Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cpr-15-2016.pdf
PDF · 108.68 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cpr/15/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III. so sídlom v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobcu: H.. H. K., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom E. F. XXX zastúpený Mgr. Slavomírom Slávikom, advokátom so sídlom Martina Granca 8, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava o určenie, že k zániku štátnozamestnaneckého pomeru nedošlo a tento trvá a o náhrade funkčného platu takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania..
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.10.2017, domáhal určenia, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru založenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky a A.. H. P. služobnou zmluvou zo dňa 13.04.2016 s účinnosťou k 31. augustu 2016 nedošlo a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Súčasne sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu náhradu funkčného platu za každý mesiac až do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci, alebo do doby, keď súd rozhodne o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Včasnosť podania žaloby na súd v lehote dvoch mesiacov dňa 21.10.2016 odôvodnil v zmysle ust. § 56 ods. 3 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, keď listom zo dňa 22.08.2016 oznámil žalovaný žalobcovi, že v dôsledku Organizačného opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016 došlo k zániku štátnozamestnaneckého miesta.
2. Žalobu skutkovo a právne odôvodnil tým, že strany sporu dňa 15.02.2016 uzatvorili v zmysle ust. § 27 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe služobnú zmluvu č. R.-PO-XX-XXX/XXXX, ktorej predmetom bol výkon štátnej služby žalobcu na štátnozamestnaneckom mieste v služobnom úrade vo funkcii generálny štátny radca - odborník, v odbore štátnej služby Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev. Žalobca sa so žalovaným dohodli na dočasnej štátnej službe ako druhu štátnej služby podľa ust. § 17 ods. 3 písm. c.) zákona o štátnej službe. Štátnozamestnanecký pomer vznikol dňa 15.02.2016, pričom jej trvanie ohraničili najdlhšie do dňa 31.12.2022. Súčasťou služobnej zmluvy je Opis činností štátnozamestnaneckého miesta čislo:N.-F.-XXXX/XXXXXX-XXX/ XXXX a Písomné oznámenie o výške a zložení funkčného platu štátneho zamestnanca číslo: R.- J.-XXX/XXXX. Žalovaný listom zo dňa 22.08.2016 oznámil žalobcovi, že v dôsledku Organizačného opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016 došlo k zániku štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom žalobca vykonával dočasnú štátnu službu. Štátnozamestnanecký pomer žalobcu tak skončil ku dňu 31.08.2016 uplynutím dočasnej štátnej služby podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v
znení neskorších predpisov z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Podľa názoru žalobcu doba trvania tohto štátnozamestnaneckého pomeru bola stanovená v zmysle ust. § 18 písm. g) Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe pevným dátumom do dňa 31.12.2022 a zo služobnej zmluvy nevyplýva iný spôsob dohody zmluvných strán o vyjadrení dátumu trvania dočasnej štátnej služby, alebo ohraničenie dočasnej štátnej služby uplynutím inej právnej skutočnosti. Žalobca v žalobe potom uviedol, že nenastal žalovaným tvrdený dôvod v zmysle ust. § 52 písm. i) Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, ktorý zakladá skončenie štátnozamestnaneckého pomeru uplynutím času, nakoľko čas dočasnej štátnej služby, dohodnutý v Služobnej zmluve ešte neuplynul. Podľa žalobcu prijatie organizačného opatrenia a v ich dôsledku zrušenie štátnozamestnaneckého miesta nie je možné si zamieňať s inštitútom uplynutia dočasnej štátnej služby. Nie je možné, aby rovnaká právna skutočnosť, ktorou je prijatie organizačných zmien znamenala a spôsobovala dva obsahovo rozličné právne následky a to po a) dôvod výpovede a zároveň b) dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona na základe uplynutia dočasnej štátnej služby.