Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-17-2017.pdf
PDF · 182.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-6C/17/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom v právnej veci žalobkyne: S. M., I.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B. XXX/X, XXX XX G. - N., zastúpená JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka a.s., IČO: 31 320 155, sídlo: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., IČO: 36 857 513, sídlo Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, 2/ Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, sídlo Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 44 250 029, sídlo Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, 3/ Aukčný Dom, s.r.o., IČO: 36 253 073, sídlo Pribinova 462/84, 920 01 Hlohovec, o určenie, že zmluva o poskytnutí úveru je neplatná, a že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je neplatná, alternatívne o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1/ ukladá povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Revúca, obci Tornaľa, zapísaným na Y. Č.. XXXX pre k. ú. G. ako: pozemky parc. reg. „. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX W.2, parc. reg. „H. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „H. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o O. XXX m2, parc. reg. „H. Č.. XXX - záhrady o výmere XXXX W.2, a stavba rodinného domu č. súp. XXX postaveného na pozemku parc. reg. „H. Č.. XXX/X na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na Y. Č.. XXXX pod sp. zn. O. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX formou predaja na dražbe za cenu nižšiu alebo rovnajúcu sa všeobecnej hodnote nehnuteľností určenej znaleckým posudkom Ing. Zdenka Weissa č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a žalovanému 2/ ukladá povinnosť zdržať sa dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese L., obci G., zapísaných na Y. Č.. XXXX pre k. ú. G. ako: pozemky parc. reg. „. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. reg. „H. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „. Č.. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „. Č.. XXX - záhrady o výmere 1598 m2, a stavby rodinného domu č. súp. XXX postavenej na pozemku parc. reg. „. Č.. XXX/X na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na Y. Č.. XXXX pod sp. zn. O. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX formou predaja na dražbe za cenu nižšiu alebo rovnajúcu sa všeobecnej hodnote nehnuteľností určenej znaleckým posudkom Ing. Zdenka Weissa č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyni ukladá povinnosť v lehote 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podať proti žalovanému 1/ žalobu o určenie, že žalovaný 1/ je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na Y. Č.. XXXX pod sp. zn. O. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Revúca, obci G., zapísaným na Y. Č.. XXXX pre k. ú. G. ako: pozemky parc. reg. „H. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o O. XXXX m2, parc. reg. „H. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „H. Č.. XXX/ X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „. Č.. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, a stavba rodinného domu č. súp. XXX postaveného na pozemku parc. reg. „. Č.. XXX/X iba pre pohľadávku vo výške nezaplatenej istiny úveru poskytnutého žalobkyni na základe zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U. XXXXXXX-XX, eventuálne o určenie výšky najnižšieho podania.
Konanie proti žalovanému 2/ zastavuje. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/- 3/ náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobou podanou X. XX.XX.XXXX sa žalobkyňa domáhala proti žalovaným 1/-3/ určenia neplatnosti úverovej zmluvy, že úver je bezúročný a bez poplatkov, neprijateľnej zmluvnej podmienky, že právne úkony záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva sú neplatné a že právne úkony dražobníka pri realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností sú neplatné, a zároveň podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, na tom skutkovom základe, že dňa 10.09.2013 ako dlžník podpísala so žalovaným 1/ zastúpeným žalovaným 2/ zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na Y. Č.. XXXX pre k. ú. Tornaľa, nedodržala však splátkový kalendár a bola vyzvaná k zaplateniu celého zostatku úveru, pričom žalovaný 1/ pre jeho vymoženie pristúpil k realizácii dobrovoľnej dražby prostredníctvom žalovaného 3/ ako dražobníka. Takýto postup žalobkyňa považuje za ústavne neprípustný zásah do jej práva na obydlie, zmluva o úvere obsahuje neprijateľné podmienky najmä vo forme poplatku za upomienky 13,28 Eur resp. 23,24 Eur, mesačná anuitná splátka úveru 363,60 Eur nie je v zmluve rozdelená na splátku istiny a splátku úroku, z formulácie zmluva žalobkyňa nadobudla dojem, že mesačnou splátkou spláca iba istinu poskytnutého úveru. V zmluve o úvere bola uvedená celková výška úveru 56.323,50 Eur, žalobkyňa však dostala iba 55.000,- Eur, suma 823,50 Eur bola poukázaná na účet žalovaného 2/, pričom účtovanie poplatku za poskytnutie úveru považuje za rozporné s dobrými mravmi. Obsah zmluvy nemohla žalobkyňa ovplyvniť. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný 1/ mal svoje nároky uplatňovať cestou exekúcie a nie prostredníctvom dobrovoľnej dražby. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru považuje žalobkyňa za nekalú praktiku a neprijateľnú podmienku, vytýkané zmluvné podmienky zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, preto žalobkyňa považuje zmluvu o úvere za neplatnú ako celok. Žalovaným 3/ vyhotovený znalecký posudok hlboko podcenil nehnuteľnosti na cenu 168.000,- Eur, pričom len v zmluve o zriadení záložného práva v roku 2013 boli nehnuteľnosti ocenené na hodnotu 195.000,- Eur, pričom reálna cena nehnuteľností by mohla byť aj vyššia, preto predaj nehnuteľností v dobrovoľnej dražbe za takýchto podmienok považuje za neakceptovateľný. Samotný inštitút dobrovoľnej dražby považuje za ústavne nesúladný najmä preto, že dlžník je v procese prípravy dobrovoľnej dražby vystavený konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa, ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, ako aj o tom, že predmet dražby je možné dražiť plní pre účely výkonu záložného práva funkciu obdobnú exekučnému titulu. Organizácia procesu dobrovoľnej dražby je zverená dražobníkom, ktorý sú súkromnými subjektmi, z dražobnej praxe pritom plynie zistenie, že dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi a masívnym uplatňovaním nárokov veriteľov v dobrovoľných dražbách dochádza k porušovaniu práv dlžníkov. Preto by mala byť prípustná preventívna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva.
2.Žalovaný 2/ sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 12.09.2017 tak, že žalovaný 2/ nie je zmluvnou stranou právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, pri uzatvorení zmluvy o úvere vystupoval iba ako splnomocnený zástupca žalovaného 1/, preto sa v spore necíti pasívne vecne legitimovaným, a navrhol preto, aby súd podanú žalobu vo vzťahu k nemu zamietol.
3.Žalovaný 1/ sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 13.09.2017 tak, že podaná žaloba je podľa § 139 CSP procesne neprípustná a vnútorne protirečivá. Žalobkyňa neuvádza žiadne konkrétne dôvody neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, ktorého výkon sa riadi kogentnou úpravou Občianskeho zákonníka, aj preto zabezpečenie záväzku nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Existencia obydlia žalobkyne v predmetných nehnuteľnostiach nemá za následok nemožnosť zriadenia a vzniku záložného práva ani jeho následnej realizácie. Platnosť záložnej zmluvy ani možnosť výkonu záložného práva nie je podmienená limitáciou pomeru hodnoty zabezpečenej pohľadávky a zálohu, výkon záložného práva sa spravuje kogentnými právnymi normami, kde napr. zákon o dobrovoľných dražbách obsahuje ustanovenie o nemožnosti dražiť nehnuteľnosti ak hodnota pohľadávky bez príslušenstva ku dňu oznámenia začatia výkonu záložného práva nedosahuje 2.000,- Eur (§ 3 ods. 6), alebo ustanovenie o námietkach záložcu proti ohodnoteniu predmetu dražby znaleckým posudkom (§ 12 ods. 5), ako aj ustanovenie o možnosti napadnutia platnosti dobrovoľnej dražby (§ 21). Zmluva o úvere sa nespravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch, obsahuje všetky náležitosti, je vyvážená, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ani vyhlásenie predčasnej splatnosti nemôže
byť považované za nekalú praktiku ani neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože sa opiera o zákonné ustanovenia. Žalovaný 1/ preto navrhoval podanú žalobu ako neprípustnú a nedôvodnú zamietnuť a rovnako navrhol zamietnuť aj podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.
