Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-159-2016.pdf
PDF · 87.78 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/159/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, Bratislava, právne zast.: HMG LEGAL, s.r.o., IČO: 35 885 459, Červeňova 14, Bratislava, proti žalovanému: H.Á. X., P.. XX.XX.XXXX, Y. P. J. XXXX/X, I. H., o zaplatenie 758,16 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 540,72 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 540,72 eur od 01.12.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 42,64 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.06.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného k zaplateniu sumy 758,16 eur (istina, úroky z úveru a úroky z omeškania - vyčíslené do dňa spísania žaloby), úrokov riadnych vo výške 19,50 % ročne z istiny 500,- eur od 25.05.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 683,55 eur (istina a úroky z úveru do dňa spísania žaloby) od 25.05.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania s odôvodnením, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa 08.08.2012 zmluvu o povolenom prečerpaní k bežnému účtu / zmluvu o kontokorentnom úvere - označenú ako oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania bežného účtu, na ktorom bol dlh žalovaného z dôvodu omeškania s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace v celosti zosplatnený k 30.11.2014, pričom ku dňu spísania žaloby celkový zostatok dlhu na účte činil sumu 758,16 eur, z toho istina 500,- eur, riadne úroky v zmysle zmluvy 19,50 % - 183,55 eur a zákonné úroky z omeškania 74,61 eur.
2. Žalobu a jej prílohy spolu s poučeniami podľa C.s.p. a výzvou, aby sa k žalobe vyjadril v lehote 10 dní súd doručil žalovanému po neúspešnom (rozsiahlom) šetrení jeho pobytu postupom podľa ust. § 116 ods. 2 C.s.p. - zverejnením oznámenia o podanej žalobe a ďalších písomnostiach na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 10.04.2017. Žaloba sa preto považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia. Žalovaný sa k žalobe s prílohami písomne nevyjadril a uplatnený nárok nijakým spôsobom nesporoval.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 C.s.p., § 297 C.s.p., rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote a strany sporu, ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
4. Žalobca svoj nárok uplatnený v tomto konaní preukazoval nasledovnými dokladmi: zmluva o povolenom prečerpaní z 08.08.2012, Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu, posledná výzva na úhradu pohľadávky z 30.09.2014 s doručenkou, oznámenie o zosplatnení úveru z 01.12.2014 s doručenkou, výveska o úrokových sadzbách, VOP, špecifikácia pohľadávky od 09.08.2012 do 24.05.2016, výpis z úverového účtu žalovaného. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalovaný dňa 08.08.2012 uzavrel so žalobcom zmluvu o povolenom prečerpaní č. XXXXXXXXXR, ktorá bola označená ako oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania bežného účtu a bola podpísaná obidvomi stranami sporu. Touto zmluvou bol žalovanému poskytnutý úverový limit (limit povoleného prečerpania bežného účtu) vo výške 500,- eur s tým, že od 09.08.2012 dochádzalo k čerpaniu tohto úveru žalovaným v rozsahu uvedenom vo výpise z jeho úverového účtu č. XXXXXXXXXX. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu. Z dôvodu omeškania žalovaného s riadnym a včasným splácaním úveru bol po predchádzajúcej výzve doručenej žalovanému dňa 03.10.2014 v celosti zosplatnený jeho záväzok zo zmluvy č. XXXXXXXXXR k 30.11.2014, pričom ku dňu spísania žaloby (25.05.2016) činil celkový zostatok dlhu na účte sumu 758,16 eur, z toho istina 500,- eur, 19,50 % riadne úroky v zmysle zmluvy 183,55 eur a zákonné úroky z omeškania 74,61 eur. V predmetnej zmluve sa zmluvné strany dohodli na úrokovej sadzbe 16,90 % ročne a sadzbe úroku z omeškania 9 % ročne. Sadzobník žalobcu platný od 01.11.2015 upravuje pri prečerpaní účtu pre fyzické osoby sadzbu riadneho úroku vo výške 19,50 % ročne a sadzbu úroku z omeškania pri úvere poskytnutom do 31.01.2013 vo výške 8 % ročne.
