Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cb-37-2013.pdf
PDF · 99.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-7Cb/37/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, samosudkyňou JUDr. Alicou Gavalcovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, R. nad C. o zaplatenie 8 521,32 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 4 600,- Eur z a s t a v u j e .
II. Súd žalobný návrh z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom zo dňa 28.11.2012 uplatnil si žalobca voči H. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX/ XX, S. ako žalovanej 1/ a voči O. U., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, R. nad C. ako žalovanej 2/ nárok na vrátenie zostatku nesplateného úveru, ktorý poskytol právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. H. B. vo výške 200 000,- Sk na základe Zmluvy o splátkovom úvere, ktorú uzavrela H. B. a Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa XX.XX.XXXX. O. U. prevzala za splatenie tohto úveru ručenie na základe Dohody o ručení, uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a O. U. podľa § 303 - 312 Obchodného zákonníka dňa 16.11.2004. Podľa Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len Zmluva) sa H. B. zaviazala spotrebný úver splácať v pravidelných mesačných splátkach 2 720,- Sk mesačne vždy k 20. dňu v príslušnom mesiaci, so splatnosťou prvej splátky 20.12.2004 a konečnou splatnosťou úveru 20.5.2014. Dohodnutá úroková sadzba bola v čase podpisu Zmluvy 9,3 % ročne a poplatok za poskytnutie úveru vo výške 2 % z poskytnutej sumy úveru sa stal splatným ku dňu podpisu úverovej zmluvy, t.j. 16.11.2004.
2. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa XX.X.XXXX postúpila pohľadávku voči H. B. a O. U. žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Ku dňu postúpenia pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu predstavovala táto sumu 8 871,32 Eur a pozostávala z istiny 8 258,52 Eur, riadneho úroku a úroku z omeškania 612,80 Eur. Ku dňu podania žalobného návrhu žalobcom predstavovala dlžná suma 8 521,32 Eur, pretože 7.6.2011 uhradila žalovaná 40,- Eur, 11.7.2011 40,- Eur, 21.11.2011 100,- Eur a 31.1.2012 170,- Eur. Teda ku dňu podania žalobného návrhu 28.11.2012 predstavovala dlžná suma výšku 8 521,32 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny 7 908,52 Eur, čo je rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu a úrokom z omeškania 612,- Eur, čo je rozdiel medzi postúpenými úrokmi z omeškania a platbami započítanými na tieto úroky. Na základe týchto platieb si žalobca vyčíslil úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podania žalobného návrhu vo výške 9 % zo sumy 8 078,- Eur od 27.12.2011 do 31.1.2012 v sume 71,71 Eur a 9 % zo sumy 7 908,- Eur od 1.2.2012 do zaplatenia.
3. V priebehu nariadeného súdneho pojednávania žalovaná 1/ H. B. návrh žalobcu v celom rozsahu uznala a uviedla, že úverovú zmluvu síce podpísala ona, ale išlo o finančné prostriedky pre jej syna, pretože jej synovi by Slovenská sporiteľňa, a.s. úver neposkytla. V tom čase žalovaná 2/ O. U. namietla premlčanie nároku žalobcu voči nej, bližšie ale neuviedla od akého dátumu premlčacia lehota voči nej začala plynúť. Žalovaná H. B. uviedla, že odvtedy ako žalobca podal žalobný návrh uhradila žalobcovi sumu 800,- Eur, preto žiadala, aby súd túto sumu zohľadnil pri určovaní výšky sumy, ktorú by bola povinná žalobcovi zaplatiť. Keďže žalovaná H. B. nárok uznala, resp. neuviedla dôvody, ktoré by spochybňovali vyčíslenú výšku zostatku nesplateného úveru, súd dokazovanie ohľadom správnosti vyčíslenej žalovanej sumy nevykonával už aj vzhľadom nato, že žalovaná H. B. XX.XX.XXXX uzavrela so žalobcom Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky v splátkach, kde uznala svoj dlh voči žalobcovi vo výške 9 524,40 Eur, ktorý pozostával z istiny 8 078,52 Eur a z ostatného príslušenstva, a to úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 9 078,52 Eur za dobu od 24.3.2011 do zaplatenia.
4. Žalovaná 2/ O. U., ktorá namietala premlčanie nároku žalobcu voči nej, neuviedla, kedy začala voči nej plynúť premlčacia lehota, ale uviedla, že si bola vedomá, že dlžníčka v tom čase žalovaná 1/ H. B. spláca záväzok voči žalobcovi a žalobca ju neinformoval o tom, žeby sa dlžníčka dostala do omeškania so splácaním splátok. O nesplatení úveru sa dozvedela až keď dostala opis žalobného návrhu.