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.02.2017 skutkovo zhodne ako žalobca vymedzil vznik a zánik štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobca bol v dočasnej štátnej službe, ktorej doba trvania bola služobnou zmluvou vymedzená v časti d) čas trvania nasledovne: „na dobu určitú - voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby - trvá najdlhšie do 31. decembra 2022.“ Listom zo dňa 22.08.2016 oznámil žalovaný žalobcovi, že v dôsledku Organizačného opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016 došlo k zániku jeho štátnozamestnaneckého miesta. Štátnozamestnanecký pomer žalobcu tak skončil ku dňu 31.08.2016 uplynutím dočasnej štátnej služby podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Zo služobnej zmluvy vyplýva, že žalobca bol prijatý na dobu určitú do dočasnej štátnej služby, na základe výberu č. R.-PO-Y.-XXXX/X zo dňa 29.01.2016 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby a ktorého štátnozamestnanecký pomer mal trvať najdlhšie do 31. decembra 2022. Žalovaný bol prijatý na základe výberového konania na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Dotknuté štátnozamestnanecké miesta vytvorené v rámci národných projektov v oblasti terénnej a sociálnej práce a komunitných centier vznikli na základe fondu, ktorý deklaroval potrebu ich vykonávania. Odborník v dočasnej štátnej službe iba plnil úlohy vyplývajúce z projektov, na ktoré bolo vytvorené uvedené štátnozamestnanecké miesto, teda trvanie štátnej služby bolo limitované potrebami plnenia úloh, ktoré si vyžadoval daný projekt a maximálna dĺžka jeho trvania podľa služobnej zmluvy bola určená pevným dátumom, t.j. najdlhšie do 31. decembra 2022. Podľa názoru žalovaného služobná zmluva obsahuje dve alternatívne možnosti skončenia služobného pomeru. Prvá z uvedených možností je v Služobnej zmluve v časti d), z ktorého znenia je zrejmé, že štátnozamestnanecké miesto žalobcu je dočasné a zároveň obmedzené na potreby plnenia úloh štátnej služby konkrétneho projektu. Druhá z uvedených možností je v služobnej zmluve v časti d) „trvá najdlhšie do 31. decembra 2022“ z ktorej formulácie vyplýva, že čas trvania dočasnej štátnej služby je ohraničený pevným dátumom. Vyjadruje tak len alternatívnu možnosť, že štátnozamestnanecký pomer môže trvať najdlhšie do presne stanoveného dátumu, ak predtým nenastane iná právne relevantná skutočnosť, na ktorú možno viazať okamih skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorá v tomto prípade nastala pominutím potreby plnenia úloh štátnej služby odborníka. Organizačným opatrením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky došlo ku skončeniu dočasnej štátnej služby z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh vyplývajúcich z konkrétneho projektu, na plnenie ktorých bol žalobca Služobnou zmluvou prijatý. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej namietal nevykonateľnosť žalobného návrhu, nakoľko obsahuje dva rôzne navzájom sa vylučujúce žalobné návrhy, ktoré je potrebné posudzovať právne odlišne majúc rôzne právne účinky a podmienky uplatnenia. Podľa názoru žalovaného je žalobný návrh v prvej časti nevykonateľný aj z dôvodu, že štátnozamestnanecké miesto žalobcu bolo organizačným opatrením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 zrušené, preto nie je možné aby súd určil, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu na neexistujúce miesto naďalej trvá. Žalovaný nemôže žalobcu zamestnať na pôvodnom štátnozamestnaneckom mieste do 31.12.2022, nakoľko potreba plnenia služobných úloh pominula, t.j. žalobcovi nemôžu byť zo strany žalovaného prideľované žiadne služobné úlohy.