Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_38Csp-14-2016.pdf
PDF · 110.73 KB
Case nature
Area
Subarea
38Csp/14/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobcu: JUSTRINON MANAGEMENT s.r.o., so sídlom U vlečky 1749/4, Modřany, 143 00 Praha 4, Česká republika, IČO: 292 16 842, zast. advokátskou kanceláriou VRBA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: B. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XX, XXX XX F. o zaplatenie 10.247,18 CZK s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.3.2016 voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 10.247,18 CZK s príslušenstvom titulom zmluvy o kontokorentnom úvere. Súčasne požaduje náhradu trov konania. 2. Svoj nárok odôvodnil skutkovým tvrdením o tom, že dňa 11.6.2013 došlo k uzavretiu Zmluvy o osobnom účte Českej spořitelny medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený sporožírový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Zároveň bola medzi právnym predchodcom žalobcu, Českou spořitelnou a žalovaným dňa 20.11.2013 uzatvorená Zmluva o kontokorentom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver až do výšky 5.000 CZK. Na základe Zmluvy o kontokorentom úvere bol žalovaný povinný platiť právnemu predchodcovi žalobcu ročný úrok z kontokorentu a ceny za služby spojené s vedením kontokorentu v súlade s platným sadzobníkom; uvedené úroky a ceny boli v súlade so Zmluvou o kontokorentom úvere započítavané do výšky kontokorentu. Výška úrokovej sadzby kontokorentu bola podľa bodu 3.1 Zmluvy o úvere stanovená vo výške 18,90 % ročne. 3. Na osobnom sporožírovom účte žalovaného vznikol v mesiaci marec roku 2014 nepovolený debetný zostatok vo výške 8.328,59 CZK. Žalobca aj napriek výzvam nepovolený debetný zostatok nevyrovnal, a preto právny predchodca žalobcu previedol pohľadávku dňa 2.5.2014 na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov. K tomuto dňu činil nepovolený debetný zostatok sumu 9.016,34 CZK a úrok z nepovoleného debetného zostatku sumu 24,05 CZK. Žalovaný bol o prevedení pohľadávky na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov informovaný výzvou/výpoveďou zo dňa 5.5.2014, v ktorej bol zároveň upozornený, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy dôjde v dôsledku výpovede zo strany právneho predchodcu žalobcu k ukončeniu Zmluvy a všetkých súvisiacich dohôd k poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bola doručená táto výpoveď. Nepovolený debetný zostatok bol odo dňa nasledujúceho po prevedení na evidenčný účet pohľadávok úročený zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne a úrokom z poskytnutého kontokorentu vo výške 18,90 % ročne. 4. Na tieto skutkové tvrdenia žalobca navrhol vykonať dôkazy : Zmluva o osobnom účte České spořitelny, Zmluva o kontokorentom úvere, Všeobecné obchodné podmienky Českej spořitelny, a.s., Oznámenie Českej spořitelny, a.s. o úrokových sadzbách, Cenník Českej spořitelny, a.s., Výpisy z osobného účtu
žalovaného za obdobie 3-5/2014, Výzva na zaplatenie/výpoveď zmluvy a dohôd o službách súvisiacich s účtom, doručenky, Zmluva o postúpení pohľadávok, Oznámenie o postúpení pohľadávky. 5. Žaloba spolu s procesným poučením, uznesením č.k. 38Csp/14/2016-44 zo dňa 26.9.2016, bola žalovanému doručovaná do vlastných rúk dňa 16.6.2016, avšak zásielka sa súdu vrátila dňa 22.6.2016 z dôvodu „adresát neznámy.“ Nakoľko pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť ani po viacnásobnom šetrení, žaloba s procesným poučením bola žalovanému doručená v zmysle ust. § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Žalovaný na podanú žalobu nijako nereagoval ani nepredložil súdu návrhy na doplnenie dokazovania. 6. Podľa § 297 CSP (zákon č.160/2015 Z,z,) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. 7. Vzhľadom na to, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1 000 EUR, súd v zmysle § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10.11.2017, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa § 219 ods.3 CSP.
