Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cpr-1-2016.pdf
PDF · 97.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3Cpr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v spore žalobkyne A. H., X.. XX. XX. XXXX, L. X. XXX/X, XXX XX Y. F., proti žalovanému T. K. S. spol. s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 1142, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 36053635, zastúpeného JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o určenie, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a pracovný pomer trvá z a s t a v u j e.
II. Súd žalobu o určenie, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 691,20 Eur ako odstupné z a m i e t a.
III. Žalovanému sa p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobkyňa prvým petitom domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a pracovný pomer trvá. Alternatívne sa druhým petitom domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu 691,20 Eur ako odstupné, ktoré jej prináleží ako zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru. V žalobe uviedla, že dňa 01. 03. 2013 uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu, na základe ktorej jej vznikol pracovný pomer u žalovaného, a to na dobu neurčitú a na pracovnú pozíciu robotník vo výrobe - výrobný robotník v pekárenstve. Do práce nastúpila dňa 04. 03. 2013, pričom mzdu mala dohodnutú vo výške 337,70 Eur mesačne a skúšobná doba bola určená v trvaní 3 mesiace. Na dohodnutú pracovnú pozíciu bola prijatá ako zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou, pretože je invalidná. Pred koncom kalendárneho roka 2015 jej bolo oznámené, že pracovný pomer končí na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy z 30. 11. 2015, ktorou sa pracovná zmluva z 01. 03. 2013, uzavretá na dobu neurčitú zmenila na dobu určitú do 31. 12. 2015. Tvrdila, že nikdy dobrovoľne nepristúpila k zmene pracovnej zmluvy a dohodu o zmene pracovnej zmluvy pravdepodobne podpísala nevedome pri podpisovaní iných dokumentov, ktoré jej každomesačne dával zamestnávateľ podpisovať a bola jej úmyselne podstrčená. Je si vedomá, že podpisom takejto dohody o zmene pracovného pomeru by sa okrem straty zamestnania pripravila aj o nárok na odstupné. Ďalej uviedla, že jej prejav vôle nikdy nesmeroval k uzatvoreniu akejkoľvek zmeny pracovnej zmluvy, preto je neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu by ju nikdy vedome a dobrovoľne nepodpísala, pretože s ňou nesúhlasila. Má za to, že pracovný pomer, ktorý skončil dohodou o zmene pracovnej zmluvy na základe absolútne neplatného právneho úkonu, ktorým je dohoda o zmene pracovného pomeru, je skončený neplatne.
2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa označila ako dôkazy Pracovnú zmluvu zo dňa 01. 03. 2013, Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30. 11. 2015, Potvrdenia o mzde za mesiace január 2015 až december 2015, ktoré k žalobe aj pripojila.
3. Žalobkyňa sa na pojednávaní pridržiavala podanej písomnej žaloby a ďalej uviedla, že netrvá na prvom petite žaloby a žiada, aby súd rozhodol o druhom petite, a určil, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť jej odstupné vo výške 691,20 Eur. Potvrdila, že podpis na danej dohode o zmene pracovnej zmluvy je jej vlastnoručným podpisom, nemá však vedomosť kedy a kde by ju podpisovala, ani nikto zo strany žalovaného jej nehovoril, že dôjde k uzatvoreniu takejto dohody o zmene pracovnej zmluvy. Pripustila, že ju mohla podpísať pri práci na páse alebo na váhe, lebo podpisovali žalovanému rôzne listiny, vzhľadom na to, že išlo o pracovné miesto chránenej dielne a žalovaný žiadal od nej podpisovanie listín pre úrad práce, číslo účtu a pod. O existencii dohody sa dozvedela až vtedy, keď ju a pani H. zavolala p. F. do kancelárie, s tým, že nie