Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_13P-288-2013.pdf
PDF · 211.72 KB
No categories available
13P/288/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou, v právnej veci navrhovateľky - manželky: A.. G. O., K.. L., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XX, V.. Č.. Š.Ú. XX, V., zastúpená: JUDr. Soňou Markovičovou Kissovou, advokátkou, so sídlom Nám. SNP 13, Bratislava a JUDr. Miroslavom Michaličkom, advokátom, so sídlom Vajslova 11, Trnava proti manželovi navrhovateľky: A.. Y. O.L. X.. XX.XX.XXXX, L. Z. F. XXX, zastúpený: JUDr. Vierou Huťanou, advokátkou, so sídlom Hlavná 57, Stupava, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému dieťaťu X. O., X.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky A.. G. O.L., K.. L., X.. XX.XX.XXXX a manžela A.. Y. O., X.. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.XX.XXXX v L. - R. H., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. - R. H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, por. č. XXX, rozvádza.
II. Súd na čas po rozvode zveruje maloleté dieťa X. O., X.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 400,-Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, kde výživné je splatné vždy do 15 - teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
IV. Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na tvorbu úspor pre maloleté dieťa výživným na tvorbu úspor v sume 100,- Eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je otec maloletého dieťaťa povinný poukazovať na účet tvorby úspor - výživné pre dieťa vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred.
V. Matka maloletého dieťaťa je povinná v lehote piatich pracovných dní odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku zriadiť maloletému dieťaťu v banke osobitný účet na tvorbu úspor pre maloleté dieťa s označením výživné.
VI. Matka maloletého dieťaťa je povinná v lehote piatich pracovných dní odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku oznámiť otcovi maloletého dieťaťa písomne číslo bankového účtu zriadeného pre maloleté dieťa na tvorbu úspor pre maloleté dieťa, pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami na tomto účte je potrebný súhlas súdu, a to až do dosiahnutia plnoletosti maloletého dieťaťa.
VII. Súd upravuje styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 13:30 hod. do 15:30 hod., v priestoroch Linky detskej istoty, n. o., Bratislava - Staré mesto, Fialkové údolie 5, s tým, že v období prvých 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku bude styk realizovaný v
prítomnosti matky maloletého dieťaťa a pracovníka Linky detskej istoty, n.o. a po uplynutí 3 mesiacov bude styk realizovaný v prítomnosti pracovníka Linky detskej istoty, n. o. a v neprítomnosti matky.
VIII. Matka maloletého dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom maloletého dieťaťa riadne pripraviť a sama alebo prostredníctvom ňou poverenej osoby zabezpečiť účasť maloletého dieťaťa na stretnutiach.
IX. Rodičia maloletého dieťaťa a pracovník Linky detskej istoty, n.o. sú povinní navzájom sa bezodkladne vopred informovať o vážnych dôvodoch znemožňujúcich realizáciu styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom a zmarený termín v najbližšom možnom termíne, na základe vzájomnej dohody a dohody s Linkou detskej istoty, n.o., nahradiť.
X. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
XI. Navrhovateľka je povinná nahradiť trovy konania štátu vo výške 236,56 Eur, ktoré je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
XII. Manžel navrhovateľky je povinný nahradiť trovy konania štátu vo výške 236,56 Eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 05.09.2013 žiadala súd, aby jej manželstvo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX rozviedol. Z manželstva pochádza jedno dieťa, maloletá X. O., X.. XX.XX.XXXX, ktoré navrhla zveriť do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia a otca maloletého dieťaťa žiadala zaviazať na platenie výživného vo výške 600,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým dieťaťom žiadala upraviť v rozsahu každého nepárneho týždňa od soboty 9:00 hod. do nedele 18:00 hod, počas letných prázdnin druhý a tretí júlový týždeň od pondelka 9:00 hod. prvého dňa do 18:00 hod. posledného dňa, počas jarných prázdnin každý nepárny rok od prvého dňa prázdnin od pondelka 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod., počas vianočných prázdnin každý rok od 01.01. od 9:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod. s tým, že otec je povinný v stanovený čas maloleté dieťa vyzdvihnúť v mieste bydliska matky a v stanovený čas je povinný dieťa v mieste bydliska matke vrátiť. V odôvodnení návrhu uviedla, že dňa 13.07.2013 oslavovali v H. J. L., kde stavali rodinný dom, manželove narodeniny a keďže rodinný dom nebol ešte celkom zariadený, po skončení oslavy odišla spať k dcére do jej izby a manžel mal spať v obývacej izbe. Manžel sa však dožadoval styku, čo navrhovateľka odmietla, keďže manžel bol pod vplyvom alkoholu, čo vyústilo do kriku a slovných urážok, a to pred maloletým dieťaťom, ktoré sa zobudilo a začalo plakať. Keďže manžel aj po prosbách navrhovateľky stále kričal, vyšla na chodbu a dala mu facku, na čo ju manžel udrel päsťou do tváre v dôsledku čoho navrhovateľka spadla a udrela si hlavu a chrbát o stenu. Potom si prisadla k maloletému dieťaťu na posteľ a chcela ju utíšiť, avšak manžel ju schytil za vlasy a zhodil z postele. Navrhovateľka zobrala mobil a chcela zavolať rodičom, že k nim príde, na čo jej manžel mobil vytrhol a zobral jej kľúče od auta. Neskôr, keď sa navrhovateľke podarilo uspať maloleté dieťa a manžel zaspal, zavolala z jeho mobilu rodičom, aby pre ňu prišli. Rodičia odviezli vnučku do P. a navrhovateľka išla na vyšetrenie na pohotovosť do nemocnice v D., lebo ju bolela sánka. Potom sa ráno vrátili s otcom navrhovateľky pre veci. Manžel svokrovi povedal, že urobil chybu a že mu to je ľúto. Keď sa navrhovateľka pýtala, ako si to ďalej predstavuje, povedal, že všetko bude ako predtým. Navrhovateľka dňa 15.07.2013 nahlásila incident aj na polícii a odvtedy sa aj s maloletým dieťaťom zdržuje u rodičov v P.. Ďalej svoj návrh odôvodnila tým, že manžel je extrovert, ktorý nepripúšťa žiadny kompromis a navrhovateľka sa mu musela v mnohých smeroch prispôsobovať. Zdanlivo v manželstve neboli konflikty, ale to iba z toho dôvodu, že navrhovateľka o nich mlčala. Málokedy zo strany manžela pocítila uznanie a oporu. Manžel je mimoriadne žiarlivý a snaží sa o absolútnu kontrolu každého navrhovateľkinho kroku. Maloletému dieťaťu sa manžel venuje minimálne a dobrovoľne s ním nejde ani len von na prechádzku. Manžel navrhovateľku obviňuje z nevery a z toho, že ho k incidentu vyprovokovala svojím rozhodnutím vrátiť sa do svojej pôvodnej práce. Obviňuje ju z toho, že celý násilný incident naplánovala a maloletému dieťaťu ho vysvetľuje tým, že ho navrhovateľka dostatočne neposlúchla. V skutočnosti bolo konanie navrhovateľky len výsledkom dlhodobo pretrvávajúcich konfliktných situácií, ktorých neustále riešenie viedlo k postupnému citovému odcudzeniu. K podaniu návrhu na rozvod manželstva sa navrhovateľka
rozhodla po zrelej úvahe. Maloleté dieťa navštevovalo francúzsku materskú škôlku. Mesačné náklady na maloleté dieťa navrhovateľka vyčíslila na sumu 305,- Eur a zahŕňali stravu, oblečenie, školské pomôcky, hygienické potreby, alikvotné náklady na bývanie, jednorazové náklady na výlety, školské aktivity a kultúru.
2. Okresný súd Bratislava IV postúpil predmetnú vec tunajšiemu súdu v zmysle ust. § 105 ods. 2 OSP na ďalšie konanie ako súdu miestne príslušnému podľa ust. § 88 písm. a/ OSP. Námietkou zo dňa 22.11.2013 namietal manžel navrhovateľky postup súdu podľa § 105 ods. 2 OSP, nakoľko posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese H. X, L. A., obaja účastníci sú zamestnaní v zahraničí, maloleté dieťa sa občas zdržiava u starých rodičov na adrese P. XX, D., kde ho navrhovateľka necháva počas svojich ciest. Maloleté dieťa navštevuje na adrese H. X, L. A., kde žije so svojou matkou. Vzhľadom na vyššie uvedené, predložil tunajší súd spis Krajskému súdu v Trnave ako svojmu nadriadenému súdu na rozhodnutie o námietke manžela navrhovateľky proti postúpeniu veci. Uznesením č. k. 24NcC/30/2013-44 zo dňa 16.12.2013 Krajský súd v Trnave rozhodol, že námietka odporcu proti postúpeniu veci z Okresného súdu Bratislava IV na Okresný súd Galanta nie je dôvodná. Miestne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Galanta.
3. Po podaní návrhu navrhovateľkou sa manželia rozhodli, že sa pokúsia vyriešiť svoje manželské nezhody a vzájomným návrhom zo dňa 03.01.2014 žiadali predmetné konanie prerušiť. Uznesením č. k. 13P/288/2013 zo dňa 16.01.2014 tunajší súd konanie prerušil. Písomným podaním zo dňa 07.03.2014 navrhovateľka požiadala súd o pokračovanie v konaní, avšak dňa 19.03.2014 oznámila, že na žiadosti o pokračovanie v konaní netrvá. Písomným podaním zo dňa 30.06.2014 navrhovateľka požiadala súd o pokračovanie v konaní. Návrhom zo dňa 14.04.2015 manžel navrhovateľky požiadal súd o obnovenie konania o rozvod manželstva.
