Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/70/2017

Uznesenie

Okresný súd Čadca v právnej veci navrhovateľky F. Y., nar. XX. X. XXXX, B. XXXX/X, Č. proti odporcovi DOMBYT Čadca, u Kyzka 751, Čadca, IČO: 35658312, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 24. 10. 2017 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zabezpečiť dodávku elektrickej energie do bytu č. X v bytovom dome na B. O., súpisné číslo XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, kat. úz. Č., ktorý prenajíma navrhovateľke a súčasne povinnosť uhradiť navrhovateľke škodu, ktorá jej vznikla z dôvodu odpojenia dodávky elektrickej energie vo výške 300,- Eur, ako aj náklady vo výške 33,- Eur, ktoré vznikli navrhovateľke zaplatením súdneho poplatku. Návrh odôvodnila tým, že dňa 1. 10. 2010 uzavrela s odporcom zmluvu o nájme bytu č. X v bytovom dome na B. O. D. Č. súpisné číslo XXXX, zapísanom na LV č. XXXX, pre kat. úz. Č., na dobu jedného roka s právom nájomcu na opakované uzatvorenie nájmu bytu na dobu určitú. Hoci k opakovanému uzatvoreniu zmluvy o nájme bytu na dobu určitú nedošlo, počas nasledujúcich siedmich rokov od uzatvorenia zmluvy až do dňa podania návrhu byt navrhovateľka užívala a odporca od nej prijímal pravidelné platby nájomného, z čoho vyplýva, že nájomný vzťah pokračoval aj bez písomnej zmluvy. Dňa 20. 9. 2017 navrhovateľka zistila, že prenajatý byt je odpojený od dodávky elektrickej energie. V rovnaký deň zistila u poskytovateľa elektrickej energie, že prenajatý byt bol odpojený od dodávky elektrickej energie na žiadosť odporcu dňa 21. 9. 2017, preto ústne odporcu vyzvala, aby zabezpečil obnovenie dodávky elektrickej energie, ten však na túto výzvu do podania návrhu nereagoval. Týmto konaním spôsobil navrhovateľke škodu vo výške 60,- Eur, nakoľko z dôvodu odpojenia dodávky nemohla využívať služby, ktoré pravidelne platí, ktorými sú poskytovanie internetového pripojenia a televízneho kanálu. Týmto konaním odporca porušil ustanovenie § 688 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nájomca bytu a osoby, ktoré žijú s ním v spoločnej domácnosti, majú popri práve byt užívať aj právo užívať spoločné priestory a zariadenie domu, ako aj požívať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu. V tejto súvislosti navrhovateľka uviedla, že spolu s ňou byt užívajú aj jej dve deti. 2.K návrhu pripojila Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretý medzi spoločnosťou SlovakTelecom a navrhovateľkou, z ktorého vyplýva aktivácia služby Magiointernet k č. zmluvy XXXXXXXXXX s adresou umiestnenia B. XXXX/X, Č., aktivácia k dátumu 15. 5. 2017, pri akciovej cene platnej počas prvého až tridsiateho mesiaca 30,- Eur mesačne. Následne pripojila aj zmluvu o nájme bytu zo dňa 1. 10. 2010, uzatvorenú medzi ňou a odporcom. Z bodu 3/ tejto zmluvy vyplýva, že nájom bytu vznikol dňom 1. 10. 2010. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu jedného roka s právom nájomcu na opakované uzatvorenie nájmu bytu na dobu určitú pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a § 711 Občianskeho zákonníka. Ďalej pripojila kópiu zálohového predpisu na výpočet úhrady

za používanie bytu zo dňa 18. 10. 2010, z ktorého vyplýva výška mesačnej zálohy 264,24 Eur a kópiu pohybov na účte ČSOB - študentský účet v Eur, internet banking ČSOB, z ktorého vyplýva úhrada zo dňa 23. 10. 2011 realizovaná na číslo účtu SK XXXX XXXX XXXX XXXX XXXXXX, s typom transakcie trvalý príkaz na úhradu č. 3 vo výške 238,74 Eur. 3. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa § 326 ods. 1 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 326 ods. 2 k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa § 329 ods. 1 prvá veta súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 329 ods. 2 pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa § 329 ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Podľa § 710 ods. 2 ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

