Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-39C/214/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudkyňou JUDr. Danielou Bergerovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. H., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt S. 1, S., 2/ W. Q., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XX, S., obe zastúpené advokátom JUDr. Jánom Kiššom, so sídlom AK Koceľova 9, Bratislava, proti žalovanému: L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt B. XX, S., zastúpenom: Advokátska kancelária - Róbert Vlček, s.r.o., IČO: 35 937 173, so sídlom Brnianska 19, 811 04 Bratislava, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobkyni 1/ a 2/ náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyne 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 04.11.2016 domáhali určenia, že nehnuteľnosť - byt č. 8 na 5. poschodí bytového domu v S. na ulici R. X,XX, číslo vchodu XX, súpisné číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, okres S. V, obec BA-m.č. M., katastrálne územie M., ktorý bytový dom je postavený na parcelách č. XXX o výmere 365m2 - zastavané plochy a nádvoria a č. XXX o výmere 369m2 - zastavané plochy a nádvoria, pričom podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podiel k pozemku predstavuje 15/1000, patrí do dedičstva po poručiteľovi A. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, naposledy bytom S., R. XX.

2. Žalobkyne 1/ a 2/ žalobu skutkovo odôvodnili tým, že strany sporu sú jedinými deťmi a súčasne jedinými dedičmi po otcovi A. A., zomrelom XX.XX.XXXX. Po smrti otca prejednával dedičstvo pod č. Dnot 47/2015, 1D/279/2015 poverený súdny komisár Notársky úrad JUDr. Miroslav Kováč. Na pojednávaní dňa 27.10.2015 v sídle notárskeho úradu sa žalobkyne 1/, 2/ dozvedeli, že do dedičstva nie je medzi aktíva dedičstva zahrnutá nehnuteľnosť, o ktorej vedeli, že patrí do výlučného vlastníctva zomrelého otca, nakoľko byt mal byť dňa 19.11.2014 prevedený darovacou zmluvou na žalovaného ako obdarovaného a z toho dôvodu môže byť táto nehnuteľnosť len započítaná do dedičského podielu žalovaného. Nakoľko však čistá hodnota dedičstva predstavovala sumu 14.053,38 €, pri zákonnom 1/3 podiele žalovaného na dedičstve, hodnota údajne darovaného bytu niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu jeho podielu. Žalobkyne 1/, 2/ do zápisnice o prejednaní dedičstva napadli platnosť tejto darovacej zmluvy z dôvodu, že poručiteľ dva - tri roky pred smrťou bol v zlom psychickom stave, jeho stav sa neustále zhoršoval a tento vylučoval, aby bol schopný ani nie 4 mesiace pred smrťou chápať dôsledky svojho konania. Pri prejednaní dedičstva nedošlo k dohode medzi dedičmi, Okresný súd Bratislava V, uznesením z 18.07.2016 rozhodol tak, že byt v S. na R. XX započítal do dedičského podielu žalovaného a keďže hodnota bytu niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu jeho zákonného podielu, žalovaný nededil z aktív

po poručiteľovi nič. Žalobkyniam 1/ a 2/ potvrdil súd, každej cca. 1 z čistej hodnoty dedičstva, ktoré tvoria pozemky v katastrálnom území S., okres M.. Žalobkyne 1/, 2/ boli niekoľko rokov pred smrťou až do smrti otca v pravidelnom kontakte s ním, pravidelne ho navštevovali a pomáhali jemu a ich matke B. A., ktorá s ním žila až do jeho smrti v spoločnej domácnosti. Vedeli preto v akom je duševnom stave. Pár rokov pred smrťou mal príznaky duševnej poruchy. Dva - tri roky pred smrťou nebol schopný zvládať svoje základné životné potreby a preto v posledných rokoch musel mať opatrovateľku. Začiatkom roka 2013 mu bol lekármi diagnostikovaný incipientný dementný syndróm, neskôr celková ateroskleróza, vaskulárna demencia. Začiatkom roka 2014 sa jeho stav zhoršil, prakticky už vôbec nechodil a nebol schopný sa sám o seba ani v najmenšej miere postarať. Vtedy už nerozprával a nebol schopný riešiť ani základné životné situácie. Takisto podľa žalobkýň nebol schopný správne vnímať a hodnotiť udalosti okolo seba. Keďže k podpisu darovacej zmluvy zo strany nebohého malo dôjsť 19.11.2014, ani nie štyri mesiace pred jeho smrťou, kedy už jeho duševný a zdravotný stav bol kritický, nebol spôsobilý v čase podpisu darovacej zmluvy správne chápať okolnosti týkajúce sa uzatvorenia zmluvy, dostatočne posúdiť závažnosť a možný dosah svojho konania. S poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, žalobkyne 1/, 2/ tvrdili, že nebohý A. A. v dôsledku svojho duševného stavu nebol spôsobilý vykonať takýto právny úkon, a preto je darovacia zmluva zo dňa 19.11.2014, vklad povolený 10.12.2014 pod V-XXXXX/XX na žalovaného ako obdarovaného od začiatku neplatná, nemožno na ňu prihliadať, nakoľko nemá právne účinky, čo má za následok, že predmetné nehnuteľnosti v čase úmrtia poručiteľa boli v jeho výlučnom vlastníctve a preto patria do dedičstva po ňom. Žalobkyne 1/, 2/ majú naliehavý právny záujem na určení, že predmetná nehnuteľnosť je súčasťou dedičstva po poručiteľovi a má byť poňatá do súpisu dedičstva po ňom. Určovacia žaloba je za daného stavu jediným prostriedkom súdnej ochrany a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom.

3. Skutkové tvrdenia žalobkyne preukazovali listinnými dôkazmi a to: Listom o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí z XX.XX.XXXX (č.l. 8); Zápisnicou 1D 279/2015-38, Dnot 47/2015 z 27.10.2015 (č.l. 9); Uznesenie č.k. 1D/279/2015-40, Dnot 47/2015 z 18.07.2016 (č.l. 10-13); Výpisom z Listu vlastníctva č. XXXX k.ú. M. (č.l. 14); Výpisom zo zdravotnej dokumentácie A. A. z XX.XX.XXXX (č.l. 15); Lekárska správa - nález z 21.04.2014, 19.04.2011, 12.04.2013 (č.l. 16-19); Zmluvou o poskytovaní sociálnej služby č. 03/031/2013 z 27.08.2013 (č.l. 20-22); Oznámením Okresného úradu Bratislava, Katastrálneho odboru z 24.10.2016 (č.l. 23); Znaleckým posudkom 57/2016 zo 16.12.2016 (č.l. 38-47).

