Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Csp-216-2016.pdf
PDF · 103.83 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/216/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: SWAN, a.s., IČO: 47 258 314, so sídlom Borská 6, Bratislava, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: Q. V., K.. XX.XX.XXXX, O. E.Č. XXX/XX, B. Q., I..Č.. B. Ú. Z. K. V., o zaplatenie 209,95 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 97,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 42,37 eur od 04.03.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,90 eur od 06.03.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14,99 eur od 17.03.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14,99 eur od 16.04.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 209,95 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.02.2015 uzavreli žalobca so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za využívanú službu v zmysle dojednaných podmienok bližšie špecifikovaných v Objednávke služieb W. Q. zo dňa 09.02.2015, ktorá ako neoddeliteľná súčasť zmluvy tvorila jej prílohu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb žalobcu. Žalovaný neuhradil ku dňu podania žaloby cenu za poskytnuté služby spolu 97,25 eur, vyúčtovanú 4 faktúrami splatnými 03.03.2015, 05.03.2015, 16.03.2015 a 15.04.2015, zmluvnú pokutu vo výške 45,- eur uplatnenú za porušenie zmluvnej povinnosti vrátiť po skončení zmluvy poskytnuté zariadenie podľa bodu 6.3 zmluvy a čl. 10 bod 10.2 VOP, vyúčtovanú faktúrou splatnou 04.08.2015, a doplatok zľavy z mesačného poplatku za obdobie poskytovania služieb od 13.02.2015 do 30.04.2015 a z aktivačného poplatku spolu vo výške 67,70 eur, uplatnený podľa bodu 6.2 zmluvy, vyúčtovaný faktúrou splatnou 04.08.2015. Nakoľko sa žalovaný s plnením svojho peňažného dlhu dostal do omeškania a svoje splatné záväzky neuhradil ani na žalobcove výzvy, žalobca listom zo dňa 04.06.2015 odstúpil od zmluvy, pričom v žalobe si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške samostatne z každej faktúry odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry.
2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.02.2015, objednávku služby W. Q., odovzdávajúci protokol, Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, a.s., 5 faktúr a odstúpenie od zmluvy zo dňa 04.06.2015 s kópiou doručenky.
3. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 30.05.2017. Žalovaný sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadril, žalobcom uplatnený nárok nijako nesporoval.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá C.s.p. keďže sa jedná o spotrebiteľský spor a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
5. Súd sa oboznámil so žalobou a s podstatným obsahom spisu, vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav veci: Žalobca dňa 09.02.2015 uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný sa zaviazal riadne užívať služby elektronickej komunikácie a platiť za ne dohodnutú cenu uvedenú v Objednávke. Žalovaný porušil svoje povinnosti zo zmluvy, najmä povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby. Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje sumu 209,95 eur, ktorá pozostáva z ceny za neuhradené služby vo výške 97,25 eur s príslušenstvom, zo zmluvnej pokuty za nevrátenie zariadenia vo výške 45,- eur a z doúčtovania mesačných poplatkov a aktivačného poplatku vo výške poskytnutej zľavy z nich spolu vo výške 67,70 eur. Žalovaný sa s plnením svojich peňažných záväzkov zo zmluvy dostal do omeškania, pričom ich neuhradil ani na žalobcove výzvy, preto žalobca listom zo dňa 04.06.2015 odstúpil od zmluvy a predmetnou žalobou si popri istine uplatňuje aj úroky z omeškania z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa ust. § 488 a § 494 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.
Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa ods. 12 písm. a/, písm. b/ účastník je povinný používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
6. Zmluvný vzťah zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským (žalobca poskytoval verejné služby v rámci svojho podnikania a žalovaný tieto služby neprijímal a nevyužíval na takéto účely - § 52 Občianskeho zákonníka), preto sa na daný právny vzťah vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne aj v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. 517 ods. 1 OZ /prvá veta/ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny spolu vo výške 97,25 eur vyúčtovanej faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.02.2015 so splatnosťou 03.03.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.02.2015 so splatnosťou 05.03.2015, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.03.2015 so splatnosťou 16.03.2015 a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.04.2015 so splatnosťou 15.04.2015, všetko za elektronické komunikačné služby, ktoré žalobca žalovanému riadne poskytol na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. G.XXXXX/XX uzavretej medzi stranami sporu dňa 09.02.2015 podľa § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný nárok žalobcu po vecnej (skutkovej), ani po právnej stránke nesporoval (podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné) a neuviedol žiadnu takú okolnosť, ktorá by spochybňovala pohľadávku žalobcu na zaplatenie ceny ním poskytnutých elektronických komunikačných služieb za uvádzané obdobie. Nakoľko teda žalobca vyúčtované elektronické komunikačné služby riadne dodal, pričom žalovaný ich prijal a nezaplatil za ne, súd mal s poukazom na citované zákonné ustanovenia v celom rozsahu preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie zmluvne dohodnutej ceny týchto služieb. Súd preto žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 97,25 eur vrátane nároku na úroky z omeškania z tejto sumy, ktorý bol uplatnený v súlade s § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej faktúry (výrok I).
