Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_14C-56-2017.pdf
PDF · 86.6 KB
Case nature
Subarea
14C/56/2017
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu : W. A., nar. XX.XX.XXXX, občan SR, bytom C., XX.Y.. XXXX/XX a 2/ V. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C., XX.Y.. XXXX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Darinou Válkovou, advokátkou so sídlom v Trenčíne, Jilemnického č. 21 proti žalovaným : 1/ Spoločenstvo vlastníkov bytov 28.október 1174 so sídlom Trenčín, 28.októbra č. 1174, IČO: 36 114 928 a 2/ GAVILA s.r.o. so sídlom Trenčín, 1.mája č. 173/11, IČO: 45 517 959 o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Návrh na vydanie neodkladného opatrenia sa zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa návrhom zo dňa 30.10.2017 domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému 1/ aby sa zdržal výkonu záložného práva a akýchkoľvek právnych úkonov a faktických úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach v k.ú. C. , zapísaných u Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru na LV č. XXXX a to bytu č. XX vo vchode č. XX na 1. poschodí domu súp.č. XXXX postavenom na CKN parcele č. XXXX/X -zast. plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 85/3574 a spoluvlastníckeho podielu na pozemku CKN parc.č. XXXX/X -zast. plochy a nádvoria o výmere X.XXXmX vo veľkosti XX/XXXX, ktoré je zapísané na LV č. XXXX pod V XXXX/XX a to až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej a aby uložil žalovanému 2/ aby nerealizoval výkon záložného práva a zdržal sa akýchkoľvek právnych úkonov a faktických úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach v k.ú. C., zapísaných u Okresného úradu C., katastrálneho odboru na LV č. XXXX a to bytu č. XX vo vchode č. XX na 1. poschodí domu súp.č. XXXX postavenom na E. parcele č. XXXX/X -zast. plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XX/XXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku E. parc.č. XXXX/X -zast. plochy a nádvoria o výmere X.XXXmX vo veľkosti XX/XXXX, ktoré je zapísané na LV č. XXXX pod V XXXX/XX a to až do vydania právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. C. a v časti „C“ LV č. XXXX je zapísaná ťarcha pod V XXXX/XX k bytu č. XX v podobe zákonného záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov podľa § 15 zák.č. XXX/XXXX Zb. Výkon správy domu zabezpečuje z rozhodnutia vlastníkov bytov žalovaný 1/ prostredníctvom spoločnosti Služby pre bývanie s.r.o. so sídlom v C.. Žalovaný 2/ zaslal žalobcom 1/ a2/ oznámenie zo dňa 13.9.2017 o výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom - žalovaným 1/. Zároveň dal zapísať do LV č. XXXX v kú. C. poznámku o oznámení o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby zn.č. F žalobcom 1/ ktorá je zapísaná pod P-XXX/XXXX. V oznámení je uvedený nesprávny názov SVB. Listom zo dňa 18.10.2017 zaslal žalovaný 2/ advokátke žalobcov vyčíslenie dlhu a spolu s ním aj „ Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. XXX/XXXX“. Dražba sa bude konať dňa 30.11.2017 o 13.00 hod. v Notárskom úrade JUDr. Denisy Adamkovičovej na Brnianskej ul. 1/J v Trenčíne. Žalobcovia 1/ a 2/ nesúhlasia s vykonaním dražby na vymoženie pohľadávky žalovaného 1/ pretože namietajú výšku pohľadávky, pohľadávku považujú za spornú a účtovanú v rozpore so zákonom. Podľa zmluvy o spoločenstve zo dňa 5.8.1998 čl. IX bodu 3 sú vlastníci povinní poukazovať platby najneskôr do 20.dňa každého