4. Žalovaný podaním doručeným súdu ako vyjadrenie k žalobe, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobkýň. Nie je pravdou, že otec trpel pred smrťou duševnou poruchou o čom svedčí skutočnosť, že žiadna lekárska správa alebo iný zdravotný dokument túto skutočnosť neuvádza a nepotvrdzuje a žiadna osoba ani žalobkyne sa tejto skutočnosti pred smrťou otca nedovolávala. Otec vlastnoručne podpisoval okrem darovacej zmluvy mnoho iných zmlúv a vykonával pravidelné úkony vo svojom mene a na vlastný účet až do jeho smrti. Nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a jeho spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená. Tvrdenie žalobkýň je čisto účelové, nakoľko im prekáža, že žalovanému otec platne daroval byt a nenechal ho predediť podľa zákonných podielov. K tomuto úkonu pristúpil otec dobrovoľne a najmä z toho dôvodu, že jedine žalovaný sa o neho osobne staral v starobe a chorobe a zabezpečoval aj celú administratívu okolo správy dôchodkov a iných úkonov správy bytu, platenia energií a všetkých iných záležitostí. Otec trpel vo vyššom veku na zlyhávanie obličiek, vysoký krvný tlak a slabé srdce a preto mu opúchali často dolné končatiny a bol čiastočne fyzicky nemobilný. Žiadna duševná porucha mu nebola diagnostikovaná. Neužíval žiadne lieky proti zmierneniu prejavov duševnej poruchy. Rovnako tomu nenasvedčuje ani príčina smrti podľa klinického nálezu. V zdravotnej dokumentácii všeobecnej lekárky sa nenachádzajú nálezy odborných vyšetrení, ktoré by potvrdili demenciu príp. duševné ochorenie. V tejto časti žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno. Žalobkyne sa počas celej doby staroby a choroby otca o neho vôbec nestarali. Úroveň osobnej starostlivosti žalobkýň a žalovaného o ich otca počas jeho života však nie je v podstate ani právne relevantná, lebo de iure nemá vplyv na platnosť a účinnosť darovacej zmluvy, ktorá bola, je a ostáva platnou bez ohľadu na to, ktoré dieťa poručiteľa sa v akom rozsahu osobne staralo o poručiteľa v chorobe a starobe. Žalovaný týmto preukazuje len vnútornú pohnútku otca a súlad jeho vôle s prejavom vôle pri darovaní bytu. Žalovanému, ako prejav vďaky za dlhoročnú a miestami náročnú osobnú starostlivosť. Žalovaný navrhol v prípade, ak je základná zdravotná dokumentácia poručiteľa postačujúca na to, aby sa dalo vykonať dôveryhodné a spoľahlivé znalecké dokazovanie, vykonať znalecké dokazovanie ohľadom

psychického zdravia otca poručiteľa; svedeckú výpoveď notára JUDr. Miloša Kaana, ktorý overoval podpis otca na darovacej zmluve; posúdenie vhodnosti výpovede matky sporových strán pani B. A. vzhľadom na jej vek a zdravotný stav, vypočuť žalovaného ako stranu sporu.

5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení založil žalovaný do spisu listinné dôkazy a to: Čestné vyhlásenie matky B. A., rod. S. zo XX.XX.XXXX (č.l. 72); Vyjadrenie Strediska sociálnych služieb Petržalka zo 07.02.2017 (č.l. 73-74); Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby č. 03/031/2013 z 27.08.2013 (č.l. 75-77); Generálnu plnú moc z 29.10.2013 (č.l. 78); Znalecký posudok č. 15/2017 zo 06.03.2017 (č.l. 83-97); Darovaciu zmluvu (č.l. 119-121); Potvrdenie notára JUDr. Miloša Kaana z 02.05.2017 (č.l. 122).

6. Podaním doručeným súdu dňa 29.12.2016 žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu, v stanovisku k vyjadreniu žalovaného, uviedli, že na preukázanie duševného stavu otca/darcu v čase darovania nehnuteľnosti, oslovili k zhodnoteniu duševného stavu otca znalkyňu z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie gerontopsychiatria MUDr. Q. N., J.., ktorej stanovisko pripojili k vyjadreniu.

7. Žalovaný podaním vyjadrenia z 09.02.2017 (č.l. 66) poprel skutkové tvrdenia žalobkýň. Znalecký posudok považoval za tendenčný a nedôveryhodný, obsahujúci nepravdivé tvrdenia a skreslené opisy, ktoré robia znalecký posudok nedôveryhodným. Vyjadrenia žalobkýň v stanovisku zo dňa 28.12.2016 sú podľa žalovaného skreslené a nepravdivé. Podaním doručeným súdu dňa 08.03.2017 (č.l. 81) predložil žalovaný znalecký posudok č. 15/2017 vyhotovený znalcom: B.. Y. X., M.., B., súdnym znalcom dňa 06.03.2017.

-----------------------

8. Žalobkyne podali žalobu na určenie, že nehnuteľnosti špecifikované v bode 1. odôvodnenia rozsudku patria do dedičstva po poručiteľovi A. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX.

9. Podľa § 137 - Obsah žaloby - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Naliehavý právny záujem súd posudzoval v zmysle § 137 písm. c) CSP, vo väzbe ku konkrétnemu určovaciemu petitu (tomu, čoho sa žalobca v konaní domáha) a s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladal teda posúdenie, či daná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností, lebo rozsudok súdu vyhovujúci takejto žalobe môže byť jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom, vo vzťahu k osobám zapísaným v katastri nehnuteľnosti ako vlastníkom nehnuteľnosti, ako aj vo vzťahu k tretím osobám (vzhľadom na záväznosť zápisov katastra nehnuteľností vyjadrenú v § 70 „Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra“ zákona č. 162/1995 Z.z. - . Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov dotknutých strán. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla, môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho záujmu aj vtedy, ak už došlo k porušeniu práva. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Naliehavý právny záujem musí existovať (byť preukázaný) nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený. Existencia

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé) ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti či neistoty žalobcovho právneho postavenia voči žalovanému (samozrejme, vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu určenia. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej žaloby), sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnou legitimáciou v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo jeho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka. V spore o určenie neplatnosti právnych úkonov nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca) mohol mať podľa hmotného práva vplyv na vznik napadnutého právneho úkonu, respektíve či sa ho právny úkon dotkol pri svojom vzniku, ale tiež o to, ako sa následné určenie, že úkon bol urobený neplatne, premietne do jeho právnych pomerov. Vecná legitimácia strán prejednávaného sporu je daná ich vzájomným právnym vzťahom právnych nástupcov po poručiteľovi, ktorí sa domáhajú neplatnosti darovacej zmluvy a s tým súvisiacim určením vlastníctva poručiteľa k nehnuteľnostiam, evidovaných katastrom nehnuteľností v prospech žalovaného. Súd dospel k záveru, že predmetná určovacia žaloba je procesne prípustná na konečné odstránenie spornosti v právnych vzťahoch strán sporu.

11. Podľa § 70 KatZ - Hodnovernosť a záväznosť údajov katastra - (1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. (2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“. 12. Podľa § 71 KatZ - Používanie záväzných údajov katastra (1) Záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. (2) Záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie verejných listín a iných listín. (3) Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmú používať.

