Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_27Csp-61-2016.pdf
PDF · 100.92 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/61/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Zaťkovou v právnej veci žalobcu: Friendly Finance Slovakia s.r.o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpený advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica proti žalovanej: Z., nar. XX .XX .XXXX, T., o zaplatenie 357,69 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti prevyšujúcej istinu 350 EUR a zákonný úrok z a s t a v u j e.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 350 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350 EUR od 07.04.2015 do zaplatenia, všetko na účet žalobcu J. vedený vo H., a.s. pobočka zahraničnej banky, v mesačných splátkach vo výške 50 EUR s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok, t.j. nezaplatením čo i len jednej splátky sa stane splatný celý dlh.
III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 95,7 %, vo výške o ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 04.08.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 357,69 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 357,69 EUR od 07.04.2015 do zaplatenia. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 21.01.2015 uzavrel so žalovanou Rámcovú zmluvu o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorých jej poskytol úver vo výške 350 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť jednorazovo v lehote do 06.04.2015. Keďže žalovaná úver nevrátila v lehote splatnosti, dostala sa do omeškania, preto si voči žalobca uplatnil aj úrok z omeškania. Žalobca žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 357,69 EUR, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru 350 EUR a individuálne dohodnutej odplaty 7,69 EUR. Úver sa stal splatným 06.04.2015.
2. Podaním doručeným súdu dňa 02.12.2016 žalobca vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti prevyšujúcej istinu a zákonný úrok a žiadal súd, aby konanie v tejto časti zastavil.
3. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, pričom neskúmal, či žalovaný so späťvzatím súhlasí, nakoľko k späťvzatiu prišlo pred začatím pojednávania vo veci.
7. Súd vo veci vydal dňa 22.11.2016 Platobný rozkaz č.k. 27Csp/61/2016-11, voči ktorému dňa 13.03.2017 podala žalovaná odpor, v ktorom uviedla, že súhlasí, že so žalobcom uzavreli zmluvu. Jej momentálna finančná situácia je slabá a nedokáže sumu zaplatiť naraz. Má dve nezaopatrené deti, je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 203,20 EUR a prídavky na deti spolu 47 EUR. Žiadala povoliť splátkový kalendár.
8. Uznesením č.k. 27Csp/61/2016-28 zo dňa 27. 03 .2017 súd Platobný rozkaz v zmysle § 267 ods. 3 CSP zrušil z dôvodu podané ho odporu.
9. Podaním doručeným súdu dňa 08 .09. 2017 sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žiada, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie. Súhlasil so splátkami minimálne vo výške 50 EUR mesačne pod hrozbou straty výhody splátok.
10. Podľa § 297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
11. V prejednávanej veci súd podľa § 297CSP vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa § 219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 30.10.2017.
12. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:
13. Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“) mal súd za preukázané, že žalobca so žalovanou uzavreli dňa 21.01.2015 tzv. zmluvy na diaľku v súlade s ustanoveniami zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Sporné zmluvy boli uzavreté tak, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe čoho jej žalobca poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 350 EUR. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku 357,69 EUR. Celkové náklady predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 29,2%, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8. Rámcovej zmluvy. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 7,69 EUR ako poplatok za poskytnutie úveru. Poskytnuté finančné prostriedky sa žalovaná zaviazala vrátiť dňa 06.04.2015. Priemerná RPMN predstavovala 178%.
14. Z výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že na účet žalovanej, ktorý je označený v záhlaví Zmluvy, poukázal dňa 07.03.2015 sumu 350 EUR s poznámkou „deň splatnosti je 06.04.2015“.
15. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
16. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24.
17. Podľa § 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie a) zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie, b) dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, c) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
18. Podľa § 8 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, práva spotrebiteľa ustanovené týmto zákonom nemožno vopred zmluvne vylúčiť ani obmedziť, a to bez ohľadu na právny poriadok, ktorým sa zmluvný vzťah riadi. Zmluva na diaľku nesmie obsahovať ustanovenia, ktorými by sa spotrebiteľ vopred vzdával akýchkoľvek práv, a ustanovenia, že dokazovanie týkajúce sa splnenia všetkých povinností dodávateľa alebo časti povinností dodávateľa, ktoré preňho vyplývajú z tohto zákona, spočíva na spotrebiteľovi.
19. Podľa § 13 ods. 3 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
21. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
22. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
25. Podľa § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
26. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
27. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
29. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
30. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
33. Hoci žalobca navrhoval rozhodnutie súdu formou rozsudku pre uznanie, súd bol toho názoru, že ak žalovaná v odpore uviedla len, že súhlasí s tým, že so žalobcom uzavrela zmluvu ale žiada o splátkový kalendár, nemožno konštatovať, že uznala svoj dlh čo do dôvodu aj čo do výšky. Súd mal teda za to, že neboli splnené podmienky rozhodnutia formou rozsudku pre uznanie, a tak vec riadne prejednal.
