Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/160/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: RAVAFOL s.r.o., so sídlom Školská 5, 963 01 Krupina, IČO: 43 888 046, zastúpený: WERNER & ANGER, s.r.o. so sídlom Stromová 54/A, 831 01 Bratislava, IČO: 36 865 435, proti žalovanému: I.. T. Q., M.. XX.XX.XXXX, Q. W. W. XXX, XXX XX, zastúpený Karkó s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, o zaplatenie 25.843,17 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.772,77 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 27.166,73 Eur od 05.11.2013 do 22.12.2014 vo výške 2.920,24 Eur, zo sumy 27.127,65 Eur od 23.12.2014 do 26.03.2015 vi výške 663,70 Eur, zo sumy 26.913,57 Eur od 27.03.2015 do 29.06.2015 vo výške 665,47 Eur zo sumy 26.699,49 Eur od 30.06.2015 do 28.09.2015 vo výške 632,28 Eur, zo sumy 26.485,41 Eur od 29.09.2015 do 28.12.2015 vo výške 627,31 Eur, zo sumy 26.271,33 Eur od 29.12.2015 do 31.03.2016 vo výške 642,75 Eur, zo sumy 26.057,25 Eur od 01.04.2016 do 29.06.2016 vo výške 610,38 Eur, zo sumy 26.271,33 Eur od 29.12.2015 do 31.03.2016 vo výške 642,75 Eur, zo sumy 26.057,25 Eur od 01.04.2016 do 29.06.2016 vo výške 610,38 Eur, zo sumy 25.843,17 Eur od 30.06.2016 do 29.09.2016 vo výške 618,82 Eur, zo sumy 25.629,09 Eur od 30.09.2016 do 30.12.2016 vo výške 613,69 Eur, zo sumy 25.415,01 Eur od 31.12.2016 do 31.03.2017 vo výške 601,95 Eur, zo sumy 25.200,93 Eur od 01.04.2017 do 27.06.2017 vo výške 577,20 Eur, zo sumy 24.986,85 Eur od 28.06.2017 do 29.09.2017 vo výške 611,32 Eur a zo sumy 24.772,77 Eur od 30.09.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením spoločnosťou BCI, a.s., so sídlom Mydlárska 8718/7A, 010 01 Žilina, IČO: 31 617 794, zaniká v tom rozsahu povinnosť plnenia žalovaného.

Súd žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 27.166,73 Eur za deň 04.11.2013 zamieta.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.09.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 25.843,17 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXXXX/XX/XX-XXX uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou BCI, a.s. so sídlom M. R. Štefánika 32, 012 39 Žilina, IČO: 31 617 794 (ďalej len „BCI, a.s.“) dňa 30.11.2012 (ďalej len „Zmluva o dielo“) vykonal žalobca pre spoločnosť BCI, a.s. dielo - výrobu a montáž svetelnej reklamy - špecifikované v čl. II. ods. 1 Zmluvy o dielo, ďalej vykonal dodávku a montáž reklamných zariadení pre OC B. U.T. špecifikované v objednávke č. XXXXXX/XXX zo dňa 06.05.2013. Žalobca všetky povinnosti vyplývajúce zo zmlúv o dielo uzatvorených so spoločnosťou