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 21.03.2017 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s týmito nesúhlasí a zotrval na svojom názore, že z obsahu služobnej zmluvy nevyplýva iný spôsob dohody zmluvných strán o vyjadrení dátumu trvania dočasnej štátnej služby ako ten, že dočasná štátna služba končí uplynutím doby 31.12.2022. Vymedzenie doby trvania štátnozamestnaneckého pomeru musí byť určité a zrozumiteľné v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka o platnosti právnych úkonov. Vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 22.05.2017 k žalovaným vznesenej námietke nevykonateľnosti žalobného návrhu uviedol, že nedochádza ku kolízii dvoch vzájomne vylučujúcich žalobných návrhov poukazujúc na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých tieto vyslovili právny názor, že zamestnanec môže požadovať okrem určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru tiež určenie že pracovný pomer trvá i v dobe, ku ktorému dátumu mal podľa neplatného skončenia pracovného pomeru skončiť. Vo zvyšku zotrval na svojom právnom posúdení, že doba trvania dočasnej štátnej služby bola vymedzená konkrétnym dátumom a to dňom 31.12.2022. V písomnom podaní doručenom súdu dňa 02.10.2017 žalobca oznámil súdu vyčíslenie svojich mzdových nárokov s odôvodnením, že ku dňu 01.09.2016 skončil štátnozamestnanecký pomer. Žalobca dňom 29.09.2016 uzavrel služobnú zmluvu s Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu s druhom štátnej služby - dočasná štátna služba do dňa 31.03.2017 a následne uzavrel služobnú zmluvu dňa 23.03.2017 ale už s druhom - stála štátna služba. Následne s poukazom na ust. § 55 zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe vyčíslil výšku patriaceho funkčného platu z dôvodu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zníženú o funkčný plat za uvedenú činnosť. Následne upravil žalobný petit, ktorým súd určí, že ku štátnozamestnaneckému pomeru založenom medzi žalovaným a A.. H. P. služobnou zmluvou zo dňa 13.04.2016 s účinnosťou ku dňu 31.08.2016 nedošlo a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu funkčného platu za každý mesiac až do času, keď mu umožnil pokračovať v práci alebo do doby, keď súd rozhodne o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku a to od 01.10.2016 do 31.12.2016 vo výške 343 eur, od 01.01.2017 do 31.03.2017 vo výške 307 eur a od 01.04.2017 do 04.04.2017 vo výške 297 eur.
5. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s týmito listinnými dôkazmi: prednes zástupcov strán sporu, výpoveď žalobcu, služobná zmluva č. R.-PO-XX-XXX/XXXX dňa 15.02.2016, Potvrdenie č.: R.-PO-XX-XXX/XXXX zo dňa 22.08.2016, Oznámenie o výške a zložení funkčného platu č. XXX/ XXXX zo dňa 29.09.2016, Oznámenie o výške a zložení funkčného platu č. XX/XXXX/OÚ/XX zo dňa 23.01.2017, Oznámenie o výške a zložení funkčného platu č. XXX/XXXX/OÚ zo dňa 05.04.2017, písomnými podaniami zo dňa 16.03.2017, zo dňa 22.05.2017, zo dňa 02.10.2017, stanovisko Sprostredkovateľského orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre Operačný program Ľudské zdroje č. R.-A.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 4. augusta 2016, Stanovisko Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity č. N.-F.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 17.08.2016, Organizačné opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. XX/XXXX zo dňa 17.08.2016, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 06.02.2016 k zisteniu nasledovného skutkového a právneho stavu veci:
6. Podľa ust. § 17 ods. 3 písm. c) Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe do dočasnej štátnej služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu na základe výberového konania alebo na základe výberu na voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby.
7. Podľa ust. § 18 písm. g) Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe, dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve.
8. Podľa ust.§ 27 ods.1 Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe veta prvá a tretia služobnú zmluvu so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci služobného úradu. Služobná zmluva musí byť písomná.
9. Podľa ust.§ 27 ods.2 písm. j) Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe služobná zmluva musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorými sú čas trvania dočasnej štátnej služby, ak ide o dočasnú štátnu službu.
10. Podľa ust. § 52 ods. 1 písm. i) Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom uplynutia dočasnej štátnej služby.
11. V spore je medzi stranami nesporné, že na základe výberu č. R.-PO-Y.-XXXX/X zo dňa 29.01.2016 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby podľa ust. § 17 ods. 3 písm. c) Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (v ďalšom texte „Zákona“) žalobca a žalovaný dňa 15.02.2016 uzatvorili podľa ust. § 27 „Zákona“ služobnú zmluvu č. R.-PO-XX-XXX/XXXX, ktorej predmetom bol výkon štátnej služby žalobcu na štátnozamestnaneckom mieste v služobnom úrade vo funkcii generálny štátny radca - odborník, v odbore štátnej služby Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev. Štátnozamestnanecký pomer vznikol dňa 15.02.2016, druh štátnej služby bol upravený ako dočasná štátna služba, ktorej čas trvania bol určený ako doba určitá s trvaním najdlhšie do 31. decembra 2022.
12. K námietke žalobcu k neplatnosti tohto právneho úkonu je potrebné uviesť, že ak služobná zmluva neobsahuje názov konkrétnych projektov, na ktoré sa služobný pomer vzťahuje v čl. I ods. 1 písm. d) služobnej zmluvy, nejde o neplatnosť alebo neurčitosť právneho úkonu. Pracovné zaradenie žalobcu je jednoznačne určené a vyplýva nielen z čl. I ods. 1 služobnej zmluvy, ale predovšetkým z čl. I ods. 3 Služobnej zmluvy, kde je ako miesto pravidelného výkonu štátnej služby uvedené „oddelenie Národného projektu Monitorovania a hodnotenia odboru rozvojových projektov, monitorovania a hodnotenia úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Žalobca preto bol oboznámený čo bude podľa služobnej zmluvy náplňou jeho pracovnej činnosti, aj v ktorom zaradení v rámci projektu bude túto činnosť u žalovaného vykonávať.
13. Z obsahu Služobnej zmluvy je tiež zrejmé, že žalobca bol prijatý do dočasnej štátnej služby na funkciu odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie konkrétnych úloh štátnej služby v rámci konkrétneho projektu. Žalobca pri podpise Služobnej zmluvy bol oboznámený s povahou úloh štátnej služby, ktoré bude vykonávať, t.j. že dĺžka trvania štátnej služby závisí od potrieb plnenia úloh odborníka. Podľa § 27 ods. 2 „Zákona“ medzi podstatnými náležitosťami služobnej zmluvy nie je uvedenie projektu, na ktorý bol prijatý odborník, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby. V konkrétnom prípade je druh služobného pomeru v služobnej zmluve dostatočne určitý, bez toho aby sa trvanie tohto služobného pomeru muselo viazať na celkový projekt, ktorý napokon zastrešuje rôzne pracovné pozície s rôznym zameraním ako aj rôznym režimom pracovnoprávnych vzťahov a to nielen na Úrade splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity. Služobná zmluva dostatočne určito vyjadruje dočasnosť ako aj povahu teda účel služobného pomeru žalobcu. Uvedené napokon nebolo medzi stranami sporné, keď žalobca neurčitosť služobnej zmluvy nenamietal ani v súdnom konaní ani pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa 04.04.2017 a ani pri uzatváraní a podpisovaní služobnej zmluvy. Medzi žalobcom a žalovaným na základe služobnej zmluvy vznikol platný a účinný služobný pomer, ktorý dodnes nikto nerozporoval.
14. V spore medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný listom zo dňa 22.08.2016 v zmysle § 52 ods. 3 „Zákona“ oznámil žalobcovi, že v dôsledku Organizačného opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. XX/XXXX zo dňa 17.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016 došlo k zániku štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom žalobca vykonával dočasnú štátnu službu. Štátnozamestnanecký pomer žalobcu tak skončil ku dňu 31.08.2016 uplynutím dočasnej štátnej služby podľa ustanovenia § 52 ods. 1 písm. i) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity.