Súd vykonal navrhované dôkazy a po ich vyhodnotení za p r e u k á z a n é podstatné skutkové tvrdenia strán sporu považuje : 8. Právny predchodca žalobcu, Česká spořitelna, a.s. ako postupca postúpil žalovanú pohľadávku ku dňu 1.2.2015 na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu. 9. Dňa 11.6.2013 strany sporu uzavreli Zmluvu o Osobnom účte Českej spořitelny (ďalej len „Zmluva o účte“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť odo dna 11.6.2013 žalovanému Osobný účet Českej spořitelny č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v českých korunách. 10. Dňa 20.11.2013 strany sporu uzavreli Zmluvu o kontokorentom úvere (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť v prospech žalovaného ako dlžníka kontokorentný úver vo výške až do 5.000 CZK a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi dlžnú sumu spolu s dohodnutým úrokom. Výška dojednaného úveru predstavovala 18,90 % ročne s tým, že úrok bude počítaný denne zo skutočnej výšky vyčerpanej a nesplatenej istiny úveru. Denný úrok bude stanovený z ročnej úrokovej sadzby s predpokladom kalendárneho roku trvajúceho 360 dní. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje 40,09 %, priemerná hodnota RPMN určená nebola. Celková dohodnutá suma, ktorú je žalovaný povinný splatiť predstavuje 5.856 CZK. Žalovaný bol oprávnený úver splácať podľa svojho uváženia, avšak celý úver vrátane vyúčtovaných úrokov a ďalších nákladov úveru bol povinný splatiť najneskôr do 1 roka odo dňa, kedy úver začne čerpať. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky České spořitelny, a.s.. 11. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami zmluvy právny predchodca žalobcu listom zo dňa 5.5.2014 oznámil žalovanému, že dňa 2.5.2014 previedol svoju pohľadávku zo sporožírového účtu na evidenčný účet pohľadávok z nepovolených debetných zostatkov, a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy.
Za n e p r e u k á z a n é skutkové tvrdenia súd považuje : 12. Zo Zmluvy o účte zo dňa 11.6.2013 súd zistil, že táto nie je podpísaná žalovaným. 13. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 2.3.2015 súd zistil, že právny predchodca žalobcu, Česká spořitelna,a.s. ako postupca postúpil predmetnú pohľadávku na žalobcu, ako postupníka a táto prešla na žalobcu dňom 1.2.2015 do jeho vlastníctva. Žalobca pripojil k žalobnému návrhu listinu označenú ako „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ vystavenú právnym predchodcom žalobcu adresovanú žalovanému, avšak žalobca nepreukázal či predmetnú listinu žalovanému skutočne doručil, resp. či sa mu táto vrátila ako nedoručená.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 14. V zmysle čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 15. Podľa Prílohy k Občianskemu zákonníku je Smernica Rady č.93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34) prebratá do právneho poriadku SR z právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
16. Podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č.93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. 17. Podľa článku 1 ods. 1 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (80/934/EHS) ustanovenia tohto Dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom. 18. Podľa článku 3 ods. 1 prvej vety Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (80/934/EHS) zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. 19. Podľa článku 5 ods. 2 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (80/934/EHS) bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu. 20. Podľa článku 5 ods. 3 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (80/934/EHS) bez ohľadu na ustanovenie čl. 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa čl. 3 zmluvy uzavreté za okolností uvedených v ods. 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa. 21. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústav Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. 22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. 23. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 24. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 13.6.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 25. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 26. Podľa §52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 27. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. 28. Podľa §54 ods.2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 29. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 30. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 31. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky. 32. Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 14.6.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 33. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť,1) ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu1ab) a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje. 34. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 35. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 36. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 37. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 38. Podľa ust. § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 39. Podľa ust. § 132 ods. 3 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 40. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu 41. Podľa ust. §185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