je robota, že ich prepustí a keď sa domáhali odstupného, tvrdila, že podpísali dohodu o zmene pracovnej zmluvy a preto ich pracovný pomer skončil. Ďalej uviedla, že nesúhlasí so spôsobom skončenia pracovného pomeru, pretože bola ukrátená o nárok na odstupné, ktorý jej patrí pri skončení pracovného pomeru. V súčasnej dobe nemá záujem pracovať u žalovaného, pretože sa vo februári 2016 zamestnala na pracovnú zmluvu u súčasného zamestnávateľa, u ktorého pracovala najskôr len na dohodu. Potvrdila tiež, že po skončení pracovného pomeru u žalovaného pracovala na dohodu u iného zamestnávateľa.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 11. 03. 2016 navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Tvrdil, že žalobkyňa dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísala slobodne, vážne a zrozumiteľne, pričom v žalobe neuviedla a ani nepredložila súdu žiadne dôkazy k tvrdeniam o okolnostiach uzavretia dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 01.03.2013, hoci je dôkazné bremeno na strane žalobkyne. Zdôraznil, že žalobkyňa pracovala u neho ako robotník vo výrobe, výrobný robotník v pekárenstve a v pracovnej náplni nemala podpisovanie akýchkoľvek písomností. Pokiaľ sa týka dohody o zmene pracovnej zmluvy, podpísala len jednu listinu, ktorú si pred podpisom prečítala a vyslovila so zmenou pracovnej zmluvy súhlas. Pokiaľ sa jedná o sumu odstupného, nie je zrejmé, z akého právneho titulu sa jej žalobkyňa domáha, najmä či sa jedná o náhradu škody, resp. náhradu ušlej mzdy alebo odstupného, nárok žalobkyne je nejasný a nepreskúmateľný. Okrem toho žalobkyňa formulovala petit alternatívne, nežiadala však určiť neplatnosť dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, ale navrhla určiť, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a pracovný pomer trvá, k čomu však nepredložila žiadne dôkazy.
5. Žalovaný na pojednávaní poukázal na to, že sa na tunajšom súde už viedol proti nemu identický spor pod sp. zn. 11Cpr/1/2016, ktorý skončil v neprospech inej žalobkyne a hoci súd nie je viazaný rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ale musí takéto rozhodnutie brať do úvahy. Tvrdil, že žaloba žalobkyne je nejasná, nezrozumiteľná a neurčitá, najmä z dôvodu, že sa žalobkyňa domáha neplatnosti skončenia pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy, pokiaľ by však súd vyslovil neplatnosť skončenia pracovného pomeru, následkom takéhoto rozhodnutia by bolo to, že pracovný pomer by sa mal skončiť dohodou k určitému dňu, pričom žalobkyňa v súčasnej dobe už pracuje u konkurenčnej spoločnosti, a nemá záujem pracovať u neho. Okrem toho odstupné je možné priznať len vtedy, keď sa pracovný pomer skončí dohodou alebo výpoveďou z taxatívne uvedených dôvodov v Zákonníku práce a nie je možné ho vyplatiť v prípade vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, vtedy by prináležala iba náhradu ušlej mzdy. Štatutárny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že nie je pravda, že jeho manželka bola za žalobkyňou vo výrobe a dala jej podpísať dohodu o zmene pracovnej zmluvy. So žalobkyňou jednal osobne v kancelárii, kde jej dal predmetnú dohodu o zmene pracovnej zmluvy prečítať. Žalobkyňa si ju riadne prečítala a podpísala, pritom nerobil na ňu žiadny psychický nátlak, vždy sa jej snažil vychádzať v ústrety. Tak isto osobne jednal v kancelárii aj pani Murínovou, ktorá si tiež prečítala a podpisovala dohodu. Túto dohodu jej dal podpísať najmä z toho dôvodu, že sa dozvedel, že traja zamestnanci, medzi nimi aj žalobkyňa, odchádzajú ku konkurencii a toto sa aj potvrdilo tým, že následne nastúpili pracovať do spoločnosti ADANO, ktorá je jeho konkurenciou. Pani žalobkyňa nemala žiadne námietky k tejto dohode, pretože chcela odísť od neho zo zamestnania a podpísala ju dobrovoľne.
6. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalobkyňa ako zamestnanec dňa 01. 03. 2013 uzatvorila so žalovaným ako zamestnávateľom písomnú pracovnú zmluvu v zmysle § 43 Zákonníka
práce. Z obsahu pracovnej zmluvy vyplýva, že deň nástupu do práce bol 04. 03. 2013, druh práce robotník vo výrobe - výrobný robotník v pekárenstve, miesto výkonu práce Veľký Krtíš, Hviezdoslavova 1142 (2PS Chránená dielňa č. 002/56/2013). Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitú dobu. Mzdové podmienky boli hodonuté tak, že mzda je splatná do 28. dňa nasledujúceho mesiaca vo výške 337,70 Eur. Podľa § 45 Zákonníka práce sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na skúšobnej dobe v trvaní 3 mesiace. V čl. 9 pracovnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že obsah zmluvy môže byť zmenený len vtedy, ak sa na jeho zmene dohodnú obaja účastníci písomne, formou dohody o zmene obsah pracovných podmienok. Žalobkyňa a žalovaný dňa 30. 11. 2015 uzavreli písomne Dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Predmetom tejto dohody bola zmena pracovnej zmluvy z 01. 03. 2013, dojednanej na dobu neurčitú tak, že sa pracovný pomeru uzatvára na dobu určitú do 31. 12. 2015. V dohode je vyznačené, že zmena pracovnej zmluvy sa vykonáva so súhlasom pracovníka. Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že podpis na tejto dohode je jej vlastnoručným podpisom. Znenie dohody o zmene pracovnej zmluvy sformuloval žalovaný, ktorý pracovný pomer takýmto spôsobom skončil u dvoch zamestnancov. Dôvodom zmeny obsahu pracovnej zmluvy bolo zabezpečenie chodu výroby žalovaného a najmä umožnenie žalobkyni zmeniť zamestnanie. Žalobkyňa do doby skončenia pracovného pomeru dohodou o zmene pracovnej zmluvy, t.j. do 31. 12. 2015 nedoručila žalovanému žiadne písomné stanovisko, ktorým by trvala na zamestnávaní, podpísala všetky výstupné dokumenty potrebné pre formálne skončenie pracovného pomeru. V súčasnej dobe je žalobkyňa zamestnaná u zamestnávateľa ADANO, s.r.o., so sídlom Veľký Krtíš, na pracovný pomer na neurčitý čas, na základe pracovnej zmluvy z februára 2016. Na pojednávaní vyjadrila svoje stanovisko, že nemá záujem o pokračovanie pracovnoprávneho vzťahu so žalovaným ani v prípade úspechu v tomto spore. Z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 11Cpr/1/2016 v spore žalobkyne Lucie Murínovej proti žalovaného T.K.S. s.r.o. Veľký Krtíš, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru súd zistil, že v obdobnej právnej veci bola rozsudkom z 14. 06. 2016 č. k. 11Csp/1/2016-29 zamietnutá žaloba žalobkyne a bola jej uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v uplatnenej výške. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 20. 12. 2016 č. k. 13CoPr/9/2016-52 bol rozsudok okresného súdu potvrdený a žalobkyni bola uložená povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 01. 2017.
7. Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
8. Podľa ustanovenia § 54 Zákonníka práce, dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.
9. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Z podanej žaloby vyplýva, že sa žalobkyňa domáhala vydania petitu, ktorým žiadala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a pracovný pomer trvá. Druhým petitom sa domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu 691,20 Eur ako odstupné. Žalobkyňa označila tento petit ako alternatívny, podľa názoru súdu sa však nejednalo o alternatívny petit, pretože alternatívnym petitom sa navrhuje viac nárokov s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného, ktorý z nich splní, o čo sa v danom spore nejednalo. V danej veci sa jednalo o eventuálny petit, ktorého podstatou je to, že sa žalobou požaduje uloženie určitej povinnosti resp. prisúdenie určitého plnenia (primárny petit) s tým, že pre prípad, ak tento prvý (primárny petit) bude zamietnutý (napr. pre nemožnosť plnenia) súčasne požaduje, aby bolo rozhodnuté o druhom (eventuálnom) petite. Vzťah medzi primárnym a eventuálnym petitom spočíva v tom, že súd nemôže vyhovieť obom žalobným petitom a nemá ani možnosť voľby medzi nimi, pretože o eventuálnom petite rozhoduje až vtedy, ak primárny petit neprichádza do úvahy. Pokiaľ súd vyhovie primárnemu petitu, o sekundárnom petite nerozhoduje. Z uvedeného je teda zrejmé, že vzájomný vzťah oboch petitov je daný tým, že súd sa môže zaoberať a rozhodovať o druhom (eventuálnom) petite až potom, kedy je zistená a preukázaná neodôvodnenosť alebo neopodstatnenosť plnenia v zmysle prvého (primárneho) petitu. Z dôvodu, že žalobkyňa zobrala žalobu v časti primárneho petitu späť, preto súd podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o určenie, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a pracovný pomer trvá, zastavil. V zmysle § 146 ods. 1 CSP sa na prípadný nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby neprihliada, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo
pojednávanie. Predmetom žaloby zostalo už len určenie, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 691,20 Eur ako odstupné.