mesiaca. V čl. IX bodu 4 je uvedené, že v prípade omeškania platby podľa ods. 1 je vlastník bytu povinný uhradiť poplatok vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania, najmenej však 25,-Sk za každý i začatý deň omeškania. Podľa § 7 zák.č. 527/2002 Z.z. navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Aj je navrhovateľom dražby záložný veriteľ , je povinný písomne vyhlásiť, aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky ,pre ktorú sa navrhuje výkon záložného podľa tohto zákona ( § 16 ods.3 ). Na základe žiadosti o špecifikáciu výšky vymáhanej pohľadávky zaslal žalovaný 2/ odpoveď, v ktorej uviedol, že pohľadávka pozostáva z: nedoplatku z vyúčtovania za rok 2014 vo výške 627,55€, nedoplatku z vyúčtovania za rok 2015 vo výške 215,80€ a nedoplatku z vyúčtovania za rok 2016 vo výške 90,70€, neuhradených platieb za dodávku energií a služieb za obdobie od 1-10/2017 vo výške 1.356,50€, neuhradených úrokov z omeškania platieb za obdobie od 20.6.2015 do 31.7.2017 podľa zmluvy o spoločenstve spolu vo výške 2.190€, teda sumu 4.480,55€. Ďalej žalovaný 2/ vyčíslil aj náklady spojené s dražbou vo výške 1.897,85€ vrátane DPH. Celková suma úhrady predstavuje 6.378,40€. Keďže z tohto listu nebolo žalobcom 1/ a 2/ jasné vyčíslenie nedoplatku za rok 2017, keďže platby boli počas tohto roku poukazované na účet spoločenstva a tiež nebolo zrejmé, ako je počítaný úrok z omeškania vyžiadali si špecifikáciu nedoplatku a výpočet úroku z omeškania. Z vyčíslenia nedoplatku od žalovaného 2/ v liste zo dňa 18.10.2017 vyplýva, že žalovaný 1/ vymáha nedoplatok za neuhradené platby za dodávku energií a služieb za obdobie od 1-10/2017 v sume 1.365,50€. Zo sumárnej analýzy platieb za obdobie od 1-10/2017 vypracovanej spoločnosťou Služby pre bývanie s.r.o. vyplýva, že od 1.1.2017 do 31.10.2017 žalobcovia 1/ a 2/ zaplatili spolu sumu 1.684,51€, teda nedoplatok nemohol byť v uvádzanej výške a vo vyčíslenej pohľadávke je vymáhaná aj platba za 10/2017, ktorá ku dňu uzatvorenia Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby dňa 18.10.2017 nebola vôbec splatná. V 10/2017 žalobcovia uhradili sumu 500€ ( dňa 9.10. sumu 300€ a dňa 10.10. sumu 200€) teda platbu za október zaplatili. Žalobcom nie je jasná výška nedoplatku aj preto, lebo výška nedoplatku vykazovaná v sumárnej analýze platieb za obdobie od 1.1.2016 do 31.10.2017 sa nestotožňuje zo stavom nedoplatku vykazovaným vo výpočte poplatkov z omeškania . Napr. ku dňu 20.1.2016 je v sumárnej analýze platieb dlžná suma 1.693,27€ ale vo výpočte poplatkov z omeškania je suma nedoplatku k 20.1.2016 vo výške 920,57€ a taktiež suma nedoplatku ku dňu 20.2.2017 je podľa výpočtu poplatkov z omeškania 1.114,78€ ale v sumárnej analýze platieb je to 1.887,48€. Žalobcovia majú snahu zaplatiť dlžnú sumu a zabrániť dražbe ale nie je im jasná výška vymáhanej pohľadávky a namietajú výšku účtovaného poplatku z omeškania. Žalobcovia 1/ a 2/ namietajú protizákonnosť tohto poplatku stanoveného v čl. IX bod 4 vo výške 2,5 promile za každý aj začatý deň omeškania, pretože tieto poplatky možno účtovať len ak ide o nájomný vzťah, žalobcovia sú vlastníkmi bytu a preto sa pri výpočte sankcií za omeškanie malo postupovať podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a účtovať úrok z omeškania v zákonnej výške stanovenej § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorý je nepomerne nižší. Ďalej namietali oprávnenosť realizácie záložného práva žalovaným 1/ ako subjektom, v prospech ktorého nie je toto právo zapísané, záložné právo je zriadené v prospech ostatných