13. nerieši možnosť zmeny zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam po zápise na liste vlastníctva. Preto sa žalobkyne 1/, 2/ domáhali ochrany svojho práva na súde žalobou na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi, na základe vyriešenia predbežnej otázky, neplatnosti darovacej zmluvy podľa § 38 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len , ktorá mala byť uzavretá osobou konajúcou v duševnej poruche/otcom strán sporu, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou a na základe ktorej katastrálny úrad zapísal vklad vlastníckeho práva na žalovaného. Žalobkyne 1/ a 2/ v konaní preukázali naliehavý právny záujem na určení, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 19.11.2014 je neplatná a tým aj procesnú prípustnosť žaloby na určenie, nakoľko žalobkyne 1/ a 2/ v danom právnom vzťahu môžu dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu práv a oprávnených záujmov práve len navrhovaným určením. Určovacia žaloba je spravidla prípustná v prípade spornosti v právnych vzťahoch evidovaných katastrom nehnuteľností, lebo rozsudok súdu vyhovujúci takejto žalobe môže byť jedným z predpokladov zapísania osoby vlastníka v súlade s právnym stavom. Žalobkyne sa domáhajú určenia neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že vlastníctvo žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam je spochybnené; a podľa názoru žalobkýň, na základe neplatného právneho úkonu došlo k zapísaniu žalovaného v katastri nehnuteľnosti ako vlastníka, t.j. došlo k vykonaniu zmeny v katastri evidovaných vlastníckych práv v rozpore s právnym stavom.

--------------------------------

14. V konaní bola sporná platnosť Darovacej zmluvy uzavretej dňa 19.11.2014 medzi výlučným vlastníkom nehnuteľnosti A. A., narodeným XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX ako darcom a žalovaným ako obdarovaným.

15. Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len - Právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Najdôležitejšími skutočnosťami, s ktorými zákon spája právne následky, sú právne úkony. Za znaky právneho úkonu sa považuje, že ide o prejav vôle smerujúci k určitým právnym následkom, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

---------------------------------

17. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom žalobkyne 1/, žalobkyne 2/, žalovaného (č.l. 108-109); vypočutím právnych zástupcov strán sporu; výsluchom svedkov/znalcov B.. Q. N., J., B.. Y. X. (č.l. 125-127); svedkyne I. B., svedka K. A. (č.l. 144-146); súkromnými znaleckými posudkami; listinami predloženými stranami sporu a ostatným spisovým materiálom vzťahujúcim sa na vec.

18. Žalobkyňa 1/ vo výsluchu strany sporu uviedla, že otec určite nebol pri zmysloch, aby mohol vôbec pochopiť, čo podpísal. Žalobkyňa 1/ túto skutočnosť usudzovala z toho ako sa choval už od polovice roku 2013. Otec nevnímal okolie, osoby, na otázky nevedel odpovedať. Žil v spoločnej domácnosti s matkou strán sporu napriek tomu, že boli rozvedení. Vzťahy detí s rodičmi boli dobré. Žalobkyňa 1/ matke zabezpečovala nákupy už od roku 2010 nielen od roku 2013, ktoré vzhľadom na zdravotné problémy žalobkyne nosil rodičom jej partner pán A.. Od roku 2013 došlo k zhoršeniu zdravotného stavu otca, čo nabralo rýchly spád. Na Vianoce v roku 2013 trávil otec v rodine žalobkyne 1/, museli ho odviezť a doviezť, v roku 2014 prišla rodina žalobkyne k rodičom na Vianoce. Žalobkyňa 1/ je invalidnou dôchodkyňou od roku 2002 a zo zdravotných dôvodov sa mohla starať o otca len obmedzene. Potvrdila, že opatrovateľku otcovi aj mame vybavil brat/žalovaný. Približne pol roka varila pre otca a mamu obedy a večere a podľa toho ako jej zdravotný stav dovoľoval navštevovala otca osobne alebo pán A. v sobotu alebo nedeľu, ale aj cez týždeň, ktorý chodil aj pomáhať keď napr. otec spadol. Otec sám von v roku 2014 už nechodieval. Sedel, nehýbal sa, bol fyzicky obmedzený a podľa žalobkyne duchom neprítomný. Súrodenci sa na starostlivosti o oboch rodičov nedohodli žiadnym spôsobom, lebo s bratom sa nedalo na ničom dohodnúť. Kľúče od bytu rodičov mal len brat asi od polovice roku 2013, sestry kľúče nemali, rodičia, resp. otec ani brat im ich nedal. Vzťah otca a matky navzájom bol taký, že mamu otec nezaujímal, nastarala sa o neho. Zmeny zdravotného stavu otca riešili tak, že mali kontakt na opatrovateľku otca. Otec bol v zlom fyzickom stave a v roku 2014 na nič čo mu hovorila nereagoval. V starostlivosti bratovi pomáhala tým, že nakupovala rodičom základné veci od ktorých má ešte stále pokladničné doklady. Jednalo sa o oblečenie a veci, na ktoré upozorňovala opatrovateľka, že potrebujú. Brat/žalovaný si od otca požičiaval peniaze a nevracal ich. Všetky úspory, ktoré otec a mama mali zobral ako aj zbierku mincí. Žalobkyňa s otcom mali vždy veľmi dobrý vzťah, ktorý sa snažil žalovaný vždy prekaziť.

19. Žalobkyňa 2/ vo výsluchu strany sporu uviedla, že mala dobré vzťahy s otcom. Chodievala k rodičom, nakupovala im veci. Otec sa sťažoval na to, že brat/žalovaný tam málo chodil cca. v roku 2010-2011. Potom u žalobkyni vznikli zdravotné problémy v roku 2011-2012. Brat podľa jej vedomostí od roku 2014 chodil pre lieky rodičom. Žalobkyňa 2/ zo zdravotných dôvodov navštevovala rodičov menej. Otec od roku 2013 neplatil šeky, čo ju prekvapilo. Došlo k zmene v správania otca. V roku 2014 keď bola na návšteve, otcovi veľmi dlho trvalo kým prešiel pár krokov. MUDr. N. jej povedala, že nie je zabezpečovaná potrebná starostlivosť. V čase podpisu darovacej zmluvy bola operovaná a preto navštevovala rodičov menej. V roku 2014 otec absolútne nereagoval, neodpovedal jej. Otec bol podľa žalobkyne 2/ ťažko dementný a poukázala na to, že po úmrtí nebola vykonaná pitva. Žalobkyňa 2/ tvrdila, že mama sa brata/ žalovaného bála. Podľa žalobkyne 2/ si žalovaný plánoval veci vopred a preto sa začal starať o otca. Z bytu všetko zmizlo a kľúče mal len brat od polovice 2013, keď začal vybavovať nedoplatky na byte. Podľa žalobkyne 2/ mal brat jasný zámer získať nehnuteľnosť. To či mal otec peniaze nevedela povedať. Chodila k rodičom menej z dôvodu operácii kolien. Spôsoby vyjadrovania sa otca, to že prestal chodiť, sedel ako bábka, živá mŕtvola, bola obrovská zmena oproti predchádzajúcemu správaniu sa otca. Otec od roku 2012 upadal a nielen fyzicky.

20. Žalovaný vo výsluchu strany sporu uviedol, že Darovaciu zmluvu uzatvárali tak, že sa o tom rozprávali spolu s otcom aj mamou. Celá situácia okolo toho bola tá, že byt odkupoval otec po rozvode manželstva do výlučného vlastníctva. Mama ostala žiť s otcom v spoločnej domácnosti. Žalovaný navštívil W.. I., notára, dohodli termín, darovaciu zmluvu vypracovala notárska kancelária a za jej vyhotovenie zaplatil.

