Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/252/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcov v 1. rade J. G., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, XXX XXSnina, právne zast. Mgr. Mariánom Lipom-advokátom, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, v 2. rade Y. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX Y., proti žalovaným v 1. rade Všeobecná úverová banka, a. s., Mlynské Nivy 1, Bratislava, 829 90, IČO: 31 320 155, právne zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v 2. rade Dražby a aukcie, s. r. o., Flámska 1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, právne zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, v konaní o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom v 1. a v 2. rade nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia podali dňa 5.5.2015 žalobu o určenie neprijateľných zmluvných podmienok a o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 16.6.2010 uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru Hypopôžička a dňa 21.5.2009 uzatvorili druhú zmluvu o poskytnutí úveru Hypopôžička, ktorou vyplatili aj prvú zmluvu o úvere. Splatnosť úverov bola poskytnutá na dobu 20-tich rokov. Oba úvery boli zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 21.5.2009 a pri druhej zmluve o úvere zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 10.6.2010. Okresný súd v Humennom vydal uznesenie o predbežnom opatrení zo dňa 25. júla 2014, kde prikazuje žalovaným v 1. a v 2. rade, aby sa zdržali výkonu záložného práva. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 5C/156/2014. Žalobcovia úver splácali až do roku 2012 a následne v dôsledku straty zamestnania už nemohli tento úver splácať. Žalovaný v 1. rade začal realizovať výkon záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe prostredníctvom žalovaného v 2. rade. Žalobu žalobcovia odôvodnili občianskym zákonníkom a Smernicou Rady č. 93/13 EHS 5.4.1993 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách, poukázali na to, že v tomto prípade boli uzavreté spotrebiteľské zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobcovia sa žalobou domáhali jednak určenia, že zmluva o úvere o poskytnutí úveru Hypopôžička zo dňa 15.6.2010 je bezúročná a bez poplatkov. Ďalej sa domáhali určenia neprijateľných zmluvných podmienok špecifikovaných v zmluve, a to jednak v časti poplatku za uzatvorenie zmluvy, ďalej poplatkov za upomienky, ďalej sa domáhali určenia neplatnosti zmluvnej podmienky, a to dohody o zrážkach zo mzdy, ďalej neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa bodu 5.2 zmluvy o poskytnutí úveru, kde v prípade zmeny obchodných podmienok alebo cenníka z dôvodov tam uvedených sa za neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy považujú obchodné podmienky a cenník zverejnené v

priestoroch pobočiek banky a/alebo na webovej stránke banky. V prípade rozporu medzi ustanoveniami úverovej zmluvy, obchodných podmienok a cenníka majú prednosť ustanovenia dokumentu v poradí uvedenom v tejto vete, domáhali sa vyslovenia neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to, že úrok z omeškania, ktorý absentuje v úverovej zmluve zo dňa 15.6.2010 a nie je uvedené ani v priloženom cenníku, ktorý tvorí prílohu zmluvy o poskytnutí úveru, neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 15, článok III obchodných podmienok, že v prípade omeškania so splátkami úveru sa klient zaväzuje zaplatiť úrok z omeškania v zmysle cenníka a/alebo zmluvnú pokutu za porušenie zmluvných podmienok v zmysle týchto obchodných podmienok a poplatok za odoslanie upomienok bankou v zmysle cenníka, ďalej zmluvnej podmienky v bode 17, článok III obchodných podmienok, že v prípade zmeny výšky poplatkov alebo ich druhu podľa cenníka budú platiť poplatky platné v čase ich účtovania. So znením zmeneného cenníka sa klient môže oboznámiť v obchodných priestoroch banky a/alebo na webovej stránke banky, ďalej zmluvnej podmienky uvedenej v bode 30, článok IV obchodných podmienok, že klient určuje, že akékoľvek peňažná čiastka klienta zaplatená v prospech banky sa započítava voči pohľadávkam banky v poradí určenom podľa uváženia banky v prvom rade na úhradu splatného príslušenstva záväzku a až potom na úhradu splatnej istiny, pričom staršie pohľadávky majú prednosť pred mladšími, ďalej neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 41, článok V obchodných podmienok, že z výťažku zrealizovaného záložného práva budú prednostne uhradené poplatky podľa obchodných podmienok a cenníka, potom úroky z omeškania pred úrokmi a istinou, neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 50, článok VIII obchodných podmienok, že v prípade odstúpenia od úverovej zmluvy je dlžník povinný vrátiť čerpané peňažné prostriedky poskytnuté bankou vrátane príslušenstva pohľadávky a súčasti pohľadávky v lehote určenej v písomnom oznámení banky o odstúpení od úverovej zmluvy, neprijateľnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v bode 57, článok X obchodných podmienok pre poskytnutie bezúčelových úloh vrámci programu Hypopôžičky, neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v bode 78, článku XII obchodných podmienok, že banka si vyhradzuje právo na zmenu obchodných podmienok a cenníka najmä z dôvodu upravenia výšky úrokovej sadzby, z dôvodu zmien na trhu realít, z dôvodu podstatnej zmeny príslušných právnych predpisov a z dôvodu rozviazania zmluvného vzťahu medzi bankou a sprostredkovateľom, pričom v prípade zmeny obchodných podmienok banka zabezpečí zverejnenie novej verzie na výveskách v obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke banky najneskôr 15 dní pred nadobudnutím ich účinnosti. Ďalej sa žalobca domáhal, aby súd prikázal žalovaným v 1. a v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam na byt č. XX, jeho súčasti a príslušenstva, nachádzajúci sa v bytovom dome súpisné číslo XXXX na ulici T., zapísanom na LV č. XXXX k. ú. Y.. Žalobcovia zotrvali na svojich tvrdeniach a na žalobe aj počas pojednávania, poukázali na to, že žalovaní sa pokúšali predať byt a je rozpor v znaleckých posudkoch, kde je rozdielna cena tohto bytu.

2. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť a namietal nedostatok pasívnej legitimácie na svojej strane a taktiež poukázal na to, že posledný návrh na zdržanie sa výkonu záložného práva je totožný s petitom ako bol uvedený v predbežnom opatrení vydanom v konaní 5C/156/2014.

3. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť, poukázal, že čo sa týka petitu v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere Hypopôžička, naňho nie je možné použiť žalobcom tvrdený Zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, a to z dôvodu, že podľa § 1 ods. 3 písm. c) tohto zákona spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečovaný záložným právom nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov. Čo sa týka určenia neprijateľných zmluvných podmienok ako ďalšej časti žaloby v tejto časti žalobca v 1. rade žiadal žalobu taktiež zamietnuť, poukázal na to, že prvá úverová zmluva zanikla zaplatením prostredníctvom druhej úverovej zmluvy, a teda sa nie je možné domáhať neprijateľných zmluvných podmienok z prvej úverovej zmluvy. Na ostatné neprijateľné zmluvné podmienky žalovaný v 1. rade uviedol, že všetky boli dohodnuté, žalobcovia s nimi vyjadrili súhlas a je zrejmé, že žalobcom bola vyplatená poskytnutá suma úverov, ktorú mohli použiť pre vlastnú potrebu a následne práve žalobcovia nesplnili svoju povinnosť ako dlžníci a prestali splácať uvedený úver. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, poukázali, že tento inštitút nebol vylúčený a až novelou vykonanou zákonom č. 102/2014 sa sprísnili podmienky pre použitie dohody o zrážkach zo mzdy, avšak ani táto novela nevylúčila túto dohodu o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút. Čo sa týka jednostrannej zmeny cenníka a poplatkov, táto je možná pričom žalobcovia ako dlžníci vopred súhlasili s textom týchto podmienok, pričom žalobca má podľa Zákona o bankách č. 483/2001 povinnosť informovať zrozumiteľne písomnou formou v Slovenskom jazyku a na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny

podľa § 37 Zákona o bankách. Takýto spôsob fungoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a funguje aj v súčasnosti aj v súlade so zákonom o bankách. Čo sa týka neprimeraného úroku z omeškania, tu žalovaný v 1. rade ako veriteľ poukázal, že má právo si účtovať, pretože takto si to dohodli v zmluve o úvere s tým, že majú nárok aj na zákonný úrok z omeškania, ktorý vyplýva priamo z právneho predpisu, a teda žiadny právny predpis nestanovuje povinnosť banky uvádzať v zmluve o úvere, v obchodných podmienkach alebo cenníku výšku úroku z omeškania, pretože v takomto prípade nastupuje výška stanovená zákonom. Žalovaný v 1. rade ďalej poukázal, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na podanie tejto žaloby, a taktiež petit je formálne nevykonateľný z dôvodu neurčitej formulácie. Ďalej poukázal na dohodu zmluvných strán v prípade čiastkových úhrad, kde sa strany dohodli na spôsobe započítavania týchto platieb. Toto sa však nevzťahovalo na riadne splátky, ktoré by žalobcovia plnili riadne a včas, ale len na čiastočné plnenie, ktoré je veriteľ povinný prijať. Čo sa týka zabezpečenia úverov zákon absolútne nevylučoval použitie záložného práva na zabezpečenie tohto úveru ako to bolo v tomto prípade. Predmetom záložného práva je nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a takto formulovaný petit v žalobe má za následok ak by mu súd vyhovel absolútne a neobmedzené pozbavenie práva veriteľa realizovať riadne dohodnuté záložné práva, a to napriek existujúcej pohľadávke, ktorá nie je riadne plnená zo strany dlžníkov. Takýto spôsob a formulácia petitu je nemožná a nevykonateľná, pretože natrvalo pozbavuje veriteľa možnosť uspokojiť sa zo zálohu, a to aj napriek tomu, že dlžníci stále neuhradili svoj záväzok voči veriteľovi. Poukázal na to, že úverová zmluva ako aj záložná zmluva boli platne uzavreté, na liste vlastníctva sa nachádza zapísaná záložná zmluva. Poukázali aj na novelu účinnú od 1.6.2014 podľa § 53, ods. 10, že ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ vrámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. V tomto prípade sa záložný veriteľ snaží uspokojiť predajom zálohu na dražbe. Toto neodporuje vnútroštátnemu právu. Žalobca v tejto časti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov, ktorý zamietli takúto žalobu s takto formulovaným petitom o zdržanie sa výkonu záložného práva.

4. Súd vykonal dokazovanie, zistil tento skutkový a právny stav. Z prvej zmluvy o poskytnutí úveru Hypopôžička č. I. XXXXX-XX uzavretej dňa 21.5.2009 vyplýva, že žalovaný v 1. rade ako veriteľ poskytol žalobcom ako dlžníkom úver v celkovej výške 17.189,- Eur z čoho suma 16.750,- Eur bola poukázaná na osobný účet klienta a suma 147,- Eur bola ako poplatok za uzatvorenie zmluvy poskytnutá, ročná úroková sadzba 8,2 %, počet splátok 240, t. j. 20 rokov, zabezpečenie úverov bolo záložným právom nehnuteľnosti špecifikovaným v záložnej zmluve. K tejto zmluve o úvere bola zriadená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. M. XXXXXXX zo dňa 21.5.2009 medzi žalovaným v 1. rade ako veriteľom a záložcom žalobkyňou v 1. rade, ktorou sa zriadilo záložné právo k nehnuteľnosti, a to k bytu, zapísanom na LV č. XXXX k. ú. Y., pričom ocenenie nehnuteľnosti bolo vo výške 25.600,- Eur a bolo dohodnuté, že záložný veriteľ je oprávnený zvoliť sám vhodný spôsob predaja nehnuteľnosti najmä na verejnej dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách, resp. vrámci núteného výkonu podľa § 251 O.s.p. a § 62 Exekučného poriadku, resp. priamo kupujúcemu, resp. iným vhodným spôsobom, ktorý zvolí záložný veriteľ.