vlastníkov bytov. Ďalej poukazovali na to, že na LV č. XXXX je pod V XXXX/XX zapísané zmluvné záložné právo v prospech Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. Bratislava, Bajkalská č. 30, ktoré je tam zapísané od roku 2006. Vznik zákonného záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečovanej pohľadávky podľa § 151a Obč. zákonníka. Žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali vydania neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 1 CSP a § 325 ods. 2 písm.c/ a d/ CSP a poukázali na potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, lebo ak by žalovaný 2/ zrealizoval dražbu mohlo by dôjsť k neoprávnenému zásahu do majetkového práva žalobcov 1/ a 2/ nakoľko sa výkonom záložného práva uplatňuje vyššia pohľadávka, než je skutočný nárok žalovaného 1/. Žalovanému 1/ nehrozí žiadna ujma a nie je mu znemožnené uplatňovať svoje práva s tým, že ak je presvedčený o ich oprávnenosti, nič mu nebráni domáhať sa ich úhrady žalobou na súde. Postupom žalovaného 1/ by došlo k ohrozeniu ich práv, ako invalidných dôchodcov, lebo dražbou by došlo k prevodu majetku v hodnote 57.500€ čo nie je primerané výške dlhu žalobcov a pohľadávka je sporná. Žalobou vo veci samej sa žalobcovia budú domáhať určenia výšky nedoplatku a až do stanovenia tejto výšky právoplatným rozhodnutím súdu si okolnosti prípadu vyžadujú dočasnú úpravu pomerov. Ako dôkazy predložili čiastočný výpis z LV č. XXXX, výpis z registra spoločenstiev vlastníkov bytov, oznámenie o výkonu záložného práva, oznámenie o dobrovoľnej dražbe z 18.10.2017 č. XXX/XXXX, vyčíslenie výšky vymáhanej pohľadávky žalovaným 2/, výpis z obchodného registra žalovaného 2/, Zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov a sumárnu analýzu platieb za obdobie od 1.1.2016 do 31.10.2007. 2. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 3. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 5. Súd konštatuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. 6. Nárokom, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, je v tomto prípade žalobcami tvrdené hrozenie ich vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam, a to k bytu č. XX vo vchode č. XX na 1. poschodí domu súp.č. XXXX postavenom na CKN parcele č. XXXX/X -zast. plochy a nádvoria a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XX/ XXXX a spoluvlastníckeho podielu na pozemku CKN parc.č. XXXX/X -zast. plochy a nádvoria o výmere X.XXXmX vo veľkosti XX/XXXX, ktoré je zapísané na LV č. XXXX v k.ú. C. realizáciou dobrovoľnej dražby na pohľadávku žalovaného 1/, ktorú žalobcovia majú za spornú. Vo vzťahu k tomuto nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, dospel súd k záveru, že žalobcovia v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy) alebo obavu, že výkon rozhodnutia (exekúcia) bude ohrozená. Aj tieto skutočnosti treba vnímať vo vzťahu k nároku, ktorému má byť poskytnutá neodkladná ochrana, teda v tomto prípade vo vzťahu k tvrdenému vlastníckemu právu žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by malo byť použité až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery účastníkov konania, ak nie je možné sledovaný účel dosiahnuť použitím iných prostriedkov, ktoré menej zasahujú do práv ostatných subjektov (najmä žalovaného 1/). V danom prípade by mal súd znemožniť veriteľovi realizáciu dražby na pohľadávku, ktorá podľa žalobcov existuje ale v inej výške, s poukazom na to, že žalovanému 1/ nehrozí žiadna ujma na jeho právach a žalovaný 1/ nie je oprávnený uplatňovať zákonné záložné právo. Žalobcovia nenamietajú pohľadávku ako celok ( nespochybňujú výšku nedoplatkov z vyúčtovania za roky 2014, 2015, 2016) ale len výšku dlhu za rok 2017 a úroky ( poplatky z omeškania) z omeškania, sami však neuvádzajú, v akej výške by podľa nich pohľadávka mala byť a prenášajú dôkazné bremeno na zisťovanie jej výšky na súd. Z dôkazov predložených žalovaným 2/ výška požadovanej pohľadávky nepochybne vyplýva a žalobcovia majú možnosť zabrániť dražbe tým, že ju uhradia. 