4.Žalovaný 3/ sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 19.09.2017 tak, že k uzatvoreným právnym úkonom sa vyjadriť nevie, pretože na nich nebol vôbec účastný, sám iba organizuje dobrovoľnú dražbu v rámci realizácie výkonu záložného práva žalovaným 1/. Znalecký posudok na ohodnotenie nehnuteľností bol vypracovaný znalcom zapísaným do zoznamu znalcov a v súlade so záväznou metodikou. Cena určená znaleckým posudkom nie je rozhodujúca, ale len východisková pre učenie reálnej trhovej ceny, ktorá je určená práve výsledkom dobrovoľnej dražby. Aj žalovaný 3/ preto navrhol podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
5.Na prvom pojednávaní vo veci pred jeho začatím žalobkyňa vzala späť podanú žalobu voči žalovanému 2/ ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol obsahom podanej žaloby. Preto súd podľa § 145 a nasl. CSP konanie proti žalovanému 2/ v rozsudku o veci samej zastavil; konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo zastavené uznesením č.k. 6C/17/2017-116 zo dňa 11.10.2017, ktorým súd zároveň na náklade návrhu žalobkyne zo dňa 22.09.2017 pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom konania je určenie, že zmluva o poskytnutí úveru je neplatná, a že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je neplatná, alternatívne určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom dôsledkom takto zmenenej žaloby bolo aj zastavenie konania v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o určenie, že právne úkony záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva sú neplatné, a o určenie, že právne úkony dražobníka pri realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností sú neplatné. Návrh na zmenu žaloby žalobkyňa odôvodnila doplnením argumentácie obsiahnutej v podanej žalobe tak, že úver poskytnutý žalobkyni považuje za bezúročný a bez poplatkov, za tohto stavu výkon záložného práva nie je nevyhnutný a predstavuje neprimeraný zásah do práva žalobkyne na obydlie, pretože by realizáciu dobrovoľnej dražby došlo k vymoženiu pohľadávky, na ktorú žalovaný 1/ nemá nárok. Zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, v ktorej žalobkyňa nemala možnosť vymieniť si akékoľvek zmeny, obsahuje nesprávny údaj o výške poskytnutého úveru 56.323,50 Eur, pričom žalobkyni bol poskytnutý úver iba vo výške 55.000,- Eur, poplatok 823,50 Eur bol zaplatený na účet žalovaného 2/ bez toho, aby bola žalobkyňa s ním v zmluvnom vzťahu. Takýto poplatok je záväzkom, ktorého protihodnota nebola žalobkyni dodaná a slúži tak iba záujmom žalovaného 1/. Nesprávnym je aj údaj o hodnote RPMN, ktorá pri skutočne poskytnutej sume 55.000,- Eur a 240 splátkach po 363,60 Eur mesačne predstavuje 5,02 %. V zmluve absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na to celú zmluvu žalobkyňa vyhodnocuje ako neplatnú. Zmluva o zriadení záložného práva z titulu vád primárneho záväzku neobsahuje správne údaje o zabezpečovanej pohľadávke ani ostatné základné náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva.
6.Samostatne podaným návrhom navrhovala žalobkyňa znovu nariadiť aj neodkladné opatrenie z dôvodov, že zmluvu o úvere a zmluvu o zriadení záložného práva považuje za neplatné právne úkony, na ich základe pritom dochádza k vymáhaniu celej pohľadávky vrátane príslušenstva realizáciou dobrovoľnej dražby, v procese prípravy ktorej dražobník nemá povinnosť prihliadať na zánik, premlčanie alebo nezákonnosť jednotlivých nárokov, čím vystavuje žalobkyňu riziku zbavenia väčšej časti majetku, ako zodpovedá oprávneným nárokom žalovaného 1/ pri iných spôsoboch uplatňovania práv, ako aj riziku nevymožiteľnosti následných nárokov žalobkyne proti subjektom, ktoré sa takéhoto procesu zúčastňujú. Medzi hodnotou vymáhanej pohľadávky a hodnotou nehnuteľností je značný nepomer, pričom tieto nehnuteľnosti žalobkyňa využíva so svojou rodinou na bývanie. Najnižšie podanie v dobrovoľnej dražbe je stanovené na sumu 168.000,- Eur, znalecký posudok č. 22/2017, ktorým toto najnižšie podanie bolo stanovené, je však nesprávny a vypracovaný v rozpore so zákonom, žalobkyňa ho však namietala iba ústne. Stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností je ovplyvnené nesprávne nízko určeným koeficientom polohovej diferenciácie, rozdiel oproti znaleckému posudku č. 40/2013 predstavuje 37 % resp. vo finančnom vyjadrení 99.000,- Eur. Žalobkyni predajom majetku výrazne pod jeho reálnu hodnotu hrozí vznik škody tým, že príde o podstatne väčšiu časť majetku, ako je nevyhnutné pre uspokojenie pohľadávky žalovaného 1/. Žalobkyňa preto navrhovala nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému 1/ bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na Y. Č.. XXXX pre k. ú. Tornaľa, a žalovanému 3/ povinnosť zdržať sa dražby týchto nehnuteľností, za cenu nižšiu alebo rovnajúcu sa všeobecnej hodnote nehnuteľností určenej znaleckým posudkom č. 22/2017.
7.Žalovaný 3/ sa k zmenenej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 16.10.2017 tak, že po pripustení zmeny žaloby v konaní nie je vôbec pasívne legitimovaný a navrhol preto žalobu voči nemu v celom rozsahu zamietnuť.
8.Žalovaný 1/ sa k zmenenej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 23.10.2017 tak, že aj zmenenú žalobu považuje za procesne neprípustnú a nedôvodnú, a zopakoval a rozviedol svoju argumentáciu vo vyjadrení k pôvodnej žalobe. Navrhoval preto žalobu aj podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. K určeniu hodnoty zálohu v zmluve o zriadení záložného práva sumou 195.000,- Eur žalovaný 1/ uviedol, že toto bolo výsledkom odborného posúdenia odborným oddelením žalovaného 1/, ktorého podkladom bol znalecký posudok č. 40/2013, nadobúdací titul, rozhodnutie o určení súpisného čísla, verejne dostupné údaje o hodnote porovnateľných nehnuteľností a súhlas zmluvných strán. K znaleckému posudku č. 22/2017 žalovaný 1/ uviedol, že jemu neprináleží komentovať výsledok znaleckej činnosti a vychádza z prezumpcie správnosti jeho údajov. Hodnota draženej nehnuteľnosti určená ako východisková hodnota nie je rozhodujúca, rozhodujúca je cena dosiahnutá vydražením, ktorá predstavuje reálnu cenu veci na trhu, určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010, uznesenie NS ČR sp. zn. 20Cdo/1083/2005). Znalec zvolil metódu polohovej diferenciácie, ktorá umožňuje objektívne určiť hodnotu nehnuteľností (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/245/2013).
