Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Csp/43/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska č. 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V. R., G.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, Prešov, o zaplatenie 90 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1,50 EUR od 29.3.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4,50 EUR od 30.4.2014 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.2.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 90 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1,50 EUR od 29.3.2014 do zaplatenia, vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4,50 EUR od 30.4.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 39 EUR od 28.6.2014 do zaplatenia, vo výške 5,15 % ročne zo sumy 6 EUR od 30.7.2014 do zaplatenia a vo výške 5,15 % ročne zo sumy 39 EUR od 29.8.2014 do zaplatenia. Nárok uplatnil titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb medzi právnym predchodcom Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. a žalovaným.

2. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej sa zaviazal poskytovať žalovanému vymedzené služby a žalovaný sa zaviazal uhrádzať odplatu za poskytované služby. Žalobca poukázal na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť riadne a včas nesplnil, v dôsledku čoho sa dostal do omeškania, a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca si uplatňuje výlučne sankcie, t.j. poplatky za upomienky a za obmedzenie služieb a odpojenie. Faktúry č. 1070476780, ktorou bola účtovaná suma 1,50 EUR a č. 1072223321, ktorou bola účtovaná suma 4,50 EUR, neuznáva, pretože 3.6.2014 zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 12,50 EUR za poskytnuté služby, ktorá však bola započítaná na spornú upomienku vo výške 6 EUR, ktorú odmietol zaplatiť z dôvodu reklamovania poskytovaných služieb.

4. Žalobca v replike uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný neuhradil faktúry č. 1070476780 a č. 1072223321, porušil záväzok platiť riadne a včas, a preto mu pôvodný veriteľ vyúčtoval poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10 EUR a poplatok za odpojenie vo výške 29 EUR. Následne mu v súlade s cenníkom boli účtované upomienky vo výške 6 EUR, ako aj ďalší poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10 EUR a poplatok za odpojenie vo výške 29 EUR. Poukázal na to, že paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky predstavuje náhradu administratívnych monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov. Výšku poplatku generuje a upravuje pôvodný veriteľ na základe interných kalkulácií všetkých nákladov, ktorá sa odvíja zo všetkých nákladových položiek vynakladaných a spojených s jednotlivými úkonmi.

5. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili strany sporu, ani právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, pričom súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd preto s poukazom na § 180 konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ako aj žalovaného.

6. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.7.2013, všeobecnými podmienkami, cenníkom O2 Fér, faktúrami č. 1076582979, č. 1070476780, č. 1078953277, č. 1072223321, č. 1080851249, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.10.2015, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2015, prílohami k zmluve o postúpení pohľadávok, pokusom o zmier, vyjadreniami žalovaného, vyjadrením žalobcu, upomienkou za telefonické služby, odstúpením od zmluvy, doručenkou a zistil tento skutkový stav:

7. Žalovaný uzavrel dňa 25.7.2013 s právnym predchodcom žalobcu ako telekomunikačným podnikom zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalovanému poskytol a aktivoval SIM kartu s prideleným telefónnym číslom +XXXXXXXXXXXX a aktivoval program služieb „O2 Fér s platbou na faktúru“. Zmluva obsahuje aj prehlásenie žalovaného, že sa zoznámil so všeobecnými podmienkami a platným cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

8. Žalovanému boli fakturované za služby, ktoré mu poskytla Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., na základe uvedenej zmluvy nasledovné sumy:

- suma 39 EUR faktúrou č. 1076582979 splatnou 27.6.2014 za obdobie od 8.5.2014 do 7.6.2014, ktorej súčasťou bol len poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10 EUR a poplatok za odpojenie vo výške 29 EUR,

- suma 2 EUR faktúrou č. 1070476780 splatnou 28.3.2014 za obdobie od 8.2.2014 do 7.3.2014, ktorá predstavovala sumu za neuhradené nehlasové služby,

- suma 6 EUR faktúrou č. 1078953277 splatnou 29.7.2014 za obdobie od 8.6.2014 do 7.7.2014, ktorá obsahovala len poplatok za upomienku vo výške 6 EUR,

- suma 4,50 EUR faktúrou č. 1072223321 splatnou 29.4.2014 za obdobie od 8.3.2014 do 7.4.2014, ktorá predstavovala sumu za neuhradené nehlasové služby,

- suma 39 EUR faktúrou č. 1080851249 splatnou 28.8.2014 za obdobie od 8.7.2014 do 7.8.2014, ktorej súčasťou bol len poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10 EUR a poplatok za odpojenie vo výške 29 EUR.

9. Telefónica O2 Slovakia uzatvorila so žalobcom dňa 22.9.2015 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej boli aj žalobou uplatnené pohľadávky.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "ZEK") v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

11. Podľa § 5 ods. 1 až 4 ZEK podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobuje podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom je spotrebiteľ, a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

12. Podľa § 43 ods.1 písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

13. Podľa § 43 ods. 12 ZEK účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

14. Podľa § 44 ods. 10 písm. b) ZEK, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

15. Podľa § 44 ods. 14 ZEK, odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

21. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so

všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

23. Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

24. Podľa článku 7 ods. 1 tejto Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

25. Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a nasl. so zreteľom na to, že došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Telefónica O2 Slovakia na žalobcu.

26. Predmetná zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou podľa citovaného ustanovenia § 52 OZ, čo nebolo ani zmluvnými stranami namietané, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v pozícii dodávateľa a žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa.

27. V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby mu boli riadne poskytnuté a fakturované a žalovaný ich riadne neuhradil. Súd preto považoval za dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich s poskytovaním konkrétnych telekomunikačných služieb (nehlasové služby) vo výške 6 EUR vyhovieť. Jednalo sa o faktúru č. 1070476780 vystavenú na sumu 2 EUR (uplatnil len 1,50 EUR) a faktúru č. 1072223321 vystavenú na sumu 4,50 EUR.

28. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že právnemu predchodcovi žalobcu zaplatil dňa 3.6.2014 za poskytnuté služby 12,50 EUR, ktoré podľa jeho názoru právny predchodca žalobcu nezaúčtoval aj na faktúry č. 1070476780 a č. 1072223321, ale na spornú upomienku vo výške 6 EUR, súd poukazuje na to, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný totiž v priebehu konania nepreukázal uhradenie sporných faktúr, ku ktorému malo podľa jeho tvrdenia dôjsť dňa 3.6.2014. Naviac sa bez ospravedlnenia nezúčastnil ani nariadeného pojednávania, kde by mal možnosť tvrdenú skutočnosť ozrejmiť.

29. Súd nepovažoval za dôvodné nároky na zaplatenie poplatku vo výške 10 EUR za obmedzenie služieb, poplatku za odpojenie vo výške 29 EUR a 6 EUR za upomienku, preto žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi takéto druhy poplatkov v uvedenej výške. Pokiaľ ide o vyššie spomínané poplatky, súd poukazuje na to, že tieto umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon za príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá presné výdavky. Paušálna výška poplatku za upomienku (v danom prípade 6 EUR), poplatku za obmedzenie služieb (vo výške 10 EUR) a poplatku za odpojenie (vo výške 29 EUR) bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a nedostatočnej transparentnosti).

30. Je potrebné vychádzať z toho, že každá spotrebiteľská zmluva musí byť transparentná. Zmluvné podmienky musia byť formulované jasne a zrozumiteľne nielen gramaticky, ale aj z toho pohľadu, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z roho pre neho vyplývajú (rozsudok ESD C-26/13).

31. Zásada transparentnosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú

slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložitej formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Pokiaľ tak dodávateľ urobí, takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu (nález ÚS SRI. ÚS 3512/11 z 11.11.2013).

32. Sporné poplatky za upomienku, obmedzenie služby či odpojenie majú vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou predstavujú zmluvnú pokutu v zmysle § 544 OZ, ktorá však musí byť dohodnutá písomne. Uvedenými poplatkami dodávateľ obchádza § 544 OZ, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu totiž by mohol súd moderovať.

33. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmu dodávateľa (rozsudok ESD C-26/13, AP. C., I. C. P. proti OTP B. J. z 30.apríla 2014, bod 58). Tento princíp je už zakomponovaný aj v ust. § 53 ods. 4 písm. v/ OZ, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

34. Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za upomienku, poplatok za obmedzenie služby a poplatok odpojenie so žalovaným výslovne dojednal, hoci súčasťou zmluvy je ustanovenie o tom, že všeobecné podmienky a platný cenník sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Do ich obsahu však žalovaný ako spotrebiteľ nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť.

35. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

36. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z prisúdenej sumy, a to vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1,50 EUR odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej faktúry č. 1070476780 a vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4,50 EUR odo dňa nasledujúceho po splatnosti príslušnej faktúry č. 1072223321. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania (29.3.2014, resp. 30.4.2014 vzhľadom na splatnosť faktúr) bola 0,25 %. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania žalobu zamietol.

39. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

41. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalovaný bola úspešný v rozsahu 93,33 %, neúspešný v rozsahu 6,66 %, a preto podľa zásady pomeru úspechu v spore by mu mal patriť nárok náhradu trov konania v rozsahu 86,67 % (93,33-6,66). Keďže

však žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania zo spisu nevyplývajú, súd mu ich náhradu aj s poukazom na uznesenie NSSR sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25.1.2017 nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.