Notár prišiel osobne k otcovi, viedol s otcom rozhovor asi 15 minút. Otec so zmluvou súhlasil a zmluvu podpísal. Žalovaný poprel, že otec nereagoval, čo preukazujú listiny, ktoré otec podpisoval. V živote uvedeného notára nevidel lebo nebýva v tomto obvode. Pri všetkých úkonoch postupoval v súlade so zákonom. Za ten čas 2013 - 2014 žiaden z úradníkov nemal pochybnosť o spôsobilosti otca na právne úkony (matrikárka, notár, riaditeľka sociálneho zariadenia). Otec mal svoje roky, slabé srdce, parkinsonov syndróm, močový infekt. Žalovaný každý piatok po dobu troch rokov chodil nakupovať pre rodičov. Zabezpečil obom rodičom opatrovateľskú službu po tom, ako si mama zlomila nohu. Pokiaľ bol otec schopný chodiť chodili spolu vybavovať veci. Od poloviny roku 2012 mal otec opuch nôh, odmietal brať lieky a chodiť lekárovi. V roku 2013 zistil, že zo schránky neboli vybraté šeky, ostali neuhradené. Otec mu na to povedal, že „to má na starosti teraz mama, ja nemôžem chodiť“. Lieky mu dal znovu predpísať. Dňa 05.08.2013 sa žalovaný zamestnal kúsok od bydliska rodičov, ale nakoľko si mama zlomila nohu musel si zobrať neplatené voľno a začal vybavovať rodičom opatrovateľskú službu. Žalobkyne 1/ a 2/ mu v tejto situácii vôbec nepomohli. Od 27.08.2013 bola zabezpečená opatrovateľská služba 8 hodín denne obom rodičom ako aj donáška obedov a úhrada týchto sociálnych služieb. O týchto detailoch sestry nevedeli lebo sa ani nestarali. Dňa 29.10.2013 mu bola otcom aj matkou udelená generálna plná moc, ktorú otec podpísal pred matrikárkou doma v byte. Po smrti otca žalobkyne 1/ a 2/ úplne ignorovali mamu. Medzi stranami vzhľadom na darovaciu zmluvu došlo ku konfliktu. Podľa žalovaného je preukázané, že sa o otca staral a aký bol zdravotný stav otca. Dňa 01.12.2015 bola mama umiestnená v dome opatrovateľskej služby, kde ju žalobkyne neboli ani raz navštíviť. Podľa žalovaného otec komunikoval, mal bolesti, mal parkinsona a hlavný problém bol v tom, že prestal chodiť. Duševný stav otca bol taký, že bol orientovaný v čase a priestore, ale bol spomalený čo ale neznamená, že nevedel čo robí. Otec mal finančné prostriedky na pohreb aj kar, ktoré peniaze použil žalovaný tak ako by si to otec želal. Žalovaný potvrdil, že začiatkom roku 2013 bola otcovi diagnostikovaná vaskulárna demencia. MUDr. N., lekárka, na otázku čo treba robiť povedala, že to majú všetci. Od roku 2013, nikdy žalobkyne nespochybnili duševný stav otca. Bývali priamo v M., blízko rodičov a aj s ohľadom na ich zdravotné problémy mali väčšie možnosti poskytnúť starostlivosť obom rodičom.

21. Svedkyňa I. B., matrikárka, vo výsluchu uviedla po predložení generálnej plnej moci zo dňa 29.10.2013, že generálnu plnú moc za overovateľa podpisovala osobne ako aj opravu rodného čísla na listine. Generálna plná moc bola overovaná v byte pána A. A.. Pri overovaní podpisu na generálnej plnej moci sa postupuje spôsobom, že sa celá listina prečíta, vysvetlia sa jednotlivé body a dôsledky udelenia takej plnej moci. Splnomocniteľovi sa uvedie čo všetko môže za neho konať splnomocnený. V čase overovania plnej moci svedkyňa posudzovala, či splnomocnenec chápe čo robí a podľa svedkyne pán A. A. vedel, resp. chápal čo podpisuje. Na posudzovanie konajúcich osôb majú matrikári školenia, matričné skúšky a skladajú sľub, inak by nemohli na matrike vôbec pracovať. Keby pán A. bol javil známky zmätenosti, určite by nebola overila jeho podpis.

22. Svedok K. A., partner žalobkyne 1/, s ktorou žije 38 rokov vo výsluchu svedka uviedol, že od roku 2013 chodil nakupovať pre pána A., keď bolo treba chodil vysávať a čistiť. Cez týždeň tam chodila opatrovateľka, v sobotu a nedeľu žalobkyňa 1/ varila a svedok nosil jej rodičom jedlo. Od poloviny roku 2014 prestala s pánom A. komunikácia, na nikoho nepozeral. Nemohol chodiť, nevnímal a nepočúval. Niekoľko krát spadol na zem v noci, nemohol sa sám postaviť. Keď volali žalovanému, jeho to nezaujímalo a až keď prišiel svedok po niekoľkých hodinách, tak ho zdvihol. Zdravotný stav sa mu zhoršoval. Posledného pol roka nerozprával. Prestal mať záujmy, ničomu sa nevenoval, nič ho nezaujímalo. Nosenie obedov v sobotu a nedeľu navrhol žalovaný. Za obedy mama platila 10 až 15 € na dva dni. Potom to mama zrušila s tým, že nič nepotrebujú.

23. Svedkyňa W. A., manželka žalovaného vo výsluchu svedka uviedla, že pán A. po zdravotnej stránke mal opuchnuté nohy, vysoký krvný tlak, veľmi ťažko sa mu chodilo. S manželom chodievali za rodičmi. Svedkyňa vzhľadom na zamestnanie len cez víkend spolu s manželom. Svokor bol autoritatívny typ, osobne mala pred ním rešpekt. Keď niečo povedal, muselo to tak byť. Keď prišli k rodičom spolu so žalovaným, žalovaný kontroloval krabičku s liekmi či ich užíva. Svokor rozprával síce pomalšie ale podľa svedkyne k veci, mala pocit, že jej rozumie. Naposledy ho videla asi dva a pol týždňa pred smrťou. Donášku stravy rodičom zabezpečoval žalovaný z mestskej časti cez sociálnu službu každý pracovný deň obedy. Cez víkendy zabezpečovali stravu svedkyňa so žalovaným alebo žalobkyňa 1/. Zo strany žalobkyne 1/ bolo jedlo donášané asi mesiac a pol až dva. Rodičov navštevovala za posledné obdobie

pravidelne cez víkend, niektoré mesiace každý víkend a niekedy raz za dva týždne. Niekedy aj večer cez týždeň ale to skôr výnimočne. Posledný mesiac pred smrťou svokor veľmi ťažko chodil. Dokázal sa presunúť ku koncu už len s pomocou. Plienky nosil asi štyri mesiace pred smrťou.