9.Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: zmluva o poskytnutí úveru č. l. 11, obchodné podmienky č. l. 13-14, zmluva o zriadení záložného práva č. l. 15, oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. l. 17, výpis z Notárskeho centrálneho registra č. l. 25, oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. l. 27, výpis z Y. Č.. XXXX č. l. 32, úradný výpis z Notárskeho registra dražieb č. l. 108, notárska zápisnica č. l. 109, oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. l. 111, znalecký posudok č. 40/2013 č. l. 144, odborné posúdenie č. l. 179, znalecký posudok č. 22/2017 č. l. 203, bez návrhu súd vykonal dôkaz lustráciou v Sociálnej poisťovni žalobkyne podľa § 185 ods. 2 CSP (ak súd môže bez návrhu vykonať dôkaz vyplývajúci z verejných registrov a zoznamov, tým skôr - arg. a maiore ad minus - môže súd aj bez návrhu vykonať dôkaz z neverejných registrov dostupných súdu v rámci jeho úradnej činnosti), a výsluchom žalobkyne, na základe čoho, s prihliadnutím k obsahu vyjadrení účastníkov konania v ich písomných podaniach a na pojednávaní, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: 10.Dňa 10.09.2013 žalovaný 1/ ako veriteľ v zastúpení žalovaným 2/ ako splnomocnencom a žalobkyňa ako dlžník uzatvorili zmluvu o poskytnutí úveru, na základe ktorej mal byť žalovanej poskytnutý úver vo výške 56.323,50 Eur, z toho 55.000,- Eur malo byť prevedené na účet žalobkyne a 823,50 Eur na účet žalovaného 2/ za účelom úhrady výdavkov a nákladov žalovaného 2/ súvisiacich s poskytnutím úveru. Sumu 823,50 Eur z hľadiska jej v zmluve vyjadreného účelu možno posudzovať ako poplatok za poskytnutie úveru, v pomere tohto poplatku k celkovej sume úveru predstavuje poplatok z celkovej hodnoty poskytnutého úveru podiel 1,46 % (zo sumy 56.323,50 Eur) resp. 1,48 % (zo sumy 55.000,- Eur). Takýto poplatok vzhľadom k jeho výške možno považovať za primeraný a jeho účtovanie je bežnou súčasťou poskytovania bankových úverov a to dvomi spôsobmi - zaplatením popri poskytnutí úveru z účtu klienta alebo iným spôsobom, alebo odpočítaním zo sumy poskytnutého úveru, v ktorom prípade je povinnosť takto účtovaný poplatok úročená v rámci splácania poskytnutého úveru. Celková čiastka úveru, ktorú žalobkyňa bola povinná splatiť je v zmluve uvedená v sume 87.264,- Eur a predstavuje súčet dohodnutých 240 mesačných splátok vo výške 363,60 Eur splatných od 20.10.2013 do 20.09.2033. V zmluve je uvedená priemerná hodnota RPMN pre tento typ úveru vo výške 3,91 % a hodnota RPMN poskytnutého úveru vo výške 4,84 %. Takáto hodnota RPMN zodpovedá poskytnutému úveru vo výške 56.323,50 Eur splácanému v 240 mesačných splátkach po 363,60 Eur, ale bez odpočítania poplatku za poskytnutie úveru vo výške 823,50 Eur. Pri zohľadnení tohto poplatku ako dodatočného nákladu súvisiaceho s poskytnutím úveru dostupné internetové kalkulačky pre výpočet RPMN neumožňujú presne namodelovať dohodnuté podmienky splácania úveru pri výpočte RPMN: napr. pri istine úveru 55.000,- Eur, dodatočnom poplatku 823,50 Eur a splácaní úveru v 240 splátkach po 363,60 Eur, RPMN dosahuje 5,21 % ale celková výška nákladov dosahuje až 88.087,50 Eur, pri istine úveru 55.000,- Eur, dodatočnom poplatku 823,50 Eur a splácaní úveru v 240 splátkach po 360,17 Eur t.j. tak aby celková zaplatená suma predstavovala 87.264,- Eur, RPMN dosahuje 5,09 %, pri istine úveru 55.000,- Eur, bez dodatočného nákladu 823,50 Eur ale pri celkovej sume 87.264,- Eur RPMN dosahuje 5,02 %. V každom prípade ale platí, že výška RPMN poskytnutého úveru uvedená v zmluve v hodnote 4,84 % nie je správna, pretože nezohľadňuje odpočítaný poplatok vo výške 823,50 Eur, pri zohľadnení ktorého správna výška RPMN poskytnutého úveru sa pohybuje zrejme niekde v intervale medzi 5,02 % až 5,09 %. Úver bol čerpaný jednorazovo dňa 23.09.2013 a úročený bol úrokom 4,71 % pri trojročnej fixácii.
Výška splátky je stanovená v zmluve jednou sumou 363,60 Eur bez toho, aby osobitne bolo uvedené, aká časť splátky je určená na splatenie istiny a aká časť splátky je určená na splatenie úroku, splátky však mali byť anuitné, to znamená, že v priebehu splácania úveru pri každej splátke sa priebežne mení pomer istiny a úroku, ktorý mal byť splátkou zaplatený a to tak, že pri prvých splátkach je vyšší podiel úroku a nižší podiel istiny, tento pomer sa postupne vyrovnáva a mení tak, že pri posledných splátkach je vyšší podiel istiny a nižší podiel úroku. V zmluve je ďalej dohodnutý poplatok za prvú upomienku vo výške 13,28 Eur a za každú ďalšiu upomienku 23,24 Eur, súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky.
11.Na zabezpečenie záväzkov žalobkyne zo zmluvy o úvere bolo zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 10.09.2013 zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na Y. Č.. XXXX pre k. ú. Tornaľa, ktorých výlučným vlastníkom je žalobkyňa, pričom v zmluve je uvedená hodnota zálohu vo výške 195.000,- Eur, ktorá podľa vyjadrenia žalovaného 1/ bola výsledkom interného odborného posúdenia hodnoty založených nehnuteľností žalovaným 1/ okrem iných skutočností aj na základe znaleckého posudku znalca Ing. Pomffyho č. XX/XXXX, ktorým nehnuteľnosti zapísané na Y. Č.. XXXX boli ocenené na sumu 264.000,- Eur, pričom znalec vychádzal z východiskovej technickej hodnoty stavieb vo výške 190.287,11 Eur a z koeficientu polohovej diferenciácie 172,34 z možných 180.
12.Žalobkyňa úver riadne nesplácala, zaplatila iba 7.635,60 Eur, preto žalovaný 1/ pristúpil k predčasnému zosplatneniu záväzkov žalobkyne zo zmluvy o úvere a k realizácii výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby prostredníctvom žalovaného 3/ ako dražobníka aktuálne pre vymoženie pohľadávky z úveru vo výške 60.091,45 Eur, nákladov dražby 2.244,30 Eur a odmeny dražobníka 7.210,97 Eur, spolu 69.546,72 Eur. Prvý termín dobrovoľnej dražby bol určený na deň 21.09.2017, pričom dražba konaná v tento deň bola neúspešná, dražby sa nezúčastnil žiadny účastník a nebolo tak dosiahnuté ani najnižšie podanie. Cena predmetu dražby a tým aj výška najnižšieho podania v dražbe bola stanovená znaleckým posudkom znalca Ing. Zdenka Weissa č. 22/2017 zo dňa 10.07.2017 v sume 168.000,- Eur, pričom znalec vychádzal z východiskovej technickej hodnoty stavieb až vo výške 371.043,71 Eur ale z koeficientu polohovej diferenciácie iba 67,40 z možných 180. Tento znalecký posudok navyše obsahuje aj viacero zrejmých nesprávností. Jednou z nich je nesprávne označenie obce G., v ktorej sa majú oceňované nehnuteľnosti nachádzať (s. 15 a s. 20 znaleckého posudku), toto však možno považovať za chybu v písaní, keď z iných častí znaleckého posudku je zrejmé, že oceňované nehnuteľnosti sa majú nachádzať v meste Tornaľa (s. 3, lokalizácia vzdialenosťou 27 km od Rimavskej Soboty s. 15, mapa s. 16, s. 24 znaleckého posudku). Ďalšou nesprávnosťou je chybné zaradenie lokality k okresnému mestu Rimavská Sobota, pričom mesto Tornaľa je súčasťou okresu Revúca. Táto nesprávnosť by však mala, s ohľadom na iba minimálne rozdiely napr. v miere nezamestnanosti v oboch okresoch ako aj na geografickú blízkosť a prirodzené silnejšie väzby mesta Tornaľa k susednému okresnému mestu Rimavská Sobota, iba zanedbateľný význam pre určenie konečného koeficientu polohovej diferenciácie. Námietky proti tomuto znaleckému posudku podával manžel žalobkyne iba telefonicky, kde mal uviesť, že trvá na vypracovaní nového znaleckého posudku.