5. Následne bola medzi zmluvnými stranami uzavretá druhá zmluva o úvere č. I. XXXXXX-XX zo dňa 16.6.2010 na základe ktorej žalovaný v 1. rade ako veriteľ poskytol žalobcom v 1. a v 2. rade ako dlžníkom úver Hypopôžičku v celkovej výške 19.156,98 Eur, pričom z tohto úveru suma 2.081,55 Eur bola prevedená na osobný účet klientov-dlžníkov, mesačná splátka bola vo výške 162,40 Eur, lehota splatnosti bola 240 kalendárnych mesiacov, t. j. 20 rokov, zabezpečenie úveru bolo zabezpečené záložným právom k nehnuteľnosti podľa záložnej zmluvy, druhá časť úveru vo výške 156,98 Eur bola prevedená ako poplatok za uzatvorenie zmluvy na účet Consumer Finance Holding, a. s. a tretia časť úveru vo výške 16.918,45 Eur išla na vyplatenie prvého úveru banky. K tejto druhej zmluve o úvere uzatvorili na zabezpečenie jej záväzku aj druhú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti z 15.6.2010 na základe ktorej žalobkyňa v 1. rade ako záložca zabezpečila svoju pohľadávku zo zmluvy o úvere nehnuteľnosťou svojím bytom zapísaným na LV č. XXXX k. ú. Y., pričom hodnota zálohu bola ohodnotená vo výške 23.800,- Eur. V bode 6.3 bolo dohodnuté, že záložný veriteľ je oprávnený zvoliť sám vhodný spôsob predaja nehnuteľnosti najmä predajom na verejnej dražbe podľa zákona o dobrovoľných dražbách, resp. vrámci núteného výkonu podľa § 251 O.s.p. alebo podľa § 62 Exekučného poriadku, resp. priamo kupujúcemu, resp. iným vhodným spôsobom, ktoré zvolí záložný veriteľ. Z LV č. XXXX v časti ťarchy je zrejmé, že bola zapísaná ako ťarcha záložné právo podľa tejto záložnej zmluvy zo dňa 15.6.2010 na nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade.

6. Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade a z doloženého prehľadu úhrad je zrejmé, že na prvú zmluvu o poskytnutí úveru Hypopôžičky č. I. XXXXX-XX bolo na túto zmluvu vyplatených spolu 18.697,73 Eur, z toho bola suma 16.786,73 Eur vyplatená z druhej zmluvy o úvere.

7. Z druhej zmluvy o úvere z roku 2010 bol poskytnutý úver v celkovej výške 19.156,98 Eur a žalobcovia v 1. a v 2. rade realizovali podľa tejto zmluvy splátky v celkovej sume 3470,40 Eur. Posledná úhrada bola realizovaná 18.11.2014 vo výške 30,- Eur. Výška dlžného zostatku z tejto zmluvy o úvere z roku 2010 ku dňu 9.8.2016 predstavuje sumu 24.958,24 Eur z čoho istina je vo výške 18.426,69 Eur, splatné úroky sú vo výške 6.448,55 Eur a splatné pokuty vo výške 83,- Eur. Z uznesenia vydaného Okresným súdom Humenné 5C/156/2014-53 zo dňa 25. júla 2014 vyplýva, že súd prikázal odporcom v 1. a v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva realizovaného na základe oznámenia o dražbe zo dňa 11. júna 2014. Zároveň bolo žalobcom v 1. a v 2. rade uložené do 40-tich dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať na súd návrh na začatie konania vo veci samej.

8. Strany zotrvali na svojich tvrdeniach a po príslušnom poučení nemali ďalšie návrhy na dokazovanie a súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý vyšiel najavo do skončenia dokazovania.

9. Samotnú žalobu je možné rozdeliť na 3 základné časti, a to žalobca sa domáhal určenia druhej úverovej zmluvy z roku 2010, aby ju súd určil za bezúročnú a bezpoplatkov, druhá časť žaloby sa týkala vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. určenia jej neplatnosti podľa § 53 Občianskeho zákona a tretia časť žaloby sa týkala držania sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom záložnej zmluvy z roku 2010.

10. Čo sa týka prvej časti žaloby a navrhovaného petitu, aby súd určil, že úverová zmluva o poskytnutí úveru Hypopôžička č. I. XXXXXX-XX zo dňa 15.6.2010 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalobcom je bezúročná a bezpoplatkov. V tejto časti súd žalobu zamietol. Dôvodom zamietnutia žaloby je, že na túto úverovú zmluvu nie je možné použiť ustanovenia Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, a teda o chýbajúcom písmene k), a to konkrétne z dokazovania vyplynulo, že táto zmluva o úvere bola uzavretá na dobu 20-tich rokov, 240 mesačných splátok s tým, že úver bol zabezpečovaný a je zabezpečovaný záložným právom k nehnuteľnosti. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) Zákona č. 129/2010 spotrebiteľským úverom nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov. Z tohto dôvodu súd nemohol použiť na uvedený úver zákon o spotrebiteľských úveroch.