7. Žalobcovia neosvedčili skutočnosti odôvodňujúce záver o povinnosti žalovaných 1/ a 2/ úplne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žiaden zákon žalovaným neustanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude oprávnená osoba vykonávať v súlade so zákonom, pričom na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného právneho stavu slúži potenciálna žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods.2 zák.č.527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, eventuálne ďalšie inštitúty uplatniteľné v rámci zodpovednostných vzťahov pri porušení konkrétnych právnych povinností. Žalobcovia sa vlastne vo veci samej domáhajú voči žalovaným absolútneho zákazu výkonu dobrovoľnej dražby bytu, hoci zo skutočností nimi uvedených nevyplýva, že by dobrovoľná dražba ako taká bola v rozpore so zákonom a neoprávnená. Záložné právo podľa § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebyt. priestorov č. 182/1993 Z.z. v prospech ostatných vlastníkov bytov slúži na zabezpečenie záväzkov vlastníkov bytov z dôvodu riadneho a včasného plnenia ich povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov ako aj z cit. zákona, hradiť riadne a včas v dohodnutej lehote splatnosti preddavky na služby spojené s užívaním spoločnej nehnuteľnosti, platby do fondu údržby a opráv a platby za správu domu. Oneskorené platby jednotlivých vlastníkov bytov môžu mať za následok prerušenie dodávok služieb u platiacich vlastníkov bytov. Žalovaný 1/ je v zmysle ust. § 7 a nasl. Zák.č. 182/1993 Z.z. v znení nesk. predpisov oprávnený konať vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov a v zmysle ust. § 7b ods.2 zák.č. 182/1993 Z.z. je oprávnený vo vlastnom mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebyt. priestorov v dome, aj formou dobrovoľnej dražby. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávok veriteľa a uhradzovacia funkcia sa prejavuje v tom, že veriteľ môže dosiahnuť uspokojenie pohľadávky predajom zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Ak je predmetom zálohu obydlie žalobcov, to nemôže samo osebe viesť k vyhoveniu návrhu. Návrh žalobcov je podaný v rozpore s výkonom záložného práva týkajúceho sa obydlia s Ústavou SR a európskou judikatúrou a úplne potláča práva veriteľa na čo najrýchlejšie vymoženie pohľadávky. Súčasná právna úprava dáva dlžníkom možnosť brániť sa proti nekalým postupom veriteľov a neplatným zmluvným podmienkam formou určovacích žalôb alebo žaloby na eventuálne vydanie bezdôvodného obohatenia, v prípade,
ak by sa zaplatilo viac, než predstavovala pohľadávka. Z obsahu predložených dôkazov je zrejmé, že žalobcovia si svoje povinnosti voči žalovanému 1/ neplnia dlhodobo a vo vzťahu k ostatným vlastníkom bytov nemôže isť o neprimeraný postup. Dobrovoľná dražba má oporu v zákone, sleduje legitímny cieľ a to, či došlo k neoprávnenému zásahu do obydlia žalobcov možno vyhodnotiť až po tomto zásahu. Z týchto dôvodov súd návrh zamietol.
Poučenie:
: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.