motorového vozidla podľa Obchodného zákonníka. Predmetom kúpy bolo motorové vozidlo Opel Zafira H. : C.. Podľa čl. I. bod 2 predávajúci prehlásil, že je vlastníkom predmetu zmluvy, že na predmete zmluvy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a ani iné právne povinnosti. Podľa č. I. bod 3 sa predávajúca zaviazala previesť k predmetu kúpy vlastnícke právo na kupujúcu a odovzdať motorové vozidlo spolu s príslušenstvom, všetkými dokladmi a všetkými kľúčmi potrebnými na riadne užívanie predmetu zmluvy. Podľa čl. I. bod 4 sa kupujúca zaviazala zaplatiť predávajúcej dohodnutú kúpnu cenu a prevziať predmet kúpy od predávajúcej. V zmysle ďalších článkov zmluvy bola kúpna cena dohodnutá na sumu 1.920,-€ a mala byť uhradená v hotovosti pri podpise zmluvy. K prevzatiu a odovzdaniu predmetu zmluvy malo dôjsť ihneď po zložení hotovosti na mieste určenom predávajúcim. Vlastnícke právo k predmetu zmluvy nadobúda kupujúci zložením hotovosti predávajúcemu. Kupujúci vykonal s vozidlom skúšobnú jazdu, pri ktorej bol oboznámený s jeho technickým stavom a závadami, ktoré berie na vedomie , vozidlo prebral v stave ako stojí a leží a predávajúci neposkytuje na vozidlo žiadnu záruku ani možnosť jeho vrátenia. Podľa spoločných a záverečných zmluvných ustanovení sa zmluvné strany dohodli, že záväzkový vzťah založený touto zmluvou sa riadni Obchodným zákonníkom a spory súvisiace s touto zmluvou budú riešiť rozhodcom pred Rozhodcovským súdom v Bratislave.

17. Dňa 10.06.2016 uzavrela žalobkyňa ako veriteľ a žalovaná ako dlžník Zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 1.920,-€ poskytnutá dlžníkovi za účelom kúpy motorového vozidla Opel Zafira. Pôžička bola poskytnutá do jej splatnosti bezúročne a dlžník podpísaním zmluvy prehlásil, že požičanú sumu od veriteľa prevzal a zaviazal sa ju splatiť na účet veriteľa v 12-tich mesačných splátkach odo dňa podpísania zmluvy po 160,-€ splatných k 15. dňu v mesiaci.

18. Listom zo dňa 18.07.2016 právny zástupca žalobkyne zaslal žalovanej predžalobnú výzvu na zaplatenie kúpnej ceny 1.920,-€ za motorové vozidlo, ktoré si žalovaná prevzala ale kúpnu cenu doposiaľ nezaplatila. Dlžnú sumu žiadala zaplatiť v lehote do 5 dní od doručenia výzvy. Podľa priloženej obálky sa zásielka vrátila od žalovanej ako neprevzatá z dôvodu jej nevyzdvihnutia v odbernej lehote.

19. Listom zo dňa 09.08.2016 adresovala žalovaná žalobkyni odstúpenie od kúpno - predajnej zmluvy o kúpe auta zo dňa 10.06.2016 z dôvodu, že dňa 16.06.2016 pri prepise majiteľa vozidla na ODI bolo oznámené, že prepis z pôvodného majiteľa na nového majiteľa vozidla nie je možný, nakoľko je na vozidle exekútorská blokácia, na čo žalovaná ústne vyzvala žalobkyňu, aby tento závadný stav odstránila, k čomu nedošlo. S poukazom na vyhlásenie predávajúcej v zmluve, že na predmete kúpy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne povinnosti a na povinnosť previesť vlastnícke právo, považuje žalovaná konanie žalobkyne za porušenie zmluvy podstatným spôsobom. Od zmluvy odstúpila žalovaná s poukazom na znenie § 436 Obchodného zákonníka a zároveň vyzvala žalobkyňu, aby jej v lehote 7 dní od doručenia tohto odstúpenia vrátila kúpnu cenu vo výške 1.920,-€ a zároveň si prevzala predmet zmluvy, ktorý je u nej v úschove podľa § 463 ObZ.

