Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-260-2015.pdf
PDF · 117.47 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/260/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ, v právnej veci maloletého M. I., G.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa matky: N. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. Č.. XXX, zastúpenej Mgr. Martou Chabadovou, nar. 21.07.1964, Jesenského č. 5, Spišská Nová Ves a otca: B. I., G.. XX.XX.XXXX, E. K. E. F., V. Č.. XX, za účasti E.Á. I., G.. XX.XX.XXXX, K. E. Č.. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na mal. M. zo sumy 50,- € mesačne na sumu 90,- € mesačne počnúc od 16.09.2015, ktoré výživné je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15 dňa v mesiaci vopred.
II. Zaostalé výživné zo strany otca na mal. M. zo obdobie od 16.09.2015 do 31.10.2017 v celkovej výške 1.120,- € je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Zvyšuje sa výživné zo strany otca na E. I., G.. XX.XX.XXXX za obdobie od 16.09.2015 do 31.08.2017 zo sumy 80,- € mesačne na sumu 130,- € mesačne, pričom zaostalé výživné zo strany otca na syna E.Á. za uvedené obdobie 16.09.2015 do 31.08.2017 v celkovej výške 575,- € je otec povinný uhradiť k rukám syna E. I. v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Súd návrh matky, ktorý si osvojil syn E. I., G.. XX.XX.XXXX na zvýšenie výživného na jeho osobu v prevyšujúcej časti zamieta.
V. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.16P/103/2013 - 73 zo dňa 10.12.2013.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 16.09.2015 doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.09.2015 sa matka maloletých detí domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P 103/2013 zo dňa 10.12.2013 a to tak, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. E. na sumu 130,- eur mesačne a na mal. M. na sumu 90,- eur mesačne, počnúc dňom podania návrhu. Na pojednávaní dňa 10.11.2017 dospelý syn E. sa pripojil k návrhu matky a žiadal zvýšiť výživné zo strany otca.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že od určenia posledného výživného došlo k navýšeniu nákladov na zabezpečenie riadnej starostlivosti o oboch maloletých synov, pretože maloletý syn E. navštevuje Strednú odbornú školu drevársku v Spišskej Novej Vsi. Na cestu do školy potrebuje mesačne 16,- eur. Strava v školskej jedálni stojí 25,- eur mesačne. Ďalšie náklady spojené so zabezpečením bežnej starostlivosti sú 10,- eur mesačne na športovú činnosť, pretože syn sa venuje aktívne futbalu, náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou (zubné vyšetrenia, úpravy strojčeka) vo výške 20 - 25,- eur mesačne, náklady na stužkovú cca 13,- eur mesačne, náklady spojené na stravu a ubytovanie cca 90,-
eur mesačne, náklady na mobil 10,- eur mesačne, náklady na internet 6,- eur mesačne a vreckové vo výške 20,- eur mesačne. Mladší syn M. navštevuje Špeciálnu základnú školu sv. M. M. Kolbeho v Spišskej Novej Vsi a je v 6. ročníku. Na cestu do školy potrebuje 16,- eur mesačne, stravné v školskej jedálni vo výške 20 - 21,- eur mesačne, náklady na školské pomôcky 2,70 eur mesačne, náklady spojené so záujmovou činnosťou 8,- eur mesačne, náklady spojené so zdravotnou starostlivosťou 2,- eur mesačne, lieky Magnum 10,- eur mesačne, náklady na stravu a ubytovanie cca 90,- eur mesačne, náklady na internet 6,- eur a vreckové 10,- eur mesačne.