4. Manžel navrhovateľky sa návrhom zo dňa 19.06.2014 označeným ako námietka miestnej príslušnosti domáhal prejednania veci Obvodným súdom Praha 5, ktoré podanie súd podľa jeho obsahu a aj vzhľadom k tomu, že o miestnej príslušnosti už bolo rozhodnuté, posúdil ako návrh na zastavenie konania z dôvodu nedostatku právomoci súdov Slovenskej republiky. Uznesením č. k. 13P/288/2013-76 zo dňa 04.07.2014 Okresný súd Galanta návrh otca na zastavenie konania zamietol.
5. Manžel navrhovateľky sa k návrhu na rozvod manželstva vyjadril v písomnom podaní zo dňa 27.05.2015 a žiadal, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol, nakoľko manželské vzťahy sú dlhodobo a vážne narušené, rozvrat manželstva je trvalý a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. S návrhom manželky na rozvod manželstva preto súhlasil. Maloleté dieťa na čas po rozvode navrhol zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že maloleté dieťa bude tri po sebe nasledujúce týždne v mesiaci s matkou a jeden týždeň spolu s víkendom predchádzajúcim tomuto týždňu a spolu s víkendom nasledujúcom po tomto týždni (9 dní) s otcom. Striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloleté dieťa sa bude konať opakovane, pričom začne dňa 04.07.2015 o 10:00 hod. s tým, že v tomto čase začne styk maloletého dieťaťa s otcom. Vo veci práv a povinností rodičov navrhol určiť, že ten rodič, ktorý (na základe tohto rozhodnutia súdu) má práve stanovený styk s maloletým dieťaťom, nadobúda také práva a povinnosti, ako keby mal maloleté dieťa v osobnej starostlivosti a rodič, ktorý (na základe tohto rozhodnutia súdu) práve nemá stanovený styk s maloletým dieťaťom, nadobúda také práva a povinnosti, ako keby nemal maloleté dieťa v osobnej starostlivosti. Maloleté dieťa bude mať bydlisko na adrese H. J. L. XXX, PSČ XXX XX, keď je s otcom, resp. P. XX, XXX XX D., resp. Š. N.. Č.. XX, XXX XX V. keď je s matkou. Odovzdávanie maloletého dieťaťa sa bude konať vždy na adrese bydliska toho rodiča, ktorému končí aktuálne (súdom stanovené) obdobie starostlivosti o maloleté dieťa, vždy o 10:00 hod. v sobotu (bydlisko matky), resp. 17:00 hod. v nedeľu (bydlisko otca). Rodič, ktorému končí styk s maloletou, je povinný v mieste svojho bydliska maloleté dieťa riadne pripraviť a odovzdať ho druhému rodičovi. Striedanie sa bude realizovať v mieste bydliska matky na adrese P. XX, XXX XX D., resp. Š. N.. Č.. XX, XXX XX V. a v mieste bydliska otca v SR na adrese: H. J. L. XXX, J. XXX XX. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok majú po rozvode obaja rodičia. Navrhol, že bude prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške 200,- Eur mesačne. Uviedol, že využil všetky jemu dostupné prostriedky na riešenie manželskej krízy a na poukázanie možných riešení v starostlivosti o ich maloleté dieťa. Zdôraznil, že mu je možnosť vychovávať maloleté dieťa dlhodobo upieraná. K svojmu vyjadreniu priložil potvrdenie od zamestnávateľa U. D. X. R. R. C. (D. C.) so sídlom v Prahe, z ktorého vyplýva je u zamestnávateľa zamestnaný od 01.03.2012 do 15.04.2018 s možnosťou predĺženia na pozícii N. R. C. S. a jeho priemerný mesačný príjem činí 4.905,16 Eur, pričom odmena
môže byť i znížená či zvýšená, a to aj so spätnou platnosťou, podľa aktuálne nastaveného koeficientu v súlade s čl. 64 a 65 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev. K vyjadreniu priložil aj rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu, Bratislava zo dňa 17.06.2014 o poberaní výsluhového dôchodku v sume 843,50 Eur mesačne. Mesačné náklady zahŕňajúce pokrytie pravidelných výdavkov vyčíslil na celkovú sumu 902,14 Eur, ktorá zahŕňa sumy: 753,68 Eur za nájomné; 23,31 Eur PRE energia kalkulovaný mesačný priemer; 23,31 Eur Telefonica O2 priemer hodnôt z výpisov - prevody v prospech Telefonica O2- telefónne číslo manželky v ČR; 18,31 Eur 02.04.2014 odstúpenie od zmluvy 900,- CZ, ďalšie platby na prevzaté O2 číslo 249,- CZ; 32,03 Eur za TV a internet priemer hodnôt z výpisov; 18,61 Eur za poistka byt ročne 5.940,- CZK; 32,89 Eur za údržbu bytu, upratovanie 10.500/ročne. V krajine trvalého pobytu na Slovensku vlastní s manželkou dom v H. J. L., pričom jeho náklady na Slovensku tvorené pravidelnými platbami spojené s prevádzkou a údržbou rodinného domu, auta, komunikačných služieb a i. vyčíslil mesačne v priemere na sumu 199,- Eur (37,33 Eur poistka auto SK 448/ročne; 30,- Eur telefón SK priemer; 5,- Eur dátové služby pre manželku; 95,- Eur elektrická energia priemer hodnôt z výpisov; 1,81 Eur daň obci kalkulovaný priemer na mesiac; 2,92 Eur odvoz odpadu kalkulovaný priemer na mesiac; 5,90 Eur vodné stočné priemer na mesiac; 21,25 Eur údržba záhrady na mesiac). Z rozpisu poukázaného výživného na maloleté dieťa vyplýva, že za obdobie od apríla 2014 do júla 2014 prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou 400,- Eur mesačne, za obdobie od augusta 2014 do decembra 2014 sumou 30,- Eur mesačne a za obdobie od januára 2015 do mája 2015 sumou 300,- Eur mesačne. Uviedol, že pre zabezpečenie aktivít a potrieb maloletého dieťaťa poskytuje pravidelné prostriedky taktiež. Za predchádzajúci rok činia prostriedky vynaložené pre maloleté dieťa priemernú sumu 120,- Eur mesačne. Zdôraznil, že o maloleté dieťa sa plnohodnotne a stále zaujíma a cestuje za ním dva krát do mesiaca na stretnutie v dĺžke niekoľkých minút a na dve stretnutia za mesiac vynaloží spolu sumu 265,- Eur mesačne.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, znalca a maloletého dieťaťa, znaleckým posudkom a čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13P/288/2013, listinnými dôkazmi, potvrdeniami a správami ohľadne účastníkov konania, správou z výchovného opatrenia uloženého rodičom maloletého dieťaťa, správami kolíznej opatrovníčky o priebehoch stretnutí otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom a z vykonaného pohovoru s maloletým dieťaťom a ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a pripojeným spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/108/2014 a z neho uznesením zo dňa 17.12.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.03.2015 a uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.12.2015 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
7. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v L. - R. H., ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu L. - R. H., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci na adrese H. X, XXX XX L.. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo a u manžela navrhovateľky ide o druhé manželstvo. Z manželstva účastníkov pochádza jedno dieťa, maloletá X. O., X.. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka je národnosti slovenskej, má vysokoškolské vzdelanie, je zamestnaná ako tlmočníčka. Manžel navrhovateľky je národnosti slovenskej, má vysokoškolské vzdelanie, je zamestnaný ako úradník v európskej agentúre pre navigačný systém.
8. Navrhovateľka pred súdom uviedla, že komunikácia medzi manželmi zlyháva. Trvá na návrhu na rozvod manželstva. Za hlavné príčiny rozvratu manželstva považovala alkoholizmus, ponižovanie a agresívne správanie zo strany manžela. Ide o kvalifikovaný a trvalý rozvrat manželstva. Pokúšali sa aj o obnovenie manželského spolužitia v minulosti, avšak bezúspešne. Obnovenie manželského spolužitia vylúčila. Na čas po rozvode manželstva trvala na zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa budú obaja rodičia. Nesúhlasila s tým, aby otec maloletého dieťaťa dieťa zastupoval, čo odôvodnila tým, že sa nevedia absolútne na ničom dohodnúť. Žiadala od otca maloletého dieťaťa výživné na maloleté dieťa v sume 500,- eur mesačne, nakoľko v budúcnosti sa budú náklady maloletého dieťaťa zvyšovať, bude chodiť na krúžky a iné aktivity. Naviac jej príjmy sú neporovnateľné s príjmami manžela. Doteraz otec maloletého dieťaťa platil 300,- eur mesačne pravidelne. Napokon verbalizovala, že určenie výšky výživného ponecháva na úvahe súdu. Styk otca s maloletým dieťaťom bol doteraz problematický, maloleté dieťa má strach z otca kvôli tomu, čo zažilo v minulosti (bitky, urážanie, ponižovanie) a toto všetko má v sebe zakódované. Tento strach mohol byť spôsobený aj tým, že otec maloletého dieťaťa po ukončení styku išiel za ňou a maloletým dieťaťom. Toto všetko je podľa názoru navrhovateľky len odveta
za podanie návrhu na rozvod manželstva. Uvedomuje si, že dieťa je v ťažkej situácii. Poukázala na to, že otec maloletého dieťaťa nevie s maloletým dieťaťom nadviazať kontakt. Na pojednávaní súdu predložila správu od triednej učiteľky maloletého dieťaťa o incidente, ku ktorému došlo dňa 10.03.2017. Z týchto dôvodov navrhla, aby sa otec maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom stretával jedenkrát mesačne, a to posledný víkend v mesiaci od 13.00 hod. do 15.00 hod. v sobotu za účasti tretej nezainteresovanej osoby, napríklad jej priateľky, alebo za účasti nezávislej organizácie, ktorá by asistovala pri tomto styku, alebo matky maloletého dieťaťa. Navrhla, že tento styk by mohol prebiehať za jej prítomnosti a prítomnosti jej brata. Vyjadrila obavu, že ak pri styku otca s maloletým dieťaťom nebude tretia osoba, styk nebude úspešne realizovaný. Uviedla, že v súčasnosti styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom začína niekoľko minút, až desiatok minút po 13.00 hod. z dôvodu vyučovania maloletého dieťaťa. Verbalizovala, že sa snaží maloleté dieťa motivovať a psychicky pripraviť na stretávanie sa s jeho otcom a dokonca sa radila aj s kolíznou opatrovníčkou. Maloleté dieťa nebolo už štyri roky nikde na dovolenke, nakoľko jeho otec sa vyjadril, že nikam nepôjde predtým, ako pôjde na dovolenku s ním. Uviedla, že momentálne býva v V. X. Š. XX. Maloleté dieťa je zdravé. Zvýšené výdavky nemá. V školskom roku 2017/2018 bude navštevovať 4. ročník ZŠ v V.. V spoločnej domácnosti býva len s maloletým dieťaťom.