20. Listom zo dňa 18.08.2016 žalobkyňa reagovala na odstúpenie od zmluvy, ktoré jej bolo doručené dňa 13.08.2016 s tým, že odstúpenie považovala za právne irelevantné a neplatné, pretože je v rozpore so skutkovým stavom, podpísanou zmluvou aj právnymi predpismi. Mala za to, že nie sú dané dôvody

na uplatnenie odstúpenia ani podľa § 436 , ani podľa § 437ObZ. s poukazom, že pri podpise kúpno - predajnej zmluvy konala predávajúca dobromyseľne, pretože o exekútorskej blokácii nemala vedomosť a keďže po zistení tejto skutočnosti kupujúca mala naďalej záujem o predmetné vozidlo, bezodkladne exekútorskú blokáciu vyriešila vyrovnaním dlhu a tým aj odstránením právnej vady predmetu kúpy. Za nepravdivé označila tvrdenie kupujúcej, že kúpna cena bola vyplatená, nakoľko kúpna cena mala byť zaplatená v 12 mesačných splátkach po 160,-€ so splatnosťou prvej splátky dňa 15.07.2016, pričom doposiaľ nebola zaplatená žiadna splátka. Z uvedených dôvodov považovala predávajúca odstúpenie od kúpnej zmluvy za neplatné a požiadala o zaplatenie kúpnej ceny 1.920,-€ do 5 dní.

21. Jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok uskutočneným podľa § 580 a násl. dňa 21.08.2016 žalovaná ako veriteľ započítala svoje vzájomné pohľadávky voči žalobkyni ako dlžníkovi. Predmetom započítania bola peňažná pohľadávka vo výške 1.920,-€ z titulu nevrátenia kúpnej ceny z odstúpenia od kúpno - predajnej zmluvy a zároveň z titulu nesplatenia sumy zo Zmluvy o pôžičke. V dôsledku účinkov zápočtu pohľadávky vo výške 1.920,-€ zanikli.

22. K jednostrannému zápočtu pohľadávok listom zo dňa 30.08.2016 žalobkyňa oznámila žalovanej, že tento zápočet považuje za absolútne právne neplatný, keďže voči nej nemá žiadnu pohľadávku s poukazom, že žiadna kúpna cena vo výške 1.920,-€ za motorové vozidlo zaplatená nebola a súčasne ju na jej zaplatenie vyzvala.

23. Podľa oznámenia ORPZ ODI v Spišskej Novej Vsi bolo na vozidle Opel Zafira EČV : C. zriadené exekučné záložné právo od 14.04.2015 11.49 do 16.08.2016 13:05 číslo EX535/2015 JUDr. Dagmar Kováčová.

24. Z obsahu exekučného spisu sp. zn. EX 535/2015 a 13Er/201/2015 súd zistil, že exekúcia voči žalobkyni ako povinnej bola vedená na základe exekučného titulu - platobného rozkazu sp. zn. 8Ro/2021/2013 na zaplatenie sumy 41,56€ s prísl. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo žalobkyni doručované prvýkrát 27.04.2015 a druhýkrát dňa 12.06.2015 na adresu C. Y. G., J. XXXX/X, pričom zásielka sa vrátila nedoručená z dôvodu jej nevyzdvihnutia v odbernej lehote. Následne si žalobkyňa prevzala zásielku dňa 21.06.2016 z adresy Spišská Nová Ves, Komenského 1/13. Listom zo dňa 16.08.2016 požiadala exekútorka tunajší súd o vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie bolo ukončené vymožením pohľadávky, jej príslušenstva ako aj trov exekúcie. Konečné vyúčtovanie exekučného konania zo dňa 16.08.2016 bolo žalobkyni doručené dňa 24.08.2016.

25. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 262 ods. 1,2 Obchodného zákonníka strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

27. Podľa § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

28. Podľa § 266 ods. 2 Obchodného zákonníka v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

29. Podľa § 266 ods. 3 Obchodného zákonníka pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

30. Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

31. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka ( § 365) alebo veriteľa ( § 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.

32. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

33. Podľa § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty.

34. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá.

35. Podľa § 346 ods. 2 Obchodného zákonníka ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred jej uplynutím.

36. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

37. Podľa § 349 ods. 2 Obchodného zákonníka oprávnená strana nemôže odstúpiť od zmluvy po tom, čo jej bola doručená správa, že už bola splnená povinnosť, ktorej porušenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy.

38. Podľa § 349 ods. 3 Obchodného zákonníka ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na splnení záväzku po dobe určenej pre jeho plnenie, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy začiatkom omeškania dlžníka, ak veriteľ neoznámi pred touto dobou, že trvá na plnení záväzku.

39. Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

40. Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.

41. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

42. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

43. Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.

44. Podľa § 433 ods. 1 Obchodného zákonníka tovar má právne vady, ak predaný tovar je zaťažený právom tretej osoby, ibaže kupujúci s týmto obmedzením prejavil súhlas.