BCI, a.s. splnil riadne a včas. Následne vystavil spoločnosti BCI, a.s. na úhradu cien diela faktúru č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 20.11.2012 a faktúru č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 30.09.2013 vo výške 699.000 Kč. Dňa 30.11.2012 spoločnosť BCI, a.s. uhradila sumu 9.000 eur a dňa 14.12.2012 sumu 6.525 eur, obe uhradené k faktúre č. XXXXXXX, ako aj dňa 22.12.2014 suma 214,08 eur, ktorá bola vo výške 175 eur použitá na úhradu faktúry č. XXXXXXX a zvyšná časť vo výške 39,08 eur na faktúru č. XXXXXXX, ktorá bola uhradená čiastkovými splátkami po 214,08 eur dňa 26.03.2015, 29.06.2015, 28.09.2015, 28.12.2015, 31.03.2016 a 29.06.2016, spolu 17.023,56 eur. Suma 500,- eur k faktúre č. XXXXXXX bola uplatnená v konaní XXCb/XXX/XXXX vedenom na OS Žilina a ku dňu podania žaloby zostala neuhradená suma 25.843,17 eur k faktúre XXXXXXX, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Z dôvodu neuhradenia špecifikovaných súm a vzhľadom na ubezpečenie spoločnosti BCI, a.s. o úhrade dlhu, uzavreli žalobca a spoločnosť BCI, a.s. Dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013 (ďalej len „Dohoda“), v ktorej sa spoločnosť BCI, a.s. ako dlžník a žalobca ako veriteľ v zmysle čl. II. ods. 2. dohodli, že dlžník splní veriteľovi dlh uvedený v čl. I. ods. 1 Dohody do 30 dní odo dňa jej uzatvorenia. V čl. I. ods. 3 bolo dojednané, že dlžník uhradí veriteľovi cenu diela uvedenú v čl. 1 ods. 2 Dohody v lehote splatnosti faktúry vystavenej na uhradenie tejto ceny veriteľom. Podľa ust. čl. III. ods. 5 Dohody podpísaní štatutárni zástupcovia dlžníka podľa ust. § 546 a nasledujúce Občianskeho zákonníka vyhlásili (t.j. predseda predstavenstva a podpredseda predstavenstva), že berú na seba voči veriteľovi povinnosť, že záväzok dlžníka uspokoja, ak ho neuspokojí dlžník. Uvedené vyhlásenie potvrdili svojimi podpismi na zmluve. Žalovaný sa tak v Dohode v celom rozsahu zaviazal k ručeniu za dlh spoločnosti BCI, a.s. Nakoľko spoločnosť BCI, a.s. napriek uzatvoreniu Dohody fakturovanú cenu diela vo výške 27.841,73 eur neuhradila, žalobca vyzval žalovaného ako ručiteľa na plnenie výzvou z 23.10.2013, ktorú žalovaný prevzal dňa 28.10.2013, čo vyplýva zo spisu a z rozhodnutia XXCb/XXX/XXXX. Nakoľko spoločnosť BCI, a.s. a ani žalovaný dlžnú sumu neuhradili, dňa 04.11.2013 podal žalobca voči spoločnosti BCI, a.s. a voči žalovanému žalobu na Stály rozhodcovský súd pri IURO, s.r.o., IČO: 35 979 011, so sídlom v Bratislave, ktorého právomoc bola daná rozhodcovskou doložkou dohodnutou v čl. III. ods. 7. Dohody. Stály rozhodcovský súd uznesením zo 04.02.2014 rozhodol, že v časti žaloby proti žalovanému I.. T. Q. nemá právomoc rozhodovať a konanie zastavil a v časti žaloby voči spoločnosti BCI, a.s. konanie prerušil z dôvodu povolenia reštrukturalizácie spoločnosti BCI, a.s. Žalobca má za to, že znenie čl. III. ods. 5 Dohody je dostatočne jasné a konkrétne na to, aby bolo nezameniteľné, že na základe tohto ustanovenia sa žalovaný zaviazal ako ručiteľ z Dohody. Pokiaľ by žalovaný nebol oboznámený, že na základe tohto ustanovenia mu vznikne povinnosť ručenia, nebol by Dohodu podpísal, nakoľko text tohto ustanovenia je dostatočne jasný a zrozumiteľný. Ručiteľské vyhlásenie spĺňa všetky náležitosti pre platnosť tohto právneho úkonu. Tvrdenie žalovaného, že Dohodu a v nej obsiahnuté ručiteľské vyhlásenia podpisoval v mene spoločnosti ako jej štatutárny orgán a nie ako fyzická osoba, neobstojí. Uvedené tvrdenie by neobstálo ani za predpokladu, že by sa na Dohode nachádzali len podpisy štatutárnych orgánov, bez akéhokoľvek popisu, čo ustálil svojou judikatúrou aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (rozsudok 2Obo 182/99). V prejednávanej veci je situácia jasnejšia, nakoľko v podpisovanej časti Dohody bolo pri podpise žalovaného uvedené jeho meno, ako aj obchodné meno spoločnosti BCI, a.s. a funkcia fyzickej osoby v tejto spoločnosti. Žalovaný Dohodu podpísal jednak ako štatutárny orgán spoločnosti BCI, a.s. a rovnako aj ako fyzická osoba ručiteľ, nakoľko sa k tomuto úkonu vyhlásením v ustanovení čl. III. ods. 5. Dohody výslovne zaviazal. Nakoľko v podpisovanej časti Dohody bolo výslovne uvedené meno žalovaného, je jasné, kto Dohodu podpísal, ako aj to, že ju podpísal zároveň ako štatutárny orgán spoločnosti, aj ako fyzická osoba ručiteľ. V opačnom prípade, pokiaľ by to nebola vôľa obidvoch zmluvných strán, nemalo by ust. čl. III. ods. 5. Dohody zmysel a žalovaný by ho pripomienkoval a z Dohody by bolo vypustené. Nakoľko sa tak nestalo, žalovaný bol s textom Dohody v celom rozsahu oboznámený a súhlasil s ním. Uvedomoval si taktiež aj ručenie, ku ktorému sa zaviazal, keď svojim podpisom potvrdil vyhlásenie uvedené v ust. čl. III. ods. 5. Podpisom Dohody, ktorá obsahuje aj ručiteľské vyhlásenie, žalovaný potvrdil, že so znením Dohody súhlasí. Dohoda osobitne obsahuje ust. čl. III. ods. 2., kde zmluvné strany vyhlásili, že Dohodu si riadne prečítali, t.j. žalovaný si prečítal aj ust. čl. III. ods. 5. Dohody, obsahu Dohody porozumel a uvedomujúc si svoje záväzky vyplývajúce z Dohody, ju vlastnoručne podpísal, čím celý text Dohody potvrdil. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v obdobnej veci zo dňa 17.05.2012 sp. zn. XXCob/XX/XXXX. V prejednávanej veci si žalobca uplatňuje iba časť jeho pohľadávky, a to vo výške 25.843,17 eur v zmysle faktúry č. XXXXXXX. Spolu so žalobou predložil faktúry, objednávku, dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade, pokus o zmier, výzvu na splnenie ručiteľského záväzku, rozhodnutie rozhodcovského súdu, rozsudok OS Žilina č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX.

2. Žalobca po podaní žaloby zobral žalobu v časti 642,24 eur a následne v časti 428,16 eur, teda spolu v časti 1.070,40 eur späť, s čím žalovaný súhlasil.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 10.11.2017, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Medzi stranami bolo nesporné, že spoločnosť BCI, a.s. ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ dňa 06.08.2012 platne uzatvorili Zmluva o dielo č. XX/XXXXXX/XX/XX-XXX, ktorá medzi stranami konania nebola sporná s poukazom na § 151 a na základe ktorej boli vystavené faktúry, o ktorej jednej z nich už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní XXCb/XXX/XXXX vedenom na tunajšom súde. Taktiež medzi stranami konania bolo nesporné vykonanie diela žalobcom na základe objednávky spoločnosti BCI, a.s. pod č. XXXXXX/XXX zo dňa 06.05.2013, akceptovaná dňa 07.05.2013 (žalobca ju označoval ako zmluvu o dielo 2). Objednávka bola na stavbu OC U.: Dodávka a montáž reklamných zariadení pre OC U. - B., cena celkom 699.000 Kč. Termín dodania 20.06.2013. (l.č. 6) Žalobca danú objednávku potvrdil písomne obratom. (l.č. 6 druhá strana) Predmetom konania je istina na základe uvedenej objednávky. Objednávku nikto nespochybňoval, ako ani vykonanie diela, ako ani povinnosť zaplatiť, čo vyplýva aj z Dohody o uznaní. Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporné, preto súd poukazuje na § 151 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa nepovažujú za nesporné.

5. Žalobca vystavil dňa 17.09.2012 faktúru č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 20.11.2012 na sumu 13.500 eur bez DPH, resp. 16.200 eur s DPH na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXXXX/XX/XX-XXX za svetelnú reklamu B. U.. (l.č. 5 obsahu spisu)

6. Žalobca vystavil dňa 16.07.2013 faktúru č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 30.09.2013 (č.l. 5 spisu) na sumu 699.000,- Kč, resp. 26.874,28 eur (s uvedením kurzu) na základe objednávky č. XXXXXX/XXX za dodávku a montáž reklamných zariadení pre OC B. U. zo dňa 06.05.2013 akceptovanú žalobcom dňa 07.05.2013.