3. Otcovi maloletých detí bol dňa 02.12.2015 doručený návrh matky na vyjadrenie, uznesenie o ustanovení kolízneho opatrovníka a poučenie o jeho procesných právach. Otec sa k návrhu nevyjadril. Predvolanie otcovi na pojednávanie na deň 20.11.2017 bolo doručené postupom podľa § 116 CSP.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, dospelého syna E., oboznámením sa s listinnými dôkazmi a spismi a na ich základe zistil tento skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P 103/2013-73 zo dňa 10.12.2013 tunajší súd zvýšil výživné zo strany otca na mal. E. zo sumy minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 60,- eur mesačne za obdobie od 22.03.2013 do 30.08.2013 a na sumu 80,- eur mesačne počnúc od 01.09.2013 a na syna M. zo sumy minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa na sumu 50,- eur mesačne počnúc od 22.03.2013, ktoré výživné na oboch maloletých synov je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
6. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že tak rozhodol potom, čo mal preukázané, že mal. E. bol žiakom Strednej odbornej školy v Spišskej Novej Vsi a mal. M. je dieťaťom so špeciálnym výchovno- vzdelávacími potrebami a navštevuje Špeciálnu základnú školu sv. M. Kolbeho v Spišskej Novej Vsi.
7. Matka na pojednávaní zotrvala na návrhu a písomne predložila zoznam jej príjmov a výdavkov na syna M.. Jej príjem je tvorený invalidným dôchodkom vo výške 432,40 eur, prídavkom na dieťa 34,54 eur a výživným na mal. M. vo výške 50,- eur zo strany otca. Výdavky tvoria pôžička na prestavbu domu vo výške 113,34 eur, poistka na mal. M. vo výške 15,- eur, poistka pre matku vo výške 15,- eur, príspevok na bývanie 100,- eur, cestovné do školy vo výške 20,- eur, obedy v škole vo výške 20,- eur, internet vo výške 6,- eur, náklady na stravu vo výške 90,- eur a výdavky nepravidelne, smeti 1 x ročne za 4 osoby 50,- eur, voda 1 x ročne vo výške 27,- eur, školské pomôcky 1 x ročne vo výške 50,- eur, kopačky 1 x ročne na futbal 30,- eur a náklady na mobil ročne 100,- eur a odev a obuv vo výške 303,- eur (č. l. 98). Ďalej na pojednávaní matka uviedla, že otec od 16.09.2015 nemá uhradené výživné na oboch synoch za mesiace september 2017, október 2017 a november 2017, naposledy uhradil výživné v auguste 2017 na oboch synoch vo výške 130,- eur spolu. Otec synom neprispieval pri príležitosti sviatkov ani vecnými darmi. Otec prispel na stužkovú mal. E. sumou 200,- eur do rúk matky a 400,- eur do rúk syna.
8. Dospelý syn E. na pojednávaní potvrdil výpoveď matky a uviedol, že otec za posledné tri mesiace nezaplatil výživné. V novembri 2016 mu otec poskytol sumu 400,- eur na zakúpenie veci na stužkovú. Ďalej uviedol, že ukončil školskú dochádzku dňa 31.08.2017 a od 01.10.2017 je vedený na úrade práce v evidencii ako uchádzač o zamestnanie. Momentálne nepoberá žiadne dávky a nikde nie je zamestnaný. Počas leta si zarobil 80,- eur ako výpomoc na stavbe. Je vlastníkom motorového vozidla zn. Škoda Felícia, rok výroby 1998 a kúpil ho za 500,- eur.
9. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves vyplynulo, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 432,40 eur. Avšak k výplate poberá po zrážkach invalidný dôchodok vo výške 278,06 eur. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi č. l. 66, 94 - 95 vyplynulo, že do mesiaca august 2017 poberala prídavok na dieťa vo výške 69,08 eur a do 01.09.2017 poberá ho vo výške 34,54 eur.
10. Z potvrdenia o návšteve školy č. l. 93 vyplynulo, že mal. M. je v školskom roku 2017/2018 žiakom Špeciálnej základnej školy sv. M. M. Kolbeho v Spišskej Novej Vsi a plní si deviaty rok školskej dochádzky. Z potvrdenia z č. l. 92 vyplynulo, že E. I. bol žiakom Strednej odbornej školy drevárskej v Spišskej Novej Vsi od 01.09.2013 do 31.08.2017 a v mesiaci február 2018 sa podrobí v náhradnom termíne maturitnej skúšky.