11. Čo sa týka druhej časti žaloby určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok, podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd konštatuje, že v tomto prípade bolo preukázané, že boli uzavreté spotrebiteľské zmluvy, a to prvá zmluva o úvere z roku 2009 a druhá zmluva o úvere z roku 2010 a na nich naviazané záložné zmluvy a nie je pochýb, že žalovaný v 1. rade sa považuje za dodávateľa a žalobcovia v 1. a v 2. rade sú spotrebiteľmi. Z týchto dôvodov je zrejmé, že na uvedený vzťah je potrebné použiť ustanovenia § 52 a nasl. o spotrebiteľských zmluvách v občianskom zákonníku. Súd tu však poukazuje, že v čase rozhodovania súdu platil § 137 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého podľa písm. d) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade nie je sporné, že jednotlivé zmluvné dojednania tzv. neprijateľné zmluvné podmienky sú právnou skutočnosťou, a teda sa pri rozhodovaní použije § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. Súd však konštatuje, že z osobitného predpisu, a to z občianskeho zákonníka v § 52 a nasl. nie je možné domáhať sa žalobou určenia právnej skutočnosti resp. jej neplatnosti, a preto aj v tejto časti súd musel žalobu zamietnuť. Žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, pretože ich právne postavenie by sa nezmenilo, pričom je zrejmé, že prvá zmluva o úvere zanikla zaplatením- splnením a druhá zmluva o úvere doteraz nebola zo strany žalobcov splnená, pretože títo viac ako od roku 2014 neplatia žiadne splátky na tento úver. Z toho je zrejmé, že nie je možné podať takúto žalobu podľa § 137 písm. d) pretože to vylučuje Civilný sporový poriadok a z osobitného predpisu z občianskeho zákonníka resp. iného právneho predpisu nevyplýva možnosť domáhať sa určenia neplatnosti týchto právnych skutočností, preto súd nemal inú možnosť, len žalobu v tejto časti zamietnuť.

12. Čo sa týka tretej časti žaloby a petitu v ktorom sa žalobcovia v 1. a v 2. rade domáhali rovnako ako pri predbežnom opatrení, aby súd prikázal žalovaným v 1. a v 2. rade zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, a to byt č. XX zápísaný na LV č. XXXX k. ú. Y. vo vlastníctve žalobkyne v 1. rade, v tejto časti súd žalobu zamietol. Súd sa stotožnil s právnymi názormi viacerých súdov Okresný súd Prešov, Okresný súd Žiar nad Hronom, Krajský súd v Žiline, že takto formulovaný petit je nevykonateľný a neurčitý. Súd ustálil, že čo sa týka druhej zmluvy o úvere a druhej záložnej zmluvy ide o typizované spotrebiteľské zmluvy a tieto zmluvy boli uzavreté platne, pretože aj samotná záložná zmluva má všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom, tak ako je to uvedené v nižšie uvedených paragrafoch. Súd poukazuje, že dobrovoľná dražba, ktorej spôsob bol dohodnutý v záložnej zmluve a ktorý sa uplatňuje aj v tomto konkrétnom prípade prebieha v prísne formalizovanom postupom podľa samostatného zákona o dobrovoľných dražbách, podstatné je, že záložca sa vždy na začiatku dobrovoľne zaviaže, že v prípade ak zabezpečovaná pohľadávka nebude uhradená riadne a včas strpí speňaženie zálohu vrámci výkonu záložného práva. Podmienkou pre uplatnenie záložnej zmluvy a jej výkonu prostredníctvom dobrovoľnej dražby je porušenie povinnosti zo strany dlžníkov, teda žalobcov v 1. a v 2. rade závažným spôsobom. V tomto prípade nie je sporné, že žalobcovia v 1. a v 2. rade porušili svoju záväzkovú povinnosť a nesplnili si úver riadne a včas. Je pravda, že tu dochádza k stretu práva na obydlie s právom záložného veriteľa na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. To, že predmetom zálohu je obydlie záložcu však samo o sebe nemôže predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva a jeho následného výkonu. Použije sa princíp zmluvnej voľnosti, kde sa strany vopred dohodli na takomto spôsobe realizácie záložnej práva ako aj na samotnom záložnom práve. Súd skúmal aj dôvody uzavretia predmetnej zmluvy, kde zo zmlúv vyplýva, že záložcovia uzatvárali dobrovoľne zmluvu o úvere a následne aj záložnú zmluvu. Taktiež nie je sporné, že poslednú úhradu realizovali žalobcovia v roku 2014. Čo sa týka namietanej výšky pohľadávky je dôležité podotknúť objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú záložným veriteľom a nezákonné vyčíslenie pohľadávky, záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva a zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti sa nemožno zbaviť. Prípadná existencia neprijateľných zmluvných podmienok, ktorá by mohla mať za následok neplatnosť niektorej zmluvných dojednaní, avšak nie neplatnosť zmluvy ako celku. Takto rozhodol aj súdny dvor EÚ C 34/13, kde bol pripustený výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Samotné rozhodnutie súdu vo veci samej nemôže nahrádzať neodkladné opatrenie, predtým predbežné opatrenie a petit, ktorý požadujú žalobcovia sa zhoduje s petitom v predbežnom opatrení, čo je neprípustné, pretože takýto petit je nevykonateľný. Súd poukazuje na to, že inštitút dobrovoľných dražieb zostal zachovaný aj pri spotrebiteľských veciach. Žalobcovia majú právo aj počas realizácie dobrovoľnej dražby aj po jej realizácii domáhať sa ochrany svojich práv napríklad žalobou o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd skúmal aj primeranosť čo sa týka výšky zabezpečovanej pohľadávky a hodnoty zálohu, pričom v tomto prípade tu nevznikol žiadny veľký rozdiel, ktorý mal za následok nevykonateľnosť resp. nemal by za následok rozhodnutie, ktoré by uložilo žalovaným zdržať sa výkonu dobrovoľnej dražby. Skutočnosť uvádzaná žalobcami, že prišli o zamestnanie a nemohli plniť svoje záväzky z úverovej zmluvy sama o sebe neznamená, že tým súd automaticky uloží veriteľovi držať sa výkonu záložného práva.