7. Súd mal preukázané, že dňa 10.07.2013 bola uzatvorená Dohoda o uznaní dlhu a jeho úhrade podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka (l.č. 7) medzi zmluvnými stranami veriteľom spoločnosťou RAVAFOL s.r.o. (žalobca) a dlžníkom spoločnosťou BCI, a.s. Z čl. I. vyplýva, že veriteľ eviduje voči dlžníkovi peňažnú pohľadávku v celkovej výške istiny 12.803 eur titulom neuhradenia, resp. čiastočného neuhradenia faktúry č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 20.11.2012 v sume 675,- eur a faktúry č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 09.04.2014 v sume 12.128,- eur (čl. I. ods. 1). Z čl. I. ods.2 vyplýva, že veriteľ má zároveň voči dlžníkovi nárok na uhradenie ceny diela vo výške 699.000 CZK bez DPH, ku ktorej bude pripočítaná sadzba DPH v zmysle platných právnych predpisov, a to diela, ktorého vykonanie si dlžník ako objednávateľ objednal u veriteľa ako zhotoviteľa objednávkou č. XXXXXX/XXX. V zmysle čl. I. bod 3 dlh dlžníka uvedený v ods. 1 čl. III. Dohody je ďalej označovaný ako „Dlh“ a záväzok dlžníka uhradiť veriteľovi cenu diela uvedenú v ods. 2. čl. I. Dohody, t.j. sumu 699.000 CZK bez DPH ako aj príslušnú sadzbu DPH, je ďalej označovaný len „Cena“ a Dlh a Cena sú ďalej spolu označované aj ako „Záväzok“. V zmysle čl. II Dohody dlžník podpisom Dohody v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka potvrdil, že v celom rozsahu a bez námietok uznáva dlh uvedený v čl. I. ods.1. Dohody a veriteľ a dlžník sa zároveň dohodli, že dlžník splní veriteľovi dlh do 30 dní odo dňa uzatvorenia tejto Dohody a cenu uvedenú v čl. I. bod 2. Dohody v lehote splatnosti faktúry vystavenej na uhradenie ceny veriteľom.

8. Podľa čl. III. ods. 5. Dohody: „Podľa ust. § 546 a nasledujúce Občianskeho zákonníka podpísaní štatutárni zástupcovia dlžníka vyhlasujú (teda tak predseda predstavenstva, ako aj podpredseda predstavenstva), že berú na seba voči veriteľovi povinnosť, že Záväzok dlžníka (teda tak Dlh, ako aj Cenu) uspokoja, ak ho neuspokojí dlžník. Toto vyhlásenie potvrdzujú svojimi podpismi na tejto Zmluve“. Za citovaným odsekom 5. čl. III. Dohody je perom dopísané: „nesúhlasím s osobným plnením“ a nečitateľný podpis. V pravom dolnom rohu na strane 2 Dohody je pod označením Dlžník: uvedené BCI, a.s. U.. F. Y. predseda predstavenstva a v riadku nad tým je nečitateľný podpis, ďalej je pečiatka spoločnosti BCI, a.s. a pod ňou je uvedené BCI, a.s. I.. T.M. Q., podpredseda predstavenstva a v riadku nad tým je opätovne nečitateľný podpis.

9. Žalobca listom zo dňa 23.10.2013 vyzval dlžníka na zaplatenie (l.č. 8 spisu) a žalovaného vyzval listom na splnenie ručiteľského záväzku zo dňa 23.10.2013. (l.č. 9) Doručenie danej výzvy vyplýva z rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 14.01.2016, č.k. XXCb/XXX/XXXX-XX, podľa ktorého výzva bola doručená dňa 28.10.2013, podľa čoho bolo určené aj omeškanie v danom rozhodnutí. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť po tom, ako bol odvolacím súdom potvrdený. Doručenie nebolo namietané počas celého konania až do skončenia rozhodnutia dátum doručenia bol tvrdený aj žalobcom, a až potom na dotaz súdu voči právnemu zástupcovi žalovaného to bolo účelovo bez relevantného dôvodu a bez ďalšieho spochybnené s tým, že je na žalobcovi, aby to preukázal. Súd poukazuje na to, že daná skutočnosť ohľadom doručenia vyplýva nepochybne a jednoznačne aj z uvedeného právoplatného rozhodnutia a nebol dôvod pochybovať o hodnovernosti daného údaju tak posúdeného a preukázaného v uvedenom rozhodnutí..

10. Súd sa oboznámil aj s uznesením P. D. P. U. I., P..D..G.. F. Q. č.k. XXX/XXXX-D.-XX zo dňa 04.02.2014, podľa ktorého konanie voči žalovanému zastavil a že v časti žaloby voči nemu nemá právomoc rozhodovať. (l.č. 10)

11. Žalovaný uviedol, že uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, nakoľko žalobcovi nevznikol voči nemu nárok na zaplatenie akejkoľvek časti ceny diela. Zo znenia Dohody je nepochybné, že táto bola uzatvorená medzi žalobcom a spoločnosťou BCI, a.s., za ktorých konali a túto Dohodu podpísali ich štatutárni zástupcovia, a to za žalobcu D. F. a za spoločnosť BCI, a.s. U.. F. Y. a I.. T.M. Q.. Žalovaný ako fyzická osoba sa žiadnym spôsobom nezaviazal na plnenie z tejto Dohody. Uvedené je vraj zrejmé aj z označenia účastníkov v záhlaví Dohody a v podpisovej časti Dohody. Pokiaľ v zmysle ust. čl. III. bod 5. Dohody sa mali štatutárni zástupcovia spoločnosti BCI, a.s. zaviazať, že uspokoja žalobcu, pokiaľ ho neuspokojí dlžník spoločnosť BCI, a.s. a toto vyhlásenie mali potvrdiť svojimi podpismi na Dohode, tak súhlas žalovaného ako fyzickej osoby s uvedeným plnením spolu s jeho vlastnoručným podpisom na Dohode absentuje. Podstatnými náležitosti vyhlásenia o ručení sú jednak vyjadrenie osoby prijímajúcej ručiteľský záväzok, že veriteľovi splní určitý, vo vyhlásení vymedzený záväzok dlžníka, pokiaľ ho nesplní dlžník a zároveň vlastnoručný podpis osoby preberajúcej ručiteľský záväzok vedľa označenia osoby s uvedením mena a priezviska v prípade fyzickej osoby, resp. obchodného mena v prípade právnickej osoby. Absencia niektorej z obligatórnych náležitostí ručiteľského vyhlásenia spôsobuje jeho neplatnosť. Nakoľko v Dohode podľa názoru žalovaného absentuje jeho vyhlásenie a nebol jej účastníkom, ako aj jeho podpis ako fyzickej osoby, resp. ako ďalšieho účastníka Dohody, žalovaný nemohol prevziať ručiteľský záväzok, že uspokojí žalobcu v prípade, ak ho neuspokojí dlžník spoločnosť BCI, a.s. Ustanovenie čl. III. ods. 5. Dohody preto nespôsobilo vo vzťahu k žalovanému následky vyžadované zákonom na to, aby bol žalovaný z tejto Dohody platne zaviazaný plniť žalobcovi namiesto dlžníka. Žalovanému tak nevznikli z Dohody žiadne povinnosti, nakoľko ju podpísal iba ako člen štatutárneho orgánu dlžníka spoločnosti BCI, a.s., ktorý bol voči žalobcovi jediným zaviazaným, čo spôsobuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného v tomto konaní. Žalovaný zároveň poukázal na reštrukturalizačné konanie vedené voči dlžníkovi, t.j., voči spol. BCI, a.s., čo má vraj za následok posunutie lehoty splatnosti.