15. K zániku štátnozamestnaneckého miesta žalobcu došlo v dôsledku prijatia stanoviska Sprostredkovateľského orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre Operačný program Ľudské zdroje č. R.-A.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 4. augusta 2016 v záujme hospodárnosti, účelnosti, účinnosti a efektívnosti spočívajúce v znížení počtu osôb odborného a riadiaceho personálu a v znížení počtu štátnych zamestnancov - odborníkov. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity prehodnotil projekt a svojim stanoviskom č. N.-F.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 17.08.2016 požiadal ministra vnútra Slovenskej republiky o vykonanie organizačných a systemizačných zmien s účinnosťou od 01.09.2016. Výsledkom potom bolo prijatie Organizačného opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016. Po zrušení štátnozamestnaneckých miest na uvedenom odbore došlo k zmene personálnej štruktúry tohto odboru, čím bola vytvorená nová organizačná štruktúra Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a boli vytvorené nové tabuľky zloženia
a počtov štátnozamestnaneckých miest na tomto útvare, nakoľko došlo k zmene funkcií a opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, ako aj miesta výkonu práce presunutých do regiónov.
16. Sporným medzi stranami sporu tak zostala otázka platnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňa 22.08.2016 na základe Potvrdenia č.: R.-PO-XX-XXX/XXXX zo dňa 22.08.2016 v zmysle ust. § 52 ods. 3 „Zákona“, ktorým bolo potvrdené, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil na základe zákona ku dňu 31.08.2016. Toto potvrdenie formálne aj obsahovo napĺňa náležitosti citovaných ustanovení „Zákona“ s poukazom na ustanovenia § 18 písm. g) „Zákona“, podľa ktorého, dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve. Skutočnosť, že v jeho prvom odseku odôvodnenia sú uvedené chybné údaje týkajúce sa označenia dátumu vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, čísla a dátumu služobnej zmluvy, čísla a dátumu výberového konania tieto súd vyhodnotil ako zrejmú pisársku nesprávnosť v spore nenamietanú stranami sporu, vyplývajúcu z vykonaného dokazovania. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k ustanoveniam § 17 a § 18 „Zákona“, trvanie dočasnej štátnej služby je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 52 zákona o štátnej službe, k skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.
17. S poukazom na vydané organizačné opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 12/2016 zo dňa 18.08.2016 bolo jednoznačne deklarované, že žalobca nie je potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Uvedeným došlo ku skončeniu dočasnej štátnej služby z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh vyplývajúcich z konkrétneho projektu, na plnenie ktorých bol žalobca služobnou zmluvou prijatý. Na základe vyššie uvedeného, štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil podľa § 52 ods. 1 písm. i) „Zákona“ uplynutím dočasnej štátnej služby, t.j. zo zákona. K zániku štátnozamestnaneckého miesta žalobcu došlo až po tom, ako zanikla potreba jeho ďalšieho zamestnávania. Nie je možné, aby v takomto prípade štátnozamestnanecké miesto, na ktorom bol žalobca zaradený ďalej existovalo, ak nie je potreba plnenia úloh takéhoto štátneho zamestnanca. Rozhodnutie o (ne)existencii potreby plnenia úloh v konkrétnom prípade je potom objektívnej povahy.
18. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odborník, dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby nebol obsiahnutý v ustanovení § 6 „Zákona“, ktorý definuje pojem štátneho zamestnanca. Uvedené je dôsledkom toho, že legislatívne ide o osobitnú kategóriu zamestnanca a nie je možné na túto kategóriu aplikovať všetky ustanovenia Zákonníka práce. V tejto súvislosti je potom potrebné uviesť, že ustanovenie § 52 ods. 1 písm. i) „Zákona“, na základe ktorého bol skončený štátnozamestnanecký pomer žalobcu, nepoužíva pojem štátny zamestnanec, ale štátnozamestnanecký pomer a tieto sa vzťahujú aj na odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Obdobne na prípad žalobcu nie je možné aplikovať ustanovenia o výpovedi, nakoľko tieto výslovne používajú označenie štátneho zamestnanca.
