Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-109-2017.pdf
PDF · 85.74 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/109/2017
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Jozefa Vancu v spore žalobcu: Ing. U. F., miesto podnikania Slovenskej jednoty 48, Košice - Staré Mesto, IČO: 14 349 698, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 238,22 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/110/2016-92 zo dňa 2.2.2017, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov konania.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnej výške o ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodol tak, že konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100 %.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou, ktorú doručil súdu prvej inštancie dňa 17.2.2016 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 238,22 eur z toho dôvodu, že žalovaný mu neuhradil v plnej výške poistnú náhradu za škodu spôsobenú na jeho motorovom vozidle pri škodovej udalosti, ku ktorej došlo dňa 22.5.2015 a 26.9.2014.
3. Žalobca pred nariadením pojednávania zobral žalobu späť v celom rozsahu a navrhol priznať žalobcovi náhradu trov konania.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 144 C.s.p. a § 145 ods. 1 C.s.p., ktoré upravujú späťvzatie žaloby. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca zobral návrh späť v celom rozsahu pred prvým pojednávaním a to z toho dôvodu, že žalovaný uhradil žalobcovi žalovanú istinu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie preto podľa § 145 ods. 1 C.s.p. konanie zastavil.
5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 256 C.s.p. a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu, pretože žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, ak uhradil žalobcovi žalovanú istinu uplatnenej pohľadávky po podaní žaloby. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti výroku o trovách konania. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, ak zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že žalobca v tomto konaní si uplatnil peňažnú pohľadávku, ktorá sa skladá z istiny 238,22 eur a z úrokov z omeškania 9,05 % ročne zo sumy 139,80 eur od 2.7.2015 do zaplatenia, vo výške 9,05 % ročne zo sumy 98,42 eur od 26.11.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu vo výške 40,00 eur a zároveň žiadal nahradiť trovy konania. Žalovaný uviedol, že v priebehu konania vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania, prehodnotil svoje zamietavé stanovisko k poskytnutiu poistného plnenia žalobcovi a uhradil žalobcovi istinu vymáhanej pohľadávky vo výške 238,22 eur. Následne žalobca s prihliadnutím na dôvodnú argumentáciu žalovaného, vzal žalobu späť v časti požadovanej paušálnej náhrady 40,00 eur a úroku z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 98,42 eur od 26.11.2014 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 4 % ročne zo sumy 139,80 eur od 2.7.2014 do zaplatenia. Žalovaný uviedol, že v tejto časti späťvzatia návrhu o 40,00 eur a časti úrokov z omeškania nedal žalovaný dôvod na späťvzatie žaloby, ale žalobca vzal žalobu späť z toho dôvodu, že svoj nárok si uplatnil nesprávne vo vyššej výške ako mal nárok. Preto v tejto časti zastavenie konania nezavinil žalovaný, ale žalobca. To znamená, že v tejto späťvzatej časti bol neúspešný v konaní žalobca. Toto súd prvej inštancie nezobral pri rozhodovaní o náhrade trov konania do úvahy a preto rozhodol o náhrade trov konania nesprávne. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s pomerom úspechu žalobcu a žalovaného pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Žalovaný ďalej uhradil pre žalobcu spolu sumu 343,20 eur a to už aj vrátane trov konania. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že neprizná stranám sporu nárok na náhradu trov konania alebo aby zrušil uznesenie v napadnutej časti a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na doplatenie krátenej časti poistných plnení žalovaného z povinného zmluvného poistenia spolu vo výške 238,22 eur s príslušenstvom. Žalovaný po podaní žaloby a následného odporu, ktorý žalovaný podal, prehodnotil krátenie poistného plnenia žalobcovi a uhradil žalobcovi istinu vo výške 238,22 eur. Preto žalobca považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania žalobcovi v celom rozsahu za správne, pretože žalobca bol úspešný v celom rozsahu o zaplatenie istiny a to bez príslušenstva, avšak rozhodujúci je úspech o uplatnenej istine. V tomto konaní aj súdny poplatok bol vyrubený z istiny a nie z príslušenstva istiny. Preto úspech žalobcu vo veci je potrebné posudzovať v súlade so spravodlivým procesom a dobrými mravmi a podľa objektívnych skutočnosti, ktoré sú v prejednávanej veci. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí dovolacieho súdu, Ústavného súdu SR aj Najvyššieho súdu SR ako odvolacieho súdu, podľa ktorých, ak príslušenstvo pohľadávky nie je uplatnené v konaní ako kapitalizovaná hodnota a samostatná vec, tarifnou hodnotou pri posudzovaní predmetu základu konania je istina a nie aj úroky z omeškania. Ústavný súd vo svojom náleze sp. zn. I. ÚS 2904/16 uviedol, že tá skutočnosť, že žalobca popri nároku na náhradu škody požadoval aj úrok z omeškania, sa odvíja od bežného postupu pri uplatňovaní peňažných nárokov súdnou cestou, preto sa javí krajne nespravodlivým, ak by súd vychádzal pri posudzovaní úspechu v spore čisto z matematického výpočtu výšky úrokov z omeškania za dobu do dňa rozhodnutia o odvolaní.