13.Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni, žalobkyňa bola od roku 2007 do 03.07.2017 zamestnancom spoločnosti ES-STAV s. r. o. kde dosahovala príjem vo výške minimálneho vymeriavacieho základu, od 07.07.2017 je zamestnancom spoločnosti DENZO s. r. o., kde dosahuje príjem ešte nižší. Z výpovede žalobkyne a z príloh znaleckého posudku č. 40/2013 vyplýva, že nehnuteľnosti zapísané na Y. Č.. XXXX pre k. ú. G. pozostávajú z pôvodnej stavby rodinného domu z roku 1954 a neskorších prístavieb z rokov 1976 a 1991. Nehnuteľnosť je užívaná v časti ako rodinný dom, v jednej časti žalobkyňa prevádzkuje kaviareň a ostatná časť bola užívaná ako ubytovňa, ale teraz je nevyužívaná, pretože o ubytovanie nie je záujem. Nehnuteľnosti pôvodne patrili manželovi žalobkyne, ktorý sa dostal do problémov a žalobkyňa tieto nehnuteľnosti kúpila v exekučnej dražbe konanej dňa 09.03.2010 za najvyššie podanie 18.900,- Eur. Následne boli nehnuteľnosti zrekonštruované z prostriedkov z úveru poskytnutého žalovaným 1/, ktoré žalobkyňa použila z väčšej časti na nevyhnutné opravy z dôvodu zatekania vody pri väčších dažďoch na jar a na jeseň, a za zvyšok žalobkyňa zariadila jednu kúpeľňu (sprcha a vaňa), a päť izieb a jednu kuchyňu, všetko v tej časti, ktorá je užívaná ako rodinný dom. Koľko boli celkové nadobúdacie náklady nehnuteľnosti žalobkyňa uviesť nevedela, keby túto nehnuteľnosť dnes sama predávala, požadovala by kúpnu cenu aspoň vo výške 215 000,- Eur.
14.Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 10.09.2013, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 10.09.2013, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom k 10.09.2013, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3). Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z., dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z. z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Podľa § 12 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby. Podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z., vo veciach zákonného záložného práva a v prípadoch, ak je predmetom dražby alebo opakovanej dražby byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch výkonu záložného práva nižšie ako polovica hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom a ak ide v poradí o prvú dražbu, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako 90% hodnoty predmetu dražby, ktorým je byt alebo dom, v ktorom má dlžník hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu, 12b) určenej znaleckým posudkom a v ostatných prípadoch, ak ide v poradí o prvú dražbu nižšie ako 80% hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Podľa § 336 ods. 4 CSP, ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane (podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje). Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
15.Na základe zmenenej žaloby žalobkyne bolo predmetom konania určenie, že zmluva o poskytnutí úveru je neplatná, a že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je neplatná, alternatívne aj určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov. K tomu je potrebné uviesť, že aj pri favorizácii platnosti právneho úkonu rôzne vady právneho úkonu sú spôsobilé mať za následok neplatnosť uzatvorenej zmluvy o úvere napr. podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a ďalej, že napr. absencia údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov poskytnutého úveru alebo nesprávny údaj o výške RPMN alebo rôzne ďalšie skutočnosti majú za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase.
16.Rozhodnutia všeobecných súdov spravidla vo všeobecnosti bežne pripúšťali naliehavý právny záujem na učení neplatnosti akejkoľvek zmluvy a to aj zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 5Obdo/47/2010 alebo rozhodnutie sp. zn. 1MCdo/1/2009) podľa § 80 písm. c) OSP, pričom uvedený postup súdov už za účinnosti OSP nebolo možné považovať za správny.
17.Určovacia žaloba (podľa § 80 písm. c) OSP resp. teraz podľa § 137 písm. c) CSP) môže smerovať len k určeniu práva alebo právneho vzťahu (teda či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je) a to iba za predpokladu existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ktorý je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým; žaloba domáhajúca sa určenia nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti. Ustanoveniu § 137 písm. c) CSP (rovnako predtým § 80 písm. c) OSP) zodpovedá iba taká formulácia žalobného petitu, ktorá smeruje výlučne priamo k určeniu práva alebo právneho vzťahu (spravidla najčastejšie určenie vlastníckeho práva) a nie k podmienkam alebo predpokladom existencie právneho vzťahu. Judikatúrou všeobecných súdov hromadne pripúšťané určovanie neplatnosti právnych úkonov formuláciou žalobných petitov a súdnych rozhodnutí nesmeruje k určeniu práva alebo právneho vzťahu, ale k určeniu právnej skutočnosti (neplatnosti zmluvy a alebo iného právneho úkonu), ktorá sama nie je ešte právnym vzťahom alebo právom, ale je iba podmienkou, dôvodom alebo dôsledkom existencie práva alebo samotného právneho vzťahu, k určeniu ktorého výlučne môže žaloba podľa § 137 písm. c) CSP smerovať. Z hľadiska ustanovenia § 137 písm. c) CSP preto nikdy nemôže byť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorá je v právnom vzťahu iba právnou skutočnosťou, ktorej platnosť alebo neplatnosť je dôvodom vzniku zmeny alebo zániku
právneho vzťahu samotného (napr. vzťahu vyplývajúceho z vlastníckeho alebo iného práva) a je tak len predbežnou otázkou pre prípadné určenie práva alebo právneho vzťahu samotného.
18.Určovacia žaloba má tiež predovšetkým preventívnu povahu a jej účelom je poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobkyne skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu a tak zabrániť žalobe na plnenie, čím by sa naplnila preventívna povaha určovacej žaloby. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere však práve takúto preventívnu povahu nemá, a to najmä v prípade, ak už na jej základe bolo veriteľom poskytnuté plnenie dlžníkovi, ktorý tiež aj sám už plnil veriteľovi, pretože určením neplatnosti zmluvy o úvere sa nezabráni žalobe na plnenie. Rozhodnutie o neplatnosti zmluvy o pôžičke nezakladá prekážku veci právoplatne rozhodnutej pre konanie o žalobe na splnenie záväzku z tejto zmluvy a nebráni tak možnosti veriteľa domáhať sa plnenia z tejto zmluvy; nie je preto daný naliehavý právny záujem dlžníka na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke (uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 1117/2001). 19.Aj keby podľa hmotného práva bola zmluva o úvere neplatná, z dôvodu bezdôvodného obohatenia vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu má veriteľ nároky na plnenie voči žalobkyni (ak žalobkyňa zaplatila menej ako predstavuje istina poskytnutého úveru) alebo žalobkyňa má nárok na vrátenie tých splátok úveru, ktoré svojou výškou prevyšujú istinu poskytnutého úveru (ak žalobkyňa zaplatila viac ako predstavuje istina poskytnutého úveru). V prípade, ak možno žalovať na plnenie, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný iba vtedy, ak by určovacia žaloba vytvorila pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov a predíde sa tak ďalším žalobám o plnenie alebo ak by žaloba o plnenie neriešila alebo nemohla riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva, pričom tento predpoklad nie je naplnený práve v situácii, ak predmetom konania nie je určenie skutočného obsahu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, ale iba určenie jedného z predpokladov vzniku zmeny alebo zániku právneho vzťahu v podobe právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť zmluvy o úvere. V prípade žaloby veriteľa žalobkyňa ako dlžník zo zmluvy o úvere má k dispozícii námietku neplatnosti zmluvy, ktorú môže vzniesť v konaní o žalobe veriteľa na plnenie (o zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere), v ktorom konaní by sa na základe námietky žalobkyne riešila otázka platnosti zmluvy o úvere ako otázka predbežná pre žalobu na plnenie. V prípade žaloby žalobkyne o vrátenie splátok úveru prevyšujúcich istinu poskytnutého úveru by otázka neplatnosti zmluvy o úvere bola tiež priamym predpokladom pre rozhodnutie súdu vo veci. Určenie neplatnosti zmluvy o úvere by však v žiadnom prípade nezabránilo ďalšej žalobe - tentoraz na plnenie, namiesto konania o jednej žalobe na plnenie by tak prebiehali konania dve, čo by viedlo k zbytočnému rozmnožovaniu súdnych sporov. Uvedené platí obdobne aj v situácii, ak sa veriteľ domáha splnenia záväzku dlžníka výkonom záložného práva. V takom prípade námietka (resp.) tvrdenie žalobkyne o neplatnosti úverovej zmluvy môže byť prednesená v konaniach súvisiacich s výkonom záložného práva veriteľom - typicky v prípade podania žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Samotné určenie neplatnosti úverovej zmluvy ani nebráni veriteľovi pokračovať vo výkone záložného práva, ani veriteľa pri výkone záložného práva nijako neobmedzuje. Nie je preto žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere opodstatnená už z tohto dôvodu, že by nezabránila žalobe na plnenie alebo ďalším do úvahy prichádzajúcim žalobám súvisiacim s výkonom záložného práva veriteľom (ktorá by skôr boli logickým dôsledkom určenia neplatnosti zmluvy o úvere).