12. Súd mal zistené, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 06.12.2013, č.k. XR/X/XXXX zverejneného v Obchodnom vestníku dňa 12.12.2013, bolo rozhodnuté o začatí reštrukturalizačného konania voči spol. BCI, a.s. a uznesením zo dňa 19.12.2013 súd povolil reštrukturalizáciu a uznesením zo dňa 01.07.2014 bol povolený reštrukturalizačný plán. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2014. V zmysle daného plánu spol. BCI, a.s. bola povinná žalobcovi hradiť dlžnú istinu v štvrťročných splátkach, pričom podľa reštrukturalizačného plánu daná spoločnosť bola povinná vykonať prvú splátku do 31.12.2014 a poslednú do 30.09.2019. Súd mal uvedené skutočnosti zistené z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XR/X/XXXX.

13. Medzi stranami bolo nesporné, že ku dňu rozhodnutia bola spoločnosťou BCI, a.s. zaplatená suma v celkovej výške 1.070,40 eur, na základe čoho v danej časti žalobca zobral žalobu späť, o čom súd následne rozhodol.

14. Medzi stranami teda bolo nesporné platné uzavretie Zmluvy o dielo, ako aj čiastočná úhrada, avšak sporným zostala otázka platnosti ručiteľského vyhlásenia.

15. Súd poukazuje, že súdu, ako aj stranám konania bolo známe, že na Okresnom súde Žilina č.k. XXCb/XXX/XXXX sa viedlo konanie medzi stranami totožnými so stranami tohto konania a predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 500,- eur z faktúry č. XXXXXXX s dátumom splatnosti 20.11.2012 na sumu 13.500 eur bez DPH, resp. 16.200 eur s DPH na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXXXX/XX/XX- XXX, vychádzajúce tiež z Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013. Žalovaný aj v tom

konaní namietal platnosť predmetného ručiteľského vyhlásenia. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom dňa 14.01.2016, ktorým bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie žalovanej istiny, pričom ručiteľské vyhlásenie bolo posúdené ako platné. Daný rozsudok bol odvolacím súdom potvrdený rozhodnutím zo dňa 07.12.2016, č.k. XXCob/XXX/XXXX. (l.č. 42-52) Súd poznamenáva, že predmetom toho sporu bola istina vyplývajúca z toho istého ručiteľského vyhlásenia žalovaného.

16. Súd mal zistené, že v čase uzatvorenia Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013 bol predsedom predstavenstva spol. BCI, a.s. - U.. F.Í. Y. a podpredsedom predstavenstva bol žalovaný. Je nepochybné, že predseda predstavenstva spoločnosti BCI, a.s. pri podpisovaní textu Dohody uviedol, že má výhradu k jeho osobnému ručeniu. Takúto výhradu však žalovaný neurobil. Tvrdenie žalovaného, že keby podpisoval Dohodu ako druhý, teda za predsedom predstavenstva, tak by tiež dal tú výhradu, je irelevantné, nakoľko z ničoho nevyplýva, kto má podpisovať ako prvý a pokiaľ výhradu chcel dať, mohol ju vykonať rovnako, ako to vykonal predseda predstavenstva.

17. Žalovaný tiež tvrdil, že z Dohody nevyplýva, že by jej účastníkom bol aj žalovaný, či už v označení účastníkov Dohody v úvodnej časti, ale predovšetkým na konci, nakoľko absentuje jeho podpis ako fyzickej osoby. Podpis ručiteľa je pritom jednou zo základných náležitostí prevzatia ručiteľského záväzku. Nakoľko táto náležitosť absentuje, prevzatie ručiteľského záväzku, resp. predmetná Dohoda je vo vzťahu k žalovanému bez akýchkoľvek účinkov. Zo znenia Dohody vraj nevyplýva vôľa žalovaného ako fyzickej osoby prevziať ručenie za splnenie záväzku dlžníka a rovnako chýba aj jeho podpis.

18. Žalobca s argumentáciou žalovaného o tom, že nebol zmluvnou stranou danej Dohody ako fyzická osoba a preto nedošlo ani k ručiteľskému vyhláseniu jeho osoby, nesúhlasil, pričom poukázal aj na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj tunajšieho súdu v inom konaní, ktoré konštatovali, že skutočnosť, že nie je výslovne uvedený v záhlaví zmluvy, nie je prekážkou, nakoľko osoba ručiteľa bola konkretizovaná jasne, určite a zrozumiteľne. Uviedol, že má za to, že žalovaný vedel, čo podpisuje a s osobným ručením súhlasil.

19. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

20. Podľa ustanovenia § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

21. Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

22. Podľa ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

23. Podľa ustanovenia § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

24. Predmetom konania v prejednávanej veci je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 25.843,17 (pred čiastočným späťvzatím) a následne (po späťvzatí) sumy 24.772,77 eur spolu s príslušenstvom titulom ručiteľského záväzku žalovaného za záväzok obchodnej spoločnosti BCI, a.s. na uhradenie ceny diela na základe Zmluvy o dielo č. XX/XXXXXX/XX/XX-XXX účtovanej faktúrou č. XXXXXXX v celkovej sume 27.166,73 eur v spojení s Dohodou o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013, kedy ručiteľský záväzok žalovaného mal vzniknúť na základe ručiteľského vyhlásenia obsiahnutého v čl. III. ods. 5. tejto Dohody. Existencia hlavného zabezpečeného záväzku spoločnosti BCI, a.s. uhradiť žalobcovi cenu diela realizovaného na základe Zmluvy o dielo v zmysle objednávky spol. BCI, a.s., účtovanú faktúrou č. XXXXXXX, nebola v konaní sporná. Súd poukazuje na to, že zmluvu

o dielo nebolo potrebné osobitne dokazovať z dôvodu jej preukázania v konaní XXCb/XXX/XXXX, taktiež z dôvodu uznania záväzku dlžníka, t.j. spol. BCI, a.s. a taktiež aj s poukazom na to, že medzi stranami konania nebola sporná, preto súd poukazuje aj na § 151 ods.1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

25. Vzhľadom na postavenie žalobcu a spoločnosti BCI, a.s. ako subjektov záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o dielo a predmet ich záväzkov, súd posúdil záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou BCI, a.s. ako vzťah obchodno-právny v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené v súlade s ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa Obchodným zákonníkom spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov spoločnosti BCI, a.s. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného obsiahnuté v čl. III. ods. 5. Dohody odkazuje na ust. § 546 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. Ust. § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka má v zmysle ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka charakter kogentného ustanovenia, ktorého aplikáciu zmluvné strany nemôžu dohodou vylúčiť. Nesprávne uvedenie zákonného ustanovenia v ručiteľskom vyhlásení obsiahnutom v čl. III. ods. 5. Dohody však nemá vplyv na platnosť samotného ručiteľského vyhlásenia.

26. V zmysle § 303 Obchodného zákonníka záväzok ručiteľa vzniká na základe jeho písomného vyhlásenia adresovaného veriteľovi, že veriteľa uspokojí, pokiaľ dlžník voči nemu nesplní určitý záväzok. Žalobca existenciu ručiteľského záväzku žalovaného odvodzoval z ust. čl. III. ods. 5. Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013.

27. Žalovaný v konaní namietal platnosť ručiteľského vyhlásenia, nakoľko predmetnú Dohodu podpísal iba ako jeden z dvoch členov štatutárneho orgánu spoločnosti BCI, a.s., čo je zrejmé aj z označenia účastníkov v záhlaví predmetnej Dohody a v jej podpisovej časti, avšak jeho podpis na predmetnej Dohode ako v postavení fyzickej osoby ručiteľa absentuje, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť k platnému vzniku jeho ručiteľského záväzku za záväzky obchodnej spoločnosti BCI, a.s. z predmetnej Dohody vyplývajúce.

28. Súd posúdil, že Dohoda o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013 je platne uzatvorená medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou BCI, a.s. ako dlžníkom, obsahom ktorej je právny úkon uznania dlhu spoločnosti BCI, a.s. voči žalobcovi tak, ako je tento špecifikovaný v čl. I. ods. 1. Dohody, okrem iného záväzku na zaplatenie neuhradenej časti sumy 699.000 CZK bez DPH špecifikovanej v bode 2 a 3 článku I. Dohody.

29. Podľa ods. 5 článku III Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade: „Podľa ustanovenia § 546 a nasledujúce Občianskeho zákonníka podpísaní štatutárni zástupcovia dlžníka vyhlasujú (teda tak predseda predstavenstva ako aj podpredseda predstavenstva), že berú na seba voči veriteľovi povinnosť, že záväzok dlžníka (teda tak dlh ako aj cenu) uspokoja, ak ho neuspokojí dlžník. Toto vyhlásenie potvrdzujú svojimi podpismi na tejto Zmluve“.

30. Súd posúdil, že dané ustanovenie čl. III., ods.5. Dohody je ručiteľským vyhlásením podpredsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti BCI, a.s. voči žalobcovi, že v prípade, že spoločnosť BCI, a.s. nesplní svoje záväzky definované v čl. I. Dohody, berú na seba voči žalobcovi povinnosť tieto záväzky uspokojiť. Z hľadiska obsahu ide o dostatočne určité a zrozumiteľné ustanovenie, ktoré spĺňa všetky náležitosti ručiteľského vyhlásenia v zmysle ust. § 303 Obchodného zákonníka.

31. V konaní nebolo sporné, že Dohodu o uznaní dlhu a jeho úhrade, súčasťou ktorej v čl. III. ods.5. je aj ručiteľské vyhlásenie tak, ako bolo citované vyššie, žalovaný ako podpredseda predstavenstva spoločnosti BCI, a.s. pod celým textom Dohody, vrátane čl. III. ods.5., podpísal. Žalovaný svojim podpisom pod textom Dohody prejavil vôľu ako osoba konajúca v mene dlžníka BCI, a.s., ktorý bol zmluvnou stranou Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade, a rovnako ako osoba v postavení podpredsedu predstavenstva obchodnej spoločnosti dlžníka BCI, a.s. preberajúca ručiteľský záväzok za záväzky dlžníka v zmysle čl. III. ods. 5. predmetnej Dohody. Z Dohody vyplýva, že predseda predstavenstva dlžníka spoločnosti BCI, a.s. s ručiteľským vyhlásením obsiahnutým v čl. III. ods.5. Dohody nesúhlasil, ktorá skutočnosť bola aj za znením uvedeného ustanovenia poznamenaná. Takýto prejav vôle zo strany žalovaného vo vzťahu k čl. III. ods.5. Dohody z vykonaného dokazovania nevyplynul.

32. Vzhľadom na samotné znenie čl. III ods.5. Dohody, z obsahu ktorého vyplýva, že ručiteľské vyhlásenie uskutočňuje podpísaný štatutárny zástupca dlžníka, súd považuje za značne formalistické, pokiaľ by pre platnosť ručiteľského vyhlásenia bolo potrebné, aby žalovaný ako štatutárny zástupca dlžníka (podpredseda predstavenstva) predmetnú Dohodu (listinu) podpísal dvakrát, a to jedenkrát výslovne ako podpredseda predstavenstva dlžníka - zmluvnej strany Dohody a jedenkrát ako podpredseda predstavenstva dlžníka preberajúci ručiteľský záväzok. Osoba preberajúca ručiteľský záväzok v zmysle č. III ods. 5 Dohody bola definovaná práve jej vzťahom k dlžníkovi (štatutárny zástupca

- predseda a podpredseda predstavenstva) a žalovaný majúci toto postavenie, sa pod textom Dohody obsahujúcej jeho ručiteľské vyhlásenie, podpísal.

33. Súd nespochybňuje námietku žalovaného, že ako fyzická osoba nebol účastníkom (zmluvnou stranou) Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade uzatvorenej dňa 10.07.2013 medzi žalobcom a dlžníkom BCI, a.s. Záväzok žalovaného však nevznikol titulom predmetnej Dohody, ale titulom jeho ručiteľského vyhlásenia ako jednostranného adresovaného právneho úkonu, ktorý je obsiahnutý v článku III ods.5 Dohody a je pokrytý prejavom vôle žalovaného, keď sa pod textom Dohody ako podpredseda predstavenstva dlžníka BCI, a.s. podpísal. Vo vzťahu k prijatým záverom súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo V 87/2007, z právnej vety ktorého vyplýva: Skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že na základe čl. III ods. 5. Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade zo dňa 10.07.2013 obsahujúceho ručiteľské vyhlásenie žalovaného, došlo k platnému vzniku ručiteľského záväzku žalovaného za záväzky dlžníka obchodnej spoločnosti BCI, a.s. tak, ako sú tieto definované v čl. I. predmetnej Dohody. V konaní pritom nebolo preukázané, že by predmetný záväzok bol splnený zo strany dlžníka obchodnej spoločnosti BCI, a.s., ktorá bola vyzvaná na jeho úhradu výzvou zo dňa 23.10.2013, ako aj podaním návrhu na začatie konania na P. D. P. U. I., P..D..G.. dňa 06.11.2013 tak, ako to vyplýva z uznesenia rozhodcovského súdu zo dňa 04.02.2014.

35. Pokiaľ žalovaný namieta platnosť ručiteľského vyhlásenia z dôvodu absencie podpisu žalovaného, ako aj z dôvodu absencie slobody a vážnosti prejavu vôle, súd uvedené považuje len za účelovú obranu.

36. Súd vypočul žalovaného, ktorý potvrdil, že ako podpredseda predstavenstva dlžníka podpísal danú Dohodu, pričom uviedol, že keby vedel, že p.Y., ktorý podpísal listinu až po ňom, dopísal nesúhlas k ručiteľskému vyhláseniu, tiež by tak reagoval, pričom pri uznaní sa nespomínalo aj ručiteľstvo. - Súd v jeho tvrdeniach konštatuje rozpor, keďže na jednej strane žalovaný tvrdí, že nemal vedomosť o ručiteľskom vyhlásení, ale zároveň tvrdí, že keby p.Y. podpisoval dohodu pred ním, tak by tiež tak reagoval, ako reagoval p.Y., ktorý doplnil nesúhlas s ručiteľským vyhlásením. Žalovaný uviedol, že danú dohodu pred podpísaním si prečítal, nepamätal si, či diskutovali o nej pred podpisom. Na to právny zástupca žalovaného mu položil otázku, ktorá bola neštandardná a upozorňujúca a zároveň navádzajúca, keď dokument prečítal do konca, či čítal aj ručiteľské vyhlásenie, na čo žalovaný samozrejme už odpovedal, že nie. Avšak súd túto jeho odpoveď vzhľadom na položenie otázky a na predchádzajúce jeho vyjadrenie, posúdil za nehodnovernú a účelovú, keďže predtým jednoznačne bez zaváhania uviedol, že dokument si riadne prečítal a podpísal. Dokonca na dotaz súdu na vysvetlenie jeho rozporného tvrdenia uviedol ďalšiu verziu, a to, že nevydedukoval z toho, že ide o ručiteľské vyhlásenie. Zároveň uviedol, že ako podpredseda predstavenstva danú dohodu čítal do konca. Teda na jednej strane uviedol, že celú dohodu prečítal, potom uviedol, že ju neprečítal do konca a následne uviedol, že prečítal danú dohodu, ale nevydedukoval to ako ručiteľské vyhlásenie. Súd zároveň poukazuje na to, že ručiteľské vyhlásenie je obsiahnuté v 5.bode z 8, teda potom by žalovaný nečítal takmer polovicu zmluvy, keby bola pravdivá jeho odpoveď, avšak súd ju nevyhodnotil ako pravdivú v tej časti, keďže žalovaný najprv pred súdom po poučení riadne uviedol, že zmluvu prečítal a podpísal. Tvrdenie, že z toho nevydedukoval ručiteľské vyhlásenie, tiež súd posúdil za účelové tvrdenie, a to s poukazom na vyššie uvedené, ako aj s poukazom na to, že pôvodne (a to aj v konaní XXCb/XXX/XXXX), tvrdil, že ručiteľské vyhlásenie je neplatné pre absenciu jeho podpisu ako fyzickej osoby, čo považoval za hlavný dôvod neplatnosti Dohody. Súd poukazuje, že pokiaľ žalovaný, resp. jeho právny zástupca tvrdil, že je nelogické, aby žalovaný preberal na seba ručiteľstvo, keď vedel, že v 11/2013 mu funkcia v

predstavenstve zanikne, súd považuje za špekulatívne takéto tvrdenie, argumentáciu, nakoľko či zotrvá ďalej vo funkcii, je irelevantné, pričom dohoda predsa bola uzavretá dňa 10.07.2013, keď žalovaný bol riadnym členom jeho predstavenstva - jeho podpredsedom a z pozície tejto funkcie musel pristupovať s určitou obozretnosťou a starostlivosťou pri výkone svojej funkcie a pokiaľ podpisoval Dohodu, ktorej obsahom bolo aj ručiteľské vyhlásenie, nemožno v tej časti na neho prihliadať ako na jednoduchého bez náležitého vzdelania a bez schopnosti posúdiť ručiteľské vyhlásenie, teda pri takom výklade ako podpredseda predstavenstva by rozumel Dohode o uznaní, ale ako fyzická osoba by nerozumel, a to ani ručiteľskému vyhláseniu obsiahnutú v Dohode, ktorú podpísal nepochybne minimálne ako podpredseda predstavenstva, teda ako štatutárny orgán akciovej spoločnosti. Takýto prístup, takéto posúdenie, je absurdné.

