Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/513/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobkyne I.. B. Y., Q. R. X, prechodne Q. K. XX, D., právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Lukičom, advokátom so sídlom Krivá 21, 040 01 Košice, proti žalovaným 1/ B. Y., M.. XX.XX.XXXX, bytom W. X, P. M. F., 2/ L.. L. Y., M.. XX.XX.XXXX, bytom W. X, P. M. F., obe zastúpené JUDr. Elenou Penxovou, advokátkou, Štefánikovo námestie č. 5, Spišská Nová Ves, o zaplatenie 7 764,- Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku č.k. 10C/121/2015-75 z 22.9.2016 Okresného súdu Spišská Nová Ves

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2.rade proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 10C/121/2015-75 z 22.9.2016 žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak o návrhu doručenom súdu dňa 21.5.2015 (spresnenom podaním zo dňa 19.4.2016), ktorým sa žalobkyňa domáhala úhrady sumy 7.764,- Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a následne titulom poskytnutej pôžičky . Návrh odôvodnila tým, že dňa 3.11.2009 uzatvorila žalovaná v 1.rade ( v tom čase ako neplnoletá, zastúpená žalovanou v 2.rade) zmluvu s Dexia Bankou Slovensko o termínovanom vklade, za ktorým účelom jej poskytla žalobkyňa hotovosť 4.481,18 Eur a zároveň bol použitý zostatok termínovaného vkladu zriadeného tiež na meno žalovanej v 1.rade vo výške 5.731,96 Eur. Celkovo tak bol urobený vklad v sume 10.213,14 Eur s 36 mesačnou dobou viazanosti. Dňa 3.11.2010 požiadala žalobkyňa žalovanú v 2.rade, aby z tohto termínovaného vkladu vybrala 108,- Eur a niečo kúpila dcéram a zároveň, aby previedla bezhotovostným prevodom na jej účet 3.000 Eur, čo aj bolo zrealizované. K ukončeniu viazanosti došlo 3.11.2012 a žalobkyňa požadovala vrátenie zvyšného vkladu, k čomu však nedošlo. Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaných. Žalovaná v 1.rade uviedla, že žiadne finančné prostriedky neprijala, na účet v banke na jej meno vkladala peniaze jej matka, nakoľko v tom čase bola neplnoletá a zároveň vzniesla námietku premlčania. Žalovaná v 2.rade potvrdila uzatvorenie zmluvy o termínovanom vklade v prospech jej dcéry a vloženie čiastky 10.213,14 €. Rovnako potvrdila bezhotovostný prevod sumy 3.000 € na účet žalobkyne, ako aj výber 108 € použitý pre potreby dcér B. a U.. Nárok uplatnený žalobkyňou v predmetnom konaní žalovaná v 2.rade považuje za neopodstatnený, pretože si túto čiastku od žalobkyne nežiadala, neuzavrela s ňou žiadnu zmluvu o pôžičke a rovnako vzniesla námietku premlčania.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 657, §451,§ 100 ods. 1, §107 ods. 1,2 a v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania skúmal, či žalobkyňa poskytla žalovaným v 1. a 2.rade pôžičku alebo peniaze boli poskytnuté bez právneho dôvodu, t.j. jedná sa o nárok uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia. Prvoinštančný súd poukázal na to, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), v druhové určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, určenie času vrátenia . Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa poskytla peniaze na termínovaný účet žalovanej v 1.rade v tom čase maloletej, zastúpenej matkou (žalovanou v 2.rade) za účelom ich zhodnotenia, tak ako to už urobila predtým. Z predchádzajúceho termínovaného účtu po jeho skončení bola na termínovaný účet žalovanej v 1.rade prevedená suma 5.731,96 € a doložená v hotovosti suma 4.481,18 € (spolu 10.213,14 €). Výsluchom strán a svedkov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná v 2.rade tieto peniaze od žalobkyne nikdy nežiadala, teda nepožiadala ju o žiadnu pôžičku a nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke. V danej veci potom súd uzavrel, že žalobkyňa poskytla žalovaným peniaze bez právneho dôvodu, teda ide o bezdôvodné obohatenie. S poukazom na to, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí podľa ust. § 100 ods. 1 a §107 ods. 1 za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa vyzvala žalovanú dňa 30.10.2012 na prevedenie finančných prostriedkov z ukončeného termínovaného vkladu na jej účet, preto dvojročná premlčacia lehota uplynula 30.10.2014. Žalobkyňa podala žalobu na súd dňa 21.5.2015, preto súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej lehoty a žalobu zamietol z dôvodu premlčania nároku. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1,2 CSP.

2. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, keďže podľa jej názoru súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rovnako vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Citujúc ust. § 657 a § 658 žalobkyňa poukázala na podstatu zmluvy o pôžičke spočívajúcu v tom, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité množstvo druhovo určených vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Tieto veci prechádzajú do vlastníctva dlžníka, avšak dlžník je povinný vrátiť nie síce tie isté veci, ale veci rovnakého druhu. Zdôraznila, že charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je to, že má reálnu (nielen konsenzuálnu) povahu, teda na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzatvorenie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Podľa žalobkyne boli naplnené pojmové znaky zmluvy o pôžičke aj v danom prípade (určenie zmluvných strán, prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, dočasnosť zmluvného vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu), pretože v tomto prípade sú zmluvnými stranami žalovaná v 1. a žalovaná v 2.rade ako dlžníčky a žalobkyňa ako veriteľka, zo strany žalobkyne došlo k požičaniu peňazí ako druhovo určenej veci a žalobkyňa a žalovaná v 1. a 2.rade sa dohodli, že požičané finančné prostriedky majú byť vrátené žalobkyni najneskôr ku dňu ukončenia viazanosti termínovaného účtu. K reálnemu odovzdaniu došlo tým, že žalobkyňa časť pôžičky 4.481,18 € poskytla fyzickým odovzdaním hotovosti a zvyšná časť 5.731,96 € bola bezhotovostným prevodom prevedená z predchádzajúcej pôžičky na termínovaný účet vedený na meno žalovanej v 1.rade. Žalobkyňa vyjadrila názor, že samotná skutočnosť, že žalované peniaze nežiadali, teda neiniciovali jednanie o poskytnutí pôžičky, nie je obligatórnou náležitosťou uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Takouto podstatnou náležitosťou je, že sa dohodli na tom, že predmetné finančné prostriedky budú vrátené a že došlo k reálnemu odovzdaniu týchto prostriedkov. To, že k takejto dohode došlo, podľa názoru žalobkyne vyplýva aj z výpovede svedka Š. Y., ktorý uviedol, že tieto peniaze nemali byť darované, ale mali byť vrátené. Darovaná mala byť iba časť úrokov, ktorá mala slúžiť pre potreby žalovanej v 1.rade. Rovnako svedkyňa L.. L. C. vo svojej výpovedi uviedla, že termínované vklady sa mali vrátiť iba časť ich zhodnotenia - úrokov sa mala poskytnúť dcéram žalovanej v 2.rade. Prvostupňový súd teda podľa názoru žalobkyne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Z uvedeným potom súvisí nesprávna právna kvalifikácia, nakoľko súd konštatoval, že šlo o bezdôvodné obohatenie, čo nemá oporu vo vykonaných dôkazoch podľa názoru žalobkyne. Podľa žalobkyne sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s celou argumentáciou žalobkyne a ani neodôvodnil prečo nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, nijako sa nezaoberal skutočnosťou, či po vylúčení existencie zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou a žalovanými neexistoval medzi nimi iný druh zmluvného vzťahu. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie, prípadne aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalované písomne tak, že rozsudok je vecne správny, pretože súd prvej inštancie vec správne právne posúdil na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázali na to, že žalobkyňa vo svojej žalobe zo dňa 18.5.2015 sama svoj nárok kvalifikovala ako neoprávnené a bezdôvodné obohatenie a zdôraznili, že žalobkyňa dobrovoľne a svojvoľne za účelom zhodnotenia jej finančných prostriedkov poukázala peniaze na zriadený termínovaný vklad v tom čase neplnoletej žalovanej v 1.rade. Žalovaná v 2.rade opakovane uviedla, že žalobkyni nesľúbila vrátiť peniaze, lebo si ich od žalobkyne nepožičala . Upriamila pozornosť na tú skutočnosť, že v tom čase bola ešte vydatá a keby si chcela požičať peniaze od žalobkyne, táto by jej ich poskytla tak, že by boli vyplatené buď na jej účet alebo účet jej manžela (t.j. nie na účet dcéry). Svedeckými výpoveďami bolo podľa žalovanej v 2. rade potvrdené, že nežiadala žalobkyňu o peniaze a naopak svedkovia nepotvrdili, že by malo ísť o pôžičku ani nevedeli prečo žalobkyňa tieto peniaze na zhodnotenie dávala na účet žalovanej v 1.rade. Na základe uvedeného súd dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne vec právne posúdil ako bezdôvodné obohatenie, preto správne aplikoval ustanovenia vzťahujúce sa na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.

4. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní) a § 379 , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách účastníkov konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

5 .Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§ 219 ods. 1, 3 .

6.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

7.Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený tento odvolací dôvod, keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

8. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

9.Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania , preto nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

10.Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok účastníkov konania (teda aj námietok žalobkyne, na ktoré opakovane poukazovala aj v odvolaní).

11. Podľa ust. § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

13.Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú(§ 34 . Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený(§ 35 ods. 1,2,3 .

14. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré sa uskutočnili inak, než výslovným spôsobom, pričom vôľa konajúceho musí byť vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je jeho obsah. Mlčanie môže byť prejavom vôle len vtedy, keď z neho možno vyvodiť záver, že ide o prejav vôle určitého obsahu.

15. V danom prípade je nepochybné, že vôľa pri predmetnom právnom úkone nebola vyjadrená zo strany zúčastnených tak, aby nevznikli pochybnosti a v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že vôľou zúčastnených strán by bolo poskytnutie pôžičky zo strany žalobkyne a nie je ani zrejmé komu by táto pôžička mala byť poskytnutá, či žalovanej v 1.rade alebo žalovanej v 2.rade. Tu odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná v 2.rade správne namieta a poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade, ak by sa malo jednať o pôžičku pre jej osobu, táto by bola poskytnutá, či už v hotovosti alebo na účet žalovanej v 2.rade, resp. jej manžela, k čomu v tomto prípade nedošlo .Tu pre úplnosť odvolací súd pripomína, že v takom prípade by pôžička mala byť predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

16. Zároveň v súlade s § 26 ( podľa ktorého pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia) a § 28 ( v zmysle ktorého ,ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu) odvolací súd uvádza, že pokiaľ by sa malo jednať o pôžičku poskytnutú žalovanej v 1.rade, ktorá v tom čase bola maloletá, nemožno opomenúť tú skutočnosť, že právny úkon realizovaný žalovanou v 2.rade ako zákonnou zástupkyňou žalovanej v 1.rade by podliehal schváleniu súdu, nakoľko sa nejedná o bežnú vec, pričom v tomto prípade k takémuto schváleniu nedošlo.

17.S poukazom na chýbajúcu vôľu účastníkov (žalovanej v 1. a žalovanej v 2.rade) nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobkyne, že boli v danom prípade naplnené podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke tak, ako na ne poukazuje v odvolaní, pretože jedinou nespornou skutočnosťou je to, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí . Z vykonaného dokazovania však nie je zrejmé komu mala byť tvrdená pôžička poskytnutá ( sama žalobkyňa neuviedla jednoznačne komu mala v úmysle požičať peniaze ) a nebola preukázaná ani žiadna dohoda medzi ňou (ako osobou, ktorá pôžičku poskytuje) a žalovanou v 2. rade ( či už konajúcou vo vlastnom mene alebo ako zákonný zástupca žalovanej v 1.rade) o poskytnutí pôžičky , ani o jej vrátení.

18.Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že práve pre nedostatok vôle uzatvoriť dohodu - zmluvu a neurčitosť prejavu nemohlo dôjsť platne ani k uzatvoreniu iného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania, a teda záver o plnení bez právneho dôvodu sa javí ako jediný správny v danom prípade. Preto súd prvej inštancie vec správne právne posúdil pokiaľ vyhodnotil uplatnený nárok ako nárok vyplývajúci z titulu bezdôvodného obohatenia, a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania aplikoval správne zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na plynutie premlčacích lehôt ( § 107 , na základe čoho potom správne uzavrel, že žaloba bola doručená po márnom uplynutí premlčacej lehoty.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, vrátane správneho výroku o náhrade trov konania.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Neúspešnej žalobkyni nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, takýto nárok vznikol úspešným žalovaným v 1. a 2.rade s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 .

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .