Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-36-2017.pdf
PDF · 105.73 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6Csp/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanému: Š. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A..E.. W. XXXX/XX, V., o zaplatenie 5.893,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.413,59 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 01.04.2017 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky, stáva sa splatným celé dlžné plnenie.
II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 8,7 % .
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. sa žalobou doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 26.04.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 5.893,18 eur spolu s vyčíslenými úrokmi z istiny v sume 3.641,82 eur, zmluvným úrokom vo výške 14,90 % ročne zo sumy 5.893,18 eur 01.04.2017 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.893,18 od 01.04.2017 do zaplatenia, bankovým poplatkom v sume 4,03 eur a trovy konania s odôvodnením, že dňa 23.08.2013 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 6.000 eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôvodnému žalobcovi istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenie podľa zmluvných dokumentov. Žalovaný neplnil úver riadne a včas a v dôsledku jeho omeškania s plnením úveru, pôvodný žalobca vyhlásil dňa 10.07.2014 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy z úveru zaplatil. Poslednú úhradu úveru žalovaný vykonal dňa 21.11.2014 a od tohto dňa už žiadnu úhradu nevykonal. Pôvodný žalobca vyčíslil dlžné sumy nasledovne: dlžná istina vo výške 5.893,18 eur, dlžné úroky z istiny do 31.03.2017 v sume 3.641,82 eur, zmluvný úrok vo výške 14,90 % ročne zo sumy 5.893,18 eur od 01.04.2017 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 5.893,18 eur od 01.04.2017 do zaplatenia a bankové poplatky vo výške 4,03 eur.
2. Pôvodný žalobca za dôkazy označil Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecné obchodné podmienky účinné od XX.XX.XXXX, Obchodné podmienky účinné od XX.XX.XXXX, Sadzobník poplatkov platný od XX.XX.XXXX, Upozornenie -Výzva na splatenie dlžnej
časti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, Výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX, Uznanie dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, Aktuálny stav úveru žalovaného ku dňu 31.03.2017 s prehľadom splátok žalovaného.
3. Okresný súd Piešťany Uznesením č.k. 6Csp/36/2017 - 56 zo dňa 24.08.2017, právoplatným dňa 22.09.2017 pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca, a aby na jeho miesto vstúpil žalobca.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že na základe potvrdenia Poštovej banky o zaplatení úveru zo dňa 07.02.2014 považuje celú vec za uzavretú.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že dňa 07.02.2014 bolo žalovanému zaslané potvrdenie o splatení pohľadávky z úveru, v ktorom pôvodný žalobca potvrdil, že poskytnutý úver bol splatený v plnej výške vrátane príslušenstva. Na toto potvrdenie žalovaný reagoval písomne listom zo dňa 14.07.2015, v ktorom žiadal o vyjadrenie sa k potvrdeniu. Zo strany pôvodného žalobcu bola žalovanému doručená odpoveď, a to vyrozumenie zo dňa 30.07.2015, v ktorom žalobca uviedol, že potvrdenie bolo žalovanému zaslané omylom a zároveň sa žalovanému ospravedlnil. Pôvodný žalobca žalovaného informoval, že voči nemu stále eviduje nesplatenú pohľadávku.
6. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu v zmysle § 180 CSP, nakoľko žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu a zároveň vyslovil súhlas s prejednaním veci. Zo zmluvy o úvere zo dňa XX.XX.XXXX, Všeobecných obchodných podmienok, Obchodných podmienok, Sadzobníka poplatkov, výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa XX.XX.XXXX, výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa XX.XX.XXXX, Uznania dlhu zo dňa XX.XX.XXXX, výpisu z úverového účtu žalovaného, potvrdenia o splatení pohľadávky zo dňa 07.02.2014, vyrozumenia zo dňa 30.07.2015 a z výsluchu žalovaného zistil súd tento skutkový stav veci.
8. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalovaný ako fyzická osoba (nepodnikateľ) s Poštovou bankou, a.s. zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver - pôžička na bývanie v sume 6.000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 105,27 eur, celkové náklady žalovaného boli vo výške 5.636,63 eur. V zmluve bola ročná úroková sadzba dohodnutá vo výške 14,9 %, ročná percentuálna miera nákladov vo výške 16,57 % a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 18,84 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol 25.08.2023.
9. Listom zo dňa 24.06.2014 označeným ako Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru vyzval pôvodný žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 446,91 eur v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy.
10. V liste zo dňa 10.07.2014 označenom ako Výzva na úhradu dlžnej sumy pôvodný žalobca oznámil žalovanému výšku dlhu 6.360,06 eur, vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 10 dní od doručenie výzvy a oznámil predčasnú splatnosť celej pohľadávky k 10.07.2014.