11. Z výpisu zo živnostenského registra ku dňu 09.11.2017 (č. l. 91) vyplynulo, že otec je registrovaný ako živnostník od 01.08.2004. Zo správy Daňového úradu Nitra, pobočka Levice z č. l. 76 vyplynulo, že daňový subjekt B. I. nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2014, 2015 a 2016. Daňový subjekt nikdy nebol registrovaný ako platiteľ DPH. Zo správy B. A. - E., A..P..U.., E. vyplynulo, že subjekt B. I. nemá žiadnu spojitosť s ich firmou. Z lustrácie v registri obyvateľov vyplynulo, že otec má vedený trvalý pobyt na adrese: E. F., V. Č.. XX. Zo správy spoločnosti B. - A., A..P..U.. č. l. 13 vyplynulo, že subjekt B. I. je SZČO a jeho príjem od ich spoločnosti predstavovali sumu vo výške 73.600,- Kč za mesiace 4/2015 a 5/2015.
12. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 21.06.2017 vyplynulo, že si otec plní riadne vyživovaciu povinnosť. Nad rámec zaplatil 400,- eur v roku 2016 na stužkovú pre syna E.. Maloletý syn M. je žiakom 8. ročníka ŠZŠ sv. M. M. Kolbeho v Spišskej Novej Vsi. Syn E. je už plnoletý. Nenavštevuje školské zariadenia, ale je po neúspešnej maturite, ktorú má vykonať v náhradnom termíne. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku. Medzi jej výdavky patrí pôžička vo výške 110,- eur mesačne, mesačný poplatok za obedy na Tomáša 21,- eur, inkaso vo výške 100,- eur, smeti 11,50 eur ročne za 4 osoby a školské pomôcky 27,- eur ročne. Jej najstaršia dcéra už nebýva s maloletými bratmi. Matka s deťmi žije v rodičovskom dome spoločne s jej matkou. S otcom deti matka nie je v kontakte.
13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.).
17. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 186/2013 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 01.07.2013 suma alebo úhrn súm 90,42 eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
18. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa predstavuje čiastku 27,13 eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
19. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
22. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
24. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
27. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
28. Podľa § 395 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
29. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
30. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
31. Podľa § 231 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
32. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
33. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu matky a dospelého syna E. je potrebné vyhovieť, avšak nie v takom rozsahu, ako to matka požadovala.
34. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje podstatnú zmenu okolností na strane účastníkov konania k tomu, aby súd rozhodoval o zmene pôvodného rozhodnutia, ktorým bolo určené výživné zo strany povinného rodičia na maloleté dieťa. Aj súčasne platné a účinné znenie Civilného mimosporového poriadku v § 157 CMP uvádza, že rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru. Nie je žiaduce a ani prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch (nestačila by len úvaha o nedostatočnosti doteraz určeného výživného, prípadne úvaha, že výživné bolo priznané nad rámec odôvodnených potrieb dieťaťa, prípadne nad rámec schopnosti a možnosti povinného rodiča,
pokiaľ tento voči samotného rozhodnutiu nevyužil príslušné opravné prostriedky) a už vonkoncom súdu neprináleží preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, ale sa musí zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie opakujúcich sa dávok výživného. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného.
35. Podľa názoru súdu od posledného rozhodovania vo veci došlo k podstatnej zmene pomerov oproti tým pomerom, z ktorých vychádzal tunajší súd vo svojom rozsudku sp. zn. 16P 103/2013-73 zo dňa 10.12.2013, ktorým menil pôvodný rozsudok v časti výživného a zvýšil výživné na maloletých synov E. Q. M. otcovi. Táto podstatná zmena pomerov nastala predovšetkým na strane maloletých synov a v neposlednom rade aj na strane otca.