4.Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia okrem existencie právneho vzťahu medzi stranami a osvedčenia skutočnosti, že právo jednej zo strán je ohrozované, resp. porušované, je aj potreba neodkladnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami konania s dôrazom na konkrétne právo. Žalobca musí osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov a samotnú danosť práva (nároku). Osvedčenie dôvodnosti indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Osvedčenie na rozdiel od dokázania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti, pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Úpravou pomerov vo forme neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti strán ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, obsahom neodkladnej úpravy v neskoršom konaní súd nie je viazaný a môže rozhodnúť inak. 5. Predmetom navrhovaného neodkladného opatrenia v danom prípade bolo, aby súd uložil odporcovi povinnosť zabezpečiť dodávku elektrickej energie do bytu, ktorý v súčasnosti navrhovateľka užíva, za čo platí odporcovi pravidelne nájomné. Zároveň mal súd uložiť odporcovi povinnosť uhradiť navrhovateľke škodu, ktorá jej vznikla z dôvodu odpojenia dodávky elektrickej energie vo výške 300,- Eur a trovy konania titulom súdneho poplatku za návrh. 6. Z pripojených spisov, ktorých pripojenie súd zabezpečil v súlade s ustanovením § 185 ods. 2 CSP, mal zistené nasledovné skutočnosti: 7.Zo spisu 12C/138/2016 mal súd zistené, že odporca v postavení žalobcu podal 26. 9. 2014 žalobu proti navrhovateľke v postavení žalovanej a N. Y. o zaplatenie 1.881,61 Eur. Zo skutkových tvrdení uvedených

v žalobe vyplýva, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o nájme bytu 1. 10. 2010 na dobu určitú, a to na dobu jedného roka, pričom k opätovnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy nedošlo, preto ku dňu podania žaloby obývajú žalovaní byt bez právneho dôvodu, napriek tomu sú povinní uhrádzať nájomné a platby za služby súvisiace s bývaním, ktoré mesačne predstavujú 224,74 Eur. Tieto povinnosti si žalovaní neplnili, čo viedlo k naakumulovaniu nedoplatkov až vo výške 1.881,61 Eur. V dôsledku dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.403,06 Eur späť. Súd rozsudkom č. k. 12C/138/2016-84 zo dňa 23. 3. 2017 zastavil, vo zvyšnej sume predstavujúcej 478,55 Eur žalobe ako dôvodnej vyhovel. Poukázal na to, že nájom uvedeného bytu zanikol uplynutím jedného roka od uzatvorenia nájomnej zmluvy, pričom k uzatvoreniu novej zmluvy nedošlo. Žalovaní však aj naďalej zostali bývať v predmetnom byte, preto im vznikla povinnosť ďalej hradiť platby spojené s užívaním bytu a bývaním. Neplnením si týchto povinností došlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nárok priznal žalobcovi teda z titulu bezdôvodného obohatenia. Proti tomuto rozsudku žalovaní odvolanie nepodali. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20. 5. 2017. 8.Vo veci prebiehajúcej na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 9C/92/2016 sa odporca v postavení žalobcu domáhal žalobou zo dňa 20. 9. 2016 voči navrhovateľke a N. Y. ako žalovaným vydania rozhodnutia, ktorým by ich súd zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 1.640,24 Eur spolu s úrokom z omeškania. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalovaní užívajú uvedený byt bez právneho dôvodu, no i napriek tomu majú povinnosť uhrádzať nájomné a realizovať platby za služby v súvisiace s bývaním, ktoré mesačne predstavujú 238,74 Eur. Žalovaní si uvedené povinnosti neplnili, neuhrádzali nájomné a uvedené platby za služby, čo viedlo k naakumulovaniu nedoplatkov vo výške 1.640,24 Eur. Zo skutkových tvrdení v žalobe vyplýva, že žalobca so žalovanými uzavrel dňa 1. 10. 2010 nájomnú zmluvu, avšak len na dobu jedného roku s právom nájomcu na opakované uzatvorenie nájmu bytu na dobu určitú pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v § 711 Občianskeho zákonníka. K opätovnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy však nedošlo. Uvedené konanie nie je doposiaľ skončené. 9.V danom prípade sa súd zaoberal existenciou právneho vzťahu medzi stranami. Z nájomnej zmluvy predloženej navrhovateľkou mal súd zistené, že zmluva o nájme bytu bola uzavretá dňa 1. 10. 2010. Z bodu 3/ tejto zmluvy vyplýva, že nájom bytu vznikol týmto dňom 1. 10. 2010, nájomná zmluva bola uzavretá na dobu jedného roka s právom nájomcu na opakované uzatvorenie nájmu bytu na dobu určitú, pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a § 711 Občianskeho zákonníka. Súd vychádzal aj z tvrdení samotného odporcu, ktoré produkoval v rámci svojich žalôb vedených už vo vyššie uvedených konaniach, keď uzavretie nájomnej zmluvy dňa 1. 10. 2010 možno považovať za nesporné. Ďalej za nesporné súd považoval tvrdenie týkajúce sa dohodnutej doby nájmu, teda doby jedného roka, z čoho možno dospieť k záveru, že nájomný vzťah medzi stranami skončil dňa 1. 10. 2011. Navrhovateľka poukazovala na to, že i napriek tomu, že nedošlo k uzavretiu ďalšej nájomnej zmluvy, byt následne po dobu 7 rokov užívala a za užívanie odporcovi platila. Ani táto skutočnosť (vzhľadom k vyjadreniam odporcu v už uvedených súdnych sporoch) spornou nebola. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, druhá veta, podľa ktorého ustanovenie § 676 ods. 2 pre zánik nájmu bytu neplatí (ide o znenie zákona účinné v zmysle novely zákonom č. 261/2001 Z. z. s účinnosťou od 1.9.2001). V zmysle tohto ustanovenia, ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, nájomná zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. V danom prípade nemožno hovoriť o konkludentnom obnovení nájomnej zmluvy len preto, že navrhovateľka aj po ukončení dohodnutého nájmu bytu byt naďalej užíva. Z dikcie ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka výslovne vyplýva, že ustanovenie § 676 ods. 2 tohto zákona sa v danom prípade nepoužije. S poukazom na uvedené je zrejmé, že medzi stranami vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, čo súd judikoval už v rozsudku vydanom vo veci 12C/138/2016, proti ktorému navrhovateľka odvolanie nepodala. Súd poukazuje na to, že má zároveň pochybnosť o pravdivosti tvrdení navrhovateľky týkajúcich sa toho, že pravidelne uhrádza nájomné, keď z uvedených spisov vyplýva opak, keď navrhovateľka opakovane svoju povinnosť neplnila a proti vydaným rozhodnutiam (ktorým súd žalobe žalobcu - odporcu) sa nebránila. Vzhľadom na charakter vzťahu medzi stranami, teda vzťahu z bezdôvodného obohatenia, súd nemôže poskytnúť navrhovateľke právnu ochranu v podobe uloženia povinnosti odporcovi zabezpečiť obnovenie dodávky elektrickej energie do bytu, ktorý navrhovateľka užíva bez právneho dôvodu. Navrhovateľke nesvedčí právo z nájomného vzťahu v zmysle § 688 Občianskeho zákonníka, na ktorý poukazuje, pretože ku dňu rozhodovania o jej návrhu nájomný vzťah medzi ňou a odporcom neexituje. Nájomný vzťah, založený medzi nimi zmluvou zo dňa 1.10.2010 sa automaticky, konkludentne neobnovil, bez ohľadu na to, že odporca trpel užívanie bytu navrhovateľkou a prijímal jej úhrady (na ktoré má podľa názoru súdu