20.Možno teda uzavrieť, že aj keby žalobkyňa mohla mať právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, z dôvodov vyššie uvedených jej záujem na tomto určení nie je naliehavý v zmysle § 137 písm. c) CSP, pretože by sa určením neplatnosti zmluvy nezabránilo žalobe na plnenie, pričom túto otázku možno riešiť na námietku resp. na základe žaloby žalobkyne v iných konaniach ako otázku predbežnú, a určenie neplatnosti zmluvy o úvere nezodpovedá svojou formuláciou podmienkam § 137 písm. c) CSP, pretože nie je určením práva alebo právneho vzťahu ale je iba určením právnej skutočnosti.
21.Platný CSP už správne reflektuje v § 137 písm. d), že žaloby o určenie právnych skutočností, nie sú určovacími žalobami v zmysle § 137 písm. c) CSP, pretože naliehavý právny záujem na určení tu vyplýva vždy z iného - osobitného právneho predpisu, ako je napr. žaloba podľa § 194 CMP (predtým § 175k ods. 2 OSP), excindačná žaloba podľa § 55 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 alebo podľa § 44 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, ďalej žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 564 Občianskeho zákonníka, žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce, návrh o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa § 131 Obchodného zákonníka, určenie popretej pohľadávky podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. a ďalšie. Preto v týchto prípadoch žaloba nemôže byť zamietnutá z
dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a žalobca ani nie je povinný naliehavý právny záujem tvrdiť a preukazovať (Drápal, Bureš, a kol., Občanský soudní řád I, II Komentář. 1. Vydání, Praha, C. H. Beck, 2009, s. 530). Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o úvere ako určenie právnej skutočnosti nemá oporu v žiadnom osobitnom ustanovení právneho predpisu, pričom za takéto ustanovenie nie je možné považovať iba všeobecné ustanovenie Občianskeho zákonníka o neplatnosti právnych úkonov (napr. § 39).
22.Vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva rovnako platia vyššie uvedené dôvody vylučujúce naliehavosť právneho záujmu žalobkyne na určení neplatnosti tejto zmluvy už z dôvodu nesprávnej formulácie žalobného petitu nezodpovedajúcej ustanoveniu § 137 písm. c) CSP, ktorý by takto bol len určením právnej skutočnosti a nie určením práva alebo právneho vzťahu. Na určení, že je neplatná záložná zmluva, podľa ktorej bolo vložené do katastra nehnuteľností záložné právo, nie je naliehavý právny záujem. K odstráneniu neistoty v právnom postavení žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva môže v tomto prípade viesť len určenie toho, či tu záložné právo je alebo nie je (rozsudok NS ČR sp. zn. 21 Cdo 58/2003 a sp. zn. 30 Cdo 1705/2002). Odhliadnuc od uvedeného, ani prípadná neplatnosť zmluvy o úvere by nemala za následok neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ale mala by za následok iba to, že záložné právo platnou zmluvou zriaďované nevzniklo, a žalobkyňa by tak mohla mať naliehavý právny záujem iba na určení, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 1589 pre k. ú. Tornaľa nie sú zaťažené záložným právom. Napokon ani skutočnosť, ak by žalobkyni poskytnutý úver bol postihnutý niektorým dôvodom tzv. bezúročnosti a bezpoplatnosti, by nemala žiadny vplyv na platnosť zmluvy o zriadení záložného práva; v takom prípade zriadené záložné právo zabezpečuje záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému 1/ zvyšok istiny poskytnutého úveru.
23.Preto súd podanú žalobu v časti o určenie, že zmluva o poskytnutí úveru je neplatná, a že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti je neplatná, ako nedôvodnú zamietol.
24.Pokiaľ sa žalobkyňa alternatívnym petitom domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatnosti poskytnutého úveru, pre prípustnosť takejto žaloby platia obdobne podmienky uvedené vyššie vo vzťahu k určeniu neplatnosti úverovej zmluvy. Určenie bezpoplatnosti a bezúročnosti poskytnutého úveru nie je určením právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, pretože bezpoplatnosť a bezúročnosť úveru je len právnym následkom nedodržania zmluvných náležitostí, ale samo osebe právnou skutočnosťou nie je. Určenie bezpoplatnosti a bezúročnosti poskytnutého úveru nie je ani určením práva podľa § 137 písm. c) CSP, pretože prípadný právny následok bezúročnosti a bezpoplatnosti poskytnutého úveru spôsobuje rovnaké následky, ako prípadná neplatnosť zmluvy o úvere. Na takomto určení preto tiež nie je naliehavý právny záujem, keďže žalobkyni nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonala takým spôsobom, že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčená, že je povinná ešte zaplatiť (zvyšok istiny úveru) a ponechala žalovaného, aby sa svojho domnelého práva na zaplatenie ostatnej časti dlhu domáhal podaním žaloby na súde alebo výkonom záložného práva. Pre prípad toho, že by si žalovaný 1/ uplatnil svoje právo na zaplatenie dlžnej čiastky proti žalobkyni žalobou na súde, žalobkyňa sa môže svojich práv domáhať v takto vedenom konaní námietkami (neplatnosti zmluvy, jej bezúročnosti a bezpoplatnosti a zániku dlhu). Pre prípad toho, že by si žalovaný 1/ uplatnil svoje právo na zaplatenie dlžnej čiastky proti žalobkyni výkonom záložného práva, žalobkyňa sa môže ochrany svojich práv domáhať podaním procesne prípustných žalôb napr. o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Naliehavý právny záujem na určení práva existuje len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní pri posúdení predbežnej otázky, v ktorom si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého účastníka právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci podanej žaloby nejde, a preto na navrhovanom určení nie je naliehavý právny záujem. Na tomto závere nemení nič ani to, ak by v prípade žalobkyne išlo vo vzťahu k žalovanému 1/ o spotrebiteľských právny vzťah podľa predpisov hmotného práva, keďže naliehavý právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom indiferentný vo vzťahu k charakteru uplatňovaného hmotného práva, pretože aj spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník konania. Pripustenie naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by viedlo k absurdnému záveru o tom, že súdy by museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek, a teda všetkých spotrebiteľských právnych vzťahov bez ohľadu na to, či by si veriteľ vôbec chcel uplatňovať svoje práva žalobou na súde. Preto súd podanú žalobu aj v časti takto alternatívne uplatneného nároku ako nedôvodnú zamietol.