36. Maloletí synovia boli v čase vyhlásenie predmetného rozsudku (sp. zn. 16P 103/2013) v celodennej osobnej starostlivosti matky. V čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného, ako aj v čase kedy súd o tomto návrhu v súčasnosti rozhodoval bol mal. M. žiakom 9. ročníka ŠZŠ sv. M. M. Kolbeho v Spišskej Novej Vsi. Maloletý syn E. v čase podania návrhu bol v školskom roku 2015/2016 žiakom 3. ročníka Strednej odbornej školy drevárskej v Spišskej Novej Vsi. Medzičasom dovŕšil dospelosť a pripojil sa k návrhu matky. Ku dňu 31.08.2017 ukončil školskú dochádzku na SOŠ drevárskej v Spišskej Novej Vsi a od 01.10.2017 je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Teda od poslednej zmeny E. v rozhodnom období bol žiakom strednej školy a mal. M. žiakom druhého stupňa na ŠZŠ sv. M. M. Kolbeho v Spišskej Novej Vsi. V prípade E. teda išlo o nástup na ďalší stupeň vzdelávania a s takýmto postupnom vo vzdelávacom systéme maloletého sú vždy spojené objektívne zvýšené náklady na takéto dieťa. To sa dostáva na ďalší stupeň vývoja a to ako z hľadiska biologického, kedy rastie a menia sa aj jeho stravovacie potreby, tak aj mentálneho a v konečnom dôsledku aj spoločenského vývoja, kedy sa zapája do nových vzdelávacích či záujmových činností, čo so sebou prináša zvýšené náklady. Toto hodnotenie sa týka aj maloletého syna M., keďže je žiakom už druhého stupňa základného vzdelávania. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
37. Tiež je potrebné uviesť, že v § 78 ods. 3 Zákona o rodine je obsiahnutá tzv. valorizačná klauzula, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj) životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z ustanovenia § 78 ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného (zvýšenie), a preto súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného prihliadal aj na túto okolnosť. Takže už len táto okolnosť odôvodňovala oprávnenosť požiadavky na zvýšenie výživného pre maloletých synoch.
38. Na druhej strane zvýšenie výživného musí mať podklad vo výrazne pozitívnej zmene pomerov nie len na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča a uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
39. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 01.04.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírilo východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny
príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
40. Otec maloletých je samostatne zárobkovo činnou osobou od 01.08.2004. Podľa správy Daňového úradu Nitra, pobočka Levice, otec B. I.Š. nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2014, 2015 a 2016. Teda za obdobie, kedy matka navrhuje zvýšiť výživné na maloleté deti. Z toho vyplýva, že otec svoje príjmy zákonným spôsobom nepriznával, a to aj napriek tomu, že je naďalej zárobkov činnou osobu - živnostníkom a teda mu plynie príjem v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu. Otec však súdu nedoložil žiadne iné relevantné doklady o tom, aké príjmy v skutočnosti za uvedené obdobie dosahoval, t.j. doklady, ktoré z hľadiska platných právnych predpisov by nespochybniteľné preukazovali jeho zárobky z inej ako závislej činnosti. Takýmto dokladmi sú predovšetkým peňažný denník podnikateľa , daňové priznanie a iné obdobné účtovné doklady.
41. V prípade rodiča, ktorý má príjem z inej ako závislej činnosti je tento povinný v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine preukázať súdu svoje príjmy, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie.
42. Otec si teda voči súdu nesplnil svoju edičnú povinnosť. V prípade majetkových pomeroch otca za rok 2015, rok 2016 a 2017, preto súd vychádzal z nevyvrátiteľnej právnej domnienky v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine a síce, že mesačný príjem otca, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani, predstavuje 20 násobok sumy životného minima vyplácanej v Slovenskej republike. Táto suma životného minima za obdobie, za ktoré súd otca zaväzoval na zvýšené výživné, predstavovala pre obdobie od 01.07.2013 do 30.06.2017 sumu 198,09 eur mesačne v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 Z. z., a teda príjem otca pre toto obdobie bol stanovený sumou 3 961,80 eur mesačne (20x198,09 eur) a pre obdobie od 01.07.2017 po súčasnosť sumu 199,48 eur mesačne v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 173/2017 Z. z., a teda príjem otca pre toto obdobie bol stanovený sumou 3.989,60 eur mesačne (20x199,48 eur).
43. Z takto určeného príjmu otca následne súd vychádzal pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti za obdobie mesiacov september 2015 až október 2017 vrátane.
44. Súd priznal uvedené výživné počnúc odo dňa 16.09.2015, t.j. odo dňa, kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti, postupujúc podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine.