nárok ako plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, keďže navrhovateľka byt užíva bez právneho dôvodu). Medzi navrhovateľkou a odporcom vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, že odporcovi povinnosť, ktorej uloženia sa navrhovateľka domáha, z ničoho nevyplýva. 10. Vo vzťahu k časti uplatneného nároku titulom škody, súd poukazuje jednak na rozpor medzi skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu, v rámci ktorého sa navrhovateľka domáha zaplatenia škody vo výške 60,- Eur a navrhovaným petitom, v ktorom už uvádza sumu 300,- Eur, titulom škody, ktorá jej vznikla z dôvodu odpojenia dodávky elektrickej energie. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení vo vzťahu k jednotlivým predpokladom vzniku zodpovednosti odporcu za škodu. Teda vo vzťahu k porušeniu povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Rovnako tak poukazuje na absenciu listinných dôkazov. Navrhovateľka v tejto časti neuniesla bremeno tvrdenia ani dôkazov. Vo vzťahu k predloženým listinám súd uvádza, že zo zálohového predpisu na výpočet úhrady za používanie bytu nevyplývajú bližšie konkrétne údaje, z ktorých by bolo zrejmé vyvodiť, že ide o úhradu na účel tvrdený navrhovateľkou v návrhu, a to aj s poukazom na rozdielnu výšku sumy, než je suma, ktorá vyplýva zo zálohového predpisu. Nie je rovnako zrejmé, kto je majiteľom uvedeného účtu (ide dokonca o účet študentský) a kto je adresátom, teda prijímateľom úhrady. Teda absentujú rozhodujúce skutkové tvrdenia, pričom súd nie je povinný zostavovať ich namiesto navrhovateľky z pripojených listín. 11. Aj keď súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti, nie všetky rozhodujúce skutočnosti, danom prípade je toho názoru, že vzhľadom na všetky okolnosti, nemožno považovať nárok navrhovateľky za osvedčený a v časti náhrady škody za preukázaný. 12.O trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 CSP, keď rozhodoval o nároku na náhradu trov podľa úspechu bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade je toto rozhodnutie rozhodnutím, ktorým končí konanie, nakoľko navrhovateľka netvrdila a neprodukovala dôkaz, že by iniciovala nejaký súdny spor súvisiaci s jej návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zo spisového materiálu 8C/70/2017 rovnako takáto skutočnosť nevyplýva, preto možno analogicky považovať rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V danom prípade návrh navrhovateľky súd zamietol, navrhovateľka teda nebola úspešnou. Právo na náhradu trov konania tak vzniklo odporcovi. Zo spisového materiálu, aj s prihliadnutím na stav tohto konania, ktorý nie je doposiaľ odporcovi ani známy, je zrejmé, že mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci (§ 357 písm. d) C.s.p.). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1,2,3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).