19. Vzhľadom na uvedené, nebolo potom možné skončiť štátnozamestnanecký pomer žalobcu výpoveďou podľa § 47 písm. b) „Zákona“, tak ako sa domnieva žalobca, nakoľko štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh, čo vyplýva nielen priamo zo zákona o štátnej službe, povahy a účelu štátnozamestnaneckého miesta odborníka prijatého na dočasné plnenie úloh, ale aj zo znenia služobnej zmluvy, ktorá takto určený čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru jednoznačne obsahuje. V prípade žalobcu sa nejedná o klasický pracovný pomer založený pracovnou zmluvou na základe Zákonníka práce. Žalovaný tak postupoval zákonným spôsobom keď ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo na základe zákona v zmysle ust. § 52 ods. 1 písm. i) „Zákona“,, a to bez ohľadu na to, že štátnozamestnanecký pomer bol dohodnutý na dobu určitú, najdlhšie do 31.12.2022. Predmetné organizačné opatrenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo vydané po komplexnom prehodnotení a posúdení nielen ekonomických, ale aj materiálnych, personálnych a ostatných okolností, ktoré reflektovali potrebu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta žalobcu. Toto posúdenie patrí výhradne do kompetencie zamestnávateľa a nie je možné, aby súd dodatočne prehodnocoval, či objektívne existovali alebo neexistovali dôvody pre ďalšie zamestnávanie žalobcu pri plnení jeho služobných úloh v rámci konkrétneho projektu. Opatrenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky má povahu individuálneho právneho aktu a nie je preskúmateľné súdom v tomto pracovnoprávnom spore. Inak povedané, žalovaný je týmto opatrením viazaný, ak sa jeho účinky vzťahujú aj na služobný pomer žalobcu. Ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu nedošlo
jednostranným, bezdôvodným a svojvoľným rozhodnutím žalovaného, ale objektívnym uplynutím potreby ďalšieho zamestnávania žalobcu.
20. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotením všetkých skutkových a právnych záverov v ich vzájomných súvislostiach súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná túto zamietol, nakoľko nebolo možné súhlasiť so žalobcom, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru došlo výpoveďou s plynutím 2 mesačnej výpovednej doby. Nemožno potom potvrdiť správnosť názoru žalobcu, že doba trvania tohto štátnozamestnaneckého pomeru bola stanovená v zmysle ust. § 18 písm. g) Zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe pevným dátumom do dňa 31.12.2022 v dôsledku ktorého je možné, aby rovnaká právna skutočnosť, ktorou je prijatie organizačných zmien znamenala a spôsobovala dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo zákona na základe uplynutia dočasnej štátnej služby.
21. Súd vyhodnotil žalobný návrh v prvej časti ako nevykonateľný z dôvodu, že štátnozamestnanecké miesto žalobcu bolo organizačným opatrením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 12/2016 zo dňa 17.08.2016 zrušené, preto nie je možné aby súd určil, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu na neexistujúce miesto naďalej trvá. Žalovaný nemôže žalobcu zamestnať na pôvodnom štátnozamestnaneckom mieste do 31.12.2022, nakoľko potreba plnenia služobných úloh pominula, t.j. žalobcovi nemôžu byť zo strany žalovaného prideľované žiadne služobné úlohy. Naviac žalobca pred súdom dňa 04.04.2017 uviedol, že odo dňa 01.10.2016 je zamestnaný na Úrade podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, kde od 01.04.2014 je v stálej štátnej službe a nemá záujem sa na pôvodnú pozíciu vrátiť. Je potom sporné v žalobnom návrhu určenie, že jeho štátnozamestnanecký pomer trvá. Naviac žalobný návrh zo dňa 19.10.2016 v prvej časti je nevykonateľný a napriek výzve súdu žalobca zotrval na žalobnom návrhu a tento neupravil. Aj podaním zo dňa 02.10.201, žiadal, aby súd rozhodol o inej osobe (A.. H. P.) a inej služobnej zmluve zo dňa 13.04.2016.
22. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potom bez právneho významu rozhodovanie súdu o náhradách funkčného platu čo do výpočtu, výšky a obdobia v znení ako sa žalobca v ďalšej časti žalobného návrhu domáhal.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní síce plne úspešný, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.