24. Z darovacej zmluvy a výpisu z listu vlastníctva je preukázané, že vyššie uvedené nehnuteľnosti (bod. 1) boli výlučným vlastníctvom zomrelého A. A., otca strán sporu, ktoré nadobudol kúpou do výlučného vlastníctva po rozvode manželstva. Napriek rozvodu manželstva rodičov strán sporu, títo naďalej tvorili spoločnú domácnosť. Otec ako vlastník nehnuteľností, darovacou zmluvou previedol nehnuteľnosti na žalovaného, svojho syna s podmienkou zabezpečiť darcovi potrebnú starostlivosť a opateru v starobe a chorobe a porušenie tohto záväzku bolo považované za hrubé porušenie dobrých mravov s následnou povinnosťou dar vrátiť.

25. JUDr. Miloš Kaan - notár písomne potvrdil listom zo dňa 02.05.2017 (č.l. 122), že dňa 19.11.2014 vyhotovil darovaciu zmluvu a to z dôvodu, že obdarovaný/žalovaný zabezpečuje darcovi potrebnú starostlivosť a opateru v starobe a chorobe. Darca bol vzhľadom na zdravotné problémy nemobilný, v dôsledku čoho darovaciu zmluvu podpisoval v osobnej prítomnosti notára v mieste trvalého bydliska na R. v S. o čo bol požiadaný obdarovaným/žalovaným. Po rozhovore s darcom, v ktorom ho notár oboznámil s obsahom darovacej zmluvy, notár dospel k záveru, že darca si je vedomý obsahu zmluvy a chápe zmysel svojho konania, preto osvedčil pravosť jeho podpisu na predmetnej zmluve.

26. Vzhľadom na skutočnosť, že darovaciu zmluvu vyhotovil notár, možno konštatovať, že vyhotovením darovacej zmluvy, oboznámením darcu s jej obsahom, ako aj povinným posúdením, že si darca bol vedomý obsahu zmluvy a zmyslu svojho konania a následnou legalizáciou v zmysle § 58 Notárskeho poriadku, týmto notár osvedčil aj pravdivosť skutočností uvádzaných v listine, predovšetkým v časti VIII.3

- „Účastníci zmluvy záväzne a neodvolateľne vyhlasujú, že si túto zmluvu prečítali, porozumeli jej obsahu, je pre nich jasná, dostatočne určitá a zrozumiteľná. Zmluva odráža ich slobodnú vôľu a uzatvárajú ju vážne, bez tiesne a bez donútenia. Na znak súhlasu s jej obsahom k nej pripájajú svoje podpisy“. Podľa Výpisu z katastra nehnuteľností, listu vlastníctva č. XXXX - čiastočný, k.ú. M., vlastníctvo žalovaného v podiele 1/1 bolo zavkladované v katastri nehnuteľností dňa 10.12.2014 titulom darovacej zmluvy V-XXXXX/XX.

27. Podľa § 37 ods. 1 - Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa § 38 ods. 2 - Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

29. Podľa § 123 - Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

30. Vlastnícke právo je všeobecným, priamym, právnym panstvom nad vecou, lebo dáva vlastníkovi moc, aby všeobecne podľa svojej vôle s vecou nakladal, je právom absolútnym, pôsobiacim voči všetkým a zodpovedajú mu povinnosti všetkých ostatných nerušiť vlastníka vo výkone jeho práva k veci. Nakladať s vecou je právo vlastníka disponovať s predmetom vlastníctva, že ho môže previesť, zriadiť o ňom závet, založiť ho, zaťažiť vecným bremenom, dať do nájmu, vypožičať ho atď.

31. Zo zápisnice napísanej JUDr. B. I. - notárom dňa 27.10.2015 a z Uznesenia tunajšieho súdu č.k. 1D/279/2015-40, Dnot 47/2015 zo dňa 18.07.2016 je preukázané, že strany sporu sú zákonní dediči/tri deti po zomrelom. Žalobkyne 1/, 2/ v dedičskom konaní namietli neplatnosť darovacej zmluvy. Neuznali ani pohrebné trovy podľa dokladov predložených žalovaným vo výške 2.297,26 € s tým, že boli uhradené z úspor poručiteľa a žiadali, aby žalovaný na žalobkyne 1/, 2/ previedol po 1/3-ine z bytu, ktorý mu daroval poručiteľ v roku 2014. K uzavretiu dedičskej dohody nedošlo. Súd započítal žalovanému do jeho podielu darovanú nehnuteľnosť zmluvou zo dňa 19.11.2014.

32. Podľa § 58 ods. 1, 3, 4 zákona č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok, ďalej len NP) - Legalizácia (1) Legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, že osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti, listinu vlastnoručne podpísala alebo podpis na listine uznala pred ním za vlastný. Pre zistenie totožnosti tejto osoby platí § 48. (3) Ak sa skladá listina, na

ktorej sa podpis osvedčuje, z niekoľkých listov (hárkov), alebo ak má prílohy, postupuje sa podľa § 44 ods. 3. (4) Notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností uvádzaných v listine

33. Žalobkyne napadli platnosť darovacej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako právny úkon darcu konajúceho v duševnej poruche. Súd vykonal dokazovanie na vyriešenie predbežnej otázky, či konal darca/otec strán sporu v duševnej poruche a tým, či darovacia zmluva bola uzavretá platne alebo neplatne v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

34. Z listu o prehliadke mŕtveho zo dňa 10.03.2015 súd zistil, že A. A. zomrel v C. sv. J. a B., príčinou smrti podľa klinického nálezu bolo akútne renálne zlyhanie zmiešanej etiológie. Všeobecný lekár pre dospelých Polikliniky M., B.. V. N., v ktorej starostlivosti bol zomrelý od roku 2001, vo výpise zo zdravotnej dokumentácie zomrelého zo dňa 22.09.2016 uviedla liečbu za obdobie rokov 2008 až 2013 - Art. Hypertenzia (2008), Nefrogenná hypertenzia (2011), Encefalopatia vasculárna (2013), Incip.dementný syndróm (2013), Parkinsonský syndróm (2013). V zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú nálezy z odborných vyšetrení, ktoré by potvrdili demenciu, príp. duševné ochorenie. Rovnaké ochorenia sú uvádzané aj v Lekárskej správe zo dňa 21.04.2014 (celková ateroskleroza, vaskulárna demencia, parkinsonský syndróm, Art.hypert. v anamn. - diagnostikované v Lekárskej správe z 12.04.2013) Dg záver „R509 infekt močových ciest“.