Súd dospel k právnemu z á v e r u : 42. Žalobca sa predmetnou žalobou domáha zaplatenia sumy vo výške 10.247,18 CZK titulom istiny vo výške 9.016,34 CZK a úroku 1.230,84 CZK vyčísleným do dňa postúpenia pohľadávky 1.2.2015, ďalej úroku z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 9.016,34 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, teda od 2.2.2015 do zaplatenia, úroku vo výške 18,90 % ročne z poskytnutého úveru zo sumy 9.016,34 CZK odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky 2.2.2015 do zaplatenia. 43. Široká ochrana spotrebiteľa je garantovaná už smernicou Rady 93/13/EZS z 5.4.1993. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv (nález Ústavného súdu ČR sp.zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp.zn. 9Co/236/2010 zo dňa 30.8.2012, uznesenie KS Prešov sp.zn. 7CoE/34/2009 zo dňa 30.9.2009, rozhodnutie KS v Nitre sp.zn. 6Co/254/2008 zo dňa 10.2.2009). 44. Zmluvné strany si môžu pre riešenie právnych vzťahov zo zmluvy zvoliť právo rozhodné. Pri voľbe práva je však stanovené obmedzenie európskym medzinárodným právom súkromným z dôvodu nutnosti ochrany spotrebiteľa ( Rímska zmluva, článok 5). Cieľom týchto ustanovení je ochrana slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa. Voľba práva podľa článku 3 nesmie spotrebiteľa zbavovať ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne ustanovenia práva zeme, v ktorej má spotrebiteľ obvyklé bydlisko. Vždy rozhodné je to právo, ktoré zaisťuje pre spotrebiteľa výhodnejšiu ochranu. Ak si strany nezvolia právo, alebo je nutná ochrana spotrebiteľa rozhodné je právo obvyklé bydliska spotrebiteľa. Súd skúmal, ktoré právo je pre žalovaného ako spotrebiteľa výhodnejšie. 45. Dňa 19.6.1980 bol otvorený na podpis v Ríme Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ktorý signovali a ratifikovali tak Slovenská republika ako aj Česká republika. Ustanovenie § 10 zákona
č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom síce stanovuje ako rozhodné právo právo Českej republiky, súčasne však, čo je významné z hľadiska rozhodovania v prejednávanej veci, podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel. V prejednávanej veci síce existovala medzi zmluvnými stranami dohoda o rozhodnom práve (právo Českej republiky), avšak vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy za situácie, že ide o vec s medzinárodným prvkom a žalovaný má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, je potrebné posudzovať uplatnený nárok žalobcu z úverovej zmluvy podľa kogentnej právnej úpravy. Z tohto dôvodu súd na daný prípad aplikoval právo Slovenskej republiky ako právo rozhodné. 46. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva absolútnym obchodným vzťahom, ktorá sa v zmysle §261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka spravuje úpravou podľa Obchodného zákonníka (§479 a nasl.), pričom túto úpravu možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu. Zároveň však podľa charakteru zmluvy (t.j. formulárová predtlač a podnikateľ - fyzická osoba) ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje špeciálna úprava obsiahnutá v §52 ods.2, posledná veta Obč. zákonníka a v osobitnom zákone č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené platí aj pre Zmluvu o bežnom účte ( § 708 Obchodného zákonníka). 47. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014. 48. Žalobca súdu predložil oznámenie Českej spořitelny, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 2.3.2015, ku ktorej nepredložil dôkaz svedčiaci o odoslaní ani doručení tejto listiny žalovanému. Žalobca nepredložil k žalobe Poštový podací hárok ani žiadnu inú listinu, ktorou by preukázal či predmetné oznámenie žalovanému skutočne doručil, resp. či sa mu táto vrátila ako nedoručená. 49. Súd sa preto ako prvotnou zaoberal otázkou aktívnej legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby od zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel s Českou spořitelnou, a.s., na základe ktorej Česká spořitelna, a.s. ako veriteľ /postupca/ postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi na žalobcu /postupníka/. V danom prípade sa jedná o zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá vznikla banke ako veriteľovi voči žalovanému ako dlžníkovi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Vzhľadom na skutočnosť, že postupcom bola banka, postupníkom bol žalobca, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti a dlžníkom bol klient banky, vzťahujú sa na postúpenie pohľadávky nielen ustanovenia Občianskeho zákonníka /§ 524 a nasl./, ale aj ustanovenia zákona č.483/2001 Z.z. o bankách /§ 92 ods. 7/. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorou sa postupuje pohľadávka z nezosplatneného úveru z banky na tretí subjekt, je v zmysle tohto zákona vyžadované splnenie ďalších skutočností, pričom nesplnenie čo i len jedného z nich spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v časti postúpenia predmetnej pohľadávky. Súd mal za to, že oznámením banky ako veriteľa o postúpení pohľadávky subjektu, ktorý nemá postavenie banky a nemá povolenie na vykonávanie bankovej činnosti, nemôže znamenať, že absolútne neplatná zmluva o postúpení pohľadávok sa tým konvaliduje a táto zmluva o postúpení pohľadávok sa bez splnenia zákonom vyžadovaných náležitostí stane právne existujúcim a platným právnym úkonom s adekvátnymi následkami. Žalobca v konaní predložil oznámenie Českej spořitelny, a.s. zo dňa 2.3.2015, ktorým táto žalovanému mala oznámiť postúpenie pohľadávky voči nemu na žalobcu, pričom nepredložil žiaden dôkaz svedčiaci o tom, že by bolo predmetné oznámenie Českej spořitelny, a.s. doručené žalovanému. Vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nepreukázal relevantné oznámenie postúpenia pohľadávky Českej spořitelny, a.s. žalovanému, súd sa aj s poukazom na túto skutočnosť zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa postúpenia pohľadávky voči žalovanému. 50. V zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, môže banka, za splnenia ďalších podmienok /ak klient pred postúpením pohľadávky neuhradí banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; existencia písomnej výzvy banky na plnenie/ svoju pohľadávku zodpovedajúcu celému tomuto peňažnému záväzku /nielen časti/postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou /ďalej len "postupník"/,aj bez súhlasu klienta. V prípade, že dlžník neplní splátky úveru včas a riadne, znamená to nesplácanie celej pohľadávky, ktorú môže následne banka i za trvania zmluvného vzťahu postúpiť inej osobe, ktorá nemusí byť bankou.