10. Zákonník práce v ustanovení § 54 stanovuje, že zmena pracovnej zmluvy je možná len na základe dohody oboch zmluvných strán. Ide o jeden zo základných princípov záväzkovo-právnych vzťahov a civilného práva. Pracovný pomer je dvojstranný záväzkovo-právny vzťah, ktorého obsah je daný dohodou účastníkov tohto právneho vzťahu, a to zamestnávateľa a zamestnanca. Preto zmena obsahu tohto dvojstranného vzťahu si vyžaduje participáciu oboch účastníkov. Výnimky jednostrannej zmeny pracovných podmienok ustanovuje Zákonník práce v § 55 a nasl. Zamestnávateľ a zamestnanec môžu dohodou zmeniť len tie pracovné podmienky, ktoré si dohodli v pracovnej zmluve alebo ktoré vyplývajú z dispozitívnych ustanovení Zákonníka práce resp. iných pracovnoprávnych predpisov. Dohodou o zmene pracovných podmienok nie je možné meniť tie práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z kogentných ustanovení Zákonníka práce alebo iných pracovnoprávnych predpisov. Dohoda o zmene pracovných podmienok by mala byť písomná, pričom Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť vyhotoviť dohodu o zmene pracovnej zmluvy písomne. Nedostatok písomnej formy dohody o zmene pracovných podmienok nemá za následok jej neplatnosť, pretože Zákonník práce nevylučuje, aby sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodli na zmene pracovných podmienok ústne alebo aj konkludentne. Strany si však v čl. 9 pracovnej zmluvy z 01. 03. 2013 písomne dohodli, že obsah pracovnej zmluvy môže byť zmenený len vtedy, ak sa na jeho zmene dohodnú obaja účastníci písomne, preto pre platnosť Dohody o zmene pracovne zmluvy sa vyžadovala písomná forma a dohoda strán.
11. Predmetnom sporu bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu neplatnosti Dohody o zmene pracovnej zmluvy z 30. 11. 2015. V danom spore teda podstatnou skutočnosťou pre rozhodnutie bolo preukázanie, či Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 30. 11. 2015, ktorá zmenila pracovný pomer žalobkyne z dojednanej doby neurčitej na dobu určitú do 31. 12. 2015, bola platne uzavretá. Žalobkyňa spochybňovala platnosť dohody o zmene pracovnej zmluvy najskôr tým, že tvrdila, že si nepamätá, že by predmetnú dohodu vedome podpísala. Následne uviedla, že ju pravdepodobne podpísala spolu s inými listinami priamo vo výrobe, ktoré podpisovala žalovanému, a zo strany žalovaného jej bola podstrčená na podpis, pretože podpis na tejto dohode je jej vlastnoručným podpisom. Potom uviedla, že pri kancelárii žalovaného je kuchynka, kde niekto mohol počuť a potvrdiť jej tvrdenia, čím potvrdila, že o dohode o zmene pracovnej zmluvy jednala so žalovaným v kancelárii žalovaného. Svoje tvrdenia však žalobkyňa ničím nepreukázala. Súd zdôrazňuje, že rozhodnutie súdu musí byť založené na základe vykonaných dôkazov a nie na základe spochybňujúcich argumentov. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení neoznačila a ani nenavrhla vykonať žiadne dôkazy, dokonca na výzvu súdu, aby označila návrhy na doplnenie dokazovania výslovne uviedla, že nechce vykonávať žiadne dokazovanie ani vypočúvať žiadnych svedkov, pretože ich nechce zaťažovať, hoci je možné že niekto mohol niečo počuť a potvrdiť jej tvrdenia, ale z dôvodu, že si každý chráni svoju robotu predpokladá, že by nechceli vypovedať pred súdom ako svedkovia. Žalobkyňa ani netvrdila, že by pri tom, ako podpisovala dohodu o zmene pracovnej zmluvy, bol prítomný niekto ako svedok a teda mohol by dokázať, že bola uvedená do omylu, alebo že by pri podpisovaní bola podvedená.