35. V súkromnom znaleckom posudku č. 57/2016 vyhotovenom 16.12.2016 B.. Q. N., CSc., znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria/liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria (č.l. 38-47), objednanom žalobkyňami 1/, 2/, znalkyňa vychádzala:

- zo zdravotnej dokumentácie všeobecnej lekárky pre dospelých a

- lekárskych správ zo 04.04.2013 a 12.04.2013. Znalkyňa navštívila rajónu psychiatrickú ambulanciu, kde nemali záznam o prípadnom vyšetrení či liečbe zomrelého. Z lekárskej správy zo dňa 12.04.2013 znalkyňa zdôraznila údaj v neurologickom vyšetrení cit.: „.....že bol nepresne orientovaný časom .... jednoslovné odpovede, bradypsychizmis, spomalené psychomotorické tempo “. Údaj v lekárskej správe zo dňa 12.04.2013 (č.l. 18-19), podľa zistenia súdu v celom znení je: „ONN: orient. miestom, osobou, nepresne časom, bez známok mening. dráždenia, reč hypofonická, adekvátne odpovede, jednoslovné, susp. hypakuza, bradypsychizmus, celkovo aj spomalené psychomotorické tempo .....“. Znalkyňa vo svojom posudku ďalej vychádzala

- z anamnestických informácii žalobkyne 1/: cit.: „Z posledných rokov - žalobkyňa 1/ uviedla, že sa s otcom stretávala nepravidelne. Posledné 4 roky pozorovali u otca progredujúce zmeny v správaní aj vo výkonnosti, bolo mu treba opakovať, o čom sa rozprávali, prestal chodiť von, menej o seba dbal, strácal záujmy. Syn/žalovaný sa o otca nemohol starať, chcel dať otca preskúmať ako nesvojprávneho, čo sa napokon nerealizovalo. Od polovice roku 2012 a najmä 2013, strácal záujem o život, potreboval pomoc. Cez týždeň mali zriadenú donášku jedla, cez sobotu a nedeľu varila žalobkyňa 1/, ktorá má zdravotné problémy s nohami, obedy nosil jej partner p. A., pôvodne otcov priateľ ... Pán A. sa niekedy na neho len tak pozeral, akoby ho nespoznával, bol nesústredený .... ku koncu roka už nevedel sám jesť, nevedel sa oholiť a pod. Jeho manželka bola náladová, niekedy im ani neotvorila, raz vyhodila ich guláš ... V roku 2014 už pán A. musel byť kompletne opatrovaný, syn/žalovaný vybavil opatrovateľa, ktorý chodil len v pondelok a piatok, ostatné dni mu chodil pomáhať pán A. .... pán A. sa už nevedel prezliecť, neudržal moč ani stolicu, ležal v posteli, bol plienkovaný, odmietal lieky .... Niekoľko krát spadol s postele, pomáhali mu cudzí ľudia, nie syn .... Až do smrti v marci 2015 bol doma, nechodil už ani k lekárom, ležal, bol opatrovaný ....“. V závere posudku znalkyňa o duševnom stave poručiteľa uviedla, že „trpel s najväčšou pravdepodobnosťou už niekoľko rokov pred svojou smrťou rozvíjajúcou sa demenciou zmiešaného typu (etrofickou aj vaskulárnou), kde ako CT vyšetrenie mozgu, tak aj klinické vyšetrenie neurológa už na jar roku 2013 potvrdili diagnózu demencie. Po roku rozvoja tohto ochorenia je klinicky prakticky vylúčené, aby bol schopný kompetentného rozhodovania o svojom majetku. Je zrejmé, že v čase podpisu darovacej zmluvy (19.11.2014) sa už plne rozvinul obraz neliečenej demencie, kedy jeho chápavosť, súdnosť, pozornosť, pamäť, intelektové funkcie aj celá osobnosť boli hrubo narušené organickým chorobným procesom. Pán A. mal už na jar roku 2013 diagnostikovanú demenciu potvrdenú typickými organickými zmenami mozgu pri CT vyšetrení. Je teda nanajvýš pravdepodobné, že rok a

pol po stanovení tejto diagnózy, ktorá nebola adekvátne liečená, sa obraz demencie už plne rozvinul. Posudzovaný pri svojom vážnom poškodení mozgových štruktúr a teda aj mozgového a psychického fungovania (potvrdeného CT vyšetrením a neurologickým posúdením) v čase uzatvárania darovacej zmluvy už nemohol byť schopný správne vnímať okolnosti a následky podpisu takejto zmluvy. Pokiaľ je už diagnostikovaná hoci len počínajúca demencia tohto typu, zmeny psychiky, ktoré ju sprevádzajú sú dôvodom obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a takéhoto forenzného hodnotenia.

36. Súkromný znalecký posudok č. 15/2017 vyhotovený dňa 06.03.2017 B.. Y. X., M.., B., súdnym znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria(liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) a Sexuológia založil do spisu žalovaný. Znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku z podkladov:

- spisového materiálu, poskytnutého objednávateľom posudku,

- predchádzajúceho súkromného znaleckého posudku,

- zdravotnej dokumentácie nebohého,

- svedeckých výpovedí, vyjadrení žalobkýň, chronologickým súhrnom udalostí poskytnutým žalovaným. Na základe skúmania príslušnej spisovej dokumentácie, ktorej súčasťou bola aj zdravotná dokumentácia znalec dospel k záveru: 1/ Lekárska dokumentácia z obdobia, kedy došlo k podpísaniu darovacej zmluvy zo strany nebohého, je chudobná. V uvedenom období nebol hospitalizovaný v žiadnom nemocničnom zariadení, nebol vyšetrený psychiatrom, k dispozícii sú len jednostranné nálezy pochádzajúce zväčša z Centrálneho príjmu UNB Antolská, Bratislava. Podľa dostupnej zdravotníckej dokumentácie, ako aj pomocných vyšetrení išlo o vývoj vaskulárneho typu demencie. V roku 2013 sa konštatovala počiatočná demencia tohto typu. Aj keď sa neskôr už objavovala diagnostická formulácia - vaskulárna demencia, nikde sa neobjavila zmienka o bližšej špecifikácii tejto poruchy, resp. stupni demencie aj s praktickým dosahom pre život posudzovaného. 2/ Nebohý nebol v období spísania darovacej zmluvy, teda okolo 19. novembra 2014 vyšetrený psychiatrom, podrobnejšie vyhodnotenie hĺbky demencie nebolo uskutočnené, v tom čase k tomu nebol prakticky dôvod. Pri vaskulárnej demencii ľahšieho stupňa býva postihnutý spravidla schopný správne sa orientovať v základných životných situáciách, najmä v tých, ktoré sa dejú v prostredí jemu známom a ktoré sa bezprostredne týkajú jeho osoby. Nejestvujú žiadne poukazy, ani odborné, ako aj svedecké, že by nebohý v období podpísania darovacej zmluvy trpel vaskulárnou demenciou ťažkého stupňa. Jeho psychický stav bol oslabovaný častými zakolísaniami jeho telesného stavu, čomu bola v tom období venovaná väčšia pozornosť, ako jeho psychike. 3/ Podľa znalca nie je možné s určitosťou povedať, že nebohý nevedel dňa 19.11.2014 ovládať svoje konanie, ako aj sa rozhodovať a takisto nie je možné s určitosťou konštatovať, že nevedel zodpovedne posúdiť následky svojho konania. Znalec v posudku konštatoval po preskúmaní všetkých dostupných podkladov pre vyhotovenie znaleckého posudku, že syn z lekárskeho i sociálneho hľadiska zabezpečoval nevyhnutné veci, podstatné k tomu, aby svojho otca dôstojným spôsobom dochoval. K tomu, aby vyhľadal odbornú psychiatrickú pomoc, nemal žiadny pragmatický dôvod, sám nie je odborníkom v tejto oblasti, svojho otca za vážne duševne chorého nepovažoval. Jeho otec aj v posledných rokoch svojho života s okolím riadne komunikoval, potvrdzuje to aj jeho opatrovníčka, či bývalá manželka, i keď bol telesne slabý, jeho verbálny prejav bol jasný, i keď ťažkopádnejší a spomalený. Aj podľa priložených listinných dokumentov ľudskú aj úradnú zodpovednosť za opateru otca jednoznačne prevzal syn, ktorý túto úlohu až do jeho smrti riadne zabezpečoval. Okrem toho sa staral aj o matku, ktorá v tom čase aj keď boli s nebohým rozvedení, v byte bývala a bolo sa treba starať aj o ňu. Situácia z 19.11.2014 teda mala zrozumiteľný ľudský a sociálny kontext, syn sa zaviazal, že rodičov dochová a títo (hlavne otec) to aj predmetnou darovacou zmluvou vyjadril. V širšom období vykonávania právneho aktu nedošlo k návšteve nebohého, resp. výjazdu RZP z domáceho prostredia na centrálny príjem nemocnice. Znalec v posudku okrem iného uviedol, že vo forenzne psychiatrickej praxi je zaužívané, že nespôsobilosť v občianskoprávnej oblasti by mala byť pozitívne a jednoznačne preukázaná. Pochybnosti o duševnom zdraví posudzovaného nestačia. V konkrétnom prípade z dostupných podkladov nie je možné jednoznačne preukázať, že nebohý dňa 19.11.2014 nebol v potrebnej miere schopný adekvátne vyhodnotiť závažnosť aj následky predmetnej situácie, kedy podpísal predmetnú darovaciu zmluvu. Nie je možné jednoznačne spochybniť, že úkon vykonal slobodne, bez nátlaku. Z dostupných údajov je zrejmé, že konal v súlade s vlastnou životnou líniou, v jeho záujme, keď zo zmluvy vyplývalo mimo iného aj to, že obdarovaný, žalovaný svojho otca aj dôstojne dochová.