25.Súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol pre jej procesnú neprípustnosť, bez toho, aby aj vecne posudzoval jej dôvodnosť. Pre posúdenie otázok neplatnosti úverovej zmluvy, neplatnosti zmluvy o
zriadení záložného práva alebo pre posúdenie dôsledku bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru tak tento rozsudok netvorí prekážku veci rozhodnutej a nebráni vecnému preskúmaniu a posúdeniu týchto otázok v iných konaniach ako otázok predbežných. Vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby už súd ďalšie žalobkyňou navrhnuté dôkazy (výsluch svedka manžela žalobkyne ohľadom podania námietok proti znaleckému posudku č. 22/2017, výsluch znalca Ing. Weissa ani e-mailovú komunikáciu ohľadom výšky dlhu) nevykonával, pretože ich vykonanie by bolo pre rozhodnutie vo veci nepodstatné. Proti žalovanému 3/ podaná žaloba bola zamietnutá tiež z dôvodu, že žalovaný 3/ nie je ako zmluvná strana účastný hmotnoprávnych skutočností, ktorých určenia sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala.
26.Výsledky vykonaného dokazovania súd vzal do úvahy iba pri rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre účely rozhodnutia o navrhovanom neodkladnom oparení mal súd vykonaným dokazovaním osvedčené, že v zmluve o úvere zo dňa 10.09.2013 je uvedená nesprávna hodnota RPMN poskytnutého úveru vo výške 4,84 % zodpovedajúca poskytnutému úveru vo výške 56.323,50 Eur splácanému v 240 mesačných splátkach po 363,60 Eur, ale bez odpočítania poplatku súvisiaceho s poskytnutím úveru vo výške 823,50 Eur. Pri zohľadnení tohto poplatku ako dodatočného nákladu súvisiaceho s poskytnutím úveru správna výška RPMN poskytnutého úveru sa pohybuje zrejme niekde v intervale medzi 5,02 % až 5,09 %. Na výšku RPMN poskytnutého úveru by ďalej mala vplyv aj skutočnosť, že podľa tvrdenia žalobkyne počas splácania úveru platila žalobkyňa aj poplatok za vedenie úverového účtu. Žalobkyňou navrhnuté dokazovanie výpisom z úverového účtu súd nevykonal z dôvodu, že by malo za následok zbytočné predlžovanie konania, pričom ak by toto tvrdenie žalobkyne bolo pravdivé, potreba započítať do nákladov súvisiacich so splácaním úveru ďalší poplatok by nesprávne určenú výšku RPMN poskytnutého úveru uvedenú v úverovej zmluve ešte zvýšila, a zároveň aj bez tohto poplatku je v zmluve uvedená hodnota RPMN poskytnutého úveru nesprávna. Tento číselný údaj uvedený v úverovej zmluve teda nie je správny, pričom z hľadiska dodržania základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. možno takto stanovené obsahové náležitosti považovať za dodržané iba v prípade úplného uvedenia všetkých údajov v správnej hodnote teda nie aj v prípade uvedenia akéhokoľvek z údajov v zmluve v hodnote nesprávnej. Keďže úverová zmluva správy údaj o priemernej hodnote RPMN neobsahuje, nespĺňa základnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorej je ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionovaná tým, že žalobykni poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o hodnote RPMN je pritom práve tým údajom, ktorého neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Podľa § 1 ods. 3 písm. c) zákona č. 129/2010 Z. z. sa žalobkyni poskytnutý úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, nepovažuje za úver spotrebiteľský. Aj napriek tomu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. sa na zmluvu o úvere uzatvorenú medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ použijú vymenované ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. najmä § 9 a § 11. Preto s chybným údajom o výške RPMN poskytnutého úveru je aj v prípade žalobkyne spojený následok bezúročnosti a bezpoplatnosti poskytnutého úveru a žalobkyňa by tak bola povinná žalovanému 1/ zaplatiť iba zvyšok istiny poskytnutého úveru v sume 47.634,40 Eur (55.000 - 7.635,60). Ak sa žalovaný 1/ výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou domáha vymoženia svojej pohľadávky vo výške vyššej ako zvyšok nezaplatenej istiny poskytnutého úveru (až 60.091,45 Eur), postupuje protiprávne a jeho vyhlásenie o výške, pravosti a splatnosti pohľadávky nemôže byť správne.
27.Ďalej mal súd osvedčené, že v procese prípravy dobrovoľnej dražby nechal žalovaný 3/ vypracovať znalecký posudok znalcom Ing. Zdenkom Weissom č. XX/XXXX, ktorým bola všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na Y. Č.. XXXX pre k. ú. G. stanovená v sume 168.000,- Eur, pričom znalec vychádzal z východiskovej technickej hodnoty stavieb až vo výške 371.043,71 Eur ale z koeficientu polohovej diferenciácie iba 67,40 z možných 180. Žalobkyňou predloženým starším znaleckým posudkom znalca Ing. Miroslava Pomffyho č. XX/XXXX bola všeobecná hodnota nehnuteľností zapísaných na Y. Č.. XXXX pre k. ú. G. stanovená v sume 264.000,- Eur, pričom znalec vychádzal z východiskovej technickej hodnoty stavieb vo výške 190.287,11 Eur a z koeficientu polohovej diferenciácie 172,34 z možných 180. Oba znalecké posudky delí navzájom doba iba štyroch rokov, pričom počas tejto doby žalobkyňa ešte vložila do nehnuteľností časť prostriedkov z poskytnutého úveru na ich rekonštrukciu. Nie je preto žiadny akceptovateľný dôvod pre to, aby všeobecná hodnota nehnuteľností takto zásadne „klesla“ s ohľadom na v zásade stabilnú úroveň cien nehnuteľností počas tejto doby. Metóda polohovej diferenciácie je jednou z metód určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností na základe vyhlášky č. 492/2004 Z. z., nie je však určite metódou najvhodnejšou, za ktorú možno považovať skôr metódu porovnávaciu. V situácii, ak neexistujú referenčné údaje o cenách podobných nehnuteľností (čo je zrejme aj prípad špecifickej nehnuteľnosti patriacej žalobkyni), je
aj metóda polohovej diferenciácie metódou akceptovateľnou, avšak aj pri jej použití musí znalecký posudok zodpovedať požiadavkám a pravidlám stanovovania cien nehnuteľností. Na základe rovnakých pravidiel tej istej vybranej metódy určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti by znalecké posudky dvoch rôznych znalcov na tú istú nehnuteľnosť mali dospieť k aspoň približne rovnakému záveru. Podstatou zvolenej metódy polohovej diferenciácie oceňovaných nehnuteľností je stanovenie dvoch základných hodnôt: technickej hodnoty nehnuteľností a koeficientu polohovej diferenciácie, pričom porovnaním obsahu oboch znaleckých posudkov je zrejmé, že v oboch týchto hodnotách sa oba posudky zásadne rozchádzajú. Časť rozdielu v technickej hodnote nehnuteľností môže byť spôsobená dodatočnými investíciami, no stanovenie výšky koeficientu polohovej diferenciácie v oboch posudkoch pripomína skôr tzv. „bulharskú konštantu“, inak povedané vychádzajúc len zo stanoveného koeficientu polohovej diferenciácie ide podľa oboch znaleckých posudkov o dve rôzne nehnuteľnosti. Pri zohľadnení skutočnosti, že aj sám žalovaný 1/ pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva ocenil nehnuteľnosti na sumu 195.000,- Eur, pričom následne došlo zo strany žalobkyne ešte k vynaloženiu ďalších prostriedkov na ich rekonštrukciu, možno mať pre účely rozhodovania o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v dostatočnej miere za osvedčené, že v procese dobrovoľnej dražby organizovanej žalovaným 3/ mohlo dôjsť k nesprávnemu určeniu všeobecnej ceny nehnuteľností znaleckým posudkom č. XX/XXXX a to v zásadnej miere.