9. Manžel navrhovateľky pred súdom uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, pretože manželstvo je trvale a nenávratne rozvrátené. K dôvodom rozvratu manželstva uviedol, že tieto spočívali najmä vo svojvoľnom odchádzaní manželky od rodiny na dobu dvoch týždňov v mesiaci. Manželka odchádzala na školenia a tlmočenie v Európskom parlamente. Už vyše štyroch rokov manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií podľa ustanovenia Zákona o rodine. K fyzickým útokom na manželku uviedol, že tieto nie sú preukázané s tým, že konflikt začala manželka úderom do tváre. Čo sa týka úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode navrhol, aby maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti jeho matky s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Čo sa týka výšky výživného navrhol sumu 300,- eur mesačne tak ako doteraz, čo odôvodnil tým, že jeho zmluvný vzťah k agentúre bude trvať do apríla budúceho roka, potom budú jeho príjmy určite nižšie. Maloletému dieťaťu tvorí úspory približne v sume 250,- Eur mesačne s tým, že v roku 2020 bude mať k dispozícii úhrnom 22.000,- Eur. Napokon uviedol, že určenie výšky výživného ponecháva na úvahe súdu. Nerozporoval výdavky maloletého dieťaťa, v priemere 608,89 Eur mesačne, avšak k tomu uviedol toľko, že liečebné náklady môžu byť preplatené, nakoľko maloleté dieťa je zapojené v spoločnom systéme zdravotného poistenia EÚ, o čom predložil potvrdenie. K babystittingu počas služobných ciest navrhovateľky poznamenal, že toto by sa v jeho rodine nestalo a tieto náklady by navrhol vypustiť, avšak keďže nechce predlžovať toto konanie súhlasil s výdavkami na maloleté dieťa uvedené vyššie. V prípade, ak by malo maloleté dieťa normálny kontakt s ním a jeho rodičmi, profitovalo by z toho. Verbalizoval, že matka spôsobovala pri jeho styku s maloletým dieťaťom problémy, dokonca zmarila aj minuloročné prázdniny a dovolenku otca s maloletým dieťaťom. Zdôraznil, že je klamstvo to, čo uviedla manželka ohľadne motivácie dieťaťa. Táto motivácia je nanajvýš negatívna. Bezvýsledné boli aj stretnutia za účelom riešenia stretávania sa s maloletou. Stretávanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta bolo podľa jeho názoru nevhodné, avšak bola to jediná možnosť jeho styku s maloletým dieťaťom, nakoľko všetky ostatné modely boli matkou zmarené. Nesúhlasil s tým, aby pri jeho styku s maloletým dieťaťom bola prítomná tretia osoba, nie je to ničím odôvodnené, iba tvrdeniami matky. V prípade, ak by matka ustúpila od svojej žiadosti, aby pri styku s maloletým dieťaťom bola prítomná tretia osoba, všetky problémy by sa vyriešili. Strach, ktorý maloleté dieťa z neho má, nemá žiadny základ v tom, že by maloletému dieťaťu ublížil. Podľa jeho názoru by mala matka prestať ukazovať maloletému dieťaťu fotky s modrinami a stále mu pripomínať tieto veci. Doposiaľ nemal možnosť vplývať na výchovu maloletého dieťaťa a vplývať na jeho názor. Doterajšie stretávanie sa s maloletým dieťaťom prebiehalo v strese a v emocionálne vypätej situácii. Čo sa týka dovolenky bol toho názoru, že keďže maloleté dieťa sa nestretáva s ním, tak prečo by malo radšej ísť na dovolenku a netráviť čas so svojím otcom. Počas styku s maloletým dieťaťom matka dieťa po 20 minútach zoberie preč, preto za nimi šiel. V styku s maloletým dieťaťom sa prejavuje nevyváženosť. Od apríla 2014 je tá situácia takáto. Nerozumel tomu, prečo nemôže byť s maloletým dieťaťom aj v telefonickom kontakte alebo si s ním esemeskovať. K úprave styku predložil otec maloletého dieťaťa na pojednávaní písomné podanie s tým, že žiada, aby bol styk upravený tak, ako je tam uvedené, a to bez prítomnosti matky a ďalších osôb. Čo sa týka mediácie, dve zo štyroch boli na jeho návrh a piata bola matkou odmietnutá s tým, že sa má podrobiť protialkoholickému liečeniu. Na matku podal trestné oznámenie kvôli psychickému týraniu zverenej osoby. Poukázal na konanie 2T/5/2015 v ktorom
matka uvádza, že jej príjmy sú vo výške 2.239,- Eur. Otec maloletého dieťaťa nežije s nikým v spoločnej domácnosti.
10. Kolízna opatrovníčka pred súdom uviedla, že ani nevie, čo už má k predmetnej veci uviesť. Mala za to, že už by sa predmetná vec mala nejakým spôsobom upraviť, najmä s ohľadom na maloleté dieťa, ktoré je veľmi milé, inteligentné, slušné a vychované. Už len v jeho záujme by mali rodičia nájsť nejakú zlatú, strednú cestu. Bola toho názoru, že so zverením do osobnej starostlivosti nebude problém, ani s výživným by nebol problém. Problémom ostáva styk s maloletým dieťaťom, aby aj otec mal možnosť sa s maloletým dieťaťom stretávať samostatne a výchovne naň vplývať. Otec nie je žiadny grázel, ani človek, ktorý by ublížil maloletému dieťaťu. Medzi rodičmi je problém, avšak tento sa netýka maloletého dieťaťa. V minulosti bola snaha o stretávanie sa aj mimo úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak bezvýsledná. Verbalizovala, že obaja rodičia sú dobrými rodičmi pre svoje dieťa. Maloleté dieťa má právo na otca. Otec pravidelne mesačne prispieva na maloleté dieťa výživným. Keď prišiel otec na styk so svojím dieťaťom, vždy priniesol občerstvenie a hračky. Netvrdila, že materiálne veci sú všetko, ale vypovedajú o snahe pána O.. Apelovala na rodičov, aby situáciu riešili čo najskôr, nakoľko sa to už roky naťahuje. Otec nepredstavuje pre maloleté dieťa nebezpečenstvo, ani hrozbu. K prebiehajúcemu styku otca s dieťaťom uviedla toľko, že maloleté dieťa je unavené keď príde na styk s otcom, nakoľko naň ide hneď z vyučovania, a preto možno táto únava prevýši radosť zo stretnutia s otcom. Styk prebieha pár minút, a to v zasadačke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, pričom otec má obmedzené možnosti, ako maloleté dieťa zabaviť a motivovať. Maloleté dieťa sa vyjadrilo, že by rado videlo, ako sa rodičia pozdravia a komunikujú spolu v rámci bežných konvencií. Uviedla, že styk otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom by mohol prebiehať aj bez prítomnosti matky a tretej nezávislej osoby. Maloleté dieťa by to určite zvládlo. Matka pôsobila ako rušivý element pri styku s otcom, nakoľko maloleté dieťa ju stále pohľadom vyhľadávalo. Nebola si istá, či mali dohodnuté nejaké znamenie na ukončenie styku. Nesúhlasila s tým, aby styk prebiehal jedenkrát za mesiac v trvaní dvoch hodín. Určite by sa to nepáčilo ani matke, keby bola na otcovom mieste. Opätovne apelovala na oboch rodičov, nájsť si tú správnu cestu začať komunikovať a urobiť bodku za všetkým. Snažila sa apelovať na rodičov, ale ku konsenzu nedošlo. Mala pocit, že obaja nechcú. Vracajú sa k tomu, čo bolo. Kolízna opatrovníčka navrhla navrhovateľke, aby umožnila otcovi nech ide s maloletým dieťaťom budúci piatok (17.11.2017) sám na obed, na čo jej matka odpovedala, že to už skúšali. Pre prípad rozvodu manželstva navrhla zveriť maloleté dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú mať právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Výživné od otca na maloleté dieťa žiadala určiť v sume 300,- eur mesačne a úpravu styku otca s maloletým dieťaťom ponechala na úvahe súdu.