8. Žalobca ďalej uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné ako primárne posúdiť to, či žaloba bola podaná dôvodne a teda či žalobcovi bola spôsobená škoda a či žalovaný uhradil žalobcovi vymáhanú škodu. Žalobca uviedol, že žalovaný uhradil v priebehu konania po podaní žaloby celkovo sumu 343,20 eur ako to uvádza žalovaný v odvolaní. Táto suma 343,20 eur sa skladá z istiny 238,22 eur, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi 3.8.2016, teda po podaní žaloby a následne žalovaný uhradil žalobcovi aj príslušenstvo pohľadávky dňa 13.10.2016 a to úrok 16,10 eur, súdny poplatok 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia 72,38 eur za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný však neuhradil žalobcovi ďalšie trovy právneho zastúpenia a to vyjadrenie žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu a vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 7.10.2016 uskutočnené na výzvu - uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 20.10.2016. Žalobcovi teda neboli uhradené ďalšie trovy právneho zastúpenia vo výške 72,38 eur. Táto čiastočná úhrada trov konania však nič nemení na tom, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania 100 %, ktoré mu vznikli v tomto konaní. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania a zároveň si uplatnil trovy tohto odvolacieho konania.
9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalobcovi doručené 5.5.2017, repliku k nemu nepodal.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 1960/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
11. Odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného a podstatných tvrdení strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
12. Z obsahu spisu vyplýva, že potom ako žalobca podal dňa 17.2.2016 predmetnú žalobu o zaplatenie 238,22 eur s príslušenstvom a súd prvej inštancie vydal dňa 18.3.2016 navrhovaný platobný rozkaz, žalovaný podal proti tomuto platobnému rozkazu odpor dňa 19.4.2016, v ktorom sa bráni proti zaplateniu uplatnenej pohľadávky 238,22 eur a navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K tomuto odporu proti platobnému rozkazu podal vyjadrenie žalobca a oznamuje zároveň súdu, že žalovaný uhradil žalobcovi istinu vymáhanej pohľadávky 238,22 eur dňa 2.8.2016. Zároveň žalobca berie návrh späť v tejto časti zaplatenej istiny vymáhanej pohľadávky 238,22 eur a v časti uplatneného úroku z omeškania a to tak, že žiada, aby mu bol priznaný úrok z omeškania iba vo výške 4 % ročne, nie vo výške 9,05 % ročne ako to uplatnil v žalobe a zároveň navrhuje zastaviť konanie aj v časti paušálnej náhrady 40,00 eur. Žalovaný svojím písomným podaním zo 7.10.2016 oznamuje, že uhradil žalobcovi 3.8.2016 na jeho účet istinu vymáhanej pohľadávky 238,22 eur z oboch poistných udalostí, tak ako si to uplatnil žalobca v žalobe.
13. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 256 ods. 2 C.s.p., ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
15. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, je povinná nahradiť protistrane účelné trovy konania, ktoré tejto druhej strane v konaní vznikli.