28.Neodkladné opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania, v oboch prípadoch ho možno nariadiť z dvoch dôvodov: jedným je potreba dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, druhým je potreba zabezpečiť exekúciu, ak by mala byť ohrozená. Spoločným znakom oboch typov neodkladných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery alebo zabezpečuje exekúcia, do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Okrem toho musí byť aspoň osvedčený nárok, ktorému má byť poskytnutá dočasná ochrana a jeho navrhovateľ musí osvedčiť potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo dôvodnosť obavy z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním mal súd osvedčené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia a to jednak z dôvodu, že sa žalovaný 1/ výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou domáha vymoženia svojej pohľadávky vo výške vyššej (až 60.091,45 Eur) ako zvyšok nezaplatenej istiny poskytnutého úveru (47.634,40 Eur), žalovaný 1/ tak postupuje v rozsahu nie iba nepatrnom (12.457,05 Eur) protiprávne a jeho vyhlásenie o výške, pravosti a splatnosti pohľadávky nie je správne. Uskutočnenie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na Y. Č.. XXXX pre k. ú. G. pre vymoženie pohľadávky, ktorej skutočná výška je sporná, môže mať za následok vznik ujmy na strane žalobkyne spočívajúcej v strate vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v ktorej navrhovateľka spolu so svojou rodinou býva ako aj v neoprávnenom vymožení (sčasti alebo úplne) nedôvodnej pohľadávky žalovaného 1/. Vzhľadom k tomu, že výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou v režime zákona č. 527/2002 Z. z. nepredchádza autoritatívne rozhodnutie súdu o oprávnenosti vymáhanej pohľadávky a celý proces výkonu záložného práva vrátane určenia výšky vymáhanej pohľadávky je plne v dispozícii záložného veriteľa a dražobníka, je v prípade spornosti výšky pohľadávky vždy dôvodné zabrániť výkonu záložného práva neodkladným opatrením, aby sa dlžník mohol domáhať ochrany svojich práv v konaní o veci samej. V predmetnej veci okrem spornej výšky samotnej vymáhanej pohľadávky je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia aj skutočnosť, že hodnota rovnakých nehnuteľností bola dvomi znalcami určená inak, pričom rozdiel všeobecnej hodnoty nehnuteľností nebol len zanedbateľný ale znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným v procese prípravy dobrovoľnej dražby, ktorý je rozhodujúci pre určenie výšky najnižšieho podania, bola cena nehnuteľností stanovená sumou 168.000,- Eur t.j. o 96.000,- Eur (o približne 36 %) menej ako v staršom znaleckom posudku č. XX/XXXX a zároveň o 27.000,- Eur (o približne 14 %) menej ako hodnota zálohu uvedená v zmluve o zriadení záložného práva a to napriek tomu, že dodatočnými investíciami muselo dôjsť aj k primeranému zvýšeniu hodnoty nehnuteľností.
29.Žalobkyňa osvedčila existenciu hrozby vzniku škody na svojom majetku v rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie dočasnej ochrany nariadením neodkladného opatrenia. Nebezpečenstvo škody spočíva v tom, že žalobkyňa by mohla predajom svojho majetku za cenu výrazne pod jeho skutočnú hodnotu prísť o väčšiu časť svojho majetku, než by bolo nevyhnutne potrebné na úhradu jej záväzkov voči žalovanému 1/ a to vo výške, ktorá nezodpovedá skutočnej hmotnoprávnej povinnosti žalobkyne zaplatiť žalovanému 1/ iba istinu poskytnutého úveru. Hrozba ujmy na majetku žalobkyne je aj skutočne bezprostredná, pretože predaj majetku žalobkyne za spochybnenú cenu sa má uskutočniť v dobrovoľnej dražbe, ktorej ďalší termín môže byť žalovaným 3/ kedykoľvek určený znova, takže potreba poskytnutia ochrany žalobkyni je naliehavá a neodkladná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a to najmä vzhľadom na
bezprostrednosť hrozby a s tým súvisiacu naliehavosť poskytnutia ochrany, je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhnutným a primeraným procesným prostriedkom na ochranu vlastníckeho práva.
30.Súd preto na základe návrhu žalobkyne nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému 1/ uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese L., obci G.F., zapísaným na Y. Č.. XXXX pre k. ú. G. ako: pozemky parc. reg. „H. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX W.2, parc. reg. „H. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „H. Č.. XXX
- záhrady o výmere XXXX m2, a stavba rodinného domu č. súp. XXX postaveného na pozemku parc. reg. „. Č.. XXX/X na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na Y. Č.. XXXX pod sp. zn. O. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX formou predaja na dražbe za cenu nižšiu alebo rovnajúcu sa všeobecnej hodnote nehnuteľností určenej znaleckým posudkom Ing. Zdenka Weissa č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a žalovanému 2/ uložil povinnosť zdržať sa dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese L., obci G., zapísaných na Y. Č.. XXXX pre k. ú. G. ako: pozemky parc. reg. „H. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. reg. „H. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o O.Ý. XXX W.X, parc. reg. „H. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „. Č.. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, a stavby rodinného domu č. súp. XXX postavenej na pozemku parc. reg. „. Č.. XXX/X na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na Y. Č.. XXXX pod sp. zn. O. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX formou predaja na dražbe za cenu nižšiu alebo rovnajúcu sa všeobecnej hodnote nehnuteľností určenej znaleckým posudkom Ing. Zdenka Weissa č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Nariadenie neodkladného opatrenia neprimerane nezasahuje do práv tých účastníkov, proti ktorým návrh na jeho nariadenie smeruje. Výrokom neodkladného opatrenia súd nezakazuje žalovaným 1/ a 3/ vykonať dobrovoľnú dražbu majetku žalobkyne ako takú, ale iba dočasne a výlučne iba na podklade konkrétneho znaleckého posudku, z ktorého vyplýva cena nehnuteľností, ktorá je zároveň najnižším podaním.
31.Nariadené neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia (§ 332 ods. 1 CSP), s tým, že súčasne bude doručované aj Okresnému úradu Revúca, katastrálny odbor, v zmysle ustanovenia § 48 ods. 6 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku. Súd nemusí určiť presnú dobu trvania nariadeného neodkladného opatrenia (arg. „môže“ v § 330 ods. 1 CSP), preto vzhľadom na povahu nariadeného neodkladného opatrenia pri súčasnom uložení povinnosti žalobkyni podať v určenej lehote žalobu vo veci samej, súd neobmedzil čas trvania nariadeného neodkladného opatrenia. Nariadené neodkladné opatrenie potom súd zruší v prípade, ak žaloba nebude v lehote podaná (§ 336 ods. 3 CSP), alebo ak žalobu odmietne alebo zamietne (§ 336 ods. 4 CSP) alebo rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovie (§ 337 ods. 3 CSP).
32.Podľa § 336 ods. 1 a ods. 2 CSP súd zároveň vo výroku rozsudku uložil žalobkyni povinnosť v lehote 30 dní od doručenia neodkladného opatrenia podať proti žalovanému 1/ žalobu o určenie, že žalovaný 1/ je oprávnený navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby na základe zmluvy o zriadení záložného práva zapísanej na Y. Č.. XXXX pod sp. zn. O. XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese L., obci G.F., zapísaným na Y. Č.. XXXX pre k. ú. G. ako: pozemky parc. reg. „H. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, parc. L.. „. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „H. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. reg. „. Č.. XXX - záhrady o výmere XXXX m2, a stavba rodinného domu č. súp. XXX postaveného na pozemku parc. reg. „. Č.. XXX/X iba pre pohľadávku vo výške nezaplatenej istiny úveru poskytnutého žalobkyni na základe zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U. XXXXXXX- XX, eventuálne o určenie výšky najnižšieho podania.