11. Maloletá X. O., X.. XX.XX.XXXX pred súdom uviedla, že chodí do 4. ročníka základnej školy a z vyučovacích predmetov má najradšej informatiku. V škole sa jej páči. Vo voľnom čase si rada kreslí, stretáva sa a hrá sa so svojimi kamarátkami Z. C. Y.. S maminou býva v V., kde zostávajú niekedy aj cez víkendy, alebo idú k starým rodičom do P.. Ďalej uviedla, že mamina je veľmi dobrá. Chodia spolu na výlety. Boli spolu v ZOO v Bratislave a v Tatralandii. Verbalizovala, že viac sa jej páčilo stretnutie so svojím ockom v V., v porovnaní so stretnutím na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, lebo to bolo blízko a keby sa jej niečo stalo, bolo tam veľa ľudí. Stretnutia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny neboli pre ňu krátke. Poznamenala, že je jej nepríjemné sa stretávať so svojím ockom. So svojím ockom by sa chcela stretávať sem tam, tak dvakrát za mesiac za prítomnosti maminy a tretej osoby. Uviedla, že keď je v škole a pre jej spolužiačky prídu ich otcovia, vždy myslí aj na svojho ocka a potom je nesústredená a dostáva v škole zlé známky. Spomenula si, že keď boli v Prahe, ocko ju ani raz neuspal a smrdelo to tam, lebo ocko fajčí. Na položenú otázku súdom, či jej mamina hovorila o pojednávaní, na ktorom bude súd zisťovať jej názor, odpovedala, že mamina jej hovorila ako bude prebiehať. Mamina jej nehovorila, že čo má na pojednávaní hovoriť.
12. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 13P/288/2013-121 zo dňa 06.11.2014, právoplatným dňa 26.11.2014, bola rodičom uložená povinnosť podrobiť sa výchovnému opatreniu, a to psychologickému poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta - Referát poradensko psychologickým služieb, po porade so psychológom. O priebehu nariadeného východného opatrenia bola súdu Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, pracovisko Sereď zaslaná správa zo dňa 20.03.2015, z ktorej vyplývalo, že konzultácie boli uskutočnené v období od 01.10.2014 do 06.02.2015 s tým, že pán O. absolvoval dve individuálne stretnutia, pani O. jedno individuálne stretnutie a následne sa rodičia stretli na spoločnej párovej konzultácii. Pán O. vyjadroval nespokojnosť akým spôsobom prebieha jeho stretávanie sa s maloletým dieťaťom. Vyjadril želanie stretávať sa s maloletým dieťaťom mimo domu jeho
starých rodičov a bez prítomnosti matky, nakoľko tam vždy vládne napätá atmosféra a nemá príležitosť pokojne sa porozprávať s maloletým dieťaťom bez zasahovania matky a starých rodičov, čo vníma v neprospech zdravého vývinu maloletého dieťaťa. Pani O. argumentovala tým, že je to želanie maloletého dieťaťa, nakoľko má z otca strach. Z tohto dôvodu navštívila pani O. s maloletým dieťaťom Centrum pedagogicko - psychologického poradenstva a prevencie v Galante. Nakoľko interakcia rodičov bola počas párovej konzultácie konfliktná, bolo rodičom odporučené dočasne pokračovať v individuálnych konzultáciach, k čomu sa prikláňala aj pani O.. Pán O. odmietol ponuku individuálnych sedení, v takom prípade, následne odmietla pokračovať v individuálnych sedeniach aj pani O.L.. Ďalšie stretnutia sa s manželmi O. neuskutočnili. Napriek snahe referátu poradensko psychologických služieb k dohode rodičov nedošlo. Nakoľko rodičia nie sú schopní dohody ani o forme stretávania sa otca s maloletým dieťaťom a matka opakovane zdôrazňuje strach maloletého dieťaťa k otcovi, bol odporučený posudok súdneho znalca.
13. Zo správy Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže so sídlom v Bratislave zo dňa 12.12.2014 vyplýva, že v tento deň sa uskutočnila mediácia v prípade manželov O., ktorí prezentovali svoju snahu nájsť mimosúdne riešenie ich sporov. Počas stretnutia vysvitlo, že problém je pomerne komplexný. Ako prioritu manželia vyšpecifikovali nastavenie kontaktu jednotlivých rodičov s maloletou (vtedy šesťročnou) dcérou X.. V snahe dohodnúť sa na menej problematických bodoch sa diskusia zamerala na možnosti pravidelného telefonického kontaktu medzi otcom a maloletým dieťaťom, ktoré momentálne žije s matkou. Napriek tomu, že sa podarilo nájsť pravidelný čas, v ktorom otec bude mať možnosť telefonicky alebo skypom sa spojiť s maloletým dieťaťom, matka nedokázala zaručiť, že sa maloleté dieťa týchto rozhovorov zúčastní. Na záver stretnutia mediátori vyjadrili želanie, aby sa manželia dokázali rozhodovať tak, aby čo najmenej škodili spoločnej dcére.
14. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 13P/288/2013-325 zo dňa 09.07.2015, právoplatným dňa 27.07.2015, bola v predmetnej veci ustanovená znalkyňa H.. S. G., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, s miestom výkonu činnosti FNsP F.D. Roosvelta, Psychiatrické odd., Banská Bystrica, ktorej súd uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok, nakoľko rozhodnutie vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu záviselo od posúdenia skutočností, na ktoré sa vyžadujú odborné znalosti.
15. Z predloženého znaleckého posudku vyplývalo, že maloleté dieťa vtedy navštevovalo 2. ročník základnej školy, jeho sociálny vývin bol adekvátny, intelektové schopnosti boli kvalitné a jeho záujmová sféra bola kvalitne rozvinutá. V škole dosahovalo výborné vyučovacie výsledky. U dieťaťa boli prítomné známky psychosomatických ťažkostí, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou súviseli s konfliktným rodinným prostredím a neuspokojivým kontaktom dieťaťa s otcom v priebehu víkendov. Dieťa malo vytvorený pozitívny citový vzťah predovšetkým k matke, otca čiastočne odmietalo, avšak stále ho začleňovalo do ich rodiny. Dieťa si uvedomovalo, že rodičia nemajú dobrý vzťah, dieťaťu sa nepáčilo neprimerané správanie otca voči matke, hanbí sa za otcove správanie. Rodičia komunikovali minimálne, mama bola v prítomnosti otca smutná, dieťa uviedlo, že by mu veľmi pomohlo, keby sa otec usmial a pozdravil mamu a mama nebola smutná. Dieťaťu prekážalo, že otec slovne útočí na matku, pociťovalo to tak, akoby útočil naň, mávalo z otca strach. Empatické schopnosti dieťaťa boli kvalitne vypestované vzhľadom k jeho veku, nechce ublížiť ani jednému z rodičov, bolo by rado, keby otec zmenil svoje správanie. U otca dieťaťa boli zvýraznené dominantné črty osobnosti, snaha po sebapresadení, egocentrické rysy osobnosti. Zvýraznené boli známky pedantérie, je vytrvalý, zodpovedný, menej tolerantný k okoliu so zníženou schopnosťou empatie. Jeho emotivita v záťažových situáciách nestabilná, veľmi citlivo reaguje na svoju osobu, agresivita je ľahko aktivovateľná, jeho frustračná tolerancia je znížená. Požívanie alkoholických nápojov malo odbrzďujúci účinok na jeho správanie. Známky psychotického ochorenia neboli preukázané, kontakt s realitou bol zachovaný. Otec bol vo výchove k dieťaťu direktívnejší, presadzujúci sa, snažil sa dieťa viac obmedzovať, kontrolovať. Dieťaťu sa uvedený spôsob výchovy nepáčil, bránilo sa útekom. Osobnosť matky dieťaťa je primerane diferencovaná, jej hodnotový systém bol kvalitný, v centre jej pozornosti u nej bolo dieťa a jej práca. K okoliu je viac tolerantná, chápajúca, jej empatické schopnosti boli dostatočne vypestované. Na škále extroverzie - introverzia sa pohybuje v pásme priemeru, dokáže spolupracovať s okolím. Prítomné boli senzitívne črty osobnosti, veľmi intenzívne prežívala všetko, čo sa jej dotýka. Nebola zvýraznená tendencia prezentovať sa v lepšom svetle, dokáže byť k svojmu správaniu aj kritická. V emočne záťažových situáciách dochádza k oslabovaniu frustračnej tolerancie, avšak agresívne správanie nie je pre ňu charakteristické. Známky psychotického ochorenia sa nepreukázali, kontakt s realitou bol