45. V prípade maloletého M. súd rozhodol o zvýšení výživného za obdobie od 16.09.2015 do budúcna a zvýšil výživné na sumu 90,- eur. Ku dňu 31.10.2017, teda poslednému dňu mesiaca predchádzajúcemu vyhláseniu rozsudku, vznikol otcovi nedoplatok za uvedené obdobie (od 16.09.2015 do 31.10.2017) na výživnom, a to vo výške 1.120 eur.
46. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet sumy novourčeného výživného za mesiace október 2015 až október 2017 vrátane, v sume 90,- eur po odrátaní zaplateného výživného za každý mesiac vo výške 50,- eur s výnimkou mesiacov september 2017 a október 2017 (kedy nebolo zaplatené výživné zo strany otca), a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac september 2015 zodpovedajúcej 15 dňom uvedeného mesiaca (t.j. za obdobie od 16.09.2015 do 30.09.2015), čo predstavovalo čiastku 20,- eur (t.j. 90,- eur/ 30 dní x 15 dní). Celkové zaostalé výživné tak predstavovalo vyššie uvedenú čiastku 1.120,- eur. Vzhľadom na výšku nedoplatku a osobné pomery otca súd rozhodol, že otec je povinný ho zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
47. V prípade už dospelého syna E. súd rozhodol o zvýšení výživného od 16.09.2015 do 31.08.2017 a zvýšil výživné na sumu 130,- eur. Pokiaľ šlo o zvýšenie výživného na E. zo strany jeho otca po dátume 31.08.2017, t. j. po tom, čo tento preukázateľne ukončil štúdium na Strednej odbornej škole drevárskej v Spišskej Novej Vsi, súd návrh matky, ktorý si osvojil syn E., v tejto časti zamietol. Vychádzal z toho, že podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, zákonná povinnosť na plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči oprávnenému dieťaťu trvá do času, kým toto dieťa nie je schopné samé sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z
vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu a teda príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Zároveň je však potrebné konštatovať, že podľa aplikačnej praxe pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa a z tohto hľadiska nepovažuje za relevantné napríklad ďalšie štúdium na vysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Závery súdnej praxe spájajú vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce., kedy v takomto prípade ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť, na ktorú je však potrebné pri rozhodovaní súdu o zrušení vyživovacej povinnosti povinného rodiča vo vzťahu k oprávnenému dieťaťu prihliadať.
48. V danom prípade dospelý syn E. ukončil prípravu na svoje budúce povolanie potom, čo neúspešne absolvoval časť maturitnej skúšky a ku dňu 31.08.2017 ukončil štúdium na príslušnej strednej škole. Na základe uvedeného preto súd návrh matky, ktorý si osvojil syn Tomáš, na zvýšenie výživného na jeho osobu v prevyšujúcej časti zamietol.
49. Za obdobie od 16.09.2015 do 31.08.2017 súd zvýšil výživné zo strany otca na dospelého syna E. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 130,- eur mesačne. Ku dňu 31.08.2017 vznikol otcovi nedoplatok za uvedené obdobie na výživnom, a to vo výške 575,- eur.
50. Tento nedoplatok bol vyčíslený ako súčet novourčeného výživného za mesiace október 2015 až august 2017 vrátane, v sume 130,- eur po odrátaní zaplateného výživného za každý mesiac vo výške 80,- eur, vrátane tiež dvoch platieb vo výške 200,- eur (na stužkovú) a 400,- eur (na stužkovú) a pomernej časti novourčeného výživného za mesiac september 2015 zodpovedajúcej 15 dňom uvedeného mesiaca (t. j. za obdobie od 16.09.2015 do 30.09.2015), čo predstavovalo čiastku 25,- eur (t. j. 130,- eur / 30 dní x 15 dní). Celkové zaostalé výživné tak predstavovalo vyššie uvedenú čiastku 575,- eur. Vzhľadom na výšku nedoplatku a osobné pomery otca súd rozhodol, že otec je povinný ho zaplatiť k rukám dospelého syna E. do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
51. Týmto rozhodnutím sa zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16P 103/2013-73 zo dňa 10.12.2013.
52. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. , Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
53. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
54. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . (§ 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.