33.Vykonaným dokazovaním mal súd osvedčené, že výška pohľadávky vymáhaná žalovaným 1/ výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností je sporná a právo žalovaného 1/ vymáhať pohľadávku proti žalobkyni je dôvodné len v rozsahu nezaplateného zvyšku istiny poskytnutého úveru (47.634,40 Eur), v prevyšujúcej časti je pohľadávka žalovaného 1/ nedôvodná. Za tohto skutkového a právneho stavu potom má žalobkyňa podľa § 137 písm. c) CSP pred vykonaním dobrovoľnej dražby naliehavý právny záujem na určení rozsahu práva žalovaného 1/ navrhnúť vykonanie dobrovoľnej dražby (po vykonaní dobrovoľnej dražby by už z tohto dôvodu mohla žalobkyňa iba podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby). Keďže žalovaný 1/ sa nedomáha svojho nároku žalobou o splnenie povinnosti žalobkyne na súde (kde by mohla žalobkyňa tieto skutočnosti namietať) ale výkonom
záložného práva dobrovoľnou dražbou, vymedzeným predmetom konania bude odstránená spornosť jedného z predpokladov pre výkon záložného práva žalovaného 1/ dobrovoľnou dražbou, pričom takto sformulovaný výrok zodpovedá vyššie uvedeným pravidlám a zásadám určovania naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP.
34.Vykonaným dokazovaním zároveň mal súd osvedčené dôvodné pochybnosti o správnosti znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného v procese prípravy dobrovoľnej dražby, ktorým hodnota nehnuteľností zapísaných na Y. Č.. XXXX pre k. ú. G. bola určená v hodnote výrazne nižšej ako hodnota zálohu uvedená v zmluve o zriadení záložného práva a to napriek tomu, že dodatočnými investíciami muselo dôjsť aj k primeranému zvýšeniu hodnoty nehnuteľností, a tiež omnoho menej ako v staršom znaleckom posudku č. XX/XXXX pri v zásade stabilných cenách nehnuteľností. Za tohto skutkového stavu javí sa ako sporný aj základný prvok procesu dobrovoľnej dražby a tým je určenie najnižšieho podania. Ocenenie predmetu dobrovoľnej dražby (určenie najnižšieho podania) pritom nie je úplne irelevantné, pretože v nie nevýznamnom počte dobrovoľných dražieb sa výška ceny dosiahnutá vydražením odvíja práve od výšky najnižšieho podania, keďže podľa § 16 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. je v prípade nehnuteľností s trvalým pobytom dlžníka najnižšie podanie obmedzené 90 % resp. 75 % hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Nemožno preto súhlasiť s názorom, že hodnota draženej nehnuteľnosti určená ako východisková hodnota nikdy nie je rozhodujúca, ale rozhodujúca je iba cena dosiahnutá vydražením, ktorá predstavuje reálnu cenu veci na trhu, a že určenie výšky ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť dražby (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010, uznesenie NS ČR sp. zn. 20Cdo/1083/2005); tento názor platí iba v prípade ak v procese dobrovoľnej dražby je urobené podanie vyššie ako najnižšie podanie. V prípade znižovania výšky najnižšieho podania v dobrovoľnej dražbe (§ 16 ods. 6 a ods. 7 zákona č. 527/2002 Z. z.) už najnižšie podanie je podstatným a rozhodujúcim prvkom pre určenie ceny dosiahnutej vydražením.
35.Podľa článku 142 Ústavy SR právomoc rozhodovať občianskoprávne spory patrí zásadne všeobecným súdom, iba všeobecný súd je na základe Ústavy oprávnený rozhodnúť o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb a do právomoci súdu vo všeobecnosti tiež patrí rozhodovanie o nútenom splnení povinností. Zákon o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. obmedzuje ústavnú právomoc všeobecných súdov zverením vymáhania pohľadávok zabezpečených záložným právom súkromným subjektom - iniciácia procesu dobrovoľnej dražby je zákonom zverená záložnému veriteľovi a organizovanie procesu dobrovoľnej dražby je zákonom zverené dražobníkovi. Nemožno však akceptovať, že by takouto zákonnou úpravou bola vylúčená právomoc všeobecných súdov preskúmavať akúkoľvek časť podmienok, za ktorých dochádza k iniciácii procesu dobrovoľnej dražby zo strany záložného veriteľa, alebo ktorúkoľvek časť postupu dražobníka pri organizácii procesu dobrovoľnej dražby, pretože by to viedlo k Ústave odporujúcej privatizácii výkonu súdnej moci. Preto vychádzajúc z ústavnekonformného výkladu zákona č. 527/2002 Z. z. je všeobecný súd (aj napriek v zásade jednotným odchylným rozhodnutiam súdov vyšších stupňov) oprávnený rozhodnúť o všetkých podmienkach a predpokladoch výkonu záložného práva záložným veriteľom a dražobníkom a to tak v procese prípravy dobrovoľnej dražby (na základe určovacích žalôb) alebo po vykonaní dobrovoľnej dražby v rámci žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.
36.Žalobkyňa bola v konaní o žalobe neúspešná v celom rozsahu, a v časti, v ktorej konanie bolo zastavené a proti žalovanému 2/ v celom rozsahu, zavinila zastavenie konania žalobkyňa. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovaným 1/ - 3/ náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, na základe ktorých by bolo potrebné o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť odchylne, než to vyplýva z ustanovení § 255 a § 256 CSP a to nielen vo vzťahu k žalovanému 2/ ale ani vo vzťahu k žalovaným 1/ a 3/. Skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu omylom alebo z akéhokoľvek iného dôvodu aj voči žalovanému 2/, ktorý v zmluvnom vzťahu vystupoval iba ako zástupca žalovaného 1/, a túto následne voči žalovanému 2/ vzala späť, nemožno hodnotiť ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, pretože zo strany žalovaného 2/ nebolo zistené žiadne aktívne konanie, ktoré by bolo dôvodom takéhoto procesného postupu (podania žaloby a jej následného späťvzatia).
37.Výrok o trovách konania o žalobe sa nedotýka nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, v tejto časti o trovách konania súd nerozhodoval, pretože aj napriek absentujúcej úprave v CSP aj naďalej platí pravidlo pôvodne obsiahnuté v § 145 OSP, podľa ktorého náhrada trov konania o predbežnom opatrení je súčasťou trov konania o žalobe vo veci samej; o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (podaného pred začatím konania vo veci samej alebo v priebehu konania) tak súd samostatne nerozhoduje. V prípade ak je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnutý, návrh súd nedoručuje žalovanému (§ 331 ods. 1 CSP) a žalovanému tak žiadne trovy konania ani vzniknúť nemôžu, pričom v tomto prípade žalobkyni nárok na náhradu trov konania už pre neúspech nevznikne. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia potom (s výnimkou predpokladu dosiahnutia trvalej úpravy pomerov medzi stranami, ktorého naplnenie v prípade neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s vecami alebo právami neprichádzajúca do úvahy) nutne nasleduje konanie vo veci samej, ktorého výsledok je rozhodujúci aj pre nárok procesných strán na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení, pretože by bolo nezmyselné, aby napr. v konaní vo veci samej neúspešnej žalobkyni malo vzniknúť právo na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení predbežnej a dočasnej povahy. Pre náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tak platí ustanovenie § 252 CSP, podľa ktorého každý platí výdavky, ktoré mu vzniknú a teda žalobkyňa aj žalovaní 1/ a 3/ platia svoje trovy konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sami, pričom prípadný nárok na ich náhradu je nutne závislý od výsledku nasledujúceho konania vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).