zachovaný. Matka dieťaťa uprednostňovala demokratickejší spôsob výchovy, bola menej prísna, s dieťaťom komunikovala, dokážu spolupracovať. Dieťa pozitívne hodnotilo matkin spôsob výchovy, pri mame sa cítilo v bezpečí. Vzťah dieťaťa k otcovi bol nevyvážený, nevyčleňuje ho z ich rodiny, keď mal prebehnúť rozhovor o stretávaní sa dieťaťa s otcom, tak dieťa z miestnosti ušlo. V prítomnosti matky uviedlo, že sa s ním nechce tak často stretávať, prípadne vôbec, uviedlo, že má strach z otca. Negatívne známky vo vzťahu k otcovi sa prejavili aj v TRV a v teste nedokončených viet. Otec mal k dieťaťu pozitívny citový vzťah. Od dieťaťa k matke smerovala pozitívna citová väzba, vzťah matky k dieťaťu bol pozitívny. Záujem otca aj matky o maloleté dieťa je skutočný a trvalý. Posledného 2,5 roka bol kontakt dieťaťa s otcom výrazne obmedzený (od jeho 5,5 roka), otec sa podieľal na výchove dieťaťa v malej miere. Dieťa vychováva prevažne matka, v čase neprítomnosti matky sa dieťaťu venujú starí rodičia z matkinej strany. Osobnostný vývin dieťaťa bol primeraný, aj keď ho veľmi trápili konflikty rodičov, ťažko prežívalo neprimerané správanie otca k matke dieťaťa. Dieťa kvôli uvedenému navštevovalo psychologickú ambulanciu, objavili sa problémy so spánkom a pomočovaním. Rodičovské predpoklady matky dieťaťa boli adekvátne, bol predpoklad, že rodičovské predpoklady otca dieťaťa by sa mohli zlepšiť, ak by navštevoval dlhodobú individuálnu aj skupinovú psychoterapiu. Maloleté dieťa malo k matke vytvorený pozitívny citový vzťah, silnejšia citová väzba smerovala k matke, maloleté dieťa preferovalo matku pred otcom kvôli jej demokratickejšiemu spôsobu výchovy, bezpodmienečnému prijímaniu dieťaťa. Vzťah k otcovi bol nevyvážený. Vzájomný vzťah medzi rodičmi maloletého dieťaťa bol negatívny, pričom táto skutočnosť vo významnej miere vplývala na psychický vývin maloletého dieťaťa. Dieťa bolo nešťastné, trápilo sa. Obaja rodičia dokážu pozitívne výchovne vplývať na maloleté dieťa, dieťa vyrastalo s mamou, prípadne pri starých rodičoch, ktorí nemajú k otcovi dieťaťa pozitívny vzťah. Neúmyselné ovplyvňovanie zo strany starých rodičov proti otcovi nebolo možné vylúčiť. Dieťa bolo vo veku, kedy bolo ešte výrazne ovplyvniteľné svojimi rodičmi, avšak začínalo si už vytvárať vlastný názor na správanie rodičov. Dieťa opakovane udávalo, že má z otca strach, pretože sa nevhodne správal k mame, a keď niekto ubližuje jeho matke (fyzicky alebo verbálne) akoby ubližoval aj jemu. Dieťa bolo svedkom hádok rodičov i fyzického napadnutia matky otcom. Otec uviedol, že dieťaťu nikdy neublížil. K matke malo dieťa vytvorený pozitívny citový vzťah, k otcovi je vzťah deformovaný z dôvodu nevhodného správania sa otca k matke. Vzhľadom k zisteniam uvedeným v znaleckom posudku, znalkyňa navrhla, aby bolo dieťa zverené do matkinej výchovnej starostlivosti a kontakt s otcom prebiehal v priebehu víkendov ako doteraz. Odporučila, aby bola otcovi maloletého dieťaťa poskytovaná psychoterapeutická starostlivosť, kde by mohol získať náhľad na spôsob svojej komunikácie s okolím, s matkou dieťaťa i s dieťaťom. Rodičia by mohli byť k sebe viac akceptujúci sa, tolerantní, správali sa k sebe slušne, neútočili na seba, pretože ich nevhodným správaním dieťa zraňujú. Ak dôjde k zmene správania sa otca v pozitívnom smere, mohol by byť kontakt s otcom rozšírený na celú sobotu a nedeľu bez prespania, až neskôr by sa mohlo prejsť k víkendovému styku od piatka do nedele. Pokiaľ dôjde k zmene správania sa na strane otca s vysokou pravdepodobnosťou to bude mať pozitívny vplyv aj na prežívanie a správanie sa maloletého dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa považoval znalecký posudok za neúplný a v niektorých častiach nepresný či dokonca prikláňajúci sa k nepodloženým tvrdeniam matky, a teda strácajúci nezávislosť, preto považoval prítomnosť znalkyne na pojednávaní za potrebnú.
16. Znalkyňa vypočutá na pojednávaní súdu na otázky otca maloletého dieťaťa uviedla, že dieťa pri psychologickom vyšetrení s otcom spolupracovalo, veľmi pekne sa správalo k otcovi, kreslili spolu, usmievalo sa na otca, spolu sa smiali, bavili sa o rôznych veciach. Maloleté dieťa je vysoko empatické k svojmu okoliu. Ťažko povedať prečo sa stiahne, keď má vyjadriť svoje city k otcovi, je to preň stresujúca a napätá situácia. Znalkyňa apelovala na otca maloletého dieťaťa, aby zlepšil svoj vzťah k maloletému dieťaťu, nakoľko dieťa sa viackrát vyjadrilo, že je smutné, keď je mama smutná. Otcovi maloletého dieťaťa odporučila, aby sa podrobil psychoterapii, pričom k tomuto záveru dospela na základe celkového psychického vyšetrenia, ktoré pozostávalo jednak zo štúdia spisu, jednak zo psychologického pohovoru a z testovacích metód, ktoré sú označené v znaleckom posudku. K tomuto odporúčaniu pristúpila z toho dôvodu, aby sa zlepšil vzťah otca s maloletým dieťaťom. Ako problematický nevyhodnotila vzťah matky k maloletému dieťaťu, preto takúto psychoterapiu nepovažovala za potrebnú vo vzťahu k matke. Mala za to, že takouto psychoterapiou by mohlo dôjsť k zlepšeniu komunikácie s matkou. Na otázky matky znalkyňa uviedla, že sa nedomnieva, že agresivita otca by mala progresívny charakter. Agresivitu mohli spustiť rôzne záťažové situácie. V jednom prípade to mohol byť alkohol, ktorý spôsobuje odbrzdené správanie na strane otca, ale tiež konfliktná situácia medzi partnermi. Nakoľko od znaleckého dokazovania uplynulo 1,5 roka, mala za to, že by nebolo potrebné nariadiť nové znalecké dokazovanie, postačovalo by odborné vyjadrenie psychológa. Znalkyňa bola toho názoru, že by bolo vhodné uskutočniť ešte pár sedení, na ktorých by rodičia ukázali svoju snahu o zlepšenie vzťahov s
maloletým dieťaťom a skúsili sa dohodnúť na styku rodiča s maloletým dieťaťom. Takýchto pár sedení by mohlo maloleté dieťa pripraviť na to, že sa o jeden mesiac bude stretávať rodič s maloletým dieťaťom s tým, že takéto samostatné stretnutia by bolo potrebné uskutočňovať v primeranom rozsahu a postupne tento rozsah zvyšovať.
17. Z predloženej psychologickej správy z terapeutického stretávania sa psychologičky a terapeutky J.. E. P. s otcom maloletého dieťaťa zo dňa 26.02.2017 vyplýva, že klient navštevoval terapeutické stretnutia v priebehu roka 2016 (v intervaloch zhruba jedenkrát mesačne) a v januári a februári roka 2017, pričom predmetom terapie boli predovšetkým partnerské vzťahy, ich analýza, príčiny neúspechov či možných chýb, riešenie pre budúcnosť. Boli rozoberané väzby klienta k jeho deťom, najmä k najmladšej X. a v neposlednom rade sa zamerali na osobnostné charakteristiky vzhľadom k jeho rodičovským kompetenciám. Psychologička a terapeutka v priebehu terapeutických sedení nespozorovala u klienta žiadne osobnostné špecifiká, ktoré by mali charakter patológie, či šlo o výraznejšiu odchýlku od normy. Aj v prípade, kedy boli rozoberané záťažové osobné témy, sa neobjavili neadekvátne obranné mechanizmy, či už únikového, či pasívne agresívneho charakteru. Klient je schopný pripustiť si svoje chyby a prijať radu, ako sa im v budúcnosti vyhnúť. Rodičovské kompetencie klienta vzhľadom k osobnostným charakteristikám a emočnému záujmu o dcéru nemožno spochybňovať. Tieto kompetencie sú naopak oslabované jeho minimálnou možnosťou stretávať sa s dcérou, čo celkom logicky vedie k zvyšovaniu frustrácie a bezmocnosti. V záujme naplnenia obecných vývojových požiadaviek odporučila pravidelné stretávanie dcéry s otcom, inak podľa psychologicky preukázaných faktov bude narušená jej schopnosť oddeliť sa so „symbiózy“ s matkou a neskoršiemu osamostatneniu, podobne bude ohrozené vytvorenie si prirodzeného vzťahu s mužom, neskôr partnerom. Žiadna zistená osobnostná charakteristika či chyba z minulosti neoprávňuje k tomu, aby bol klient vyradený ako otec z výchovy svojho dieťaťa.
18. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 12P/108/2014 vyplýva, že bolo potrebné dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa a jeho rodičov, preto tunajší súd uznesením č. k. 12P/108/2014 - 240 zo dňa 17.12.2014 zmenil uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 12P/202/2013-20 zo dňa 26.09.2013 tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej X. O. sumou vo výške 300,- Eur mesačne, počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia, až do doby právoplatného skončenia konania. Na odvolanie matky maloletého dieťaťa Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 11CoP/15/2015-284 zo dňa 27.03.2015 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 23CoP/71/2015-470 zo dňa 30.12.2015, právoplatným dňa 26.01.2016, dočasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom, tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každý párny kalendárny týždeň v piatok od 13:00 hod. do 15:00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, v prítomnosti matky a zástupcu opatrovníka, čím súčasne zmenil uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 12P/108/2014-64 zo dňa 05.05.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 25CoP/41/2014-148 zo dňa 17.06.2014 v časti úpravy styku. Matke zároveň uložil povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť. Rodičom a opatrovníkovi uložil povinnosť navzájom sa bezodkladne vopred informovať o vážnych dôvodoch znemožňujúcich realizáciu styku.