11. Dňa 12.12.2014 žalovaný uznal dlh vo výške 6.750,82 eur čo do dôvodu a čo do výšky.
12. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný vyčerpal sumu 6.000 eur a zaplatil celkom sumu 586,41 eur, pričom poslednú splátku vykonal dňa 21.11.2014.
13. V potvrdení o splatení pohľadávky z úveru zo dňa 07.02.2014 pôvodný žalobca potvrdil, že úver poskytnutý žalovanému na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol splatený v plnej výške vrátane príslušenstva.
14. Z písomného vyrozumenia pôvodného žalobcu zo dňa 30.07.2015 vyplýva, že potvrdenie zo dňa 07.02.2014 bolo žalovanému zaslané nedopatrením a banka naďalej eviduje voči žalovanému nesplatenú pohľadávku.
15. Žalovaný v rámci výsluchu na pojednávaní konanom dňa 09.11.2017 potvrdil, že si v auguste 2013 bral z Poštovej banky úver vo výške 6.000,- eur na 10 rokov, výška mesačnej splátky bola 105,27
eur. Tento úver si bral na prerábku bytu. Dohodnuté mesačné splátky platil pravidelne, avšak mal aj viacero iných úverov a už si nepamätá koľko dohromady splátok Poštovej banke uhradil, avšak na výzvu Poštovej banky ohľadom splatenia dlžnej sumy, ktorá mu mala byť doručená poštou si nespomína s odôvodnením, že je to už dávno. Okrem toho vie, že v minulosti banda mladých chlapcov vyprázdňovala schránky na bytovom dome, v ktorom býva, a to nie len na ňom, ale aj v okolí, tak sa mohlo stať, že vybrali poštu aj jemu. Čo sa týka uznania dlhu zo dňa 12.12.2014 nevedel sa vyjadriť k tomuto uznaniu, ale je možné, že ho podpísal. Vzhľadom na to, že Poštová banka mu poslala potvrdenie o splatení úveru zo dňa 07.02.2014, už ďalej nereagoval a túto vec neriešil. Nevedel však vôbec o tom, že k vystaveniu tohto potvrdenia došlo omylom, pretože sa mu už následne Poštová banka neozvala a list, v ktorom uvádzajú, že k vystaveniu potvrdenia o splatení úveru došlo omylom mu nebol doručený. V prípade, ak by bol zaviazaný dlžnú sumu vrátiť, nie je schopný túto zaplatiť naraz, ale v mesačných splátkach max. 100,- eur, pretože jeho mesačný zárobok je 520,- eur, jeho manželka bola 1 rok práceneschopná, živí svoju 3 ročnú vnučku, pretože na ňu jej otec neprispieva žiadnym výživným a okrem toho dcéra s nim žije v spoločnej domácnosti, avšak nikde nepracuje, na domácnosť neprispieva a celá rodina žije vlastne len z jedného platu. Nájom platí 260,- eur, elektrinu + plyn + SIPO viac ako 60,- eur, poplatky v škôlke za vnučku, okrem toho má výdavky na domácnosť, má tiež ešte ďalšie 2 pôžičky. Maloletá vnučka rastie potrebuje stále kupovať nové veci, čo je finančne nákladné. Manželka už pracuje, ale len na 6 hodín, pretože mala zlomenú chrbticu. Dostávala nemocenské dávky 280,-eur mesačne a nevie koľko teraz zarobí. Majetok nevlastní žiaden.
16. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere z pôvodného žalobcu Poštová banka, a.s. na žalobcu.
17. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
19. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka zákona, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej činnosti. 20. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka zákona, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
22. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
23. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
30. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, aj nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa XX.XX.XXXX platne uzavretá zmluva o úvere, ktorú súd vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle zhora citovaných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu pri jej uzatváraní a plnení z nej konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ nie. Z formy a obsahu zmluvy je navyše zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený formulárovou (typovou, štandardizovanou) zmluvou, ktorej text bol právnym predchodcom žalobcu vopred pripravený za účelom jeho použitia vo viacerých prípadoch, a ktorej obsah žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť. Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom.
34. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o právnym predchodcom žalobcu vopred pripravené tlačivo zmluvy a obchodných podmienok a to pre širší vopred neurčený okruh účastníkov ako dlžníkov, na príprave ktorých sa dlžník nepodieľa (okrem údajov, ktoré sa do zmluvy len dopĺňajú) a nemá ani možnosť zásadným spôsobom meniť jej obsah. Menia sa len údaje ohľadne osoby dlžníka, jeho osobných identifikačných údajov a tie časti zmlúv, kde sa dopĺňa výška úveru, počet splátok, výška splátky, výška poplatku. Ide teda o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pričom je zrejmé z obsahu listín, že ide o zmluvu, aká sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje a ide o vzťah spotrebiteľský podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka
a to bez ohľadu na jej právnu formu. Navyše je nutné tento vzťah posudzovať ako vzťah podliehajúci právnej úprave zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy totiž vyplýva, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Predmetom je poskytnutie finančných prostriedkov formou pôžičky, teda ide o dočasné poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi za dohodnutých podmienok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch musí mať písomnú formu. Absencia písomnej formy má za následok jej absolútnu neplatnosť. V danom prípade je písomná forma zachovaná. Aby však žalobca mohol požadovať za poskytnutie spotrebiteľského úveru úroky z úveru a poplatky musí zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože s absenciou niektorých týchto náležitostí spája § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
35. Pri skúmaní týchto náležitostí dospel súd k záveru, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov, lebo v zmluve absentujú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
36. Zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko v zmluve nie je uvedená výška splátok istiny, výška splátok úroku, výška splátok poplatkov. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 105,27 eur a počet splátok 120, pričom z týchto údajov obsiahnutých v zmluve nevyplýva aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Právny predchodca žalobcu totiž do zmluvy uviedol celkovú splátku, z ktorej nevyplýva výška jednotlivých zložiek mesačnej splátky a priemerný spotrebiteľ nemá možnosť si uvedenú výšku ani vypočítať. Z dôvodu absencie vyššie uvedených zákonných náležitostí v zmluve sa preto predmetný úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
37. Súd považoval preto žalobu žalobcu za dôvodnú len v časti zodpovedajúcej rozdielu medzi výškou poskytnutému úveru, t.j. sumou 6.000 eur a žalovaným uhradenou sumou 586,41 eur, a preto žalobe v tejto časti, t.j. v sume 5.413,59 eur (6.000 eur - 586,41 eur) vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.413,59 eur. Vo zvyšnej časti istiny, vyčísleného úroku, zmluvných úrokov ako i prislúchajúceho úroku z omeškania, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže poskytnutý úver právne posúdil ako úver bezúročný a bez poplatkov.
38. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením svojho peňažného dlhu, má žalobca nárok na úrok z omeškania. Súd nepriznal žalobcovi ním požadovaný úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne, ale úrok z omeškania vo výške 5 % ročne a to s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd poukazuje na to, že v danom prípade záväzkový vzťah vznikol po 31.01.2013 a preto je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (základná úroková sadba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,00 %). Súd preto priznal úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy 5.413,59 eur od 01.04.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úrok z omeškania zamietol.
39. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
40. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
41. Pri určení lehoty splatnosti žalovanej sumy súd prihliadol na súčasnú sociálnu situáciu žalovaného a jeho neschopnosť zaplatiť celú dlžnú sumu s príslušenstvom naraz. Po preskúmaní jeho osobných, zárobkových a majetkových pomerov, dospel súd k záveru, že výška mesačnej splátky 100 eur by nemala vo zvýšenej miere ohroziť existenčné pomery žalovaného. V prípade, ak by žalovaný niektorú zo splátok neuhradil, žalobca má právo domáhať sa zaplatenia celej dlžnej sumy naraz.
42. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Peňažné plnenie, ktoré bolo predmetom konania vo veci samej v sumárnom vyčíslení predstavuje sumu 10.264,52 eur ( istina v sume 5.893,18 eur, úroky v sume 3.641,82 eur, zmluvné úroky vo výške 14,90% ročne zo sumy 5.893,18 eur od 01.04.2017 do 09.11.2017 v sume 536,47 eur, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.893,18 eur od 01.04.2017 do 09.11.2017 v sume 186,02 eur a bankové poplatky v sume 4,03 eur), pričom žalobca mal úspech v celkovej sume 5.578, 96 eur ( istina v sume 5.413,59 eur + úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.413,59 eur od 01.04.2017 do 09.11.2017 v sume 165,37 eur). Z uvedeného vyplýva hrubý úspech žalobcu v rozsahu 54,35 % a hrubý úspech žalovaného v rozsahu 45,65 %, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 8,7 % (54,35 % - 45,65 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom. Súd v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. apríla 2004, sp. zn. 1 M Cdo 1/2004 (porov. tiež rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co/95/2010, rozhodnutie Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 26.07.2006, sp. zn. 7Cmo 507/2005) zohľadnil aj žalovaný úrok a úrok z omeškania, keďže v danom prípade práve príslušenstvo pohľadávky, ktoré bolo predmetom konania rovnako ako jej istina, predstavuje nie nepatrnú časť, ktorý rozsah by odôvodňoval jej nezohľadnenie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, a preto je nutné zohľadniť ho pre ustálenie úspechu strán v konaní.
46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 CSP najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.