37. Súd poukazuje, že ručiteľské vyhlásenie vzniká na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka. Ustanovenie čl. III ods. 5. Dohody možno považovať za takéto jednostranné vyhlásenie žalovaného adresované žalobcovi ako veriteľovi, ktoré obsahuje prejav vôle žalovaného uspokojiť záväzok dlžníka v prípade, ak ho dlžník neuspokojí. Vzhľadom na uvedený charakter ručiteľského vyhlásenia ako jednostranného právneho úkonu dlžníka, je potom bez právneho významu argumentácia žalovaného v tom smere, že samotný žalovaný ako fyzická osoba nebol účastníkom Dohody zo dňa 10.07.2013. Súd poukazuje aj na samotné jazykové vyjadrenie ručiteľského prehlásenia, z ktorého je zrejmé, že povinnosť uspokojiť záväzok dlžníka na seba preberajú štatutárni zástupcovia dlžníka, a to tak predseda ako aj podpredseda predstavenstva, čo potvrdzujú svojimi podpismi na predmetnej Dohode. Je evidentné, že takýmto jazykovým vyjadrením samotný žalovaný prehlásil, že ručiteľský záväzok preberá osobne ako podpredseda predstavenstva, teda ako fyzická osoba odlišná od dlžníka, čo potvrdzuje svojím podpisom. Neobstojí ani argumentácia žalovaného v tom smere, že na predmetnej Dohode jeho podpis ako fyzickej osoby absentuje. Žalovaný bol ako ručiteľ v Dohode označený odkazom na svoje postavenie podpredsedu predstavenstva a ako podpredseda predstavenstva Dohodu aj podpísal. Nie je na mieste vyžadovať, aby žalovaný ako štatutárny orgán dlžníka predmetnú Dohodu, ktorá zároveň obsahuje jeho jednostranný právny úkon v podobe ručiteľského vyhlásenia ako fyzickej osoby, podpisoval dvakrát, pričom jeden podpis by bol výslovne viazaný na jeho postavenie podpredsedu predstavenstva dlžníka a druhý podpis by bol výslovne viazaný na jeho postavenie ručiteľa - fyzickej osoby. Súd zároveň v tejto spojitosti odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Obdo V/87/2007 publikovaný v časopise Zo súdnej praxe 1/2011, v zmysle ktorého: „Skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich.“

38. Čo sa týka námietky žalovaného vo vzťahu k jeho podpisu ako fyzickej osoby ručiteľa na Dohode, súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline XXCob/XX/XXXX, v ktorom súd rozhodoval v obdobnom prípade, taktiež súd poukazuje na rozhodnutie KS v Žiline XXCob/XXX/XXX, kedy súd rozhodoval a posudzoval o tom istom ručiteľskom vyhlásení medzi stranami konania a posúdil to totožne, ako aj v tomto konaní bolo posúdené. Súd sa teda v inom konaní už vysporiadaval s predmetným ručiteľským vyhlásením vo vzťahu k inej faktúre špecifikovanej v Dohode a súd ho posúdil za platné. Pokiaľ žalovaný namieta, že vyhlásenie nespĺňa požiadavku určitosti, súd poukazuje na to, že spôsob, akým má byť záväzok identifikovaný, zákonodarca nedefinuje, preto ju možné vykonať akýmkoľvek spôsobom, ktorý je jednoznačný a ktorý záväzok definuje nezameniteľným spôsobom. Vymedzenie záväzku je preto potrebné posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho vymedzenie v Dohode, ale aj s prihliadnutím na obsah faktúry. Táto faktúra odkazuje na objednávku totožne uvedenú aj v Dohode a daný záväzok je riadne a zrozumiteľne a určito vymedzený v článku I danej Dohody. Súd má za to, že pre dostatočnú a zrozumiteľnú identifikáciu predmetného záväzku postačuje jeho identifikácia odkazom na faktúru, v ktorej je predmet záväzku objektívne a nezameniteľným spôsobom identifikovaný odkazom na objednávku a predmet zmluvy - dodávka a montáž reklamných zariadení pre OC B. U. na základe obj. XXXXXX/XXX vo výške 699.000 CZK, čo je zhodné aj so špecifikáciou v Dohode. Zvolený spôsob identifikácie predmetného záväzku je spôsobilý nezameniteľným spôsobom identifikovať vymedzený záväzok, čím je naplnená požiadavka určitosti záväzku v zmysle § 303 Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS ČR, v zmysle ktorého pre identifikáciu určitého záväzku postačuje, ak je možné prostredníctvom obsahu faktúry označenej v uznaní záväzku identifikovať určitý záväzok. (29Cdo 3664/2011).

39. Pokiaľ žalovaný poukazoval na povolenie reštrukturalizačného plánu spol. BCI, a.s., v rámci ktorého daná spoločnosť bola povinná splatiť poslednú splátku do 30.09.2019, uvedené nemá vplyv na dlh a omeškanie ručiteľa v danom prípade. Povolenie reštrukturalizačného plánu nemá teda vplyv na toto konanie a súd môže konať bez ďalšieho. S poukazom však na to, že žalovaný je v pozícii ručiteľa, súd vyslovil vo výroku, že plnením v rozsahu spoločnosťou BCI, a.s. zaniká v danom rozsahu povinnosť plnenia žalovanému, a to z dôvodu, aby nedošlo k duplicitnému plneniu. Je nutné zdôrazniť, že BCI, a.s. je v pozícii dlžníka a žalovaný v pozícii ručiteľa, ktorému nezaniká záväzok prípadnou reštrukturalizáciou a pod. dlžníka.

40. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo pohľadávky titulom zákonného úroku z omeškania, ktorý bol žalobcom uplatnený vo výške 9,5% ročne z dlžnej sumy, súd poukazuje na obsah ručiteľského záväzku žalovaného tak, ako tento vyplýva z čl. III. ods. 5. Dohody, kedy žalovaný prevzal ručiteľský záväzok za záväzok dlžníka obchodnej spoločnosti BCI, a.s. uhradiť Dlh ako aj Cenu tak, ako sú tieto definované v čl. I. Dohody. Podľa obsahu ručiteľského vyhlásenia sa však ručiteľský záväzok žalovaného nevzťahoval na príslušenstvo ručením zabezpečenej pohľadávky. Omeškanie žalovaného tak mohlo nastať len vo vzťahu k ručiteľskému záväzku zaplatiť „Dlh“ uplatnený v konaní, a to najskôr odo dňa nasledujúceho po dni doručenia výzvy na splnenie ručiteľského záväzku (č.l. 9 spisu), ktorú podľa nerozporovaného tvrdenia žalovaný prevzal dňa 28.10.2013, pričom vo výzve bola poskytnutá lehota na plnenie 7 dní od doručenia, teda žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím poskytnutej lehoty, t.j. 05.11.2013 a žalobcovi vzniklo právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania uplatnené v ustanovenej sadzbe. Pokiaľ žalovaný tvrdí o predĺžení lehoty splatnosťou vzhľadom na reštrukturalizačný plán dlžníka, toto nemá vplyv pre dané konane. Podstatné pre toto konanie a pre posúdenie omeškania žalovaného je, kedy sa s plnením dostal do omeškania ručiteľ - žalovaný. Je nepochybné, že dlžník sa dostal do omeškania skôr, avšak reštrukturalizačným plánom mu boli poskytnuté splátky, ktorými sa však neposúva splatnosť ako taká, ale je určená splatnosť jednotlivých splátok reštrukturalizačným plánom, čo nemá vplyv na skutočný začiatok omeškania dlžníka, či ručiteľa. Keďže podľa výzvy doručenej žalovanému dňa 28.10.2013, mal žalovaný plniť do 7 dní od doručenia, t.j. do 04.11.2013, súd preto priznal úroky z omeškania od 05.11.2013, a to pri zohľadnení jednotlivých úhrad a preto úroky sú priznané zo súm vždy ponížené o konkrétnu úhradu a od nasledujúceho dňa po úhrade tak, ako to vyplýva z výroku rozhodnutia a z predložených listín, čo nebolo rozporované.

41. Súd poukazuje na to, že v priebehu celého konania nebolo namietané a rozporované doručenie výzvy na zaplatenie, ktoré nepochybne a jednoznačne vyplýva z právoplatného rozhodnutia zo dňa 14.01.2016 č.k. XXCb/XXX/XXXX. Uvedené začal namietať právny zástupca žalovaného až na výslovný dotaz súdu v tomto konaní po skončení dokazovania a z dôvodu daného dotazu po zrušení uznesenia o skončení dokazovania. Právny zástupca bez relevantného vysvetlenia kategoricky uviedol, že to spochybňuje a je vecou žalobcu, aby to preukázal, avšak súd poukazuje na zásadu hospodárnosti a efektívnosti a rýchlosti konania, keďže jednak daná skutočnosť nebola vôbec spochybňovaná počas celého konania až do dotazu súdu a jednak daná skutočnosť vyplýva z rozhodnutia v konaní XXCb/XXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť a ktorého stranou bol aj žalovaný, daná skutočnosť tiež nebola spochybňovaná a v konaní bola riadne preukázaná. Súd preto nepovažoval za dôvodné toto opätovne dokazovať v tomto konaní vzhľadom na všetky okolnosti, keď záver súdu by to nezmenilo. Zároveň však súd zdôrazňuje že konanie na súde je vedené od 05.09.2016 a po celý čas konania nebol žalovaným namietaný dátum doručenia výzvy na zaplatenie, ako ani samotné doručenie. Dátum doručenia žalovaný namietol až na výslovný dotaz súdu v závere konania v závere pojednávania konaného dňa 10.11.2017 a s poukazom na § 153 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný svoje spochybnenie dátumu doručenia výzvy na zaplatenie ako prostriedok procesného útoku, či procesnej obrany v zmysle § 149 CSP, neuplatnil včas, a preto súd na to neprihliadal v zmysle § 153 ods.2 CSP.

42. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

43. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

44. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhovel návrhu žalobcu tak, ako bolo uvedené. Súd však zamietol úroky z omeškania za deň 04.11.2013, keďže daným dátumom uplynula poskytnutá lehota na plnenie žalovanému a do omeškania sa dostal až nasledujúcim dňom. Súd však poukazuje na to, že žalobca si uplatnil úroky tak, že za jednotlivé obdobia podľa jednotlivých úhrad ich vyčíslil, pričom dané vyčíslenie zodpovedá skutočnému vyčísleniu po prípadnom zaokrúhlení a hoci žalobca si uplatnil úroky aj za 04.11.2013 (04.11.2013-22.12.2014), vyčíslenie v eurách zodpovedá výške za obdobie od 05.11.2013, preto výšku súd nemenil, iba zmietol za deň 04.11.2013.

45. Podľa § 733 Obchodného zákonníka ak je peňažné plnenie dojednané stranami v určitej mene a dlžník podľa zmluvy uzavretej s veriteľom alebo podľa medzinárodnej zmluvy alebo inej právnej úpravy má svoj záväzok plniť v inej mene, je pre menový prepočet rozhodujúci stredný kurz medzi oboma menami platný v čase, keď sa poskytuje peňažné plnenie v mieste určenom v zmluve, inak v mieste, kde má veriteľ svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.

46. Vzhľadom na to, že faktúra bola na sumu 699.000 CZK, čo vyplýva aj z Dohody, súd posúdil, že prepočet na menu Euro bol v súlade s ust.§ 733 Obchodného zákonníka.

47. Podľa § 255

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Podľa čl. 4

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

50. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal náhradu trov žalobcovi v rozsahu 100%, nakoľko bol úspešný takmer v celom rozsahu, keďže v časti, v ktorej súd zamietol, bol iba uplatnený deň 04.11.2013 na úroky omeškania, avšak podľa výpočtu úrokov z omeškania žalobcom, žalobca si uplatnil úroky z omeškania za obdobie od 05.11.2013, teda správne. Pravdepodobne došlo k pochybeniu, keď uviedol dátum 04.11.2013, hoci úroky vypočítal za obdobie od 05.11.2013, teda neúspech v danej časti bol len nepatrný a nebol dôvod znižovať rozsah trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením. Súd zároveň poznamenáva, že o späťvzatí súd rozhodne/rozhodol dopĺňacím rozsudkom, nakoľko po vynesení rozhodnutia zistil, že opomenul o tom rozhodnúť.

51. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 Podľa § 365 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).