45. Podľa § 434 Obchodného zákonníka nárok z právnych vád nevzniká, ak kupujúci o práve tretej osoby vedel v čase uzavretia zmluvy alebo predávajúci podľa zmluvy bol povinný pri plnení svojich povinností postupovať podľa podkladov, ktoré mu predložil kupujúci.

46. Podľa § 435 ods. 4 Obchodného zákonníka pre nároky kupujúceho z právnych vád tovaru platia ustanovenia 436 až 441.

47. Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

48. Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

49. Podľa § 436 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci neoznámi voľbu svojho nároku v lehote uvedenej v odseku 2, má nároky z vád tovaru ako pri nepodstatnom porušení zmluvy.

50. Podľa § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka popri nárokoch ustanovených v odseku 1 má kupujúci nárok na náhradu škody, ako aj na zmluvnú pokutu, ak je dojednaná.

51. Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

52. Podľa § 437 ods. 2 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo neodstúpi od zmluvy podľa odseku 5, je predávajúci povinný dodať chýbajúci tovar a odstrániť právne vady tovaru. Ostatné vady je povinný odstrániť podľa svojej voľby opravou tovaru alebo dodaním náhradného tovaru; zvoleným spôsobom odstránenia vád však nesmie spôsobiť kupujúcemu vynaloženie neprimeraných nákladov.

53. Podľa § 437 ods. 3 Obchodného zákonníka ak kupujúci požaduje odstránenie vád tovaru, nemôže pred uplynutím dodatočnej primeranej lehoty, ktorú je povinný poskytnúť na tento účel predávajúcemu, uplatniť iné nároky z vád tovaru, okrem nároku na náhradu škody a na zmluvnú pokutu, ibaže predávajúci oznámi kupujúcemu, že nesplní svoje povinnosti v tejto lehote.

54. Podľa § 437 ods. 4 Obchodného zákonníka dokiaľ kupujúci neurčí lehotu podľa odseku 3 alebo neuplatní nárok na zľavu z kúpnej ceny, môže predávajúci oznámiť kupujúcemu, že vady odstráni v určitej lehote. Ak kupujúci bez zbytočného odkladu po tom, čo dostal toto oznámenie, neoznámi predávajúcemu svoj nesúhlas, má toto oznámenie účinok určenia lehoty podľa odseku 3.

55. Podľa § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.

56. Podľa § 441 ods. 1 Obchodného zákonníka kupujúci nemôže odstúpiť od zmluvy, ak vady včas neoznámil predávajúcemu.

57. Podľa § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal.

58. Podľa § 441 ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenie odseku 2 však neplatí, a) ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru.

59. Podľa § 441 ods. 4 Obchodného zákonníka ustanovenie odseku 2 takisto neplatí, ak pred objavením vád kupujúci tovar alebo jeho časť predal alebo tovar úplne alebo sčasti spotreboval alebo ho pozmenil pri jeho obvyklom použití. V tomto prípade je povinný vrátiť nepredaný alebo nespotrebovaný tovar alebo pozmenený tovar a poskytnúť predávajúcemu náhradu do výšky, v ktorej mal z uvedeného použitia tovaru prospech.

60. Po vykonanom dokazovaní, zistenom skutkovom stave a právnom posúdení žalobného návrhu dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodu, že žalobkyňa ako predávajúca predala žalovanej ako kujúcej osobné motorové vozidlo zaťažené právnou vadou - exekučným záložným právom, čo predstavuje podstatné porušenie zmluvy, nakoľko je zrejmé, že pre existenciu tejto ťarchy nebolo možné previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy a nemohlo tak dôjsť k naplneniu účelu kúpno - predajnej zmluvy. Právny vzťah kúpno - predajnej zmluvy uzavretej medzi stranami sporu posudzoval súd podľa predpisov Obchodného zákonníka, nakoľko zmluvné strany túto voľbu práva deklarovali v písomnej dohode. Keďže predmetom žaloby bolo finančné plnenie a súčasne s kúpno - predajnou zmluvou uzavreli zmluvné strany aj zmluvu o pôžičke, prejudicionálne posudzoval súd aj platnosť tejto zmluvy, pričom dospel k záveru, že k uzatvoreniu platnej zmluvy o pôžičke nedošlo, nakoľko nebol splnený jej základný predpoklad v zmysle § 657 OZ, a teda reálne prenechanie peňažných prostriedkov, pričom táto skutočnosť ani nebola medzi stranami sporná, pretože strany sporu zhodne uviedli a svedkovia potvrdili, že k reálnemu odovzdaniu sumy 1.920,-€ žalobkyňou k rukám žalovanej resp. na jej účet nedošlo. Zároveň nebola sporná ani vôľa strán, a to, že kúpna cena 1.920,-€ mala byť zaplatená v splátkach po 160,-€, preto v súlade s § 266 vyložil súd zmluvu o pôžičke ako dohodu strán o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny.

61. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že kúpno - predajná zmluva je neplatná z dôvodu, že žalobkyňa predmet kúpy už skôr previedla na L. I., a teda nemala už právo s predmetom kúpy disponovať, dospel súd k záveru, že tieto tvrdenia nemal hodnoverne preukázané, nakoľko žalobkyňa trvala na tom, že ona je vlastník vozidla a tvrdenie žalovanej ako aj svedecké výpovede H. I. A. I. E. súd nemal podložené iným dôkazom, napr. kúpnou zmluvou či žiadosťou o prepis, výpisom z evidencie vlastníkov vozidla, ktoré by tieto výpovede podporovali a preukazovali.

62. V konaní nebolo sporné, že po tom, ako došlo k uzavretiu kúpno - predajnej zmluvy sa zmluvné strany na dopravnom inšpektoráte dozvedeli, že k prepisu majiteľa nemôže dôjsť kvôli exekučnému záložnému právu na aute. Z obsahu exekučného spisu je zrejmé, že napriek prebiehajúcej exekúcii žalobkyňa o nej v čase uzavretia kúpno - predajnej zmluvy nemala vedomosť, pretože zásielky s upovedomením o začatí exekúcie si neprevzala v odbernej lehote, avšak táto skutočnosť podľa názoru súdu nemôže ísť na ťarchu žalovanej, pretože pokiaľ sa žalobkyňa už nezdržiavala na adrese svojho trvalého pobytu, mala si zabezpečiť, aby jej pošta bola zasielaná na adresu na doručovanie a pokiaľ by tak urobila, bola by o exekúcii aj informovaná. Zo strany žalobkyne tak šlo o minimálne nedbanlivostné konanie kedy mohla predpokladať, že pokiaľ na pošte či inom úrade neuvedie inú adresu pobytu resp. adresu na doručovanie, budú jej všetky zásielky doručované na adresu evidovaného trvalého pobytu.

63. V konaní ďalej nebolo sporné, že strany sporu sa dohodli, že žalobkyňa zabezpečí výmaz exekučného práva v dodatočnej lehote, pričom bolo sporné, aká lehota bola určená, kedy podľa žalobkyne malo ísť o lehotu do augusta a podľa žalovanej o lehotu do týždňa. Lehotu na dodatočné splnenie povinnosti nemal súd nijako preukázanú, preto vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, kedy žalovaná začala urgovať riešenie situácie v júli 2016, nakoľko dňom 15.07.2016 mala byť splatná prvá splátka, ktorej zaplatenia sa žalobkyňa domáhala, ustálil súd, že k vyriešeniu výmazu exekučného záložného práva malo dôjsť najneskôr do splatnosti prvej splátky, t.j. do 15.07.2016 a od tohto dátumu sa tak žalobkyňa dostala už do omeškania s plnením tejto povinnosti. Žalobkyňa nijako nepreukázala, že by žalovanú informovala o stave vybavenia výmazu exekučného záložného práva alebo že by ju informovala, čo jej bráni vybaviť výmaz čo najskôr, naopak, výzvou zo dňa 18.07.2016 sa domáhala zaplatenia celej výšky kúpnej ceny 1.920,-€ bez zmienky o tom, v akom štádiu je odstránenie právnej vady. Odstúpenie od kúpno - predajnej zmluvy zo dňa 09.08.2016 bolo žalobkyni doručené dňa 13.08.2016, pričom k výmazu exekučného záložného práva došlo až po doručení tohto odstúpenia, a to dňa 16.08.2016, teda v čase doručenia odstúpenia právna vada, kvôli ktorej k odstúpeniu došlo, stále existovala. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti považoval súd odstúpenie žalovanej od kúpno- predajnej zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy v dôsledku existencie právnej vady neodstránenej v dodatočnej lehote za platné a účinné, na základe čoho zmluva zanikla, preto žalovanú nezaviazal zaplatiť kúpnu cenu a žalobu v celom rozsahu zamietol.

64. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.

66. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

68. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspešnosti v spore a keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalobkyňa bola v plnom rozsahu neúspešná a plnú náhradu trov konania tak priznal úspešnej žalovanej. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom samostatným uznesením po tom, čo rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.