8. Súd však žalobe vo zvyšnej časti uplatneného nároku, t.j. nároku na zmluvnú pokutu za nevrátenie zariadenia vo výške 45,- eur a nároku na doúčtovanie mesačných poplatkov a aktivačného poplatku vo výške poskytnutej zľavy z nich spolu vo výške 67,70 eur nevyhovel. Podľa názoru súdu je z umiestnenia oboch dojednaní v bodoch 6.2 a 6.3 zmluvy (tesne za sebou), ako aj z ich obdobného obsahu a účelu (obidve tieto dojednania sankcionujú spotrebiteľa pre porušenie jeho povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti fixnými peňažnými sumami) je zrejmé, že aj nárok na doplatenie mesačných poplatkov a aktivačného poplatku vo výške poskytnutej zľavy z nich má povahu zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v predmetnej zmluve preto nemožno považovať za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 OZ <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>). Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť ani obsah vopred dodávateľom navrhnutého a v predloženej zmluve fixne formulovaného dojednania o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> bolo na žalobcovi zastúpenom v konaní advokátom (vtedy platí ust. § 160 ods. 3 C.s.p.) Žalobca ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53 ods. 3 OZ <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
9. V § 544 ods. 2 Obč. zák. sa kogentne ustanovuje, že na platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Zároveň je však nepochybné, že v samotnej dohode o zmluvnej pokute musí byť určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Písomnosť prejavu vôle spočíva v tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny, celý právny úkon musí byť pojatý do jednej listiny a písomnosť tak musí predstavovať navonok jeden celok. Celistvosť listiny je zachovaná i vtedy, ak je jednota listín spoznateľná z hľadiska obsahu právneho úkonu a spolunáležitosť listín je nesporná. V danom prípade zmluva o poskytovaní verejných služieb urobila svojou súčasťou Všeobecné podmienky formou odkazu na ne. Práve tieto Všeobecné podmienky obsahujú v bodoch 12.5 a 4.1 písm. o) ustanovenia o určení tých povinností, ktoré zmluvná pokuta zabezpečuje. Predmetné Všeobecné podmienky však neboli spotrebiteľom podpísané a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že sa s nimi žalovaný pri podpise zmluvy podrobne oboznámil a súhlasil s ustanovením o povinnosti, ktorú zabezpečuje zmluvná pokuta. Predmetné Všeobecné podmienky na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN a.s. sú pritom napísané veľmi malým a hustým písmom a dojednanie o povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou nie je žiadnym spôsobom zvýraznené. Existuje tak nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu obsahujúcu podstatné dojednanie o povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou. V súvislosti s uvedeným mal súd za to, že dohoda o zmluvnej pokute, čiastočne obsiahnutá aj v bodoch 12.5 a 4.1 písm. o) žalovaným nepodpísaných Všeobecných podmienok, nebola platne písomne dojednaná v súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka (chýba tam podpis konajúcej osoby, čo je podmienkou platnosti tohto písomného úkonu), nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobcovi nárok na zaplatenie súm 45,- eur a 67,70 eur s príslušenstvom nemohol priznať a žalobu v tejto časti zamietol (výrok II). Pokiaľ by súd vyhovel nároku na zaplatenie predmetných zmluvných pokút, došlo by k porušeniu zákona a zároveň by bol porušený aj princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve tak ako je to uvedené v ďalších odsekoch odôvodnenia.
10. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“. S účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
11. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
12. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. (čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.) Cieľ
článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).
13. Žalobca žiada od spotrebiteľov pri v objednávke dohodnutej viazanosti 12 mesiacov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške 100 % zo základu bez ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“ pri porušení podmienok do konca doby viazanosti (zmluvná pokuta je 100 % zo základu tak pri dobe užívania zariadenia 1-6 mesiacov, ako aj pri dobe užívania zariadenia 7-12 mesiacov). Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných podmienok zo strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci 12-mesačnej viazanosti, pričom žalobca si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi, ktorý porušil zmluvné podmienky po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dojednáva zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, nerešpektujú skutočnosť, aká miera porušenia povinnosti účastníka zmluvného vzťahu tu nastala, čo nepochybne poškodzuje spotrebiteľa. Predmetné zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute pri dobe viazanosti 12 mesiacov spôsobuje zjavnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože vyžaduje od neho, aby zaplatil neprimerane prísnu sankciu bez ohľadu na rozsah porušenia jeho povinností. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity uvedeného porušenia je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). V predmetnej zmluve pri viazanosti 12 mesiacov, ktorá doba bola žalobcom ponúkaná ako jedna z možností, však neobsahuje žiadne odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností účastníka práve počas tejto doby viazanosti. Uvedené primerane platí aj na povinnosť žalobcu doplatiť zľavu z aktivačného poplatku bez ohľadu na reálnu dobu poskytovania a odoberania služieb.
14. Pozornosti súdu tiež neuniklo, že pre prípad porušenia zmluvných povinností žalobcu ako dodávateľa (poskytovateľa služieb) nie je v zmluve o poskytovaní verejných služieb vôbec dojednaný prípadný nárok žalovaného ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako dodávateľom. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvná pokuta v danom prípade len jednostranne zaťažuje spotrebiteľa pre prípad porušenia jeho povinností, a tak i z tohto dôvodu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého povinnosťou je zotrvať v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom služieb po celú dobu 12 mesiacov a platiť riadne a včas cenu poskytnutých elektronických komunikačných služieb.
15. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie v zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 09.02.2015 o zmluvnej pokute by bolo svojim obsahom neplatné aj v zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a 5 OZ, pokiaľ by bola zachovaná jej povinná písomná forma celého úkonu. Z neplatnej zmluvnej podmienky by potom žalobcovi nevzniklo právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť, čo by bolo dôvodom na zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie zmluvných pokút aj z tohto dôvodu. V tejto veci však bola prvotným dôvodom zamietnutia žaloby v časti nepriznaného nároku absencia povinnej písomnej formy celého dojednania o zmluvnej pokute, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť, a preto tu nebol daný dôvod na postup podľa § 298 ods. 1, 2 C.s.p., t.j. vyslovovať ex offo vo výroku rozsudku neplatnosť dotknutej zmluvnej podmienky z dôvodu jej neprijateľnosti.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal právo na náhradu trov konania v rozsahu 7,34 %, keďže žalovaný bol úspešný na 53,67 % a neúspešný na 46,33 %, t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje 7,34 %. Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania právo na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).