19. Z vykonaného pohovoru s maloletou X. O. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta dňa 16.09.2016 vyplýva, že maloletá bola v tom čase žiačkou 3. ročníka základnej školy v V., v škole sa jej páči, majú sa dosť učiť, ale zatiaľ to zvláda v pohode. Ohľadne stretávania sa so svojím otcom na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta uviedla, že sa niekedy cítila dobre a niekedy zle. Musela si zvyknúť na to, že stretávanie prebiehalo v zasadacej miestnosti úradu. Na stretnutiach sa jej otec podľa jej názoru správal divne. Ona sama nemala zo stretnutia veľmi dobrý pocit. Ako dôvod uviedla, že má z otca strach. Strach z toho, že opäť ublíži matke a aj jej. Maloletá uviedla, že sa s otcom nechce stretávať, lebo keď nad ním v škole rozmýšľa, tak sa nevie sústrediť a robí chyby. Vždy, keď vidí svojho otca, spomenie si na to, ako im ublížil. Je veľmi nahnevaná na otca za to, čo im urobil, najmä matke. Na stretnutiach, ktoré prebiehali na úrade sa cítila bezpečne, aj nie. Ohľadne správania sa otca uviedla, že by mal zmeniť svoje správanie a potešilo by ju to, keby sa ocino pred jej očami ospravedlnil mamine za to, čo jej spôsobil. Niekedy si večer spomenie na ocina, ako sa má a čo asi robí, vždy myslí len na to dobré. Ohľadne kontaktu a komunikácie so svojím otcom uviedla, že telefón má asi pokazený, ale vôbec jej to neprekáža, lebo má dojem, že ju ocino cez telefón sleduje. Záverom uviedla, že sa so svojím otcom nechce stretávať, momentálne to tak cíti. Nechce sa s ním stretávať ani za prítomnosti matky. Teraz nie, možno neskôr, keď trocha zabudne. Počas celého rozhovoru maloletá niekoľkokrát uviedla, že je z toho celého veľmi unavená a chce, aby to už konečne skončilo. Stretávania na úrade sa jej
nepáčili a chce, aby skončili. V otázke stretávania sa s otcom a jej predstave styku s ním bola maloletá nerozhodná, keďže viackrát uviedla, že sa chce stretnúť, no vzápätí svoj postoj zmenila a uviedla, že sa stretnúť nechce.
20. Zo správ o priebehoch stretnutí maloletého dieťaťa s jeho otcom na základe nariadeného predbežného opatrenia Krajským súdom v Trnave vyplývalo, že stretnutia otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom prebiehali zväčša pár minút až desiatok minút. Otec sa snažil na týchto stretnutiach navodiť príjemnú atmosféru, doniesol maloletému dieťaťu občerstvenie a hračky a maloleté dieťa počas stretnutí neprejavovalo známky strachu a stresu. Stretnutia prebiehali pokojne. Maloleté dieťa sa zdržiavalo počas stretnutí v blízkosti svojho otca a rozprávalo sa s ním, niekedy si spolu skladali lego alebo puzzle, vymaľovávali, počúvali pesničky, zabávali sa. Stretnutia boli ukončené na základe želania maloletého dieťaťa, kedy maloleté dieťa oznámilo svojej matke, že chce ísť domov, čo matka akceptovala, bez toho, aby maloleté dieťa nejakým spôsobom motivovala, aby styk pokračoval. Otec takéto skoré ukončenia stretnutí prežíva veľmi ťažko, je citovo rozladený.
21. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
22. Podľa čl. 4 prvá veta základných zásad zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
23. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
24. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
25. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
26. Podľa § 23 ods. 1, 2, 3 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
27. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených zákonom o rodine. Jeho účelom je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch na návrh niektorého z manželov, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podanie návrhu na rozvod manželstva je osobným právom každého z manželov, čo vyplýva zo zásady manželstva ako slobodného a dobrovoľného zväzku muža a ženy. Pri skúmaní, či sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, súd berie do úvahy najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, doterajšie spolužitie, jeho dĺžku ako aj mieru vzájomnej odkázanosti a možnosti poskytovať si osobnú, majetkovú a materiálnu pomoc. Pri posúdení podmienky súdom, či od manželov možno,
resp. nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, sa viac-menej musí súd vyporiadať so subjektívnym postojom účastníkov konania, ktorý závisí od vôle manželov a ich postoju k manželstvu.
28. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh na rozvod manželstva bol podaný dôvodne, nakoľko boli splnené hmotnoprávne podmienky na rozvod účastníkov konania. Manželstvo účastníkov konania možno charakterizovať ako hlboko a trvalo rozvrátené. Súd skúmal vážnosť rozvratu, a to s prihliadnutím na jeho hĺbku a dĺžku narušenia vzťahov medzi manželmi. V júli 2013 sa odohral incident medzi manželmi, ktorý vyústil tým, že navrhovateľka sa odvtedy zdržovala u svojich rodičov v P.. Konanie navrhovateľky bolo v podstate len výsledkom dlhodobo trvajúcich konfliktných situácii, ktorých neustále riešenie viedlo k postupnému citovému odcudzeniu. Manželia sa síce po podaní návrhu na rozvod manželstva snažili urovnať svoje manželské konflikty, avšak bezúspešne. Manžel navrhovateľky vyjadril súhlas s rozvod manželstva, pričom mal za to, že príčinami rozvratu manželstva bolo svojvoľné odchádzanie manželky od rodiny na dobu dvoch týždňov v mesiaci. Manželka odchádzala na školenia a tlmočenie v Európskom parlamente. Kvalifikáciu rozvratu manželstva súd posudzoval tiež podľa toho, ako sa tento rozvrat prejavuje na plnení spoločenského účelu manželstva. Pri posudzovaní tejto otázky hodnotil predovšetkým funkcie, ktoré manželstvo a ním založená rodina plní, prihliadol pritom na ust. § 1 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého je manželstvo zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo, pričom manželstvo je harmonické a trvalé spoločenstvo, v ktorom sú manželia povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov netvorí harmonické a trvalé spoločenstvo približne štyri roky, ale naopak, došlo k úplnému citovému odcudzeniu manželov, nakoľko manželia nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária spolu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že ich manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a nie je reálne očakávať, že manželstvo si bude do budúcna plniť svoje poslanie. Za takejto situácie súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je len formálnym zväzkom a ako také nemôže plniť v budúcnosti žiadnu zo svojich funkcií a rozvod manželstva nebude v rozpore ani so záujmami maloletého dieťaťa, keďže je v jeho záujme, aby vyrastalo v zdravom nekonfliktnom rodinnom prostredí. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj súhlas manžela navrhovateľky s rozvodom manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol, pričom za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil primárne vzájomné konflikty, sekundárne úplné vzájomné citové odcudzenie manželov a negatívne správanie sa manžela voči navrhovateľke.
29. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
30. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
31. Podľa § 28 ods. 1, 2 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
32. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
33. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
35. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.
36. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
37. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
38. Nakoľko je konanie o rozvode manželstva v zmysle ustanovenia § 100 CMP obligatórne spojené s konaním o úprave pomerov rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, súd rozhodoval aj o starostlivosti rodičov na čas po rozvode manželstva vo vzťahu k maloletej X. O., X.. XX.XX.XXXX, ktorá pochádza z manželského vzťahu rodičov. Maloletá X. má v súčasnosti 9 rokov a 9 mesiacov. V školskom roku 2017/2018 nastúpila do štvrtého ročníka Základnej školy v V., N.. E. L. XX. Maloletá je zdravá. Zvýšené výdavky nemá. Jej výdavky predstavujú najmä náklady na stravu, oblečenie, bielizeň, obuv, drogériu, hygienické potreby, lieky, školské potreby, školský klub, školskú jedáleň, triedne poplatky, záujmové krúžky, kino, divadlo, zubné ošetrenie, knihy, časopisy, DVD, hračky, výtvarné potreby, výlety, tábory, lyžiarskeho inštruktora, detské centrum, opatrovanie, starostlivosť o dieťa počas služobnej cesty, babysitting a tieto navrhovateľka za obdobie júl 2016 až jún 2017 vyčíslila na celkovú sumu 7.306,62 Eur, pričom priemerná mesačná výška týchto výdavkov na maloleté dieťa predstavuje sumu 608,89 Eur a túto nerozporoval ani otec maloletého dieťaťa. Navrhovateľka je zamestnaná v Európskom parlamente, K. W. XX, L.-XXXX L., L. s priemerným čistým mesačným príjmom 2.000,- Eur. Z potvrdenia od zamestnávateľa za obdobie 01.05.2014 do 26.04.2015 vyplýva, že navrhovateľke bola celkovo vyplatená suma 30.150,24 Eur, čo priemerne mesačne predstavuje príjem 2.512,52 Eur. Z potvrdenia od zamestnávateľa za obdobie 01.03.2016 do 28.02.2017 vyplýva, že navrhovateľke bola celkovo vyplatená suma 53.703,61 Eu, čo priemerne mesačne predstavuje príjem 4.475,30 Eur. Z potvrdenia od zamestnávateľa za obdobie 01.07.2016 do 30.06.2017 vyplýva, že navrhovateľke bola celkovo vyplatená suma 45.194,93 Eur, čo priemerne mesačne predstavuje príjem 3.766,24 Eur. Navrhovateľka je zamestnaná na základe Dohody o pracovnej činnosti od 22.04.2014 v jazykovej škole HARMONY ACADEMY s.r.o., Kapitulská 26, Trnava s priemerným mesačným príjmom za obdobie od augusta 2014 do apríla 2015 v sume 154,21 Eur, za obdobie od januára 2016 do februára 2017 v sume 138,79 Eur. Navrhovateľka má mesačný príjem z prenájmu bytu v L. vo výške 400,- Eur a je poberateľkou rodinných prídavkov na maloleté dieťa v sume 23,52 Eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky za obdobie máj