34. V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
35. Po čiastočnom späťvzatí ostala predmetom konania len istina 350 EUR spolu so zákonnými úrokmi z omeškania.
36. Ako je uvedené vyššie, žalobca so žalovanou uzavreli dňa 21.01.2015 tzv. zmluvy na diaľku v súlade s ustanoveniami Zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a to tak, že žalovaná prijala návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe čoho jej žalobca poskytol bezúročne finančné prostriedky vo výške 350 EUR, ktorú sa zaviazala vrátiť do 06.04.2015 navýšenú o sumu celkových nákladov (príslušenstvo) vyjadrených pevnou sumou vo výške 7,69 EUR.
37. Z hľadiska právnej kvalifikácie záväzku obsah záväzku strán sporu svojou povahou výslovne nenapĺňa žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka (nejde o osobitný zmluvný typ), súd podriadil právny vzťah medzi stranami sporu pod všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 488 a § 489) a tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o nepomenovanej zmluve (§ 51). Predmetná Zmluva nie je zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko povinnou náležitosťou zmluvy o úvere (§ 497 v spojení s § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka) je povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky úroky, čo v súdenej veci nebolo splnené, keďže finančné prostriedky boli žalovanému poskytnuté bezúročne. S ohľadom na obsah zmluvného záväzku nejde ani o zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá zmluva je tzv. reálnym kontraktom, avšak v prejednávanej veci bolo dojednané poskytnutie finančných prostriedkov za podmienok dojednaných v Zmluve, nešlo o reálne poskytnutie (odovzdanie) finančných prostriedkov žalovanému v čase uzavretia zmluvy. Spornú zmluvu nebolo možné podriadiť ani pod právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže išlo o krátkodobé poskytnutie finančných prostriedkov so splatnosťou do 20.08.2013, t. j. do 1 mesiaca od uzavretia zmluvy (od 15.08.2013 do 20.08.2013), pričom podľa § 1 ods. 3 písm. l)
zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace s výnimkou iného úveru alebo pôžičky podľa § 24. Z uvedeného dôvodu potom súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako inominátnu zmluvu a podriadil ju pod všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 488 a § 489) a tiež ustanovenia Občianskeho zákonníka o nepomenovanej zmluve (§ 51).
38. Z vykonaného dokazovania výpisom z účtu žalobcu mal súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanej sumu 350 EUR, ktorú sumu v súlade s dojednaním v Zmluve previedol na účet v banke označený žalovanou v záhlaví zmluvy bezprostredne po uzavretí zmluvy, dňa 07.03.2015. Za poskytnutie finančných prostriedkov neboli dojednané úroky. Na základe uvedeného mal súd preukázanú existenciu záväzkového právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou a v nadväznosti na zmluvné posúdenie pohľadávky aj aktívnu legitimáciu žalobcu v predmetnom spore.
39. Sporná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na záväzkový právny vzťah žalobcu a žalovanej aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ.
40. Keďže žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky vo výške 350 EUR a v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná dlžnú sumu žalobcovi uhradila, súd žalovanú zaviazal na úhradu sumy 350 EUR.
41. Nakoľko je žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu a toto omeškanie trvá, súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 350 EUR počítaný od 07.04.2015 do zaplatenia. Okamih vzniku omeškania ustálil deň nasledujúci po dni kedy malo dôjsť k splatnosti poskytnutej sumy (06.04.2015). Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 07.04.2015 (prvý deň omeškania žalovanej s vrátením dlžnej sumy) predstavovala 0,5 % ročne (0,05 % + 5 % = 5,05 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol po tomto dátume.
42. Podľa § 232 CSP súd povolil žalovanej uhradiť dlžnú sumu, na ktorú ju zaviazal v splátkach po 50 EUR mesačne, keďže žalovaná sa stará o dve nezaopatrené deti, je na materskej dovolenke, poberá len rodičovský príspevok a prídavky na deti o čom doložila do spisu aj dôkazy, teda nedisponuje uvedenou sumou v celosti.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
46. Podľa § 256 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
47. O trovách konania súd rozhodoval zvlášť v časti zastavenej a zvlášť vo zvyšnej časti konania. V zastavenej časti konania súd rozhodoval o trovách konania podľa § 256 ods. 1 CSP, a teda skúmal, kto zavinil zastavenie konania. Keďže žalobca vzal späť žalobu bez uvedenia dôvodu, mal súd za to, že zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, a preto má v zastavenej časti konania nárok na náhradu trov konania žalovaná. Vo zvyšnej časti konania (v uplatnenej sume 350 EUR) bol v konaní úspešný žalobca. Preto v tejto časti konania má nárok na náhradu trov konania žalobca. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej sumy. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 357,69 EUR. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 350 EUR, t. j. 97,85 %, v časti o zaplatenie sumy 7,69 EUR mala nárok na náhradu trov konania žalovaná, t. j. 2,15 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného), čiže miera úspechu žalobcu v konečnom dôsledku predstavuje 95,7 %. Vzhľadom k tomu, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 95,7 % voči žalovanej.
48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).