51. V danej veci vyplynulo, že ku dňu postúpenia pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu žalovaný ako klient neplnil včas a riadne svoj dlh zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a bol v omeškaní s plnením viac ako jednej splátky, a to po dobu dlhšiu ako 90 dní. Podmienky pre postúpenie pohľadávky banky bez súhlasu klienta /žalovaného/ na tretiu osobu, ktorá nie je bankou /žalobca/ podľa § 92 ods. 7 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, tak neboli splnené a vo veci nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá je v tejto časti neplatná pre rozpor so zákonom /§ 39 Občianskeho zákonníka/. 52. Súd má za to, že právne významné pre posúdenie žaloby je, že právnym titulom uplatňovaného nároku je bankový úver. Existuje zásadný rozdiel medzi úverom alebo pôžičkou, ktorá je spotrebiteľovi poskytovaná bankou a úverom alebo pôžičkou poskytovaným nebankovým subjektom. Banky na rozdiel od nebankoviek poskytujú úvery a pôžičky z návratných finančných prostriedkov získavaných od verejnosti, na základe verejnej výzvy. Štát preto chráni vklady občanov a právnických osôb uložených v banke a to aj tým, že stanovuje presný režim činnosti banky. Preto sú v § 92 ods. 8 zákona o bankách stanovené obligatórne podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na tretiu osobu. Tieto musia byť pre platnosť postúpenia dodržané. Jednou z nich je aj oznámenie banky klientovi o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky na tretí subjekt. Túto podmienku postúpenia pohľadávky však žalobca v konaní nepreukázal. Postúpenie teda nebolo platné a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu. 53. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu žalobcu ním uplatnené právo resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existenciou tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania / viď rozsudok Najvyššie súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009/ a preto nepostačuje, aby súdu žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi. Súd nerozporuje, že podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. V tomto prípade sa však preukázania zmluvy o postúpení pohľadávky nedožaduje dlžník - žalovaná ale konajúci súd za účelom overenie žalobcom tvrdenej aktívnej vecnej legitimácie. V opačnom prípade by išlo o zjavný exces v postupe konajúceho súdu, ktorý pri opomenutí vyriešiť kardinálnu otázku, akou je otázka existencie vecnej legitimácie, k zodpovedaniu ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, by protirečil obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného čl.6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd /nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 266/2014 zo 16. decembra 2014/. 54. Súd sa v predmetnom konaní zaoberal aj otázkou chýbajúceho podpisu žalovaného na Zmluve o účte zo dňa 11.3.2013. Podľa čl. 5 predmetnej zmluvy nadobúda Zmluva o účte účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami. Podľa čl. 6 predmetnej zmluvy majiteľ účtu (žalovaný) potvrdzuje podpisom Zmluvy o účte, že prevzal jeden jej rovnopis. Žalovaný v tomto prípade neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal platné uzavretie Zmluvy o účte. S platnosťou alebo neplatnosťou tejto zmluvy a následne Zmluvy o úvere (ktorú podpísali obe strany) na túto zmluvu nadväzujúcej by sa súd zaoberal ako s predbežnou otázkou pri rozhodovaní o nároku žalobcu na žalovanú pohľadávku. Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že v takomto prípade by sa jednalo o bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného. Touto otázkou sa však súd vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, a síce nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu nezaoberal.
O trovách konania súd rozhodol takto : 55. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 56. Podľa § 263 ods.1 CSP bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 57. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 58. Nakoľko súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, bol žalovaný tým účastníkom v konaní, ktorý mal úspech vo veci, a preto by mu podľa zásad o náhrade trov konania patrila náhrada trov konania v celom rozsahu. Nakoľko si žalovaný žiadnu náhradu trov konania neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu v konaní trovy vznikli, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).