13. Súd teda uzatvára, že zmluva o úvere ako aj zmluva o záložnom práve z roku 2010 boli uzavreté platne, strany sa vopred dohodli na týchto zmluvách aj na spôsobe realizácie záložného práva, a preto súd nemôže pozbaviť veriteľa takýmto výrokom, aby sa mu navždy znemožnilo dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky výkonom záložného práva cez dobrovoľnú dražbu. Preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

14. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať predovšetkým tieto ustanovenia: Podľa § 137 Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 53 ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 1 ods. 3 písm. c) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie sú: úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti je viac ako 10 rokov, podľa § 151 a) Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 53 ods. 10, ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ vrámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Podľa § 151 b) ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov vo vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečovanej pohľadávky. Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. Podľa § 151 c) ods. 1, 2,3 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku ako aj peňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určená alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná. Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečovanej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu v osobe oprávnenej zabezpečenej pohľadávky. Podľa § 151 j) Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Vrámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného predpisu 3 e) alebo domáhať a uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných predpisov 3 f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

15. Z vyššie uvedených ustanovení zákona je zrejmé, že záložné právo a jeho realizácia je v súlade s vnútroštátnym poriadkom Slovenskej republiky, zmluva o úvere a zmluva o zriadení záložného práva boli uzavreté platne a v súlade so slovenskom právnou úpravou, a preto súd nemôže navrhovaným výrokom, ktorý je nevykonateľný pozbaviť natrvalo veriteľa možnosti výkonu záložného práva, ako to požadujú žalobcovia.

16. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

17. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 a § 262 v spojení s § 257 Civilného sporového poriadku. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade hoci mali úspech vo veci žalovaní v 1. a v 2. rade, a teda by im mal súd priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, súd im túto náhradu trov konania nepriznal, a to z dôvodu podľa § 257 existujú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to konkrétne na strane žalobcov a v osobách žalobcov, a to z dôvodov, že žalobca v 2. rade je len poberateľom invalidného dôchodku, rovnako aj žalobkyňa v 1. rade a ich sociálna situácia je zlá, čiže nie sú schopní plniť svoje záväzky, preto súd žalovaným nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.