2014 až máj 2015 navrhovateľka vyčíslila zvlášť na každý mesiac, pričom po prerátaní na mesiac je táto výsledná suma 1.208,22 Eur a zahŕňa výdavky na stravu, kino, divadlo, voľný čas, výtvarné potreby, príspevok na ZRPŠ, školský klub, školskú jedáleň, oblečenie, obuv, záujmové krúžky, hračky, knihy, časopisy, DVD, hygienické potreby, príspevok na domácnosť, na byt v Bratislave, spojené so zariadením bytu v V., SIPO, ZSE elektrina, pohonné hmoty, zdravotné poistenie, telefón a iné náklady. Priemerné osobné výdavky za obdobie júl 2016 až jún 2017 navrhovateľka vyčíslila na celkovú sumu 13.751,57 Eur, pričom priemerná suma za mesiac je vo výške 1.145,96 Eur. Manžel navrhovateľky je zamestnaný v U. D. X. R. R. C. (D. C.) so sídlom v Prahe, od 01.03.2012 do 15.04.2018 s možnosťou predĺženia na pozícii N. R. C. S. a jeho priemerný mesačný príjem činil sumu 4.905,16 Eur (podľa potvrdenia od zamestnávateľa zo dňa 19.05.2015) a neskôr sumu 5.245,92 Eur (podľa potvrdenia od zamestnávateľa zo dňa 25.07.2017), pričom odmena môže byť i znížená či zvýšená, a to aj so spätnou platnosťou, podľa aktuálne nastaveného koeficientu v súlade s čl. 64 a 65 Služobného poriadku úradníkov Európskych spoločenstiev. Okrem tohto príjmu, je manžel navrhovateľky poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol od 01.07.2014 zvýšený na sumu 843,50 Eur mesačne a od 01.07.2017 na sumu 852,18 Eur mesačne. Mesačné náklady zahŕňajúce pokrytie pravidelných výdavkov vyčíslil manžel navrhovateľky v písomnom podaní zo dňa 27.05.2015 na celkovú sumu 902,14 Eur, ktorá zahŕňa sumy: 753,68 Eur za nájomné; 23,31 Eur PRE energia kalkulovaný mesačný priemer; 23,31 Eur Telefonica O2 priemer hodnôt z výpisov - prevody v prospech Telefonica O2- telefónne číslo manželky v ČR; 18,31 Eur 02.04.2014 odstúpenie od zmluvy 900,- CZ, ďalšie platby na prevzaté O2 číslo 249,- CZ; 32,03 Eur za TV a internet priemer hodnôt z výpisov; 18,61 Eur za poistka byt ročne 5.940,- CZK; 32,89 Eur za údržbu bytu, upratovanie 10.500/ročne. V krajine trvalého pobytu na Slovensku vlastní s manželkou dom v H. J. L., pričom jeho náklady na Slovensku tvorené pravidelnými platbami spojené s prevádzkou a údržbou rodinného domu, auta, komunikačných služieb a i. vyčíslil mesačne v priemere na sumu 199,- Eur (37,33 Eur poistka auto SK 448/ročne; 30,- Eur telefón SK priemer; 5,- Eur dátové služby pre manželku; 95,- Eur elektrická energia priemer hodnôt z výpisov; 1,81 Eur daň obci kalkulovaný priemer na mesiac; 2,92 Eur odvoz odpadu kalkulovaný priemer na mesiac; 5,90 Eur vodné stočné priemer na mesiac; 21,25 Eur údržba záhrady na mesiac). Z rozpisu poukázaného výživného na maloleté dieťa vyplýva, že za obdobie od apríla 2014 do júla 2014 prispieval na výživu maloletého dieťaťa sumou 400,- Eur mesačne, za obdobie od augusta 2014 do decembra 2014 sumou 30,- Eur mesačne a za obdobie od januára 2015 do mája 2015 sumou 300,- Eur mesačne. Uviedol, že pre zabezpečenie aktivít a potrieb maloletého dieťaťa poskytuje pravidelné prostriedky taktiež. Za predchádzajúci rok činia prostriedky vynaložené pre maloleté dieťa priemernú sumu 120,- Eur mesačne. Zdôraznil, že o maloleté dieťa sa plnohodnotne a stále zaujíma a cestuje za ním dvakrát do mesiaca na stretnutie v dĺžke niekoľkých minút a na dve stretnutia za mesiac vynaloží spolu sumu 265,- Eur mesačne. Mesačné náklady na pokrytie pravidelných výdavkov vyčíslil manžel navrhovateľky v písomnom podaní zo dňa 04.08.2017 v priemere na sumu 863,20 Eur, ktoré zahŕňali nájomné, PRE energia, TV a internet, poistka byt ročne 5.380,- CZK, údržbu bytu, upratovanie 10.500/ročne. V krajine trvalého pobytu na Slovensku vlastní spolu s manželkou dom v H. J. L.. Jeho náklady na Slovensku tvorené pravidelnými platbami spojenými s prevádzkou a údržbou RD, auta, komunikačných služieb, životného poistenia, a i. vyčíslil priemerne mesačne na sumu 396,43 Eur, ktoré zahŕňali elektrickú energiu, poistku auta SK 448/ročne, daň obci, odvoz odpadu, TV poplatky, vodné stočné, údržbu záhrady, telefón, životné poistenie Metlife, prevádzku auta. Vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa si plní v sume 300,- Eur mesačne. Mesačné náklady spojené s plnením rodičovských povinností tvoria v priemere sumu 763,- Eur.
39. Na základe vykonané dokazovania mal súd za preukázané, že maloleté dieťa od júla 2013, kedy s matkou opustili spoločnú domácnosť, až na obdobie, kedy sa rodičia maloletého dieťaťa snažili urovnať svoje manželské konflikty, vyrastá v domácnosti s matkou, na ktorú je maloleté dieťa silno citovo naviazané. Maloleté dieťa pozitívne hodnotí matkin demokratickejší spôsob výchovy a pri svojej matke sa cíti v bezpečí. Keďže obaja rodičia maloletého dieťaťa navrhli, aby bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti jeho matke, súd prihliadol na túto skutočnosť a maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti jeho matke.
40. Rodičovské práva a povinnosti majú rodičia len vo vzťahu k maloletému dieťaťu a vznikajú priamo zo zákona narodením dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení matky aj otca pri ich výkone. Maloletému dieťaťu zákon poskytuje špeciálnu ochranu, a to tak v rovine súkromného, ako aj verejného práva. Až dospievaním sa z dieťaťa postupne stáva subjekt schopný samostatne o sebe rozhodovať, spravovať svoje veci, rastie miera jeho primeranej spôsobilosti na právne úkony. Preto je nevyhnutné zabezpečiť mu vo všetkých uvedených oblastiach pomoc až
do nadobudnutia plnoletosti. Túto úlohu plnia bežne rodičia v rámci komplexu rodičovských práv a povinností. Najvyšším princípom rodičovských práv a povinností je záujem dieťaťa. K rodičovským právam a povinnostiam patrí sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia v rovnakom rozsahu, pričom je irelevantné, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Keďže na základe vykonaného dokazovania nemal súd za preukázaný a osvedčený žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by otec maloletého dieťaťa mal byť vylúčený z výkonu jeho rodičovských práv a povinností vo vzťahu k zastupovaniu maloletého dieťaťa, rozhodol tak, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Vo vzťahu k tvrdeniam matky maloletého dieťaťa, že sa s otcom maloletého dieťaťa nevedia na ničom dohodnúť, súd poznamenáva, že v rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa.
41. Súd na čas po rozvode určil otcovi maloletého súd vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa vo výške 400,- eur mesačne. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca prihliadol na jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, keď práve určenú sumu výživného považoval za primeranú na krytie nielen základných životných potrieb, ale aj ostatných potrieb, ktoré slúžia k celkovému zdravému duševnému a telesnému rozvoju dieťaťa s poukazom na ust. § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine, v zmysle ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Priemerný mesačný príjem otca v sume 6.098,10 Eur (5.245,92 Eur + 852,18 Eur) mu umožňuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa stanoveným výživným bez toho, aby tým bola ohrozená jeho životná úroveň, pri zohľadnení jeho odôvodnených mesačných nákladov a výdavkov. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, preto je prvoradou povinnosťou rodiča zabezpečiť potreby svojho dieťaťa. Rodič má zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, je jeho povinnosťou zabezpečiť potreby svojho dieťaťa v primeranej výške, primerane k svojim finančným možnostiam a neriešiť svoju finančnú situáciu tak, že bude na výživu dieťaťa prispievať nižším výživným a odôvodňovať to vysokými mesačnými nákladmi. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil aj skutočnosť, že otec inú vyživovaciu povinnosť okrem uvedenej nemá. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, ktoré boli vo výške 608,89 Eur mesačne, a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného (oprávnené potreby dieťaťa sa menia v závislosti od veku dieťaťa, školskej dochádzky a podobne). Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 400,- Eur a matka prispeje sumou 185,37 Eur a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na dieťa, tak na strane maloletého dieťaťa vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 608,89 Eur mesačne (400 + 185,37 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie nevyhnutných osobných potrieb, ale aj ostatných potrieb maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje s aktuálnymi potrebami maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa jedným z rodičov je spravidla dôvodom na určenie primerane vyššieho výživného pre druhého z rodičov, ktorý taký výkon neuskutočňuje. 42. K určeniu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa súd poznamenáva, že to, v akej miere sa bude každý z rodičov podieľať na celkových nákladoch na dieťa určujú majetkové pomery rodiča, jeho životná úroveň. Súd prihliada aj na ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré rodič má k iným deťom. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb a bývania. Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia, pričom platí, že ak životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti je nižšia alebo rovnaká ako druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa.
43. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v spoločenskom živote, od hodnoty jeho majetku a výnosov z neho, ako aj od výšky prípadných vlastných príjmov dieťaťa a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa
(vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, a pod.); za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3).
44. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov.
45. Súd po kvalifikovanom zistení majetkových pomerov otca maloletého dieťaťa, ktorého mesačný príjem predstavuje sumu 6.098,10 Eur, dospel k záveru, že tieto majetkové pomery sú také, že okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb dieťaťa v rozsahu, ktorým sa podieľa na životnej úrovni rodičov, jeho majetková situácia umožňuje aj tvorbu úspor pre maloleté dieťa. Z uvedeného dôvodu súd aj bez návrhu rozhodol tak, že určil výšku výživného v sume 100,- Eur mesačne na tvorbu úspor pre maloleté dieťa, ktoré výživné je otec maloletého dieťaťa povinný poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý je povinná zriadiť matka maloletého dieťaťa a otcovi maloletého dieťaťa písomne oznámiť číslo bankového účtu zriadeného pre maloleté dieťa na tvorbu úspor pre maloleté dieťa, pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami na tomto účte je potrebný súhlas súdu, a to až do dosiahnutia plnoletosti maloletého dieťaťa. Splatnosť tejto časti výživného bude rovnako ako v ostatnej časti výživného mesačná.
46. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
47. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa. Aj z ustálenej judikatúry vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami. Naviac kontakt rodičov s maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcom zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť práve právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi a považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práva dieťaťa upravených v Zákone o rodine.
48. Rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do starostlivosti má právo v primeranom rozsahu sa podieľať na výchove dieťaťa, v starostlivosti oň i na budovaní citových a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z tohto vzťahu vyplývajúcimi. Akákoľvek deformácia vzťahu rodič a dieťa v dôsledku odcudzenia sa veľmi ťažko napráva. V záujme dieťaťa je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho vývoj a výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva. Iba ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujem dieťaťa alebo ak by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne obmedzí alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom.
49. Od odchodu matky s maloletým dieťaťom zo spoločnej domácnosti bol styk otca s maloletým dieťaťom opakovane riešený súdnymi rozhodnutiami, ktorými sa hľadal optimálny model stretávania sa otca s maloletým dieťaťom a zároveň boli rodičom sprostredkované odporúčania, akým spôsobom postupovať pri obnovení vzťahu a nadviazaní narušenej citovej väzby. Po vykonanom dokazovaní a
oboznámení sa so spisom tunajšieho súdu sp. zn. 12P/108/2014, musí súd konštatovať, že výrazné zlyhanie vidí na strane oboch rodičov a ich postoj považuje za ľahkovážny a nezodpovedný, keď ani jeden z rodičov sa vyslovenými odporúčaniami v plnom rozsahu neriadil.
50. Zachovanie a prehlbovanie vzťahu dieťaťa k obom rodičom je predpokladom jeho zdravého psychického vývoja a úspešného budúceho sociálneho začlenenia. V prípade absencie stretávania sa maloletého dieťaťa s otcom môže mať toto nepriaznivé následky v budúcnosti v oblasti sociálnej začlenenosti a mužského vzoru správania. Pre zdravý psychický vývin dieťaťa je veľmi dôležitý pravidelný kontakt s otcom, pričom možnosť vzťahu dieťaťa k obom rodičom prispieva k psychickému zdraviu dieťaťa a posúva ho aj v sociálnej rovine.
51. Pokiaľ ide o skutočnosť, že maloleté dieťa sa s otcom stretávať nechce, resp. chce sa s ním stretávať len v obmedzenom rozsahu (dvakrát mesačne) za prítomnosti matky a tretej osoby, je nevyhnutné poukázať na to, že doposiaľ sa styk otca s maloletým dieťaťom realizoval v minimálnom rozsahu, pričom od rozhodnutia Krajského súdu v Trnave (uznesenie č. k. 23CoP/71/2015-470 zo dňa 30.12.2015, právoplatné dňa 26.01.2016), sa tento realizoval v zasadačke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, a to každý párny kalendárny týždeň v piatok od 13:00 hod. do 15:00 hod. v prítomnosti matky a zástupcu opatrovníka, v trvaní niekoľkých minút, až desiatok minút s tým, že maloleté dieťa na tento styk chodilo z vyučovania, pričom nebol dodržaný čas začiatku styku z dôvodu plnenia si školských povinností na vyučovaní. Z vyjadrení kolíznej opatrovníčky vyplýva, že je nevyhnutné stretávanie sa otca s maloletým dieťaťom, a to aj bez prítomnosti matky a tretej osoby, pričom otec nepredstavuje pre maloleté dieťa žiadne nebezpečenstvo. Z hľadiska vývinu maloletého dieťaťa je vhodné, aby sa otec s ním stýkal, podieľal sa na jeho výchove, pričom na strane otca neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by boli dôvodom pre obmedzenie jeho práv ako rodiča podieľať sa na výchove svojho dieťaťa. Od začiatku konania otec prejavuje intenzívny záujem na tom, aby sa podieľal na výchove maloletého dieťaťa a pravidelne sa s ním stretával. Na základe odporúčania znalkyne, aby otcovi maloletého dieťaťa bola poskytovaná psychoterapeutická starostlivosť, kde by mohol získať náhľad na spôsob svojej komunikácie s okolím, s matkou dieťaťa i s dieťaťom, otec maloletého dieťaťa navštevoval terapeutické stretnutia v priebehu roka 2016 (v intervaloch zhruba jedenkrát mesačne) a v januári a februári roka 2017, a to u psychologičky a terapeutky J.. E. P.. Je potrebné si uvedomiť, že práve takáto sebareflexia bola znalkyňou odporúčaná ako predpoklad odstránenia konfliktov a negatívnych vplyvov pôsobiacich na maloleté dieťa. Napriek uvedenému sa však zmena v správaní otca žiadnym spôsobom neprejavila vo vzťahu s matkou maloletého dieťaťa. V tomto smere neschopnosť či nezáujem otca korigovať správanie voči druhému rodičovi a hľadanie kompromisov považuje súd za prekážku na strane otca, ktorá bráni reálnemu pokroku pri obnovovaní jeho vzťahu s maloletým dieťaťom, čo sa potvrdilo aj výsluchom maloletého dieťaťa či už na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo zisťovaním jeho názoru priamo na pojednávaní.
52. Na strane matky v súvislosti s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom je nutné zdôrazniť a upozorniť na povinnosť matky v súvislosti s prípravou dieťaťa na styk s otcom, a to nie len materiálne ale predovšetkým psychicky. Matka akékoľvek odporúčania v tomto smere ignorovala. Napriek tomu, že si uvedomuje, že dieťa je v ťažkej situácii, nepodporuje maloleté dieťa v styku so svojím otcom a spoločne nehľadajú spôsoby ako eliminovať verbalizovaný strach maloletého dieťaťa z jeho otca. Matka si musí v budúcnosti uvedomiť, že jej povinnosť pri príprave dieťaťa na styk nekončí zabezpečením jeho fyzickej prítomnosti, ale je povinná vyvinúť maximálne úsilie na prekonanie psychickej bariéry, ktorá je medzi otcom a dieťaťom vybudovaná. V opačnom prípade na seba preberá zodpovednosť za negatívne vplyvy na psychický a sociálny rozvoj maloletého dieťaťa, na ktoré bola opakovane upozorňovaná.
53. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, postoj rodičov dieťaťa a s dôrazom na prezentované názory maloletého dieťaťa, ktoré zo svojho otca vyjadrilo strach dospel súd k záveru, že aktuálne sú dané dôvody pre to, aby bol styk otca s maloletým dieťaťom realizovaný za odbornej asistencie pracovníkov Linky detskej istoty, n. o. a počas prvých troch mesiacov i v prítomnosti matky maloletého dieťaťa, keďže ide o prostredie doposiaľ maloletým dieťaťom nepoznané. Po uplynutí tohto obdobia v neprítomnosti matky maloletého dieťaťa s tým, že matka dieťa na styk pripraví a zabezpečí sama alebo prostredníctvom poverenej osoby účasť maloletého dieťaťa na stretnutiach. Za daného stavu súd upravil frekvenciu styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom na každý párny týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čas od 13:30 hod. do 15:30hod. Takáto úprava zodpovedá možnostiam otca pokiaľ ide o jeho pracovné povinnosti a zároveň neprimerane nezasahuje do režimu maloletého dieťaťa. Súd zároveň uložil rodičom
a pracovníkom Linky detskej istoty, n. o. povinnosť navzájom sa bezodkladne vopred informovať o vážnych dôvodoch znemožňujúcich realizáciu styku a zmarený termín v najbližšom možno termíne, na základe dohody nahradiť.
54. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
55. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
56. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Súd zároveň zaviazal navrhovateľku a manžela navrhovateľky nahradiť trovy konania štátu, a to každého konkrétne v sume po 236,56 Eur, keďže trovy dôkazu na znalecké dokazovanie neboli preddavkovo žiadané, s poukazom na to, že nariadenie znaleckého dokazovania bolo v záujme oboch rodičov, s tým, že súd rozhodol o nároku znalkyne na znalečné uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 13P/288/2013-382 zo dňa 30.12.2015, ktorým priznal znalkyni H.. S. G. znalečné vo výške 473,12 Eur, ktoré jej bolo vyplatené zo štátnych prostriedkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Galanta, písomne v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 <aspi://module='ASPI'&link='233/1995 Z.z.%252329'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zákona č. 233/1995 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='233/1995 Z.z.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa § 27 ods. l Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje pre- došlé priezvisko.