5. A. počítaní plynutia premlčacej lehoty súd vychádzal z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok (na č.l. 21 súdneho spisu), kde právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. uviedla pri postúpení pohľadávky na žalobcu, že ku dňu 24.3.2011 bol počet dní omeškania so splácaním úveru na strane dlžníčky 1 251 dní, čo predstavuje celé 3 roky a 153 dní, čiže žalovaná 1/ H. B. ako dlžníčka sa dostala do omeškania dňa 24.10.2007. Súd potom ustálil, že premlčacia lehota pri vymáhaní nároku zostatku nesplateného úveru právnych predchodcov žalobcu voči O. U. ako ručiteľke začala plynúť prvým dňom potom, ako sa žalovaná 1/ - dlžníčka H. B. dostala do omeškania so splácaním úveru, a to od tohto dátumu, čiže 24.10.2007, potom súd počítal premlčaciu lehotu, a to 4-ročnú a ustálil, že táto uplynula 24.10.2011. Návrh bol podaný 28.11.2012, preto súd rozhodol, že nárok žalobcu voči ručiteľke O. U., v tom čase ako žalovanej 2/, je premlčaný a nárok voči nej zamietal.
6. Súd vyhovel návrhu žalobcu, pokiaľ sa domáhal nároku voči žalovanej 1/, teda dlžníčke H. B. a zaviazal ju zaplatiť žalobcovi sumu 7 721,32 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 1.2.2012 do zaplatenie, úrokom z omeškania 71,71 Eur. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd priznal žalobcovi voči dlžníčke H. B. nárok na náhradu za zaplatený súdny poplatok z návrhu na začatie konania v sume 511,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 628,78 Eur.
7. Proti rozsudku Okresného súdu v Brezne, a to v tej časti, v ktorej zamietol návrh žalobcu voči, v tom čase žalovanej 2/ O. U., ako ručiteľke podal žalobca odvolanie a žiadal aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu ako odvolací súd zmenil tak, že návrhu žalobcu aj voči ručiteľke, teda O. U. vyhovie, resp. zruší rozsudok a vráti veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasil s právnym posúdením veci a vyhodnotením otázky premlčania. Podľa jeho názoru vychádzal okresný súd z nepreukázaných údajov, a pokiaľ okresný súd poukázal na dátum 24.10.2007, tzn. dátum, kedy sa žalovaná H. B. ako dlžníčka dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy, tento dátum nemožno vyhodnotiť ako dátum ukončenia zmluvy a od uvedeného dátumu posudzovať otázku premlčania. Žalobca má zato, že súd posúdil začiatok plynutia premlčacej doby nesprávne, vychádzal z nepreukázaných tvrdení, resp. odvodzoval začiatok plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať túto skutočnosť. Ďalej uviedol, že keďže žalovaná 1/, teda dlžníčka uznala svoj záväzok, nemožno tento záväzok považovať za premlčaný aj voči ručiteľke, pretože uznanie záväzku má podľa neho účinky aj voči žalovanej 2/, v tom prípade O. U.. Okrem toho tvrdil, že na daný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu a podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku v napadnutej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania ho zrušil a vrátil vec Okresného súdu v Brezne na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. V závere Krajský súd v Banskej Bystrici uviedol, že rozhodnutie okresného súdu nie je dostatočne zdôvodnené, pričom nedostatočné odôvodnenie neumožňuje strane sporu pre nedostatok dôvodov rozhodnutia reagovať riadne na závery rozhodnutia v odvolaní, čím dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v konaní. Podľa názoru krajského súdu okresný súd neodôvodnil dostatočne svoje rozhodnutie, keď neuviedol v súlade s akými ustanoveniami zákona posúdil uplatnený nárok. Nevysvetlil ani svoj myšlienkový postup s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, zistené rozhodujúce skutočnosti a právne závery z nich vyvodené, pričom posúdenie toho, ktorý súkromnoprávny kódex bude okresný súd aplikovať v predmetnom prípade má význam v tom, že právny inštitút ručenia je rôzne upravený v Obchodnom a Občianskom zákonníku.
9. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie Obchodného zákonníka, pričom sám v odvolaní uviedol, že ide o spotrebiteľský vzťah, odvolací súd uviedol, že pokiaľ by na daný právny vzťah bolo aplikované podnikateľské právo, teda príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka, a to včetne premlčania, takáto aplikácia by predstavovala zhoršenie postavenia spotrebiteľa.
10. Krajský súd v závere uviedol, že v konkrétnom prípade ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, teda ide o typický občiansko-právny vzťah: "Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občiansko-právne vzťahy. Je náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo. S účinnosťou Zákona č.150/2004 Z. z. (od 1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka "spotrebiteľovi sa ani inak nesmie zhoršiť jeho postavenie". Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva a nie občianskeho práva na spotrebiteľský právny vzťah, včetne premlčania predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Zákonodarca prijal predmetné ustanovenie, z dôvodu odstránenia nejasností pri aplikácii práva na spotrebiteľské vzťahy, nešlo o novú úpravu, ale len o odstránenie nejasností pri aplikácii práva, t.j. upresnenie použitia právnych predpisov. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva (v Obchodnom zákonníku a v Občianskom zákonníku), aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia nastala až po uzatvorení zmluvného vzťahu, predmetné ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské zmluvy."