16. Z vývoja rozhodovacej činnosti súdu a z ustálenej súdnej praxe o procesnom zavinení zastavenia konania v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p., ktorá bola do účinnosti Civilného sporového poriadku, teda do 1.7.2016 zakotvená v ustanovení § 146 ods. 2 a § 147 Občianskeho súdneho poriadku, bolo procesné zavinenie zastavenia konania v množstve súdnych rozhodnutí súdov všetkých stupňov interpretované tak, že žalobca, ktorý zoberie žalobu späť bez uvedenia dôvodov po začatí konania, procesne zavinil zastavenie konania, ak nie je preukázaný opak, teda ak žalobca nepreukáže, že zastavenie konania zavinil žalovaný.
17. V prejednávanej veci žalobca preukázal to, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania, ak zhodne so žalovaným v konaní uviedli, že po podaní žaloby žalovaný uhradil žalobcovi dňa 3.8.2016 istinu vymáhanej pohľadávky 238,22 eur. Táto úhrada istiny vymáhanej pohľadávky zo strany žalovaného pre žalobcu nastala až potom ako sa žalovaný najprv bránil tejto úhrade a až po vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu zo dňa 15.4.2016, žalovaný uhrádza žalobcovi istinu vymáhanej pohľadávky 238,22 eur dňa 3.8.2016. Táto úhrada po podaní žaloby a účinnej argumentácii žalobcu v tomto konaní, je jednoznačným zavinením zastavenia tohto konania zo strany žalovaného.
18. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., nemal žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania, pretože aj žalobca čiastočne procesne zavinil zastavenie tohto konania, ak zobral okrem uhradenej istiny 238,22 eur späť žalobu aj v časti úroku z omeškania a o zaplatenie 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov, odvolací súd udáva tak ako to správne uviedol aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že z ustálenej súdnej praxe a z rozhodnutí súdnych autorít v Slovenskej republike - dovolacieho súdu a Ústavného súdu SR vyplýva, že súd pri posudzovaní
úspechu a neúspechu strán sporu pre rozhodovanie o náhrade trov konania, má vychádzať z okolností konkrétneho prípadu a neúspech v časti príslušenstva vymáhanej pohľadávky, nemôže byť bez ďalšieho považovaný za neúspech vo veci. Žalobca procesne nezavinil zastavenie konania o istine vymáhanej pohľadávky, preto nemožno považovať jeho postup, ak zobral čiastočne po späťvzatí istiny zaplatenej pohľadávky späť aj nárok na úroky z omeškania v časti a paušálnu náhradu nákladov 40,00 eur, za zavinenie zastavenia tohto konania. Žalovaný sa v konaní ani nebránil tým, že žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania 9,05 % a na paušálnu náhradu nákladov a teda, že žalobu v tejto časti podal žalobca nedôvodne a nárok na paušálnu náhradu nákladov podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka má žalobca zo zákona a ak si tieto náklady uplatní a je v konaní úspešný, súd mu túto paušálnu náhradu nákladov prizná.
19. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd podľa § 256 ods. 1 C.s.p., rozhodol správne, ak žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, pretože žalovaný zavinil zastavenie tohto konania, ak po podaní žaloby uhradil žalobcovi istinu vymáhanej pohľadávky dňa 3.8.2016 a taktiež uplatnené príslušenstvo pohľadávky 16,10 eur ako to tvrdí sám žalovaný v odvolaní. To, že žalovaný uhradil časť trov konania žalobcovi pred rozhodnutím súdu prvej inštancie dňa 2.2.2017 napadnutým uznesením, nemá žiaden vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania. Toto môže byť zohľadnené pri rozhodovaní o výške trov konania, o ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu o nároku na náhradu trov konania.
20. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania, ak podľa § 256 ods. 1 C.s.p. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, na náhradu ktorých zaviazal žalovaného, ktorý procesne zavinil zastavenie tohto konania. Preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny.
21. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému. O ich výške rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).