5. Zmluva o bežnom účte, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou v § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalovaný však uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, keďže na rozdiel od žalobcu nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, a teda ide o zmluvu spotrebiteľskú, podriadenú navyše aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ). Skutočnosť, že v prípade predmetnej zmluvy ide o druh spotrebiteľského úveru, je výslovne vyjadrená aj v samotnom texte zmluvy.
Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah, ktorý vznikol do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
6. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému povolené prečerpanie na jeho bežnom účte od 09.08.2012 s limitom vo výške 500,- eur, pričom žalovaný od uvedeného dátumu čerpal tento úver v rozsahu uvedenom vo výpise z úverového účtu č. 4016440092, čo nebolo v konaní sporné. Po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že predložená zmluva bola uzatvorená platne, pričom žalovaný preukázateľne nedodržal svoje povinnosti určené mu touto zmluvou a Obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu a nakoľko sa dostal do omeškania s riadnym a včasným splácaním úveru, jeho záväzok bol v súlade s podmienkami zmluvy a po predchádzajúcej výzve doručenej žalovanému dňa 03.10.2014 v celosti zosplatnený ku dňu 30.11.2014. Žalobca má preto nepochybne nárok na zaplatenie sumy 540,72 eur, ktorá pozostáva z nárokov žalobcu vzniknutých do okamihu zosplatnenia úveru 30.11.2014, a to z nesplatenej istiny úveru 500,- eur a z vyčíslených riadnych úrokov vo výške 40,11 eur a úrokov z omeškania vo výške 0,61 eur (tieto vznikli až po 30.06.2014).
7. Žalovaný síce nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nesporoval, súd vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu z úradnej povinnosti preskúmal oprávnenosť nároku v celom žalovanom rozsahu a uzavrel, že žalobca má vo zvyšku žaloby nárok len na úroky z omeškania 8 % ročne zo sumy 540,72 eur od 01.12.2014 do zaplatenia (spolu so sumou 540,72 eur to predstavuje nárok priznaný vo výroku I), ktorých výšku súd určil v súlade so žalobným návrhom a § 216 ods. 1 C.s.p. pre celé obdobie omeškania.
8. Pokiaľ ide o uplatnený riadny úrok vyčíslený podľa špecifikácie pohľadávky pre obdobie od 01.12.2014 (deň po zosplatnení) do 24.05.2016 (č.l. 26) vo výške 143,44 eur a vo výške 19,50 % ročne z istiny 500,- eur od 25.05.2016 do zaplatenia, súd tento nárok žalobcovi nepriznal, nakoľko podľa názoru súdu z ust. § 502 a § 503 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný na základe zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. Veriteľovi teda patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu, a to aj v prípade jeho predčasného zosplatnenia, pričom následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998). Takýto záver je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi (uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14). V podstate ide o to, že pri zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru a má právo získať okamžite celú sumu požičaných peňazí, a teda na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na riadne úroky za požičanie peňažných prostriedkov aj po zosplatnení úveru. V opačnom prípade by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo, pričom spotrebiteľovi by už neboli garantované práva, ktoré mu v súvislosti s dohodnutým splácaním úveru vyplývali zo zmluvy pred vyvolanou zmenou. Na uvedenom pritom nič nemení ani prípadná dohoda zmluvných strán v danom smere, resp. úprava v zmluve alebo v jej súčastiach, nakoľko táto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Súd preto tento nárok žalobcovi nepriznal. Z dôvodu nepriznania vyššie vymedzených riadnych úrokov nebolo možné
žalobcovi priznať ani uplatnené úroky z omeškania z nich, a to od 01.12.2014 (deň po zosplatnení) do zaplatenia, ktoré boli do 24.05.2016 vyčíslené v sume 74,- eur, a ktoré si žalobca od 25.05.2016 uplatňoval vo výške 8 % ročne zo sumy 183,55 eur. Z týchto dôvodov súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (všetko spolu výrok II).
9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 42,64 %, keďže žalobca bol v tejto sporovej veci (v časti istiny rozhodujúcej pre určenie miery úspechu) úspešný na 71,32 % a neúspešný na 28,68 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 42,64 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).