37. Z výsluchu/konfrontácie znalcov vyplynulo, že znalci trvali na záveroch každý svojho znaleckého posudku. B.. Q. N., J.. mala za to, že posudzovaný trpel s najväčšou pravdepodobnosťou už niekoľko rokov pred smrťou rozvíjajúcou sa demenciou a klinicky je prakticky vylúčené, aby bol schopný kompetentného rozhodovania o svojom majetku. B.. Y. X., M.., B.. Poukazoval na chudobnú zdravotnú dokumentáciu nebohého. Jeho psychický stav nebol nikdy vyšetrovaný. Konštatovaný bol pri telesnom ošetrení vaskulárny typ demencie neurológom, ale nikdy sa neobjavila zmienka o hĺbke a stupni demencie. Podľa znalca nemožno na 100% vylúčiť, že posudzovaný nebohý v čase uzatvárania darovacej zmluvy nebol spôsobilý posúdiť dôsledky svojho konania. Pri diagnostikovaní demencie sa vychádza z klinických prejavov, nikdy to nie je poznatok na základe ktorého by sa stanovovala diagnóza. CT nález má podporný význam s čím súhlasila aj znalkyňa s tým, že CT vyšetrenie nie je rozhodujúce, ale je významné a akonáhle sa stanoví forma demencie, obmedzuje sa spôsobilosť na právne úkony. H. B.. X. uviedol, že CT nález nemožno premietnuť do praktického života, ako človek funguje, ako je schopný chápať. Sú tam mnohé iné faktory, je to len ukazovateľ, na základe ktorého nie je možné tvrdiť, že nebol schopný na právne úkony. Obaja znalci sa zhodli na tom, že po smrti posudzovanej osoby nemôžu byť znalecké posudky stopercentné.

38. Zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby č. 03/031/2013 podpísanej zomrelým osobne dňa 27.08.2013 a poskytovateľom, Strediskom sociálnych služieb Petržalka vyplýva, že pre zomrelého boli poskytované sociálne služby v domácom prostredí na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu odkázaného na pomoc inej fyzickej osoby, v čase od 7:30 hod do 15:30 hod. počas pracovných dní za úhradu 109,40 € mesačne. Z vyjadrenia Strediska sociálnych služieb Petržalka zo dňa 07.02.2017 je preukázané, že pred uzavretím zmluvy bola šetrená domácnosť klienta pre zahájenie opatrovateľskej služby. Do času poskytovania opatrovateľskej služby otcovi a matke strán sporu zabezpečoval starostlivosť o nich žalovaný. Dňa 27.08.2013 v deň uzatvorenia zmluvy bol pán A. čiastočne mobilný, prešiel pár krokov po byte v doprovode inej osoby. Žalovaný mu pomáhal, navštevoval ho pravidelne. Dcéra/žalobkyňa 1/ ho navštevovala nepravidelne. Pán A. bol orientovaný v čase a priestore. Na otázky odpovedal pomaly a zrozumiteľne. Súhlasili so zabezpečením donášky obedov do domácnosti. Počas celej doby poskytovania opatrovateľskej služby až do smrti pána A. komunikoval s nimi a kontaktoval ich len žalovaný a aktívne spolupracoval so sociálnymi pracovníčkami opatrovateľskej služby. Mesačné úhrady evidovali od žalovaného. Vzhľadom na nízky dôchodok matky, bola so žalovaným uzatvorená Dohoda o priznaní záväzku, na základe ktorej mesačne plnil zvyšnú časť úhrady za matku počas celej doby trvania zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb. Podľa vyjadrení pána A. A. a pani B. A., počas víkendov a sviatkov im starostlivosť poskytoval žalovaný.

39. Generálnu plnú moc s osvedčeným podpisom nebohý pán A. udelil žalovanému dňa 29.10.2013 - bývalá pracovníčka B. B. časti S. - M., p. I. B. vo výsluchu potvrdila, že za overovateľa predmetnú plnú moc podpisovala a pána A. A. posúdila ako osobu, ktorá chápe význam tohto právneho úkonu (bod č. 21 odôvodnenia).

40. Matka sporových strán p. B. A. v Čestnom vyhlásení podpísanom overeným podpisom dňa 07.02.2017 vyhlásila, že syn/žalovaný sa o ňu vzorne stará, pomáha a opatruje ju vo všetkých ohľadoch a komplexne od júna 2013. Pomáhal a opatroval aj svojho otca, s ktorým žila v spoločnej domácnosti aj po rozvode manželstva. Tiež prehlásila, že byt, ktorý je predmetom žaloby voči synovi/žalovanému zo strany dcér/žalobkyne 1/, 2/, mu otec daroval slobodne, s dobrým úmyslom a pri plnom vedomí z dôvodu, že sa zaviazal, že ich doopatruje, a v prípade že z dôvodu zlých zdravotných stavov to nebude možné v domácom prostredí, zabezpečí im dôstojný domov na dožitie.