12. Ak teda nebolo možné konštatovať, že uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy je neplatná, nebol potom žiadny dôvod určiť, že pracovný pomer neskončil na základe dojednania v tejto dohode. Žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že po skončení pracovného pomeru u žalovaného pracovala na dohodou o vykonaní práce u zamestnávateľa ZAEL, s.r.o. Veľký Krtíš, ktorú prácu skončila zo zdravotných dôvodov. Následne pracovala na dohodou o vykonaní práce u zamestnávateľa ADANO, s.r.o. Veľký Krtí a od februára 2016 je zamestnaná u tohto zamestnávateľa na základe pracovnej zmluvy. Vyslovením neplatnosti skončenia pracovného pomeru, žalobkyňa nemôže dosiahnuť peňažné nároky, ktoré v konaní označila ako odstupné vo výške 691,20 Eur, nedošlo totiž ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Zákonníka práce alebo z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti pre výkon práce u žalobkyne. Žalobkyňa takéto dôvody skončenia pracovného pomeru ani netvrdila. Preto žalobkyni nemohol vzniknúť právny nárok na odstupné so zreteľom na ustanovenie § 76 Zákonníka práce. Peňažný nárok žalobkyne, ktorým sa domáhala zaplatenia sumy vo výške 691,20 Eur zo strany žalovaného, nemožno kvalifikovať ani ako nárok na náhradu mzdy, pretože táto patrí zamestnancovi len za podmienky, ak oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Žalobkyňa žalovanému neadresovala žiadne písomné podanie, ktorým by mu oznámila, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával,
nepreukázala takéto oznámenie ani ústne a ani takéto oznámenie, adresované žalovanému netvrdila. Z týchto okolností a postoja žalobkyne po skončení pracovného pomeru, na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy, možno jednoznačne vyvodiť, že stratila záujem na ďalšom trvaní pracovného pomeru so žalovaným, dohodu o zmene pracovnej zmluvy i fakticky svojím postojom akceptovala a uznala ju za platne uzavretú. Nasvedčuje tomu aj skutočnosť, že na pojednávaní výslovne uviedla, že nemá záujem na pokračovaní pracovného pomeru so žalovaným a žalobu v prvom petite, ktorým sa domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy je neplatné a pracovný pomer trvá, zobrala späť a súd konanie o ňom zastavil.
13. Z dokazovania vyplynulo, najmä z výsluchu žalovaného ako aj z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11Cpr/1/2016, v spore žalobkyne Z. H.Í. proti žalovanému, že okolnosti dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy boli žalovaným so zamestnancami a teda aj so žalobkyňou, prerokované individuálne. Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 30. 11. 2015 bola vyhotovená písomne, podpis na danej dohode je vlastnoručným podpisom žalobkyne. Preto súd vychádzal zo záveru, že žalobkyňa dohodu o zmene pracovnej zmluvy podpísala slobodne a vážne, vedomá si všetkých dôsledkov svojho konania, ktoré si zvážila. Ničím nebolo preukázané, že by danú dohodu podpísala pod nátlakom, v tiesni alebo za iných okolností, ktoré by zakladali pochybnosti o slobodnej a vážnej vôli žalobkyni. So zreteľom na to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že Dohoda o zmene pracovnej zmluvy z 30. 11. 2015 je právny úkon, ktorý nezodpovedá jej skutočnej a vážnej vôli, pretože dohodu podpísala len nevedome, prípadne konala v omyle, ktorý by vyvolal žalovaný. Súd preto považoval žalobu za nedôvodnú a žalobu žalobkyne zamietol.
14. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady úspechu. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).