11. Podľa ust. § 23a Zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy (16.11.2004), typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
12. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení teda vyhodnotil zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako vzťah spotrebiteľský, pri ktorého úprave a nároky vyplývajúce z neho treba posúdiť podľa občianskeho práva, teda podľa Občianskeho zákonníka.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené vo ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy.
14. Podľa § 52 ods. 2 citovaného zákona dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).
17. Podľa § 53 ods. 4 citovaného zákona neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
18. Keďže v konkrétnom prípade medzi dlžníčkou H. B. a právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s., do postavenia ktorej vstúpil prevzatím pohľadávky žalobca, ide o spotrebiteľský vzťah, teda vzťah, ktorý podlieha ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvného vzťahu aj na ručiteľský záväzok žalovanej O. U. sa budú vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to aj napriek tomu, že Dohodu o ručení uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s. a ručiteľ O. U. podľa ust. § 303 - 312 Obchodného zákonníka.
19. Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
20. Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval.
21. Podľa § 548 ods. 2 Občianskeho zákonníka ručiteľ môže veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.
22. Podľa § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi len keď s ním vysloví súhlas.
23. V Dohode o ručení, ktorú uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná O. U. ako ručiteľka v čl. II bod 3 je uvedené: "Ručiteľ sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaväzuje, že na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas uhradí túto pohľadávku veriteľovi v lehote určenej veriteľom vo výzve, ak táto lehota vo výške určená nie je, tak v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi." Teda žalovaná - ručiteľka bola povinná plniť veriteľovi v prípade, že jej veriteľ zašle výzvu, ktorá bude obsahovať jeho vyhlásenie, že dlžník, teda H. B. neuhradila pohľadávku, teda úver, ktorý jej poskytol veriteľ riadne a včas. Z dôkazov, ktoré predložil žalobca, a ktorými oznamoval žalovanej O. U. pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpenie pohľadávky dňa XX.X.XXXX vyplýva, že jej Slovenská sporiteľňa, a.s. oznamuje postúpenie pohľadávky na žalobcu spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., a to dňa 12.4.2011. Z textu tohto oznámenia nevyplýva vyhlásenie veriteľa, že dlžník neuhradil svoj dlh, a preto veriteľ vyzýva ručiteľa, aby uhradil dlh namiesto dlžníka. Z ďalšej listiny, ktorú už žalobca adresoval žalovanej - ručiteľke O. U. dňa 12.11.2012 ako Pokus o zmier vyplýva, že jej oznamuje, že nastala mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorý mal vyhlásiť pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., pričom ale dátum je vynechaný, a takisto tento Pokus o zmier neobsahuje vyhlásenie veriteľa, že dlžník nesplatil dlh voči veriteľovi riadne a včas, a preto veriteľ vyzýva ručiteľa, aby plnil namiesto dlžníka. Rovnako nevyplýva z Výzvy zo dňa 20.4.2011, ktorú adresoval žalobca pre žalovanú - ručiteľku vyhlásenie veriteľa, že dlžníčka H. B. nesplnila svoj dlh voči veriteľovi riadne a včas, a preto je povinná splniť namiesto dlžníčky ručiteľka. Teda, ako vyplýva z obsahu Dohody medzi veriteľom a ručiteľkou, žalobca, v konkrétnom prípade veriteľ nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z Dohody o ručení zo dňa 16.11.2004 a nezaslal žalovanej výzvu, ktorá mala obsahovať jeho vyhlásenie o tom, že dlžníčka neuhradila svoj dlh voči veriteľovi riadne a včas, a preto je povinná splniť dlh ručiteľka.
24. Teda pokiaľ žalobca nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z Dohody o ručení, súd je toho názoru, že nevznikla ani povinnosť žalovanej - ručiteľky plniť žalobcovi z titulu ručenia.
25. Súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí uviedol, že nárok žalobcu voči žalovanej ako ručiteľke je premlčaný, keďže uplynula 4-ročná premlčacia lehota. Potom, ako krajský súd jednoznačne vyslovil právny názor, že na vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu, vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka v časti, ktorá upravuje ručenie, a keďže ide o spotrebiteľský vzťah, ktorý je upravený v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, súd použil na dĺžku premlčacej lehoty príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
26. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
28. Žalovaná O. U. namietla premlčanie nároku žalobcu voči nej, keďže podľa jej názoru uplynula už premlčacia lehota. Súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí uviedol, z čoho vychádzal pri rozhodovaní o nároku žalobcu voči žalovanej tak, že tento nárok voči nej je premlčaný. Žalobca predložil súdu Pokus o zmier, ktorý žalobca zaslal žalovanej 12.11.2012, z ktorého vyplýva, že oznamuje žalovanej, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, pričom kedy sa tak stalo, deň je v tomto oznámení vynechaný. Takisto žalobca predložil súdu Oznámenie - výzva na plnenie zo dňa 26.4.2011, kde žalobca oznamuje žalovanej, že jej oznamuje ku dňu 26.4.2011 vzhľadom nato, že bola porušená zmluvná povinnosť, mimoriadnu splatnosť úveru. Ani z Oznámenia zo dňa 26.4.2011 (č.l. 220), ani z Oznámenia zo dňa 12.11.2012 (č.l. 27) nemohol súd vychádzať pritom, aby určil kedy nastala mimoriadna splatnosť úveru, keď 26.4.2011 oznámil žalobca žalovanej, že vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 26.4.2011, a následne v liste zo dňa 12.11.2012 jej oznamuje, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ale dátum tam vynecháva, je zrejmé, že ani jednu z týchto listín nebolo možné použiť ako dôkaz o tom, kedy nastala mimoriadna splatnosť úveru, od ktorej by súd mohol potom počítať plynutie premlčacej lehoty.
29. Z uznania záväzku, ktoré žalobca súdu predložil ako dôkaz o tom, že dlžníčka H. B. nárok žalobcu uznala (č.l. 13) čl. III bod 3.4 vyplýva: "Dlžník sa zaväzuje k úhrade príslušenstva pohľadávky vyplývajúceho zo zmluvy a príslušných úrokov z omeškania. Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch." Dlžníčka H. B. uznala nárok žalobcu na zaplatenie 9 524,40 Eur dňa 13.12.2011 s tým, že má vedomosť o tom, že uznáva premlčaný dlh.
30. V zmysle ust. § 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi len keď s ním vysloví súhlas.
31. Teda z listiny Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 13.12.2011 súd zisťuje, že v čase uznania dlhu dlžníčkou H. B. bol dlh premlčaný, čo dlžníčka akceptovala a aj napriek tomu dlh uznala.
32. Žalovaná - ručiteľka O. U. však namietla voči uplatnenému nároku žalobcu premlčanie nároku a uznanie dlhu dlžníčkou neakceptovala, nevyslovila s ním súhlas, takže súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu voči žalovanej - ručiteľke vychádzal aj z ustanovení Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, kde dlžníčka v čase uznania dlhu 13.12.2011 uviedla, že uznáva premlčaný dlh. Keďže ručiteľka nevyslovila súhlas s uznaním premlčaného dlhu a voči uplatnenému nároku žalobcu namieta, odkedy sa o uplatnenom nároku dozvedela, premlčanie, súd návrh žalobcu voči ručiteľke zamietol. Zamietol ho predovšetkým z dôvodu, že tento nárok považuje za premlčaný voči ručiteľke, vychádzajúc z čl. III bod 3.4 Dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, z ktorého vyplýva, že dlžníčka H. B. nárok žalobcu uznáva, pričom vie o tom, že ide o nárok voči nej premlčaný.
33. Keďže žalovaná - ručiteľka tento nárok neuznala a s uznaním premlčaného dlhu nevyslovila súhlas, v čase uznania tohto dlhu bol tento nárok voči žalovanej - dlžníčke premlčaný, potom bol premlčaný aj voči ručiteľke, a keďže žalobca uplatnil svoj nárok voči žalovanej 28.11.2012, a tento nárok bol premlčaný už 13.12.2011, súd nárok žalobcu voči žalovanej ako premlčaný zamietol.
34. Okrem skutočnosti, že súd považuje nárok žalobcu voči žalovanej za premlčaný, súd je toho názoru, že žalobca nesplnil ani svoju povinnosť vyplývajúcu mu ako veriteľovi z Dohody o ručení, keď žalobca ako veriteľ, a takisto ani jeho právny predchodca, nevyzvali ručiteľku na splnenie dlhu a nevyhlásili, že ju žiadajú o splnenie dlhu z dôvodu, že dlžník nesplnil svoj dlh voči veriteľovi riadne a včas, teda podľa názoru súdu žalovanej nevznikla povinnosť plniť dlh a naviac je z konania preukázané, že dlžníčka dlh spláca.
35. Dňa 23.10.217 doručil žalobca súdu späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 300,- Eur. Keďže súd na pojednávaní dňa 12.10.2017 vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil len za účelom vyhlásenia rozsudku, na späťvzatie návrhu žalobcom v časti o zaplatenie 300,- Eur už neprihliadal.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a žalovanej ako v spore úspešnej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne okresný súd po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 ods. 1 CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie má oprávnený právo podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).