41. Právny zástupca žalobcu navrhol vykonanie kontrolného znaleckého posudku na duševný stav pána A. A. v čase podpísania darovacej zmluvy. Súd navrhnutý dôkaz z dôvodu, že obaja znalci, ktorí v konaní vypracovali súkromný znalecký posudok, zhodne uviedli, že vzhľadom na chudobnú zdravotnú dokumentáciu a že posudzovaná osoba nežije, nie je možné so 100% istotou vylúčiť spôsobilosť posudzovanej osoby na právne úkony.

42. Podľa Čl. 15 - (1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

43. Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom.

44. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov.

45. Skutočnosť, že otec strán sporu uzavrel darovaciu zmluvu, resp. urobil právny úkon so žalovaným v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento právny úkon neschopným tvrdili žalobkyne 1/, 2/ a svedok pán A., partner žalobkyne 1/. Dokonca tvrdili, že táto jeho duševná porucha (demencia, nespôsobilosť na právne úkony) sa u neho prejavovala už od roku 2013.

46. V zmysle § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Právna úprava v § 38 Občianskeho zákonníka upravuje iba dôsledky toho, ak uskutoční úkon osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony a osoba, ktorá v zásade má spôsobilosť na právne úkony, avšak uskutočnila úkon za stavu, že v čase úkonu trpela duševnou poruchou, ktorá ju na tento úkon robila nespôsobilou.

47. Z vykonaného dokazovania je preukázané, že nebohý pán A. A. nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jeho spôsobilosť na právne úkony v čase právneho úkonu nebola ani nijako obmedzená. V prípade ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak konajúca osoba nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo jej spôsobilosť nie je obmedzená, v prípade pochybností o tejto spôsobilosti treba pre záver o platnosti (neplatnosti) právneho úkonu posúdiť, či v čase úkonu konajúca osoba neuskutočnila úkon v duševnej poruche, teda pri uskutočnení konkrétneho úkonu nemohla posúdiť následky svojho úkonu alebo nemohla ovládnuť svoje správanie. Záver o nespôsobilosti takejto osoby (ktorá nebola pozbavená alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená rozhodnutím súdu) však musí byť nepochybný. V tomto prípade nestačí iba pochybnosť.

48. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že svedkyňa pani I. B., matrikárka, pri overovaní generálnej plnej moci dňa 29.10.2013, posudzovala schopnosť nebohého chápať následky svojho konania a uviedla, že v prípade akýchkoľvek pochybností by generálnu plnú moc podpísanú nebohým nebola overila. Rovnako k takémuto posúdeniu schopností nebohého došlo pri uzavretí zmluvy osobne nebohým so O. sociálnej služby M., o poskytnutí sociálnej služby dňa 27.08.2013 a počas celej doby poskytovania opatrovateľskej služby až do smrti 10.03.2015, podľa vyjadrenia Strediska sociálnych služieb bol nebohý orientovaný v čase a priestore. Táto skutočnosť bola konštatovaná aj v lekárskej správe zo dňa 12.04.2013 („ONN: orient. miestom, osobou, nepresne časom, bez známok mening. dráždenia, reč hypofonická, adekvátne odpovede, jednoslovné, susp. hypakuza, bradypsychizmus, celkovo aj spomalené psychomotorické tempo .....“). Z výpisu zo zdravotnej dokumentácie vyplývalo, že v zdravotnej dokumentácii sa nenachádzajú nálezy z odborných vyšetrení, ktoré by potvrdili demenciu prípadne duševné ochorenie.

49. K podpisu darovacej zmluvy došlo 19.11.2014. Z vyjadrenia notára JUDr. B. I. je preukázané, že notár pripravil darovaciu zmluvu a k jej podpisu došlo v byte nebohého v dôsledku jeho zdravotných problémov (nemobilný) za prítomnosti notára, ktorý ho s obsahom zmluvy oboznámil a po posúdení jeho schopností dospel k záveru, že nebohý ako darca si je vedomý obsahu zmluvy, chápe zmysel svojho konania a preto osvedčil pravosť jeho podpisu na zmluve.

50. Súkromné znalecké posudky nepreukázali skutočnosť, že v čase právneho úkonu bol nebohý nespôsobilý na právne úkony, resp. že by konal v duševnej poruche. Neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania, je vylúčené robiť záver o konaní v duševnej poruche na základe pravdepodobnosti, či za skutkových okolností, ktoré neumožňujú urobiť v uvedenom smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Akokoľvek esenciálnym dôkazným podkladom v konaní, v ktorom je posudzované, či predmetné právne konanie fyzickej osoby bolo urobené v duševnej poruche alebo nie, je znalecký posudok z príslušného odboru, nezbavuje to ešte súd povinnosti, aby sa pri hodnotení dôkazov zaoberal úplnosťou a presvedčivosťou spracovaného posudku a tento dôkazný prostriedok hodnotil

s ďalšími dôkaznými prostriedkami a s prihliadnutím ku všetkému, čo vyšlo za konania najavo. Navyše ako už bolo uvedené odborný znalecký posudok predložený žalobkyňami 1/, 2/ vychádzal len z jednostranného popisu správania nebohého, uvedeného znalkyni žalobkyňou 1/. Napriek tomu, znalkyňa v posudku dospela k záveru, že nebohý „trpel s najväčšou pravdepodobnosťou už niekoľko rokov pred svojou smrťou rozvíjajúcou sa demenciou zmiešaného typu (etrofickou aj vaskulárnou)“. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o bezpečné zistenie, že nebohý nedokázal posúdiť následky svojho konania a jednostrannosť vyhotoveného znaleckého posudku, nedošlo ani preukázaniu tvrdení žalobkýň, že darovacia zmluva je v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatná.

51. Na druhej strane je preukázané, že žalovaný od roku 2012 poskytoval rodičom, ako otcovi (zomrelom 10.03.2015) tak aj matke (zomrelej 11.02.2017), plnú a potrebnú starostlivosť, na ktorú boli zo zdravotných dôvodov odkázaní. Matke následne zabezpečil od 01.12.2016 z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu a nemobilnosti umiestnenie v zariadení sociálnej služby pre seniorov a ktorej vzhľadom na nízky dôchodok doplácal z vlastných prostriedkov na opatrovateľskú službu, donášku stravy a pobyt v zariadení sociálnej služby pre seniorov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si svoju povinnosť uvedenú v darovacej zmluve v bode VII. 2 cit: „zabezpečí darcovi potrebnú starostlivosť a opateru v starobe a chorobe“ splnil.

52. S poukazom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že Darovacia zmluva uzavretá medzi nebohým A. A. ako darcom a žalovaným ako obdarovaným dňa 19.11.2014 je platná, a preto žalobu o určenie, že nehnuteľnosti (prevedené darovacou zmluvou do vlastníctva žalovaného) patria do dedičstva po poručiteľovi A. A. zomrelom XX.XX.XXXX, v celom rozsahu zamietol.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 a žalovanému, ako strane, ktorá mala v spore plný úspech priznal plnú náhradu trov konania.

54. Po právoplatnosti rozsudku, súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník rozhodne o výške náhrady trov konania v súlade s § 262 ods. 2 v spojení s § 263 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z.)